Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-35-2021.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu F. L., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. Q. XX, XXX XX I. Z., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom FALIS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o zaplatenie 607,91 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 607,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 16.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 06.11.2012 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného ako poskytovateľa finančnej služby formou bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 500,-Eur. Žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky, pri úrokovej sadzbe 26,28 %, resp. 11,88 %, pri priemernej hodnote RPMN 23,63 %. Žalobca ďalej uviedol, že prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal finančné prostriedky vo výške 643,87 Eur a na účet žalovaného uhradil sumu 1.251,78 Eur. Podľa žalobcu uzavretá zmluva neobsahuje viaceré podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, dobu trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ani údaj o konečnej splatnosti úveru, resp. údaj o trvaní zmluvy, ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/210 Z.z., ani údaj o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Absencia uvedených podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má podľa žalobcu za následok sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalobca čerpal prostriedky vo výške 643,87 Eur a uhradil žalovanému sumu 1.251,78 Eur, uhradil mu o 607,91 Eur viac než mal žalovaný nárok, preto v tomto rozsahu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na to, že žalovaný ani napriek výzve zo dňa 09.05.2021 dlžnú sumu nevrátil, uplatnil si žalobca aj nárok na úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie.
2. Uznesením zo dňa 27.05.2021 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd dňa 27.05.2021 doručil žalovanému žalobu s prílohami.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.06.2021, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na svoju obranu uviedol, že úverovú zmluvu považuje za platnú a uzatvorenú v súlade so zákonnou úpravou, vzhľadom na čo podľa neho k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Na svoju obranu zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, a poukázal na to, že žalobca realizoval splátky v období od 12.12.2012 do 22.03.2018, kedy uhradil poslednú splátku. Vzhľadom na termín podania žaloby (23.05.2021) považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od uhradenia poslednej splátky, t.j. od 22.03.2018 a uplynula dňa 22.03.2021. Na svoju obranu ďalej uviedol podrobnú argumentáciu, podľa ktorej uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vzhľadom na čo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane nedošlo.
4. Súd doručil dňa 13.06.2021 žalobcovi vyjadrenie žalovaného a v súlade s § 167 ods. 3 CSP ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 21.06.2021 zotrval na podanej žalobe. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú s poukazom na najnovšie rozhodnutie ESD z 22.04.2021 vo veci C-485/19, a preto žiada, aby súd vznesenú námietku premlčania posúdil v súlade s týmto rozhodnutím a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalobca zároveň zotrval na tvrdeniach o absencii podstatných náležitostí v uzavretej zmluve.
5. Súd dňa 30.06.2021 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu (repliku) a v súlade s § 167 ods. 4 CSP ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplike), doručenom súdu dňa 14.07.2021, zotrval na svojej obrane, najmä na vznesenej námietke premlčania. Poukázal na to, že uplatnený nárok je premlčaný nielen vtedy, ak by sa začiatok premlčacej doby počítal od momentu doplatenia istiny poskytnutého úveru, ale aj vtedy, ak by sa začiatok premlčacej doby počítal od momentu poslednej úhrady, teda nie od okamihu, kedy začalo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu. Nejde teda o prípad, ktorý upravuje v rozsudku ESD vo veci C-485/2019. Vo vzťahu k podstatným náležitostiam poukázal na rozhodnutie vo veci C-42/15 a zotrval na stanovisku, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, bola uzavretá platne a v súlade so zákonnou úpravou, vzhľadom na čo poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 13.10.2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 07.10.2021 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
8. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že dňa 06.11.2012 uzavrel žalobca v postavení dlžníka so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu č.6211004172. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 500,-Eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Ročná úroková sadzba bola v zmluve uvedená v závislosti na výške vyčerpanej čiastky vo výške 26,28 %, resp. 11,88 %. Priemerná hodnota RPMN bola 23,63 %. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy boli úverové podmienky. Z výpisu splátok a úhrad súd zistil, že žalobca čerpal z poskytnutého úverového rámca celkovú čiastku 643,87 Eur a na splatenie úveru žalobca žalovanému v období od 13.12.2012 do 21.03.2018 zaplatil celkovú čiastku 1.251,78 Eur. Výzvou zo dňa 09.05.2021, doručenou elektronicky dňa 09.05.2021, vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 607,91 Eur v termíne do 15.05.2021.
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Žalovaný ako poskytovateľ úveru konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere je preto zároveň aj spotrebiteľským vzťahom a je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere.
11. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g) i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 06.11.2012 uzavreli úverovú zmluvu č. 6211004172. Sporné nebolo ani to, že na základe uzavretej zmluvy došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobcovi formou bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 500,- Eur a tiež, že žalobca poskytnutý revolvingový úver prostredníctvom kreditnej karty opakovane čerpal, pričom celkové čerpanie bolo uskutočnené vo výške 643,87 Eur a na plnenie svojich záväzkov zo zmluvy uhradil žalovanému v období od 13.12.2012 až do 21.03.2018 celkovú čiastku 1.251,78 Eur. Za nesporné súd považuje aj to, že žalobca výzvou zo dňa 09.05.2021 vyzval žalovaného pred podaním žaloby, aby v lehote do 15.05.2021 vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 607,91 Eur, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil. Sporný zároveň nebol ani spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy.
15. Sporné medzi stranami sporu zostali tvrdenia o obsahových náležitostiach uzavretej zmluvy, keďže žalobca zotrvával na tvrdení, že uzavretá zmluva neobsahuje namietané zákonné náležitosti
v zmysle zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch, čo žalovaný popieral a zotrvával na tvrdení, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Sporné medzi stranami zostalo aj to, či plnením žalobcu žalovanému nad rozsah poskytnutého úverového rámca došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia. Napokon sporné medzi stranami zostalo aj to, či žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná.
16. Uzavretú zmluvu súd posúdil ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú zároveň aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže uzavretá zmluva je zároveň s poukazom na charakter zmluvných strán zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Obsahové náležitosti uzavretej zmluvy súd posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, a to podľa § 10 v spojení s § 9, pričom súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak ako to tvrdil žalobca. Plnenie poskytnuté žalobcom nad rámec čerpaných peňažných prostriedkov preto nepredstavuje bezdôvodné obohatenie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nedošlo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Žalobca tvrdil, že uzavretá zmluva neobsahuje RPMN, t.j. podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, však hodnota RPMN (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/) nie je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, preto pre absenciu tejto náležitosti nie je možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako ako nedôvodné súd posúdil tvrdenie žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a konečný termín splatnosti, nakoľko z uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o bezúčelový revolvingový úver poskytnutý formou prečerpania s dohodnutou výškou úverového rámca, ktorý sa poskytoval na dobu neurčitú, ktorý sa pri plnení pravidelne opakovane obnovuje. Ani tvrdenie žalobcu o absencii úrokovej sadzby s poukazom na jej duálne uvedenie v zmluve súd nepovažoval za správne, nakoľko uvádzanie rôznych, a teda aj viacerých úrokových sadzieb v uzavretej zmluve bolo podľa zákonnej úpravy prípustné a vyplýva priamo z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Uzavretá zmluva obsahuje totiž podmienky uplatňovania rôznych úrokových sadzieb v závislosti na výške opakovaného čerpania revolvingového úveru. Ako nedôvodné pre vyvodenie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru súd nakoniec posúdil aj tvrdenie žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje údaje o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na závery vyslovené vo vzťahu k rozkladu splátok uvedené v rozhodnutí ESD vo veci C-42/15, ako aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp.zn.:3Cdo/146/2017, v zmysle ktorých pri revolvingovom úvere nie je možné uvedené údaje vopred určiť, keďže v čase podpisu zmluvy nie je zrejmé kedy a v akej výške bude dlžník prostriedky z poskytnutého úverového rámca čerpať, ani to ako ich bude následne vracať veriteľovi.
18. Na záver súd k vznesenej námietke premlčania, ktorú na svoju obranu vzniesol žalovaný uvádza, že keďže súd dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nebolo potrebné zaoberať sa touto námietkou, ktorú žalovaný vzniesol len z opatrnosti pre prípad, že by súd dospel k záveru, že plnením nad rámec istiny došlo s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Súd len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by aj jeho záver vo vzťahu k obsahovým náležitostiam uzavretej zmluvy nebol správny, následkom čoho by úver bolo potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, súd má za to, že v takom prípade by bola táto námietka vznesená dôvodne, keďže od poslednej úhrady, ktorú žalobca realizoval dňa 21.03.2018, uplynuli do podania žaloby, t.j. do 23.05.2021 už viac ako 3 roky, vzhľadom na čo by súd aj v takom prípade musel prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania a podanú žalobu zamietnuť. Hoci právny poriadok priznáva spotrebiteľovi zvýšenú právnu ochranu, táto nie je neobmedzená a určite aj právo spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesporne majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Aj pokiaľ by súd posudzoval začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka v súlade so zásadou efektivity v zmysle žalobcom uvádzaného rozsudku ESD C-485/19 nie pre každú jednotlivú úhradu realizovanú nad rámec čerpaných prostriedkov, ale až od poslednej úhrady realizovanej spotrebiteľom v marci 2018, nemohol by dospieť k inému záveru ako tomu, že uplatnený nárok bol v čase podania
žaloby už premlčaný s poukazom na uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby. Súd poukazuje na skutočnosť, že prvá úhrada nad rámec istiny bola realizovaná už 08.01.2015, pričom žaloba napadla na súde až dňa 23.05.2021. Ani po vydaní rozsudku ESD vo veci C-485/19 nie je podľa záverov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.06.2021 bez legislatívnej zmeny dôvod na odklon od doterajšej súdnej praxe pri aplikácii § 107 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach.
19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Skutočnosť, že by k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo úmyselným konaním žalovaného v konaní tvrdená nebola, ani ju súd z vykonaného dokazovania nezistil. Úmysel žalovaného, ktorý by musel smerovať k bezdôvodnému obohateniu, by pritom musel existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na nezistenie dôvodov pre aplikovanie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, nebolo by možné dospieť k inému záveru než tomu, že uplatnený nárok, pokiaľ by existoval, bol by premlčaný. Pokiaľ totiž žalobcovi uplynula objektívna premlčacia doba, uplatnený nárok je premlčaný a prípadné neuplynutie subjektívnej premlčacej doby je bez právneho významu, čo vyplýva zo vzájomného vzťahu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, keď subjektívna premlčacia doba nemôže objektívnu nikdy prekročiť.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol teda úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalovanému nezistil a žalobca ich existenciu ani netvrdil. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).