Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-139-2021.pdf
PDF · 120.67 KB
No categories available
4P/139/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, právnej veci mal. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matky W. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. T. R. XXX a otca C. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, právne zastúpený KubalaLegal s.r.o., advokátska kancelária, Rozvojová 2, Košice, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o výživnom zo strany otca na mal. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. Z. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. Z. za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške 40,- eur súd otcovi ukladá splatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. Z. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od podania návrhu.
2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XXP/XXX/XXXX súd zvýšil výživné na mal. Z. zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne počnúc od X.XX.XXXX. Od poslednej úpravy došlo k podstatným zmenám, dcéra od septembra nastúpila do 1. ročníka K. T. Š. O. D. Y. s rozšíreným vyučovacím anglického jazyka. Bolo potrebné dcére zakúpiť študentský preukaz ISIC vo výške 20,- Eur + aktivácia 20,- Eur a notebook v sume 876,- Eur. V G. bolo potrebné zakúpiť školské pomôcky a tiež bude potrebné zakúpiť učebnice a pracovne zošity na výučbu cudzích jazykov. Matka pracuje v Y., preto si našla podnájom, aby nemusela dcéra bývať na internáte, kde uhrádza nájomné 285,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, má uzatvorené tiež stavebné sporenie 72,- Eur mesačne. Dcéra rastie, potrebuje oblečenie, obuv, hygienické potreby. Navštevuje čeľustnú ambulanciu, bude nutné zakúpiť fixný zubný strojček. Príjem matky je vo výške cca 590,- Eur a prídavky na dcéru v sume 25,50 Eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Otec prispieva sumou 130,- Eur, nad rámec neprispieva nič.
3. Otec sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa XX.XX.XXXX. Vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že citujúc komentované znenie zákona o rodine má zato, že v zmysle doktrinálnych názorov ako aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky je možné vydať nové rozhodnutie len vtedy, ak ide o zásadnú zmenu okolností závažnejšieho charakteru predstavujúcu podstatnú zmenu pomerov. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu medzi otcom a matkou, v zmysle ktorej súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na dcéru zo sumy 75,- Eur na 130,- Eur. Otec nepopiera, že samotným prechodom dcéry zo základnej školy na strednú školu došlo k zmene pomerov na strane dcéry, avšak treba brať v zreteľ, že od poslednej úpravy uplynula len doba jeden a pol roka. Z návrhu matky však nemožno vyvodiť záver, či došlo k podstatnej zmene okolností a pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Matka nešpecifikovala ani nezdokladovala zvýšené výdavky a náklady na dcéru v porovnaní so stavom, ktorý bol v N. XXXX, preto sa ani nie je možné relevantne vyjadriť k podanému návrhu. Otec naopak poukazuje na podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, otec má popri vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru aj vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom - synom G., narodeným XX.XX.XXXX a G., narodeným XX.XX.XXXX. V čase poslednej úpravy výživného existovala