Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I. Č. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO: 42247161, proti žalovaným: 1./ Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpenej MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, 2./ Y. I., T.. XX.XX.XXXX, H. R. T. XX/XX, XXX XX Y., o určenie neplatnosti uznesení dozornej rady a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -207 z 08. decembra 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil uznesenia prijaté dozornou radou žalovanej v 1. rade na jej zasadnutí konanom 08. augusta 2018 v sídle žalovanej v 1. rade, a to uznesenie č. 1 v znení „Dozorná rada rozširuje program rokovania o bod „Návrhy na odvolanie a voľbu člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť a zaradiť ho ako bod 5., doterajšie body 5. a 6. prečíslovať na bod 6.a 7.", uznesenie č. 5.1 v znení „Dozorná rada na návrh U. U., ustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U., spoločnosti U. H., G.. G. M..B.. C., V.: XX XXXXXX odvoláva z funkcie člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť p. V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I. Č. XX, C. XXX XX.“ a uznesenie č. 5.2 v znení „Dozorná rada na návrh U. U., ustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U., spoločnosti U. H., G.. G. M..B.. C., V.: XXXXXXXX, volí za člena predstavenstva a zároveň určuje za predsedu predstavenstva C.. Y.T. I." za neplatné, priznal žalobkyni proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením a nepriznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 17. augusta 2018 domáhala, aby súd rozhodol o určení neplatnosti uznesení prijatých dozornou radou žalovanej v 1. rade na jej zasadnutí konanom 08. augusta 2018 o 8:00 hod. v sídle žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade je súkromnou akciovou spoločnosťou, pomery ktorej sa spravujú stanovami prijatými jej valným zhromaždením (v aktuálnom znení v zmysle dodatku č. 11 schváleného jej riadnym valným zhromaždením konaným 10. júna 2010). Žalovaná v 1. rade má v súčasnosti dve akcionárky, a to obchodnú spoločnosť U. H., G.. G. M.. B.., V.: XX XXX XXX, G. G. Y. XX, XXX XXPrešov, zapísanú

