Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-98-2021.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom v J., Z. E. XX, proti žalovanej: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXXX/XXA, právne zastúpená JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom v J., M. R. Z. X, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 10.mája 2021, č. k. 46C/51/2019-255, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, vo vchode č. XXA, na prízemí obytného domu, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v J., na ulici K., postavený na KN - C parcele č. 6144/16, zapísaný na LV XXXX k.ú. J., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 07.09.2012 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanej do užívania predmetný byt, v zmysle čl. II. Zmluvy na dobu určitú do 30.11.2012. Nájomný vzťah žalovanej k predmetnému bytu uplynul dňa 30.11.2012 v zmysle podmienok § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k faktickému predĺženiu doby nájmu alebo vzniku novej nájomnej zmluvy. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu a splátkach č. D002/2020 o povinnosti žalovanej splácať nedoplatok na nájomnom, ktorá predstavuje osobitný nárok a táto nemala vplyv na rozhodovanie súdu vo vzťahu k predmetu konania. Medzi stranami v priebehu konania došlo k mimosúdnym rokovaniam, ktorého výsledkom malo byť uzavretie mimosúdnej dohody, ktorej obsah nebol súdu známy, pričom strany sporu zhodne uviedli, že nesplnením povinnosti žalovanou došlo k jej zániku. V prejednávanej veci nemal preukázanú existenciu novej nájomnej zmluvy ani v písomnej forme alebo v podobe zápisnice. Z uvedených dôvodov žalobe na uloženie povinnosti vypratať byt v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel s tým, že v zmysle § 232 ods. 3 CSP je žalovaná povinná byt vypratať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote dlhšej než ukladá zákon na splnenie povinností, a to v záujme prípadného zabezpečenia iného bývania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na správanie sa žalobcu, ktorý napriek tomu, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy zanikol k 30.11.2012, takmer po 6 rokoch od zániku nájomného vzťahu vyzval ju na vypratanie bytu.
Na základe Dohody o uznaní dlhu a splátkach zo dňa 14.05.2018 riadne spláca nedoplatok žalobcovi a riadne platí aj nájomné. Zdôrazňuje, že žalobca bol iniciátorom uzavretia Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu zo dňa 06.05.2020, ktorá však nijakým spôsobom neriešila práva sporových strán medzi nimi sporné, keď jej jediným bodom bolo zaplatenie trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu. Zotrváva na tvrdení, že medzi ňou a žalobcom vznikol konkludentne nový nájomný vzťah v zmysle podmienok § 686 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedol, že so žalovanou nikdy neuzatvoril ani nemohol uzatvoriť ústnu nájomnú zmluvu, nakoľko takýto postup by bol v rozpore s platným VZN týkajúceho sa prideľovania bytov. Žalovaná počas celého obdobia zneužívala dobromyseľnosť vlastníka bytu tým, že roky neplnila svoje základné povinnosti a značná časť dlhu po vyhlásení konkurzu sa stala nevymožiteľnou. Trval na úhradách nákladov, ktoré mu vznikli z dôvodne podanými žalobami voči žalovanej, aby mohol pristúpiť k prípadnému uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Predpokladal korektnú platobnú disciplínu ohľadom platenia „bežného nájomného“, tieto požiadavky žalovaná nesplnila.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby na uloženie povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt na základe podmienok § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nájomný pomer žalovanej k predmetnému bytu vo vlastníctve žalobcu zanikol ku dňu 30.11.2012, je správny.
6. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, že na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom z 07.09.2012, nájom bytu bol dohodnutý (v zmysle čl. II. Zmluvy) na dobu určitú do 30.11.2012, v dôsledku čoho uvedeným dňom nájomný pomer zanikol. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v bodoch 14. a 15. odôvodnenia, nebolo preukázané, že po zániku nájmu na základe zmluvy z 07.09.2012 by bolo vôľou žalobcu ako prenajímateľa predĺžiť dobu nájmu alebo so žalovanou uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Takéto okolnosti z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú. Predmetom dohôd medzi žalobcom a žalovanou po skončení nájmu bolo riešenie platenia riadneho nájomného a nedoplatku na nájomnom, prípadne platenia trov právneho zastúpenia vzniknutých žalobcovi v sporoch so žalovanou, ktoré (skutočnosti) nemali vplyv na rozhodovanie súdu o podanej žalobe na vypratanie bytu z dôvodu zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako správny potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)