vyživovacia povinnosť otca k dcére a synovi G., narodením druhého syna došlo u otca k podstatnej zmene pomerov na strane otca. Majetkové pomery otca sa taktiež nezmenili. K matkou v návrhu uvádzaným výdavkom na študentský preukaz ISIC v sume 20,- Eur, poplatku 20,- Eur na jeho aktiváciu a nákupu notebooku v sume 876,- Eur otec uvádza, že matka tieto výdavky nezdokladovala, ani o nich otca neupovedomila. Jedná sa o jednorazové výdavky, ktoré samo o sebe nie sú dôvodom na zvýšenie výživného. K matkou uvádzanej skutočnosti, že z dôvodu aby dcéra nebývala na internáte, ubytovala sa počas týždňa v nájomnom byte s mesačným nájomným 285,- Eur. Podľa informácií otca však matka bývala v podnájme v byte v Y. už v čase poslednej úpravy. Otec tieto výdavky považuje za nadštandardné, nespádujúce do rámca bežného výživného, matka navyše ani nepreukázala existenciu podnájomného vzťahu v Y.. V tomto smere preto toto tvrdenie matky považuje za účelové a zavádzajúce. Matka vo svojom návrhu nezdokladovala, resp. nepreukázala ani jeden výdavok špecifikovaný v návrhu, nešpecifikovala ani nepreukázala údajne zvýšené náklady na dcéru v porovnaní so stavom nákladov jestvujúcom v čase poslednej úpravy výživného. Nie je zrejmé, o akú sumu sa reálne zvýšili náklady maloletej dcéry oproti poslednej úprave výživného. Otec napriek všetkým uvedeným skutočnostiam s ohľadom na prechod dcéry na strednú školu do Y. predložil matke návrh na zvýšenie výživného na dcéru o 20,- Eur, matka tento návrh odmietla. S poukazom na uvedené skutočnosti otec navrhuje zvýšiť výživné na dcéru a zaviazať otca hradiť na výživu maloletej dcéry výživné vo výške 150,- Eur s účinnosťou od rozhodnutia súdu vždy k 20-tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnymi spismi, osobitne so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 14P/284/2019, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na mal. Andreu, ktorou sa rodičia dohodli na zvýšení výživného na mal. Z. zo sumy 75,- Eur na 130,- Eur mesačne vopred k 20-tému dňu v mesiaci k rukám matky. Zároveň určil dlh na výživnom za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 220,- Eur, ktorý otcovi uložil splniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. U dcéry sa zvýšili výdavky v súvislosti s jej nástupom na strednú školu. Má rada jazyky, zvolila si preto gymnázium v Y. s rozšíreným vyučovaním jazyka anglického a francúzskeho. Bolo potrebné zakúpiť učebnice na francúzsky a anglický jazyk po 20,- Eur. Bolo potrebné zakúpiť kartu ISIC v hodnote 20,- Eur a mesačne tam matka uhrádza 20,- Eur, zápisné bolo 30,- Eur, písacie potreby, učebnice, školské potreby a všetko ostatné, čo dcéra potrebovala do školy. Matka tiež z vlastných finančných prostriedkov zakúpila dcére notebook, ktorý dcéra jednak potrebovala na prípravu do školy, jednak ho potrebovala počas dištančného vyučovania. S jeho nákupom jej finančne pomohli matkini rodičia. Škola má zriadenú internetovú stránku, na ktorú zadávajú napríklad domáce úlohy, príchody a odchody zo školy, známky a rôzne ďalšie informácie. Doteraz mala starý 8 ročný počítač požičaný od matkinej sestry, preto bolo už nutné zakúpiť nový, na dlhšie obdobie. Otca o nutnosti zakúpiť notebook a kartu ISIC neupovedomila z dôvodu, že s otcom vzájomne nekomunikujú. Otca matka nekontaktovala ani v prípade mimoriadnych výdavkov. Je to jej chyba v tom, že ona nechce nikoho obťažovať. Dôvod je možno to, že čaká, že aj otec sám zavolá dcére, či niečo nepotrebuje. Výživné 130,- Eur otec uhrádza pravidelne, avšak v tomto roku
