Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: BIO Slowakai, s.r.o., so sídlom Švermova 279/14, Galanta, IČO: 45 853 029, zast.: Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, proti žalovaný: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody vo výške 31.781,13 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31.781,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 31.781,13 Eur od 14.08.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Ž a l o b c a má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške 31.781,13 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe výzvy zo dňa 11.06.2019 predložil na Poľnohospodársku platobnú agentúru dňa 04.07.2019 Žiadosť o poskytnutie dotácie na platby poistného v poľnohospodárstve. Dňa 12.12.2019 mu bolo doručené oznámenie o vyradení žiadosti zo spracovania na účely poskytnutia dotácie, pričom dôvodom vyradenia bolo, že žiadosť nebola predložená v súlade si schémou pomoci a s výzvou na predkladanie žiadostí, nakoľko žalobca nepredložil potvrdenie o uhradení predpísaného poistného v oprávnenom období. Predmetné oznámenie bolo následne doplnené e-mailom. Žalobca uvádza, že v žiadosti ako oprávnené výdavky

- výška poistného - bola uvedená suma 62.314,76 Eur, pričom požadovaná dotácia bola vo výške 65 % poistného, k žiadosti bola pripojená poistka vystavená poisťovňou Agra. Uviedol, že spoločnosť žalobcu utrpela konkrétnu škodu, za ktorú jej bolo priznané poistné plnenie, v skutočnosti preto žalobca nehradil poistné bankovým prevodom, ale formou zápočtu na poistné plnenie. Žalobca teda vecne splnil všetky požiadavky na priznanie pomoci. Mal za to, že z procesného hľadiska teda došlo z strany PPA k pochybeniu, keď bolo požadované predloženie vyúčtovania škodovej udalosti, pričom zo strany žalobcu bol predložená nová poistka zo dňa 24.09.2019, ktorá obsahoval údaje o zápočte. Žalobca následne podal na PPA žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti, v ktorej žiadal o prehodnotenie postupu. PPA odpovedala listom zo dňa 08.01.2020, v ktorom uviedla, že žiadosť trpela neodstrániteľnými nedostatkami, pričom poukázala na nepredloženie vyčíslenia škodovej udalosti a tiež, že žalobca údajne nedoložil žiaden doklad preukazujúci úhradu, vyúčtovanie škodovej udalosti, s čím však žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu PPA svojim konaním a vyradením žiadosti nepostupovala správne, a preto jej konanie možno označiť ako nesprávny úradný postup. Zo žiadneho právneho

rámca nevyplýval presný formát dokladu o úhrade poistného započítaním, nikde nie je ustanovená povinnosť predložiť vyúčtovanie poistnej udalosti. Týmto pochybením, nesprávnym úradným postupom bola žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko jeho žiadosť bola vyradená zo spracovania, a tak žalobca napriek splneniu všetkých povinností a predloženiu všetkých vyžadovaných dokumentov, nedostal žiadnu dotáciu. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý mu listom zo dňa 11.08.2020 oznámil, že žiadosť považuje za nedôvodnú a uplatnený nárok neuspokojí.

2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiadosť žalobcu v čase uzávierky neobsahovala všetky podklady v dôsledku čoho PPA pristúpila k jej vyradeniu z ďalšieho administratívneho spracovania, k čomu vyhotovila list, ktorým dňa 11.12.2019 informovala žalobcu. Výsledok kontroly znamenal nedoloženie žiadneho účtovného dokladu preukazujúceho skutočné vzájomné započítanie. Nepoprel skutočnosť, že žalobca doložil v termíne predpísaný predpis - nové znenie poistky, avšak uvedený dokument neuvádza / nenahrádza skutočnosť o započítaní poistného plnenia. Tento dokument nemôže byť akceptovaný ako jediný možný doklad preukazujúci skutočné vzájomné započítanie, pretože v ňom absentuje reálne vyúčtovanie poistnej udalosti, ako aj doložka preukazujúca predmetný zápočet, príp. bankový výpis alebo dobropis, že k uvedenej skutočnosti v stanovenom termíne aj došlo. Vychádzajúc z výzvy, žalobca bol povinný uvedené potvrdenie doručiť PPA najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa úhrady poistného, posledný termín doručenia bol 09.10.2019. Uviedol, že PPA vyžaduje od každého žiadateľa doloženie kompletnej dokumentácie preukazujúcej úhradu oprávnených nákladov a to buď formou úhrady poistného alebo započítaním poistného v dôsledku poistného plnenia. Dokument doložený žalobcom (poistka, poistná zmluva) nebolo možné akceptovať ako doklad o úhrade v zmysle výzvy z dôvodu, že jednoznačne nepreukazoval úhradu oprávnených nákladov a slúžil výlučne ako podklad na kontrolu výpočtu výšky dotácie uvedenú v žiadosti. Žalovaný mal teda za to, že žiadosť žalobcu nespĺňala obligatórne náležitosti vyplývajúcej zo schémy ako aj výzvy a nepovažoval postup PPA za nesprávny úradný postup podľa

