Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-17-2019.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobu B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., Z. XX proti žalovanej Bc. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., H. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, IČO 31 202 551 o zaplatenie 1.026,76 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu celkom 1.026,76 eur titulom úmyselne spôsobenej škody. Náhrady škody 500 eur sa domáhal z toho dôvodu, že žalovaná mu neoprávnene nevydala hnuteľné veci. Uviedol, že so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, konkrétne parciel č. XXX, XXX a rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXX, zapísaných na LV č. XXX, pre k.ú. P.. V súvislosti s kúpnou zmluvou bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, vrátane hnuteľných vecí. Podľa tohto protokolu bol spísaný zoznam XXX položiek hnuteľných vecí, ktoré sa v priestoroch nehnuteľností nachádzali. Zo zoznamu týchto vecí sa mu podarilo odviezť si len 16 položiek. Žalovaná ako kupujúca a zároveň osoba preberajúca hnuteľné veci sa zaviazala hnuteľné veci uskladniť a umožniť mu ich odvoz. Až 11.08.2019 mu bol umožnený odvoz hnuteľných vecí, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Ďalšie veci, ktoré si chcel odviezť sa už v mieste uskladnenia nenachádzali. V snahe vyhnúť sa súdnym konaniam požiadal žalovanú o zaplatenie sumy 500 eur, a to s poukazom na to, že pokiaľ by žalovaná niektoré z vecí predala, prípadne odviezla do zberných surovín, utŕžila by vyššiu sumu. Žalovaná žalobcovi spôsobila svojím konaním ďalšiu škodu, a to v sume 526,76 eur, a to tým spôsobom, že v rámci konania Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/229/2015 vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2016 uviedla, že nesúhlasí s výkonom stavebných prác, majúcich základ v nárokoch žalobcu na svojich nehnuteľnostiach. Dôsledkom rozhodnutia v uvedenom súdnom konaní bola okrem psychického stresu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania 372,76 eur, trovy stavebného povolenia 101 eur, súdny poplatok za návrh 31,50 eur, trovy odvolacieho konania 16,50 eur, ďalšia suma 5 eur.
2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súvisiaci so zadržanými hnuteľnými vecami, mala za to, že popri kúpnej zmluve spísali strany predmetný protokol, ktorý svojím podpisom potvrdil aj žalobca, podľa ktorého zostali na mieste samom presne špecifikované hnuteľné veci. V rámci dohody žalovaná umožnila žalobcovi odviesť si ďalšie hnuteľné veci, takmer 4 roky po podpísaní protokolu, išlo ale výhradne o akt dobrej vôle z jej strany, žalobca ako odovzdávajúci si sám mal ustrážiť svoje práva. V prípade sporných hnuteľných vecí išlo takmer výhradne o veci
staré, opotrebované, mnohé z nich prakticky nepoužiteľné a t. č. aj reálne neexistujúce. Žalovaná v žiadnom prípade nezadržiava už neexistujúce veci žalovanému, ani tak nemôže robiť. Pokiaľ ide o výšku tzv. škody, považovala návrh za neúplný, zmätočný bez toho, aby bolo možné zistiť, akým spôsobom žalobca škodu vyčíslil. Za základný predpoklad úspešného uplatnenia náhrady škody považovala žalovaná preukázanie protiprávneho konania, takéhoto konania sa ale nedopustila a vzhľadom na obsah preberacieho protokolu ani dopustiť nemohla. Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorú mala spôsobiť písomným vyjadrením v uvedenom súdnom konaní, k tomuto nároku sa nevyjadrila, nepovažovala ho za predmet tohto sporu.
3. Žalobca v reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej poukázal na to, že sa opakovane domáhal odvozu vybraných hnuteľných vecí, žalovaná termín odvozu neustále odkladala. Do tej doby, kým veci v dobrej kvalite nepoodvážala, resp. nepredala. On sám si v žiadnom prípade nemohol svojvoľne určiť termín na prevzatie vecí, čoho si žalovaná bola plne vedomá. Finančné vyrovnanie 500 eur za znemožnenie včas si odviezť vybraté hnuteľné veci je suma zanedbateľná a veľmi nízka v porovnaní s hodnotou vecí. Niektoré z hnuteľných vecí pritom boli úplne nové, z vecí uvedených v protokole nebola ani jedna, ktorá by sa nedala riadne použiť a veci v malom množstve nefunkčné sa dali odpredať v kovošrote. Žalovaná, pokiaľ by chcela konať v dobrej vôli, vyzvala by ho, aby si pre veci prišiel, toto ale nikdy neurobila. V súvislosti s vyššie uvedeným súdnym konaním žalovaná úmyselne odmietla na základe právoplatného rozhodnutia súdu dať veci prostredníctvom firmy JR.L do pôvodného stavu.