sa 2krát omeškal s jeho plnením, dodatočne to však uhradil. Meškal s výživným za mesiac G., ktoré uhradil až koncom mesiaca a mala potom problémy uhradiť všetko čo dcéra potrebovala. Otec sa s dcérou vzájomne nekontaktujú, asi to nechcú obaja. Právny zástupca otca ju kontaktoval za účelom uzavretia rodičovskej dohody, avšak sumu, ktorú ponúkal otec bola nízka. Ďalej má výdavky na dcéru na ubytovanie, stravu, oblečenie, hygienické veci a pod. Aby dcéra nemusela ísť na internát vzala si do nájmu 3-izbový byt v Y., dcéra tam má vlastnú izbu. Mesačné nájomné je 570,- Eur, avšak býva tam ešte aj matkin priateľ, ten uhrádza polovičku nájomného, tiež 285,- Eur. Víkendy chodia s dcérou do I. T. R. k rodičom, rodičom neprispieva žiadnu sumu, nechcú do nej peniaze. Cez týždeň sú v Y., matka tam totiž pracuje a dcéra študuje. Nájomnú zmluvu má uzavretú spoločne s priateľom od Z. XXXX, tiež je pravda, že aj v čase uzavretia predchádzajúcej rodičovskej dohody mala v nájme byt v Y.. Bol to 1- izbový byt, nakoľko pracuje v Y. a je pre ňu náročne denne dochádzať do Y.. Nájomne predtým bolo 465,- Eur a platila ho tiež spoločne s priateľom. Keby matka pracovala v K., dcéra by isto tiež šla študovať do Y.. Pracuje vo firme O.-G. ako operátor vo výrobe, jej priemerný čistý príjem je 600,- Eur. Vyštudovala Strednú odbornú školu pôšt a U. D. B. U.. Dcéra je zdravá, nie sú v súvislosti s jej zdravotným stavom zvýšené výdavky. Do budúcna však bude nutné dcére osadiť zubný strojček. Boli už na vyšetrenie, avšak vzhľadom na pandémiu covid-19 stále čakajú, kedy jej budú strojček osadzovať, rovnako tak nevie sa vyjadriť k jeho cene. Pravidelné mesačné výdavky dcéru uhrádza: ISIC karta 20,- Eur, využívané ako cestovné na MHD, stravu v škole 25,- Eur, čo dcéra potrebuje to jej kúpi. Dcére dáva vreckové podľa potreby 20,- Eur, snaží sa aby stále mala nejaké peniaze, keby sa niečo stalo. Často ho dcéra minie na kúpu knihy. Platí jej tiež paušál na telefón 10,- Eur. Dcéra je skromné dieťa. Dcéra rada vo voľno číta, začala navštevovať krúžok čítania, rada behá, má rada turistiku, športuje, chodí do lesa. Na turistiku má zakúpené turistické topánky, bundu nohavice. Matka tiež uzavrela dcére stavebné sporenie, uhrádzala 72,- Eur ak jej to finančne vyšlo, neposlala žiadnu sumu už zhruba 5 mesiacov. Oblečenie nakupujú spolu, podľa potreby čo dcéra potrebuje, naposledy to bolo cca 200,- Eur. Tieto výdavky uhrádza zo svojho príjmu, alebo z toho čo sa jej podarí ušetriť. Dbá nato, aby dcéra chodila pekne a čisto oblečená. Oblečenie na jeseň už dcéra zakúpené má, avšak ešte nemá oblečenie na zimu. Mesačne zakupuje stravu v hodnote cca 100,- Eur, keď sú u matkiných rodičov, varí stará matka, avšak v Y. stravu zakupuje matka, stravujú sa doma spoločne s dcérou. Snažia sa s dcérou stravovať zdravšie, napr. kuracie mäso, ryby a pod, preto si matkin druh zakupuje stravu sám, občas mu však matka navarí. V rámci školy bude možné absolvovať výmenné pobyty vo Francúzsku, avšak pre matku to bude finančne náročné. V N. budú mať v škole lyžiarsky výcvik, bude potrebné uhradiť cca 200,- Eur. Dcére by chcela dať maximum, aj keď ona nebude môcť, tak nebude mať. Výšku žiadaného výživného odôvodňuje tým, že aj keď dcéra bola mladšia, tak nikdy nedávala návrh na zvýšenie výživného, avšak dcéra rastie a matka je na ňu sama a sama to neutiahne.
