Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Cbi-5-2020.pdf
PDF · 83.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Real invest house, s.r.o., L. Svobodu 2592/70, Poprad, IČO: 36 832 782, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXA, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P.Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, IČO: 36 866 296, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e zmier medzi stranami sporu nasledovného znenia:
1. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu Real invest house, s.r.o. so sídlom L. Svobodu 2592/10, 058 01 Poprad, IČO: 36 832 782, uplatnená prihláškou v konkurznom konaní úpadcu Zajo Outdoor, s.r.o., so sídlom 29. augusta 1646/6, 924 01 Galanta, IČO: 47 116 099, v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/4/2020, uplatnená v sume 14 040,- €, popretá žalovaným v sume 8 923,20 €, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 22, je v popretom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu a výšky, v sume 1.000,- €, a v tomto rozsahu nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze.
2. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2020 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu Real invest house, s.r.o., so sídlom L. Svobodu 2592/10, 058 01 Poprad, IČO: 36 832 782, uplatnená prihláškou v konkurznom konaní úpadcu Zajo Outdoor, s.r.o., so sídlom 29. augusta 1646/6, 924 01 Galanta, IČO: 47 116 099, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 13/1 vo výške 11.684,90 € je zistená čo do pravosti, právneho dôvodu a výšky. V žalobe uviedol, že v konkurznom konaní úpadcu si žalobca prihláškou zo dňa 18.09.2020 prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 14.040 € z titulu nezaplateného nájomného za obdobie od 04/2020 do 08/2020. Prihláška bola podaná v zákonom stanovenej lehote a ustanovený správca potvrdil jej doručenie dňa 24.09.2020. Dňa 22.10.2020 doručil správca žalobcovi popretie pohľadávky žalobcu čo do výšky a právneho dôvodu, a to v rozsahu sumy 8.923 € druhým prihláseným veriteľom, t.j. žalovaným. V popretí pohľadávky žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok spornosť právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky. Žalovaný v popretí pohľadávky neuviedol žiaden právny či faktický argument, ktorý by spochybnil existenciu pohľadávky žalobcu, resp. jej výšku. Žalobca mal za to, že prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu dôvodná, čo do právneho dôvodu a výšky. V žalobe ďalej uviedol, že mimoriadna situácia, ktorá nastala v súvislosti so šírením vírusového ochorenia COVID-19 nezbavuje zmluvné strany povinnosti plniť si voči sebe záväzky plynúce zo zmluvy. S účinnosťou odo dňa 25.04.2020 vstúpila do platnosti novela zákona č. 62/2020 Z.z., ktorá ustanovila pre prenajímateľov zákaz do 31.12.2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojené s nájmom splatným v období od 01.04.2020 do 30.06.2020 v prípade, ak omeškanie vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod
v šírení ochorenia COVID-19. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že samotná povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné nezaniká, len vylučuje oprávnenie prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu pre omeškanie s jeho platením v dôsledku mimoriadnych opatrení. Uvedené je potvrdené aj tým, že práve v súvislosti s nepriaznivým ekonomickým dopadom tak na prenajímateľov ako aj na nájomcov Národná rada SR dňa 09.06.2020 schválila novelu zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Novelou bol do zákona včlenený §13c, ktorého predmetom je právna úprava poskytnutia dotácií na úhradu nájomného. V nadväznosti na uvedené tak nie je možné na uvedenú situáciu uplatniť ani ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, na ktoré poukazuje v popretí žalovaný, nakoľko uvedené ustanovenia pojednávajú o nemožnosti plnenia. Opatrenie č. OLP/2595/2020 v časti „A“ uložilo povinnosť uzatvoriť na stanovený čas všetky maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby s výnimkou tam uvedených, pričom kritériom výberu bol predmet obchodnej činnosti konkrétnej prevádzky. Adresátom uloženej povinnosti je prevádzkovateľ obchodnej činnosti, t.j. nájomca. K ustanoveniu § 575 ods. 1 OZ žalobca uviedol, že si je potrebné uvedomiť, že samotný nebytový priestor ostal naďalej v stave spôsobilom na užívanie (spĺňa všetky normy), len výkon činnosti bol prijatou legislatívou obmedzený. Účelom prijatých opatrení bolo zamedziť hromadeniu viacerých osôb na jednom mieste. Prevádzkované tak ostali len