v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/P, ktorá je majiteľkou 66 % jej akcií a obchodnú spoločnosť I. I., Z..G.., V.: XX XXX XXX, G. G. U. X. XXX, XXX XX H., zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č.: XXXX/B, ktorá je majiteľkou 34 % jej akcií. Jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.. I. U., (T.. XX.XX.XXXX) XX. N. XXXX F., v dôsledku čoho Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. z 23. júla 2018 ustanovil za správcu dedičstva po menovanom poručiteľovi jeho syna U. U., T.. XX.XX.XXXX. V priebehu rokovania dozornej rady žalovanej v 1. rade uskutočneného 08. augusta 2018 obdŕžala dozorná rada návrhy U.Š. U. ako správcu dedičstva na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej v 1. rade, na základe ktorých dozorná rada prijala napadnuté uznesenia. Keďže napadnuté uznesenia dozornej rady žalovanej v 1. rade boli prijaté v rozpore s právnymi predpismi, ako aj v rozpore so stanovami žalovanej v 1. rade a priamo sa jej dotýkajú ako predsedníčky predstavenstva žalovanej v 1. rade, žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesení č. 1, č. 5.1 a č. 5.2 prijatých na zasadnutí dozornej rady žalovanej konanom 08. augusta 2018. Návrh na jej odvolanie nebol dozornej rade predložený oprávnenou osobou, pretože správca dedičstva je oprávnený výlučne na vykonávanie úkonov nevyhnutných na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva. Podľa nej správca dedičstva konal nad rámec svojich oprávnení. Jeho konanie neposkytuje dostatočné záruky, že majetkové hodnoty patriace do dedičstva budú riadne zachované, a to z dôvodu, že za novú predsedníčku predstavenstva navrhol osobu nemajúcu žiadne reálne skúsenosti s fungovaním žalovanej v 1. rade. Dozorná rada žiadnym spôsobom nevyhodnotila rozsah oprávnenia správcu dedičstva a bez ďalšieho návrh správcu dedičstva v rozpore s ustanoveniami (ďalej aj „“) prijala. Uznesenie o správe dedičstva predstavuje nevykonateľný právny akt, z obsahu ktorého vyplýva, že U. U. H. ustanovený za správcu obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.., ktorá je majoritným akcionárom žalovanej v 1. rade. Zo znenia tohto uznesenia však vôbec nemožno vyvodiť, čo sa rozumie správou obchodnej spoločnosti. Nejde totiž o správu obchodného podielu nebohého v obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M..B.., keďže takéto oprávnenie by muselo byť výslovne formulované vo výrokovej časti uznesenia o správe dedičstva, ani o oprávnenie na vykonávanie oprávnení prislúchajúcich štatutárnemu orgánu spoločnosti. Notár v rámci inštitútu správy dedičstva nie je oprávnený poveriť správcu dedičstva výkonom funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ale je oprávnený poveriť ho výlučne správou obchodného podielu, v rámci čoho potom správca je oprávnený prostredníctvom valného zhromaždenia vymenovať nového člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Správca dedičstva je oprávnený na vykonávanie úkonov nevyhnutných za účelom uchovania majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, pričom za takúto majetkovú hodnotu možno v okolnostiach danej veci považovať výlučne obchodný podiel, nie však právnickú osobu ako takú, keďže táto nie je objektom právnych vzťahov, ale je ich subjektom. Inými slovami povedané správa dedičstva sa z podstaty veci viaže iba na objekty právnych vzťahov (veci, práva a iné majetkové hodnoty) a nie na subjekty právnych vzťahov (správa nie je formou výkonu opatrovníctva právnickej osoby). V prípade obchodných spoločností relevantná právna úprava obsahuje inštitucionálne mechanizmy (prostredníctvom výkonu práv spoločníka na valnom zhromaždení) ako riešiť situáciu úmrtia spoločníka a konateľa právnickej osoby. Z uvedeného možno urobiť čiastkový záver, že uznesenie o správe dedičstva pri žiadnej možnej zmysluplnej interpretačnej alternatíve nepripúšťa takú možnosť, ktorá by v okolnostiach danej veci zakladala pre U. U. oprávnenie na vykonávanie práv spoločníka obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.. Z. o to menej oprávnenia spojené s výkonom akcionárskych práv u žalovanej alebo právo v akomkoľvek rozsahu konať v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B... Pokiaľ by totiž U. U. mal vykonávať akúkoľvek správu dedičstva súvisiacu s obchodnými spoločnosťami, v ktorých bol spoločníkom I. U. tak táto správa by mohla zahŕňať iba výkon práv spoločníka, resp. akcionára, za predpokladu, že by bol takouto správou výslovne poverený uznesením príslušného súdu. Práva spojené s obchodným podielom v obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.. vrátane rozhodnutia o vymenovaní nového konateľa tejto spoločnosti po zomrelom I. U. mohli a môžu vykonávať jedine dedičia po poručiteľovi I. U. (ktorí preukázateľne žiaden takýto úkon nevykonali) a doposiaľ len týmto postupom bolo možné následne zabezpečiť, aby obchodná spoločnosť U. H., G.. G. M.. B.. mohla prostredníctvom novovymenovaného konateľa následne vykonávať akcionárske práva u žalovanej v 1. rade. Vzhľadom k uvedenému U. U. ako správca dedičstva nebol oprávnený vykonávať ani správu obchodného podielu obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.., ani práva akcionára žalovanej v 1. rade a ani vystupovať ako osoba oprávnená konať za túto obchodnú spoločnosť a nebol oprávnený podať dozornej rade žalovanej v 1. rade záväzný návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky predstavenstva žalovanej v 1. rade. Tejto skutočnosti si museli byť vedomí aj členovia dozornej rady, ktorým bolo zo strany U. U. predložené uznesenie o správe dedičstva a z obsahu ktorého boli spoľahlivo zrejmé všetky tieto ňou uvádzané skutočnosti. Napriek uvedenému však členovia dozornej rady konali v

rozpore so (ďalej len „“) a stanovami žalovanej v 1. rade. Ďalším dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesení dozornej rady je skutočnosť, že po tom, čo bol U. U. ustanovený uznesením o správe dedičstva za jeho správcu, realizoval kroky v podobe podania záväzného návrhu na jej odvolanie z funkcie predsedníčky predstavenstva žalovanej v 1.rade. Pritom úlohou správcu dedičstva je zabezpečiť zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, pokiaľ čo možno v rozsahu existujúcom ku dňu smrti poručiteľa a vykonávanie len takých úkonov, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie tej ktorej spoločnosti. V tejto súvislosti zdôraznila, že je osobou znalou pomerov žalovanej v 1.rade, vždy konala v súlade s jej záujmami, tieto záujmy vždy chránila, starala sa o dobré hospodárske výsledky žalovanej v 1. rade, jej dobré meno, vždy konala s odbornou starostlivosťou na vysokej úrovni a počas celého obdobia jej pôsobenia na rôznych úrovniach kontroly a riadenia žalovanej jej neboli vytknuté žiadne nedostatky spojené s úlohami, ktoré vykonávala u žalovanej. Súčasťou predstavenstva žalovanej v 1. rade je už od 6. júna 2003, a to najskôr ako členka, neskôr ako podpredsedníčka a od 23. októbra 2014 ako predsedníčka. Teda súčasťou jej riadiaceho orgánu bola kontinuálne takmer pätnásť rokov! U. U. konal nepochybne nad rámec svojich oprávnení (nevyhnutných úkonov na zachovanie majetkových hodnôt), keď dávno pred ukončením dedičského konania po nebohom I. U. uskutočňoval v organizačnej štruktúre žalovanej v 1. rade také zmeny, ktoré nepochybne prispievajú a prispejú k destabilizácii žalovanej v 1. rade po personálnej aj hospodárskej stránke. Jeho konanie neposkytuje dostatočné záruky, že majetkové hodnoty patriace do dedičstva budú riadne zachované, keďže za novú predsedníčku predstavenstva navrhol osobu nemajúcu žiadne reálne skúsenosti s fungovaním žalovanej v 1. rade. Rovnako dozorná rada, ktorá je najvyšším kontrolným orgánom žalovanej v 1. rade, žiadnym spôsobom nevyhodnotila rozsah oprávnenia správcu dedičstva v uznesení o správe dedičstva a nevyhnutnosť tohto úkonu a bez ďalšieho návrh správcu dedičstva v rozpore s citovanými ustanoveniami prijala.