3. Žalobca sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nestotožnil s jeho tvrdeniami a poukázal na fakt, že nakoľko utrpel konkrétnu škodu, za ktorú mu bolo priznané poistné plnenie, v skutočnosti poistné nehradil formou bankového prevodu ale formou zápočtu na poistné plnenie. Skonštatoval, že vecne - materiálne splnil všetky požiadavky na priznanie pomoci. Zdôraznil, že predložená nová poistka jednoznačne dokazuje, že došlo k započítaniu a v akej konkrétnej sume. Nie je mu zrejmé z akého dôvodu mohla mať PPA pochybnosti o započítaní. Uviedol tiež, že v zmysle bodu H. schémy pomoci sú oprávnené náklady definované ako platby ročného poistného príslušnej poisťovni, ktoré je potrebné preukázať. Samotná schéma však nešpecifikuje presné dokumenty alebo presný formát a obsah dokumentov, ktorými je potrebné úhradu poistného preukázať. Bod H. schémy pomoci dokonca stanovuje, že oprávnenými nákladmi sú náklady príjemcu pomoci na platby ročného poistného, ktoré môžu byť uskutočnené ako vzájomne započítateľné pohľadávky. Bol toho názoru, že PPA vyradila žiadosť žalobcu v rozpore s ustanoveniami samotnej schémy pomoci. Poistka predložená žalobcom obsahovala kompletné a jednoznačné údaje o zápočte. PPA teda svojím konaním a vyradením žiadosti žalobcu nepostupovala správne a tak jej konanie možno označiť za nesprávny úradný postup.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o poskytnutie dotácie, oznámením o vyradení žiadosti zo spracovania, e-mailovou komunikáciou, poistkou zo dňa 24.09.2019, žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a výzvou na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

5. Výzvou zo dňa 10.06.2019 Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len "PPA") vyzvala oprávnených žiadateľov k predkladaniu žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci v roku 2019 na opatrenie dotácia na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe v termíne od 11.06.2019 do 10.07.2019. Jednou z povinných príloh bolo aj potvrdenie o uhradení predpísaného poistného v oprávnenom období, pričom žiadateľ bol povinný uvedené potvrdenie doručiť PPA najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa úhrady poistného (posledný termín doručenia dokladu o úhrade bol 09.10.2019). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval žiadosťou podanou dňa 04.07.2019, pričom v žiadosti ako celkovú požadovanú výšku dotácie uviedol sumu 40.504,49 Eur, čo predstavovalo 65 % z jeho oprávnených poistných nákladov, ktoré boli vo výške 62.314,76 Eur.