4. Žalovaná opätovne poukázala na to, že v odovzdávajúcom protokole boli uvedené hnuteľné veci, ktoré sa na mieste nachádzali a ktoré k dátumu podpisu protokolu prevzala. Celá vec bola podpisom odovzdávajúceho protokolu fakticky aj právne ukončená. Žalovaná namietla premlčanie uplatneného nároku s poukazom na to, že k ukončeniu celej záležitosti došlo ešte v roku 2015, preto žaloba nebola podaná v zákonnej premlčacej lehote. Poukázala aj na to, že žalobca tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi jej osobou a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Celkovo považovala žalobu za zmätočnú, žalobca neuviedol presne z akých dôvodov sa domáha zaplatenia žiadanej sumy, prípadne vo svojich vyjadreniach dôvody menil. Upresnila, že predmetom preberacieho protokolu boli hnuteľné veci, ktoré si chcel žalobca zobrať, ale nemal odvoz, žiadal, aby si ich mohol u nej ponechať do konca kalendárneho roka, že si ich odvezie, ale reálne sa dostavil až po 4 rokoch.
5. Z listinných dôkazov predložených v spore súd zistil, že dňa 29.09.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim žalobcom a kupujúcou žalovanou, predmetom ktorej boli parcely registra C, č. XXX, XXX a rodinný dom súp. č. XXX na parcele XXX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 31.000,- eur. Z článku 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci oboznámil kupujúcu so všetkými skutočnosťami, týkajúcimi sa technického stavu predmetu zmluvy, ktorý zodpovedá svojmu veku a primeranému opotrebeniu. Prípadné závady, nedostatky ako aj ďalšie podrobnosti a právne významné skutočnosti súvisiace s predajom a s odovzdaním a prevzatím predmetu zmluvy, nešpecifikované v zmluve spíšu zmluvné strany v osobitnom protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností - pozemkov a rodinného domu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
6. 10.10.2015 spísali strany sporu protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností - pozemkov a rodinného domu, vrátane hnuteľných vecí, žalobca ako odovzdávajúci a žalovaná ako preberajúca. Okrem iného bol súčasťou tohto protokolu aj súpis hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali na odovzdávaných pozemkoch alebo v odovzdávanom dome, v počte cca 120 kusov. V protokole bolo uvedené, že ak si tieto veci preberajúca po odovzdaní nehnuteľností neponechá, zabezpečí ich prípadné vypratanie, resp. odstránenie na vlastné náklady, a to bez pomoci a akéhokoľvek finančného prispenia zo strany odovzdávajúceho. Odovzdávajúci a preberajúca sa ďalej dohodli, že kompletné vnútorné vybavenie rodinného domu vrátane nábytku, vodovodných batérií, WC, vykurovacích telies, sporáku a podobne bude po odovzdaní nehnuteľností preberajúcej odstránené, nakoľko preberajúca vykoná na dome kompletnú rekonštrukciu a dom si nanovo zariadi, vrátane vnútorného vybavenia, a to výlučne na náklady preberajúcej. Kupujúci a predávajúci sa tiež vzájomne dohodli, že niektoré nezabudované hnuteľné veci, ktoré si vyberie predávajúci a zároveň uskladní v hospodárskej budove a v garáži, umožní kupujúca predávajúcemu dodatočne prevziať po zaobstaraní povozu a vzájomnej dohode.
7. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/229/2015 sa žalobca proti žalovanému X. X. A.-W. domáhal, aby žalovaný namontoval pôvodnú šachtu na kanalizačnú prípojku pred domom č. XXX v obci P. s liatinovým poklopom, ktorá kanalizačná šachta je vo vlastníctve obce P. tak, aby navrhovateľ mal
možnosť napojiť sa na obecnú kanalizáciu a v časti určenia povinnosti odkrytia odporcom zasypaného potrubia na preukázanie pôvodného stavu potrubia a po preukázaní pôvodného stavu potrubia následne zasypanie tohto potrubia s uvedením do pôvodného stavu potrubia vedúceho do septiku na pozemku, vrátane: zhotovenia odstráneného žalovaným pod vchodovou bránou betónového múra, zarovnanie a zatrávnenie tohto pozemku, a to všetko za prítomnosti žalobcu, k čomu dopredu vyzve žalovaný písomne žalobcu tak, aby sa mohol žalobca osobne zúčastniť pri prevádzaní týchto prác na preukázanie pôvodného stavu, na pozemku žalobcu v k.ú. P. parc. č. XXX, XXX. Ďalej sa domáhal toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 101,- Eur, ktoré v sumách 75,- Eur, 10,- Eur, 10 Eur a 6,- Eur zaplatil ako poplatky súvisiace s ohlásením drobnej stavby, vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Tiež žiadal zaplatiť 7,65 Eur poštovné poplatky, ktoré zaplatil 25.02.2015 (1,30 Eur, 9.3.2015 (1,15 Eur), 4.4.2015 (1,15 Eur), 22.4.2015 (1,40 Eur), 12.5.2015 (1,75 Eur) a 6.6.2015 (0,90 Eur). Uplatnil si trovy konania 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok. Podľa LV č. XXX k. ú. P. zo dňa 20.8.2015 bol žalobca v čase podania žaloby výlučným vlastníkom nehnuteľností, domu súp. č. XXX na parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, XXX a XXX. V. LV č. XXXX k. ú. P. zo dňa 5.10.2016 už bola výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX S. F.. Táto vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2016 uviedla, že nesúhlasí s výkonom stavebných prác, majúcich základ v nárokoch žalobcu, na svojich nehnuteľnostiach. Rozsudkom zo dňa 28.11.2016 bola žaloba zamietnutá, okrem iného preto, že žalobca ako vlastník nehnuteľností, parciel, na ktorých boli drobné stavby realizované, sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva špecifickým spôsobom, dať do pôvodného stavu poklop na kanalizačnú prípojku, terén a potrubie na svojom pozemku. V priebehu konania v dôsledku kúpnej zmluvy došlo k zmene vlastnícka nehnuteľností domu súp. č. XXX a priľahlých parciel, žalobca už nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, preto boli nároky, súvisiace s ochranou nehnuteľností, ktoré nie sú v jeho vlastníctve neopodstatnené.