2.2 Žalobkyňa sa zároveň domnievala, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami a to z dôvodu, že bola zjavne protiprávnym spôsobom odvolaná z funkcie predsedníčky predstavenstva žalovanej v 1. rade. K jej odvolaniu malo dôjsť vo veľmi krátkom časovom slede po úmrtí I. U. a tieto skutočnosti sú spôsobilé vyvolať značnú krízu vo vzťahoch žalovanej v 1. rade k obchodným partnerom a orgánom verejnej moci, ako aj čo sa týka vzťahov žalovanej v 1. rade do vnútra spoločnosti s ohľadom na zamestnancov žalovanej v 1. rade. Ako ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uviedla, že je potrebné zabezpečiť ochranu majetkových záujmov dedičov nebohého I. U. tak, aby na majetku žalovanej v 1. rade a sekundárne aj na majetku jej majoritného akcionára nedošlo počas dedičského konania ku škodám, ktoré nebude už možné reparovať alebo len s veľkými ťažkosťami, čím by došlo aj k ujme na majetkových hodnotách patriacich do dedičstva. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie je v počiatočnej fáze, nebol ešte ani riadne zistený okruh dedičov zosnulého, ako ani okruh všetkého jeho majetku a záväzkov, je možné predpokladať, že dedičské konanie bude prebiehať dlhšiu dobu. Aj z tohto dôvodu je preto nevyhnutné, aby minimálne do ukončenia dedičského konania konali v mene žalovanej v 1. rade osoby majúce dlhoročné reálne skúsenosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti, ktoré dávajú dostatočnú záruku, že nedôjde k žiadnym neželaným a nepredvídateľným výkyvom v hospodárskej a organizačnej štruktúre žalovanej a ktoré budú dbať na ochranu práv dedičov vo všeobecnosti, a nie len na ochranu práv dediča, ktorý bol ustanovený ako správca dedičstva (ktorý na základe vyššie popísaného evidentne presadzuje vlastné záujmy pred povinnosťami, ktoré ukladá správcovi dedičstva). Žalovaná v 1. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavná podnikateľská činnosť je verejná autobusová doprava, teda zabezpečuje výkon činností vo verejnom záujme. Pokiaľ by došlo v dôsledku vyššie uvedených prvoplánových a nezákonných krokov k narušeniu schopnosti žalovanej v 1. rade zabezpečovať verejnú autobusovú dopravu a s tým súvisiace činnosti, išlo by o veľmi nepriaznivý dôsledok s nesmiernym dopadom na záujmy širšej verejnosti využívajúcej jej služby. Z uvedených dôvodov žalobkyňa mala za to, že až do právoplatného ukončenia tohto konania je potrebné upraviť pomery účastníkov konania tak, že žalovanej v 2. rade ako aj novozvolenej predsedníčke predstavenstva žalovanej v 1. rade bude uložená povinnosť strpieť výkon funkcie predsedníčky predstavenstva prostredníctvom žalobkyne a zároveň novozvolenej predsedníčke predstavenstva bude uložená povinnosť zdržať sa výkonu funkcie predsedníčky predstavenstva žalovanej v 1. rade.

2.3 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. -66 z 10. októbra 2018 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. -106 z 08.

januára 2019 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. marca 2019.