Z poistky č. X. zo dňa 24.09.2019 vystavenej Agra poisťovňou vyplýva, že medzi žalobcom, ako poistníkom a poisteným Agra poisťovňou bola uzatvorená poistná zmluva na poistenie majetku s účinnosťou od 15.03.2019 na dobu neurčitú. Výška ročného poistného pre rok 2019 vrátane dane predstavovala sumu 59.815,36 Eur. Z poistky je zrejmé, že zo strany Agra poisťovne došlo k započítaniu sumy vo výške 61.022,86 Eur - "Započítané pri plnení/uhradené". Rozdielom bol dobropis vo výške 1.207,50 Eur. Listom zo dňa 29.11.2019 PPA oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť vyradila zo spracovania, v ktorom okrem iného uviedla, že administratívnou kontrolou bolo zistené, že žalobca nepredložil potvrdenie o uhradení predpísaného poistného v oprávnenom období, z čoho vyplýva, že nebol oprávneným príjemcom pomoci. Listom zo dňa 13.12.2019 žalobca požiadal PPA o preskúmanie rozhodnutia o vyradení, na čo mu PPA odpovedala listom zo dňa 08.01.2020, v ktorom uviedla, že žalobca k žiadosti nedoložil žiaden účtovný doklad, resp. doklad preukazujúci úhradu, vyúčtovanie poistnej udalosti. Predložený doklad, poistka, nepreukazoval reálne finančné plnenie zo strany Agra poisťovne. PPA mala za to, že žalobca nepredložil doklad o skutočnom uhradení, resp. kompenzácii predpísaného poistného plnenia v oprávnenom období - vo forme bankového výpisu alebo vo forme vyúčtovania poistnej udalosti. V e-mailovej komunikácii PPA oznámila žalobcovi ako dôvod vyradenia jeho žiadosti nepreloženie potvrdenia o uhradení predpísaného poistného, resp. vyúčtovania poistnej udalosti, ktoré sa má v zmysle bodu H.3 schémy posudzovať ako úhrada poistného. Listom zo dňa 11.08.2020 žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany PPA vo výške 31.781,13 Eur a oznámil mu, že nezistil nesprávny úradný postup dotknutých správnych orgánov. Zároveň oznámil, že uplatnený nárok neuspokojí v celej výške, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhodnotil ako nedôvodnú.

6. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

9. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

10. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

12. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd konštatuje, že žalobca dodržal postup podľa ustanovenia a , podaniu žaloby predchádzalo predbežné prerokovanie návrhu, pri ktorom žalovaný neuspokojil nárok žalobcu ani čiastočne. Nárokom uplatneným na súde žalobca požaduje úhradu v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a tiež z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právo na náhradu škody žalobcovi vzniklo, a preto žalobe vyhovel.

18. V konaní bolo potrebné posúdiť, či pri vyradení žiadosti žalobcu zo spracovania PPA postupovala správne, či postupom PPA pri posudzovaní žiadosti žalobcu došlo ku konaniu, ktoré možno považovať za nesprávny úradný postup podľa citovaného ustanovenia Samotná výška spôsobenej škody, nárok uplatnený v žalobe, spornou nebola, okrem výšky úroku z omeškania.

19. Podľa (ďalej len ""), Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

20. Vychádzajúc z obsahu výzvy, ktorou PPA vyzvala oprávnených žiadateľov k predkladaniu žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci v roku 2019, jednou z povinných príloh bolo aj potvrdenie o uhradení predpísaného poistného v oprávnenom období, pričom žiadateľ bol povinný uvedené potvrdenie doručiť PPA najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa úhrady poistného (posledný termín doručenia dokladu o úhrade bol 09.10.2019). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval žiadosťou podanou dňa 04.07.2019, pričom v žiadosti ako celkovú požadovanú výšku dotácie uviedol sumu 40.504,49 Eur, čo predstavovalo 65 % z jeho oprávnených poistných nákladov, ktoré boli vo výške 62.314,76 Eur, vychádzajúc z poistky č. X. zo dňa 24.09.2019 vystavenej Agra poisťovňou. Z obsahu predmetnej poistky vyplýva, že medzi žalobcom, ako poistníkom a poisteným, a Agra poisťovňou bola uzatvorená poistná zmluva na poistenie majetku s účinnosťou od 15.03.2019 na dobu neurčitú. Výška ročného poistného pre rok 2019 vrátane dane predstavovala sumu 59.815,36 Eur. Z poistky je zrejmé, že zo strany Agra poisťovne došlo k započítaniu sumy vo výške 61.022,86 Eur - "Započítané pri plnení/ uhradené". PPA však oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť vyradila zo spracovania, z dôvodu že administratívnou kontrolou bolo zistené, že žalobca nepredložil potvrdenie o uhradení predpísaného