tie služby, ktoré zabezpečovali uspokojenie základných potrieb obyvateľom. Kritériom pre uzatvorenie priestorov tak neboli vlastnosti konkrétnych priestorov, ale charakter prevádzkovanej podnikateľskej činnosti. K ustanoveniu § 352 ods. 2 ObZ žalobca uviedol, že ustanovenie taktiež nie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko sa v ňom výslovne uvádza, že ide o predpisy ,,ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená“. V prípade Opatrenia č. OLP/2595/2020 ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré boli prijaté v súvislosti so zamedzením šírenia koronavírusu je z ich účelu ale aj obsahu zrejmé, že ich účinnosť nie je trvalá, ale majú byť účinné len na nevyhnutne potrebný čas.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.04.2021 uviedol, že žaloba nie je dôvodná, a má za to, že popretie pohľadávky je dôvodné a dôvod popretia stále trvá. Nájomca (úpadca) nemal v rozhodnom čas reálnu právnu a ani skutkovú možnosť predmet nájmu užívať, ktorá nemožnosť nevznikla zavinením na strane nájomcu, ale rozhodnutím štátnych orgánov v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu (uznesenie Vlády SR 114/2020 zo dňa 15.03.2020), na základe ktorého sa museli uzavrieť všetky maloobchodné prevádzky od 16.03.2020 až do odvolania. Na základe rozhodnutia UVZ SR zo dňa 29.03.2020 pod číslom OLP/2777/2020, písm. E, však bola uložená povinnosť aj žalobcovi dňom 30.03.2020 od 06:00 hod. uzatvoriť aj stavbu, v ktorej sa predmet nájmu nachádzal, pričom za takúto stavbu sa považuje stavba definovaná v ust. § 2 ods. 4 písm. k) zákona číslo 377/2004 Z.z., ktorá je definovaná ako „obchodný dom je vymedzený uzavretý priestor, stály architektonický objekt, ktorý tvorí súbor predajní alebo priestorov určených na poskytovanie služieb a predaj tovaru vrátane ostatných verejne prístupných priestorov“. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že iba nájomca (úpadca) mal zákonnú povinnosť uzavrieť predmet nájmu, ale aj žalobca nebol dňom 30.03.2020 oprávnený umožniť úpadcovi predmet nájmu užívať. Podľa ust. § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Podľa ust. § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy, a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa o ňom riadne usiloval. Podľa ust. § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Je nesporné, že nájomný vzťah je synalagmatickým vzťahom, a nemožnosť plnenia(ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ust. § 325 ods. 2 Obchodného zákonníka), či už na strane jednej zmluvnej strany, alebo oboch zmluvných strán, spôsobuje zánik záväzku, a na strane nájomcu je to záväzok platiť nájomné, po dobu trvania nemožnosti plnenia. Plnenie vzájomných práv a povinností prenajímateľa a nájomcu sa tak stalo n nemožným podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, a zaniklo po dobu trvania zákonnej prekážky (uzatvorenia predmetu nájmu a stavby, v ktorej sa predmet nájmu nachádzal). Nemožnosť plnenia nastala nezávisle na vôli zmluvných strán, a bola spôsobená objektívnou skutočnosťou, ktorú nemohli prenajímateľ a ani nájomca ovplyvniť. Z dôvodu zániku vzájomných práv a povinností prenajímateľa a nájomcu, tak nemá žalobca ako prenajímateľ právo na nájomné (povinnosť plniť nájomné zanikla). Žalovaný má za to, že objektívna faktická nemožnosť plnenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 v spojení s účinkami Opatrení štátnych orgánov je kvalifikovanou skutočnosťou podľa ust. § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda vyššia
moc, ktorá nastala nezávisle na vôli dlžníka (nájomcu). Podľa právnej teórie vyššia moc je udalosť, ktorú nie je možné predvídať a odvrátiť. Pre liberáciu v súvislosti s udalosťou vyššej moci je dlžník povinný preukázať kumulatívne splnenie dvoch podmienok - nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť takejto udalosti, pričom svetová pandémia vyhlásená dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie, a následne vyhlásenie núdzového stavu v SR dňa 15.03.2020 na základe Uznesenia Vlády SR číslo 114/2020 vydaného na základe ústavného zákona číslo 227/2002 Z.z., nepochybne je. Je potrebné zdôrazniť, že ak sa žalobca domáha lepšieho právneho postavenia počas trvania vyššej moci, tým, že prenáša zodpovednosť výlučne na nájomcu (úpadcu), od ktorého žiada plnenie povinnosti, len tým, že tvrdí, že právne predpisy na úseku prijatých obmedzení, sú časovo obmedzené, ide o nepriliehavé tvrdenie, nakoľko vyššia moc a následky s ňou spojené nemusia spôsobiť trvanú nemožnosť plnenia, ale aj dočasnú nemožnosť plnenia, a iba po odpadnutí objektívnej prekážky je možné požadovať od dlžníka (nájomcu) pokračovanie v plnení záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného je potrebné na ust. § 352 ods. 2 OBZ nahliadať v súvislosti s pandémiou COVID 19 aj s ohľadom na ust. § 374 ods. 1 OBZ, podľa ktorého zákon rovnako pozná zánik povinnosť plniť záväzok (titulom náhrady škody) „za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne Vo vzťahu k žalobcom spomínanému zákonu č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácii, žalovaný uvádza, že predmetný zákon umožňuje poskytnúť na úhradu nájomného, iba počínajú od 17.06.2020 (ust. § 13c) zákona účinného od 17.06.2020), ak je predmet nájmu nájomcom užívaný najneskôr od 01.02.2020, výlučne za predpokladu, že prenajímateľ podá žiadosť o dotáciu v mene nájomcu ale do výšky zľavy, akú nájomcovi poskytol. Za nájomné sa za účelom dotácie považuje plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy s nájomcom. Ak teda žalobca dôvodí, že na strane úpadcu nemôže pôsobiť inštitút zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia, ide o nepriliehavý argument, keď žalobca ako prenajímateľ úpadcovi ako nájomcovi žiadnu zľavu na nájomné neposkytol. Žalobca návrh úpadcu na ukončenie nájomnej zmluvy dohodou (z dôvodu, aby nevznikal práve dlh na nájomnom, odmietol), a na stav nemožnosti užívania predmetu nájmu nájomcom, nereflektoval žiadnym spôsobom. Sám žalobca teda vytvoril stav, kedy jeho ním tvrdená pohľadávka titulom nájomného vznikla, hoci vzniknúť nemusela. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že napriek povinnosti nájomcu predmet nájmu uzavrieť, tento bol spôsobilý na užívanie (napr. bol v priestore tovar a pod.), je nepriliehavé, nakoľko tovar sa v priestore nenachádzal, a súčasne predmet nájmu bol prenajatý na konkrétny účel „prevádzkovania obchodu so športovým oblečením a športovými potrebami“ (článok III. ods. 3.1. zmluvy o nájme). Účel nájmu teda nebolo možné naplniť, vzhľadom na povinnosť nájomcu predmet nájmu neužívať a súčasne povinnosť žalobcu uzatvoriť priestory stavby, kde sa predmet nájmu nachádzal. Žalobca sa v žalobe (skutkovo a ani právne) nevysporiadal s tou časťou popretia, ktorá sa týkala popretia istiny v sume 1248,- eur titulom preddavkov na prevádzkové náklady za obdobie 04/2020 až 08/2020. Súčasne dávame do pozornosti, že žalovaný pohľadávku žalobcu poprel čo do istiny v sume 8 923,20 eur, a nie čo do sumy 11 684,90 eur, čo znamená, že žaloba presahuje predmet konania nad sumu 8 923,20 eur. Súčasne sa žalobca v žalobe vôbec nezaoberal (skutkovo a ani právne) s tou časťou popretia, ktorá sa týkala popretia istiny v sume 2 558,40 eur, nakoľko takto prihlásená pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou (ust. § 28 ods. 1 ZKR).
3. Pred pojednávaním dňa 29.04.2021 strany sporu požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu. Dňa 19.07.2021 bolo súdu doručené elektronické podanie žalovaného s autorizáciou, v ktorom uviedol, že strany sporu sa dohodli na ukončení sporu zmierom a tento predkladajú súdu na schválenie, nakoľko majú za to, že tento je v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. Následne bolo súdu doručené aj elektronické podanie žalobcu s autorizáciou, ktorým navrhol schváliť zmier v totožnom znení ako žalovaný.
4. Na základe žiadosti Okresného súdu Trnava zo dňa 31.08.2021 adresovanej správkyni úpadcu, aby vysvetlila číslovanie pohľadávok v konečnom zozname pohľadávok správkyňa úpadcu uviedla, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní úpadcu Zajo Outdoor, s.r.o. v sume 14.040 eur je zapísaná v Zozname pohľadávok vedeného podľa abecedného poradia zverejneného správcom v Registri úpadcov pod por.č. 22, pričom poradové číslo pohľadávky žalobcu uvádzané správcom žalovanému pre potreby popierania predmetnej pohľadávky pod č. 13/1 vyplývalo zo Zoznamu pohľadávok vedeného správcom podľa dátumu a času doručených prihlášok pohľadávok do kancelárie správcu. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku uznesenia označil pohľadávku žalobcu uplatnenú v sume 14 040,- eur poradovým číslom 22.
5. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
6. Podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7. Súd konštatuje, že v priebehu konania označeného sporu medzi žalobcom a žalovaným požiadali strany o schválenie súdneho zmieru v znení ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
8. Súd predmetný zmier schválil, pretože sa neprieči žiadnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a bol navrhnutý oboma stranami sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.