Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-183-2021.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Subarea
6S/183/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu 1/ Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava IČO: 00492736, a žalobcu 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00603481 obaja právne zastúpení: White & Case s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava IČO: 35 908 891, proti žalovanému 1/ Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava a žalovaného 2/ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ulica č.8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava „Oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku" zo dňa 04.05.2021, a oznámenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny „Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC" Opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily" v znení neskorších aktualizácií (posledná aktualizácia č. 20/2021/§54 - PP zo dňa 29.04.2021), a to v časti opatrenia č. 3 (Podpora zamestnávateľov zasiahnutých MS) v rozsahu slovného spojenia „okrem subjektov verejnej správy" pri vymedzení „Zamestnávateľa" a stanovenia nasledovnej podmienky: „Neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 zo dňa 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii", a o návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava „Oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04.05.2021, a oznámenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny „Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ Opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily“ v znení neskorších aktualizácií (posledná aktualizácia č. 20/2021/§54 - PP zo dňa 29.04.2021), a to v časti opatrenia č. 3 (Podpora zamestnávateľov zasiahnutých MS) v rozsahu slovného spojenia „okrem subjektov verejnej správy“ pri vymedzení „Zamestnávateľa“ a stanovenia nasledovnej podmienky: „Neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii“, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.07.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 07.07.2021 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného 2/
„Oznámenie o zamietnutí poskytnutia príspevku“ zo dňa 04.05.2021, ako aj oznámenia žalovaného 1/ „Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „PRVÁ POMOC“ Opatrenie 3.1: Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu, vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily“ v znení neskorších aktualizácií (posledná aktualizácia č. 20/2021/§54 - PP zo dňa 29.04.2021), a to v časti opatrenia č. 3 (Podpora zamestnávateľov zasiahnutých MS) v rozsahu slovného spojenia „okrem subjektov verejnej správy“ pri vymedzení „Zamestnávateľa“ a stanovenia nasledovnej podmienky: „Neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 zo dňa 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii“.
2. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade zároveň s podanou žalobou žiadali správny súd, aby v súlade s ustanovením § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku priznal žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnili tým, že vplyvom negatívnych dôsledkov pandémie COVID- 19, akými sú poklesy tržieb žalobcu 1/ a mimoriadneho navýšenia rozpočtu na hromadnú dopravu v roku 2020 a 2021, ktoré je žalobca 2/ povinný žalobcovi 1/ uhradiť, vznikla žalobcom 1/, 2/ finančná strata a tiež potreba navýšenia externého financovania. Podľa žalobcov 1/, 2/ hrozí im značná hospodárska škoda, finančná ujma, pričom neposkytnutie podpory pre žalobcu 1/ z Opatrenia č. 3 a potreba krytia výpadkov v tržbách financovaním bude mať za následok navýšenie dlhu, pričom očakávaný nárast dlhu mesta na približne 50% v roku 2021 predstavuje dosiahnutie prvej hranice dlhovej brzdy a s tým spojenú potrebu prijatia opatrení v režime zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Toto spôsobí negatívne dopady na štandardné fungovanie žalobcov 1/, 2/ a potenciálne aj na všetkých obyvateľov Bratislavy.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ písomným podaním zo dňa 09.09.2021 a žiadal žalobu odmietnuť alebo zamietnuť. Vzniesol námietku preklúzie, avšak k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
4. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.09.2021. Vo svojom vyjadrení žiadal správny súd, aby žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol ako nedôvodnú, pričom k návrhu žalobcov 1/, 2/ na priznanie odkladného účinku žaloby sa nevyjadril.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
14. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov 1/, 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobcovia 1/, 2/ svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedli len vo všeobecnej rovine tvrdenia hrozby závažnej ujmy na majetku mesta a verejnom záujme na hromadnej preprave osôb. Bližšie takúto ujmu však nijako nešpecifikovali a ani žiadnym spôsobom neosvedčili. Žalobca má pritom povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Správny súd je toho názoru, že žalobcovia 1/, 2/ neosvedčili, že bez priznania odkladného účinku ich žalobe by im mohla vzniknúť (hroziť) nejaká (bližšie neidentifikovaná) závažná ujma. S ohľadom na predmet správnej žaloby správny súd uvádza, že na poskytnutie finančného príspevku z projektu „PRVÁ POMOC“ neexistuje právny nárok, a to v žiadnej výške a preto jeho neposkytnutie nemožno pokladať za vznik ujmy.
15. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
16. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobcovia 1/, 2/ ničím nepreukázali, že by im bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
17. Žalobcovia 1/, 2/ podľa správneho súdu tiež neosvedčili, že by priznanie odkladného účinku podanej žaloby nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým v danom prípade (projektu Prvá pomoc, Opatrenie 3) je adresná, ale zároveň len dočasná pomoc štátu na podporu udržania zamestnanosti zamestnávateľom, v prípade obmedzenia ich prevádzkovej činnosti, avšak s nároku ktorej sú žalobcovia ako zamestnávatelia priamo vylúčení.
18. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobcovia 1/, 2/ hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčili, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvod, a preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).