7. Otec s podaným návrhom na zvýšenie výživného zo sumy 130,- Eur na 200, Eur nesúhlasil. Uviedol, že považuje návrh matky za neopodstatnený, náklady na dcéru sa nemohli zvýšiť o 70,- Eur. Zastáva názor, že nie je dôvod na zvyšovanie výživného, a ak áno, súhlasí so sumou 150,- Eur. Pracuje v Y., kde má založenú firmu, - spoločnosť s ručením obmedzeným v oblasti elektromontážne. So svojou firmou má uzavretú pracovnú zmluvu, ktorú so sebou na pojednávania nevzal, jeho príjem je 620,- Eur, výplata mu chodieva 15-tého. Nevie aká je hospodárska kondícia jeho firmy. K výplate ešte dostáva materskú 350,- Eur a prídavky na deti a spolu je teda jeho príjem 1.000,- Eur a úplne mu to postačuje. Firma zákazky má, pandémia covid-19 firmu síce zasiahol, prišli o pár zákaziek, niektoré sa stopli, niektoré sa zrušili. Firmu založil XX.XX.XXXX, nevedel, aký mala firma obrat v prvom roku, avšak v tomto roku sa to pohybuje podobne ako minulý rok. Býva v Y. v 1-izbovom byte spolu s družkou a ich dvoma synmi, nájomné platí 230,- Eur osobe, ktorá mu nie je blízka. Výživné platí riadne, avšak 2-krát nezaplatil včas, lebo zabudol výživné uhradiť. S dcérou sa nestretáva, lebo táto sa s ním odmieta stretávať po tom, ako sa narodil syn G., dôvod však nepozná. Rozprával sa o tom s dcérou, táto však nemá záujem a on nikoho nútiť nebude. Už je tomu tak niekoľko rokov. Ešte keď bola družka tehotná, s dcérou vychádzala, chodila k ním zhruba 2-krát do mesiaca. S matkou nekomunikujú, nechce s ňou komunikovať, nemá to zmysle, komunikoval s dcérou, avšak táto ho zrušila. Dcéra by sa mu tiež mohla ozvať sama. Za posledný rok a pol nevyvinul žiadnu snahu dcéru kontaktovať. Na narodeniny a meniny poslal dcére SMS, odpoveď prišla o 4 dni. Dcéru videl naposledy v I. XXXX, kedy dcéra prešla okolo neho, ani sa mu nepozdravila. To že ho matka neupovedomila že bolo potrebné zakúpiť ISIC kartu ho netrápi, trápi ho notebook. Podľa ceny je to herný notebook. Ak by ho dcéra oslovila, určite by jej notebook kúpil, avšak nie v takej cene, má zato, že notebook sa dá kúpiť aj za 250,- Eur. Keď s dcérou ešte komunikoval, zakúpil jej asi pred 8 až 9 rokmi bicykel. Čo sa internátu týka, vie že v Y. stoja 50-70,- Eur mesačne, nevie však ako je to so stravou. Keď dá dcére 150,- Eur aj matka jej dá 150,- Eur myslí si že dcéra nemá málo. Nevie
uviesť, či sú výdavky matky opodstatnené. Vie že dcéra rada lyžuje, chodí na turistiku. Cena turistického oblečenia sa pohybuje podľa značky. Čo sa výdavkov do domácnosti týka, tým že sú 4 minú na stravu zhruba 150,- Eur, stravu zakupujú striedavo s družkou. K pravidelným výdavok uviedol nájomné 230,- Eur, telefón 30,- Eur, strava 150,- Eur, škôlka 50,- Eur pre jedno dieťa - zahŕňa stravu cca 30,- Eur, školné cca 20,- Eur a rodičovské cca 9,- Eur, zhruba 500,- Eur mesačne. Finančne mu vychádza vykryť mesačné výdavky, nie je finančne odkázaný na inú osobu.
8. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
12. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2021 predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na skutočnosť, že u mal. Z. došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, je potrebné návrhu matky vyhovieť; nie však v matkou požadovanom rozsahu. Od posledného rozhodovania vo veci úpravy výživného na mal. Z. síce uplynula doba necelých dvoch rokov, avšak medzičasom mal. Z. už začala navštevovať strednú školu, kým pri poslednej úprave výživného bola žiačkou druhého stupňa základnej školy. V tomto smere možno konštatovať, že s nástupom na ďalší stupeň vzdelávania sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, jednak so samotným nástupom na strednú školu, zabezpečovaním si nových školských potrieb, nepochybne náklady vznikajú aj v súvislosti so štúdiom mimo miesta bydliska, v Y., s čím sú spojené ďalšie výdavky, či už cestovné pri každodennom dochádzaní a s nevyhnutnou dennou stratou času s tým spojenou, prípadne s bývaním priamo v meste štúdia. Nepochybne sa zmenili aj nároky na obliekanie, ako aj zvýšenú osobnú starostlivosť, čo je v konečnom dôsledku spojené s finančnou náročnosťou zabezpečovania všestranných potrieb dieťaťa.
24. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd predovšetkým skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo dieťaťa, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne matkou vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s dennodenným životom. Zo strany otca je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak ku stretávaniu sa otca s dcérou nedochádza. Je nepochybné, že vinu zo strany otca je pripisovaná dcére, tento údajne dôvod odmietania dcéry nepozná, jeho snaha o komunikáciu je v tomto smere vlažná, otec už žiadnu iniciatívu nevyvíja. Určitý benevolentný postoj vidí súd aj v tom, že otec sa 2-krát omeškal s plnením výživného riadne a včas, dôvod otec uviedol, že výživné uhradiť zabudol. Na druhej strane vo vzťahu k matke to vytvára nutnosť vykonávať celodennú starostlivosť o dcéru vrátane materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu otca s dcérou je časť finančný výdavkov spojených príkladom s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na otca. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany otca uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu.
25. Za vlastné pravidelné mesačné výdavky mal. Z. možno nepochybne zhrnúť výdavky na cestovné do školy z miesta bydliska, cestovné MHD cca 20,- Eur, stravné v škole 25,- Eur mesačne, poplatok za telefón 10 Eur mesačne, stavebné sporenie 72 Eur mesačne (ktorá však matka deklarovala, že vzhľadom na to, že jej v poslednej dobe finančne nevychádza už 5 mesiacov neposlala žiadnu sumu) a vreckové 20,- Eur mesačne. Tu však treba tiež zahrnúť výdavky na stravu a ubytovanie, ktoré matka deklarovala spoločne s dcérou cca 100 Eur strava a nájom 285,- Eur.
26. Jednorazové zvýšené výdavky matka prezentovala, predovšetkým v súvislosti s nákupom notebooku v sume 876,- Eur, (z doloženej faktúry o nákupe notebooku je zrejmá suma k úhradu 861,50 Eur) do budúcna absolvovanie lyžiarskeho výcviku v sume cca 200,- Eur, učebnice vo výške cca 40,- Eur. Do budúcna sa otvára možnosť absolvovania stáže v zahraničí. S dcérou sú spojené nepochybne aj náklady na ošatenie, tieto matka zdokladovala priamo na súdnom pojednávaní doložením blokov o
zaplatení (napr. topánky v sume 56,18 Eur, mikina 19,99 Eur, nohavice+blúzka 49,97 Eur, nohavice +košeľa+mikina 37,11 Eur, nohavice 9,99 Eur, sveter 6,99 Eur, rekreačná obuv 27,99 Eur).
27. Životná úroveň otca je nepochybne vyššia ako životná úroveň matky. Otcov príjem síce pozostáva z príjmu zo závislej činnosti, avšak pracovnú zmluvu má uzavretú s firmou v ktorej je jediným konateľom; v konečnom dôsledku zamestnávateľom otca je sám zamestnávateľ, v ktorej obchodnej spoločnosti je otec jediným konateľom a spoločníkom, príjem zo závislej činnosti deklaroval 620,- Eur, súčasne doložil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde deklarovaný výsledok hospodárenia za obdobie roka XXXX predstavovalo sumu 314,46 Eur. Súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti 65.270,46 Eur, súčet nákladov z hospodárskej a finančnej činnosti 64.956,46 Eur. Príjem otca 620,- Eur súd nemôže vyhodnotiť ako skutočný, ale len ako účelovo určený. Žiadne iné doklady súdu nepredložil, argumentujúc, že právnemu zástupcovi zo súdom zaslanej výzvy táto povinnosť nevyplývala. Čo sa ďalej týka pomerov otca, otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poukazuje na to, že nie u matky, ale naopak u neho došlo k podstatnej zmene jeho pomerov, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť - mal. syna G., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Tu treba súhlasiť v tom smere, že u otca nastala zmena pomerov rozšírením jeho vyživiacej povinnosti o ďalšiu osobu, avšak na druhej strane súd znova opakuje, že vo vzťahu k mal. Z. jeho vyživovacia povinnosť trvá taktiež, pričom u mal. Z. sa jedná u dieťa v takom veku, v ktorom sú s ňou nepochybne spojené vyššie životné náklady, táto je vrámci sústavnej prípravy na vzdelávanie plne odkázaná na výživu svojich rodičov a taktiež je nutné znova zdôrazniť to, že nedochádza k stretávaniu sa otca s dcérou, kde je nutné uvedenú skutočnosť kompenzovať zvýšenou sumou výživného. Tu je tiež potrebné spomenúť, že otec si musí byť vedomý svojej zodpovednosti finančne zabezpečovať osoby, ktoré sú závislé na jeho vyživovacej povinnosti a v žiadnom prípade nemôže byť znižovaný štandard jedného dieťaťa na úkor druhého. Uvedené nemôže slúžiť ako argument na posudzovanie zmeny pomerov, ktorá by mala znamenať nižšiu sumu výživného. Tiež je nutné upriamiť pozornosť na tvrdenie otca, ktorým poukazuje na to že ho matka neupovedomila o mimoriadnych výdavkoch za kartu ISIC ako aj o nákupe notebooku. Súd má zato, že takéto vyjadrenie otca nemožno hodnotiť inak ako len účelové. Za takýchto okolností sám otec ani nemôže od matky takéto niečo očakávať. Jednak je nutné viesť, že medzi rodičmi neprebieha dlhodobo komunikácia, otec sa o ňu nesnaží, dokonca očakáva, že ho dcéra, ktorá s ktorou nebol v kontakte obdobie vyše rok a pol osloví. Tiež sám uviedol, že dcére by kúpil notebook v hodnote 250,- Eur. Na druhej strane nemožno neprihliadať na samotný fakt, že kým otec sám uviedol, že finančne zvláda uhrádzať svoje pravidelné mesačné výdavky, postačuje mu jeho príjem, matka je naopak často odkázaná na finančnú pomoc rodičov. Príjem matky pozostával len z príjmu zo závislej činnosti je cca 590,- Eur, uvedené tvrdenie vyplýva aj z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne.
28. Zhrnujúc uvedené, od poslednej úpravy výživného došlo k navýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, avšak súd nezistil také výdavky, ktoré by odôvodňovali navýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 200,- Eur mesačne. Taktiež nemôže byť argument pre markantné navýšenie výživného jednorazové výdavky, pretože táto položka má byť správe rozvrhnutá na dlhšie časové obdobie, spravidla jedného roka a je nutné ich zohľadniť pri výške mesačnej sumy výživného. Medzi tieto výdavky možno hodnotiť príkladom náklady na zubný strojček, nákup kníh, lyžiarsky výcvik, eventuálne stáž v zahraničí, potreba lyžiarskej výstroje, nakoľko dcéra rada lyžuje, potreba ošatenia súvisiaceho s turistikou a pod. a má zato, že na tomto sa má podieľať aj otec, nakoľko to jeho majetkové pomery dovoľujú. Je tiež nutné vziať do úvahy skutočnosť, že mal. Z. je v osobnej celodennej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť taktiež príslušným spôsobom finančne kompenzovaná.
29. Súd preto s poukazom na príjmové a výdavkové pomery otca konštatuje, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné v sume 170,- Eur mesačne, pričom táto suma zohľadňuje odôvodnené potreby mal. Z.. Každý rodič sa podieľa na životnej úrovni svojho dieťaťa, a pokiaľ je životná úroveň jedného z rodičov vyššia ako druhého, je rodič, pokiaľ je to v jeho snahe, podieľať sa na zvýšenej úrovni svojho dieťaťa bez protihodnoty druhého rodiča.
30. Súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc odo dňa XX.XX.XXXX, t. j. odo dňa začiatku školského roka, v ktorom dcéra nastúpila do prvého ročníka gymnázia, nie však ako to žiadala matka v podanom návrhu, ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného (deň XX.XX.XXXX). Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. dcéru Z. v súvislosti so zvýšením výživného na sumu 170,- Eur, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX vo výške 40,- Eur (rozdiel novopriznaného výživného 170,- Eur a judikovaného, otcom uhradeného výživného 130,- Eur), ktorý súd uložil otcovi splatiť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
31. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca súd určil k rukám matky a deň zročnosti bol otcovi určený na 15-ty deň v mesiaci vopred.
32. S poukazom na súdom priznanú sumu výživného, súd návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 170,- Eur, zamietol. Rovnako tak zamietol zvýšenie výživného počnúc odo dňa podania návrhu, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX, zvýšenie výživného však priznal až od XX.XX.XXXX.
33. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. dcéru Z..
34. Podľa § 52 CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
39. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku sa matka i kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.