poistného v oprávnenom období a dodatočne tiež uviedla, že žalobca k žiadosti nedoložil žiaden účtovný doklad, resp. doklad preukazujúci úhradu, vyúčtovanie poistnej udalosti. Predložený doklad, poistka, podľa PPA nepreukazoval reálne finančné plnenie zo strany Agra poisťovne a mala za to, že žalobca nepredložil doklad o skutočnom uhradení, resp. kompenzácii predpísaného poistného plnenia v oprávnenom období - vo forme bankového výpisu alebo vo forme vyúčtovania poistnej udalosti.

21. Súd konštatuje, že žalobca predložil žiadosť o poskytnutie dotácie dňa 04.07.2019, teda v zmysle výzvy a v nej uvedeného termínu na predkladanie žiadostí, včas. Dňa 30.09.2019 bola PPA doručená aj poistka č. X. zo dňa 24.09.2019, teda v lehote na doručenie potvrdenia o uhradení poistného v oprávnenom období (do 09.10.2019). Dôvodom vyradenia žiadosti žalobcu zo spracovania bol fakt, že PPA neakceptovala žalobcom predloženú poistku ako doklad nahradzujúci potvrdenie o uhradení predpísaného poistného. Neskôr PPA uviedla, že žalobca nedoložil žiaden účtovný doklad, doklad preukazujúci úhradu, vyúčtovanie poistnej udalosti, poistka nepreukazovala reálne finančné plnenie s odkazom na ustanovenie bodu H.9 schémy. Na bod H Schémy pomoci vo svojom vyjadrení poukazuje aj žalobca, avšak v kontexte, že samotná schéma nešpecifikuje dokumenty, ich formát alebo obsah, ktorými je potrebné preukázať úhradu poistného. Ani jedna zo sporových strán Schému pomoci, na ktorej jednotlivé ustanovenia sa odvolávajú, súdu nepredložila. Súd však pri rozhodovaní nie je viazaný interným predpisom žalovaného, či PPA, a preto je potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia .

22. Jedným zo spôsobov zániku záväzku je aj započítanie, pričom nie je vylúčené započítanie proti pohľadávke predstavujúcej poistné. Poistné teda môže byť uhradené aj započítaním, v prípade ak poisťovňa (Agra poisťovňa) a poistník (žalobca) majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Podľa názoru súdu je nadbytočné posudzovať, či ide o pohľadávku predstavujúcu poistné plnenie a aké konkrétne, či akúkoľvek inú vzájomnú pohľadávku. Navyše, už so samotnej výzvy na predkladanie žiadostí, rovnako, ako zo žiadosti o poskytnutie dotácie je úplne zrejmé, je to tam výslovne uvedené, že ide o dotáciu na platby poistného. Z predloženej poistky je zrejmá výška predpísaného poistného a tiež skutočnosť, že k jeho úhrade došlo započítaním. Žalobca tak k žiadosti ani nemohol priložiť (iné) potvrdenie o úhrade poistného alebo potvrdenie o bankovom prevode. Poistné bolo totiž uhradené započítaním.

23. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca spolu so žiadosťou, resp. v stanovenej lehote, priložil k žiadosti doklad preukazujúci úhradu poistného. Ak teda PPA žiadosť žalobcu vyradila zo spracovania z dôvodu nepredloženia dokladu preukazujúceho úhradu poistného, nepostupovala správne. Podľa citovaného , za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom PPA, spočívajúcim vo vyradení žiadosti žalobcu zo spracovanie pre nepredloženie požadovaných listín, na čo však nebol dôvod, bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške poskytovanej dotácie, ktorá by mu za splnenia podmienok patrila, nároku uplatneného v žalobe, ktorého výška medzi stranami spornou nebola.

24. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom, ako aj s ustanovením . Súd však žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania presahujúceho 5 % ročne.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, neúspech žalobcu sa týka len časti uplatneného príslušenstva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov