Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-26-2021.pdf
PDF · 88.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu K. L. L.., so sídlom XXX XX F. - L. Y., Y. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpeného E. R.. R. U., E. XXX XX F. - L. Y., Y. XX, proti žalovanému M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., J. U. XXXX/XX, zastúpeného E. R.. T. U., E. XXX XX A., T. Y. XXXX/X, K.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.742,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/19/2021-112 zo dňa 22. 06. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdzuje.
II. Vo zvyšku (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. konanie v časti o zaplatenie istiny 288,46 € s príslušenstvom zastavil, II. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a III. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v súdom určenej lehote. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 2.742,22 € spolu s príslušenstvom uvedeným v žalobe, a to na základe tej skutočnosti, že zmluvou o postúpení pohľadávky ku dňu 02. 03. 2020 mu bola žalovaná pohľadávka postúpená od pôvodného veriteľa U. E., ktorý so žalovaným dňa 06. 05. 2016 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, preto bola ku dňu 05. 02. 2018 vyhlásená predčasná splatnosť úveru, po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil 697,10 €, ktorá bola započítaná na istinu a dlžná čiastka nesplatenej istiny činí 2.742,22 €.
2. Žalovaný nenamietal poskytnutie úveru, preto súd považoval za nesporné, že žalovanému bol skutočne poskytnutý úver v zmysle žalobných tvrdení, avšak žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, preto súd z dôvodu procesnej ekonómie konania sa v prvom rade zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku. Mal za preukázané že žalobca zdokladoval, že pre neplnenie splátok žalovaným pristúpil k zosplatneniu úveru, ktorý bol zosplatnený ku dňu 06. 02. 2018. Pred zosplatnením úveru bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu a upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu, v čase zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace s nezaplatenými splátkami. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktorý si toto právo môže uplatniť v zákonom stanovených prípadoch, t. j. ak je dohodnuté plnenie v splátkach, dlžník splátky neplní a medzi stranami bolo dohodnuté pre tento prípad zosplatnenie dlhu tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. Veriteľ si však toto právo môže uplatniť
len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri spotrebiteľskom úvere je ďalšou podmienkou zosplatnenia úveru omeškanie dlžníka minimálne v trvaní 3 mesiacov. V prejednávanej veci veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 06. 02. 2018 a podmienky zosplatnenia úveru spĺňala nezaplatená splátka splatná dňa 20. 10. 2017, t. j. od tejto splátky je možné rátať plynutie premlčacej lehoty pre zosplatnený celý dlh. Premlčacia lehota 3 roky tak uplynula dňa 20. 10. 2020, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 04. 11. 2020, nárok žalobcu je premlčaný a jeho pohľadávka sa tak stala nevymáhateľnou.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 53 ods. 9, § 54a, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122 ods. 1 OZ, o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci a podľa zavinenia na zastavení konania.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP, najmä však namietal právne posúdenie veci okresným súdom, keď podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Takéto právne posúdenie je nesprávne, keďže § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvod nej splatnosti. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiadny vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Pokiaľ nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako 3 rokoch (§ 101 OZ) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Ak sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20. 10. 2017, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná v predžalobnej upomienke, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr, ako po 3 mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20. 01. 2018, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov.
5. Splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Podľa názoru žalobcu premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť od 20. 01. 2018, žaloba bola podaná na súde 03. 11. 2020 a žalobcom uplatnený nárok v upravenom rozsahu premlčaný nie je. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle uvedeného ustanovenia a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na ust. § 103 OZ, podľa vety druhej, ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ide o kogentné ustanovenie, čo znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba potom plynie od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada. Ust. § 103 OZ predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatným, ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu žiadal ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Jediným dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 2.453,76 € (ako rozdielu medzi uplatnenou sumou 2.742,22 € a sumou 288,46 € vrátane príslušenstva zastavil) žalobu zamietol, je premlčanie nároku žalobcu. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý napokon v odvolaní ani namietaný nebol a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Správne okresný súd pred samotným vecným posúdením veci zisťoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a OZ, ktorý bol doplnený do Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. účinným od 05. 12. 2018, konkrétne vety prvej, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Základným cieľom takejto právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh vo vzťahu, ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Bez ohľadu na to, že § 54a OZ medzi premlčaním a preklúziou súd musí prihliadať na premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. Novela Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, teda tak na spotrebiteľa ako aj na dodávateľa.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu. Správne rozhodol o premlčaní práva žalobcu podľa § 103 OZ, podľa ktorého ustanovenia, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Zákon v tomto prípade stanovuje, kedy v prípade plnenia v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Tieto sa síce premlčujú samostatne tak, ako to tvrdil žalobca, a to odo dňa ich zročnosti, teda odo dňa zročnosti jednotlivej splátky, avšak pre prípad, že si veriteľ dojednal so spotrebiteľom možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu (úveru) v súlade so zákonom (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ), teda tzv. stratu výhody splátok, potom premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Za nesplnenú splátku sa nepovažuje tá splátka, ktorá bola naposledy splatná a nebola uhradená pred zosplatnením dlhu, ale tá splátka, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu úveru, v súdenej veci teda splátka splatná 20. 10. 2017. Okresný súd správne počítal plynutie premlčacej lehoty pre zosplatnený celý dlh od tohto dňa. Premlčacia lehota uplynula 20. 10. 2020 a žaloba bola podaná na súde dňa 04. 11. 2020, teda po uplynutí trojročnej lehoty zakotvenej v ust. § 101 OZ. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolanie nesmerovalo proti výroku, v ktorom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny 288,46 € s príslušenstvom zastavil, preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
11. Odvolací súd záverom len dodáva, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov Slovenskej republiky, na ktoré poukazovali v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalobca a žalovaný.
12. O priznaní náhrady trov konania žalovanému rozhodol odvolací súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).