8. Ohľadne odvozu hnuteľných vecí predložil žalobca súdu e-mailovú komunikáciu, v celom rozsahu z obdobia júna 2018 do augusta 2019, predmetom bolo dohodnúť termín odvozu hnuteľných vecí a neskôr žiadosť žalobcu o zaplatenie finančnej náhrady.
9. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3 škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
11. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie.
12. V danej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v dvoch rôznych súvislostiach. Ani v jednom prípade ale nepreukázal splnenie zákonných predpokladov k úspešnému uplatneniu nároku na náhrady škody, preto bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu.
13. Predpokladom úspechu v spore je aj to, aby žalobca tvrdil relevantné skutočnosti a preukázal ich. V prípade "neodovzdania hnuteľných vecí" žalobca poukazoval na súpis hnuteľných vecí v odovzdávajúcom protokole, z jeho zmätočných tvrdení ale nebolo možné ustáliť, či tento zoznam vecí predstavuje tie veci, ktoré si chce u žalovanej uskladniť a následne odviezť, alebo aké vlastne veci si chcel u žalovanej uskladniť. Na súpis vecí nadväzuje v odovzdávajúcom protokole dojednanie, že žalovaná si veci buď ponechá, alebo zabezpečí na vlastné náklady ich odstránenie a tiež dojednanie o tom, že hnuteľné veci v rámci vnútorného vybavenia rodinného domu žalovaná na vlastné náklady odstráni v rámci kompletnej rekonštrukcie domu. Následné dojednanie o tom, že žalobca ako predávajúci si vyberie niektoré nezabudované veci je neurčité a nedá sa z neho dovodiť, že súpis vecí v protokole je zároveň súpisom vecí, ktoré si chcel žalobca odviezť. Je k tomu potrebné uviesť aj to, že žalovaná
síce v písomných podaniach vyvodzovala právne dôsledky z odovzdávajúceho protokolu, ale rovnako nejednoznačne, neuviedla konkrétne, aké veci mala podľa protokolu odstrániť a aké uskladniť, až na pojednávaní uviedla, že predmetom protokolu boli veci, ktoré si chcel žalobca zobrať, ale pre problémy s odvozom si ich chcel u nej do určitého času uskladniť, pri čom v čase, kedy si po veci žalobca prišiel, už ich nemala k dispozícii. Je možné skonštatovať, že dojednania ohľadne nakladania s hnuteľnými vecami v odovzdávajúcom protokole boli nejasné a neurčité, a preto z nich nemožno vyvodzovať žiadne právne následky, teda ani to, že by sa žalovaná dopustila porušenia zmluvnej povinnosti. Je pozoruhodné v tomto prípade aj to, že žalobca na jednej strane zjavne chcel, aby "nejaké" veci žalovaná na vlastné náklady odstránila a na druhej strane chcel, aby mu "nejaké" veci uskladnila na bližšie neurčený čas. Prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej, porušenie právnej povinnosti, tak žalobca nepreukázal. Nebolo už síce potrebné skúmať naplnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, ale nebol naplnený ani predpoklad existencie škody. Žalobca si škodu určil odhadom, čo je v rozpore s citovaným § 422 Občianskeho zákonníka, neuviedol ktoré veci a v akej hodnote mu mala žalovaná vydať.
14. V prípade "škodlivého tvrdenia žalovanej v inom súdnom konaní" rovnako žalovaný nepreukázal splnenie žiadneho zo zákonných predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Zmena vlastníka nehnuteľnosti znamenala zamietnutie žaloby, nesúhlas novej vlastníčky s výkonom prípadných stavebných prác nemožno v žiadnom prípade považovať za protiprávne konanie, trovy súdneho konania a prípadne aj iných konaní boli dôsledkom výhradnej aktivity žalobcu.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci, žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.