2.4 Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa uvádza dva dôvody, pre ktoré považuje uznesenia dozornej rady za neplatné, a to, že boli prijaté v rozpore so zákonom a stanovami žalovanej v 1.rade a že návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky predstavenstva bol predložený neoprávnenou osobou. S týmto tvrdením žalobkyne nesúhlasila, pričom poukázala na ustanovenie a články XI. bod 3. a XII. bod 13. písm. b) svojich stanov. Jej predstavenstvo má troch členov, a preto výmena jedného člena predstavenstva nepredstavuje žiadnu destabilizáciu spoločnosti. Žalobkyňa vo funkcii predsedníčky predstavenstva síce podpisovala zmluvy a rokovala s jej obchodnými partnermi, avšak nikdy nekonala sama, ako to vyplýva zo spôsobu konania členov predstavenstva zapísaného v obchodnom registri. Kontinuita konania jej štatutárneho orgánu je zachovaná a opodstatnenie nemajú ani tvrdenia o nedostatku reálnych skúseností žalovanej v 2.rade s vedením spoločnosti. Aj bez prijatia uznesení dozornej rady by v najbližšom období muselo dôjsť k opätovnej voľbe člena predstavenstva, ktorú vykonávala žalobkyňa, keďže do tejto funkcie bola zvolená 23. októbra 2014 a jej štvorročné funkčné obdobie sa tak v čase prijatia uznesenia o jej odvolaní chýlilo ku koncu. V súvislosti s tvrdením, že návrh na odvolanie bol podaný neoprávnenou osobou poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp. zn. z 9. februára 2017 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 18. marca 2004, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že správca dedičstva je oprávnený vo vlastnom mene podať na súd žalobu na zaplatenie dlžnej sumy proti dlžníkovi poručiteľa. Správca dedičstva zachováva majetkové hodnoty patriace do dedičstva v prípade podniku napríklad aj tým, že podáva návrhy na vymáhanie pohľadávky spoločnosti v súdnom konaní čo je jedným z oprávnení konateľa spoločnosti. V prípade, žeby bol akceptovaný výklad žalobkyne, počas dedičského konania by nemohli spoločnosti patriace do dedičstva uzatvárať ani ukončovať žiadne zmluvy, čo by v prípade dlhšie trvajúcich dedičských konaní nepochybne viedlo k zmenšeniu alebo úplnému zániku majetku patriaceho do dedičstva. Postavenie správcu dedičstva je postavením zástupcu suigeneris, keďže správca dedičstva nie je ani konateľom, ani spoločníkom, ani splnomocnencom spoločnosti, ale koná vo vlastnom mene a na účet dedičov. Rešpektujúc uvedené U. U. podal návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedu predstavenstva vo svojom mene (viď uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. -47 z 23. júla 2018 a č. k. -233 zo 17. septembra 2018). Správca dedičstva podal návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky predstavenstva ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.., dozorná rada mohla návrh odmietnuť a nevyhovieť mu.

2.5 K vyjadreniu žalovanej v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 07. júna 2019, v ktorom uviedla, že z obsahu uznesenia o správe dedičstva nevyplýva, že nie je zrejmé, čo sa rozumie správou spoločnosti. Notár je v rámci inštitútu správy dedičstva oprávnený poveriť správcu dedičstva, výlučne správou majetku patriaceho do dedičstva, v rámci čoho je potom následne správca oprávnený vykonávať úkony súvisiace so zachovaním týchto majetkových hodnôt. Označenou špecifikáciou správy teda za žiadnych okolností nemožno rozumieť oprávnenie na vykonávanie práv za alebo v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.., a teda ani vykonávanie práv tejto spoločnosti ako akcionára žalovanej v 1. rade. Preto akékoľvek úkony, ktoré U. U. uskutočnil za alebo v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.. sú úkonmi, ktoré tejto obchodnej spoločnosti nemožno pričítať na jej vrub. V kontexte uvedeného však žalovaná v 1. rade opomenula vysvetliť, ako (a prečo) mohol správca dedičstva podať návrh na odvolanie žalobkyne, keďže jeho pozícia nebola súčasne pozíciou akcionára spoločnosti. Aj vzhľadom na absenciu relevantnej protiargumentácie zo strany žalovanej v 1. rade sa jej nepodarilo v dostatočnej miere spochybniť žalobnú argumentácie žalobkyne. V tejto súvislosti zotrvala na svojom postoji, že neboli splnené podmienky na to, aby došlo zo strany dozornej rady k odvolaniu jej osoby z funkcie predsedníčky predstavenstva z dôvodu, že návrh na jej odvolanie nebol dozornej rade predložený oprávnenou osobou. Dozorná rada na základe takéhoto návrhu teda nemohla pristúpiť k jej odvolaniu z funkcie predsedníčky predstavenstva a jej konanie tak bolo v rozpore s príslušnými článkami stanov a relevantnou právnou úpravou. Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade vo svojom podaní uviedla, že má za to, že podaním návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedu predstavenstva správca dedičstva žiadne svoje povinnosti neporušil, naopak, konal s odbornou starostlivosťou za účelom zachovania majetkových hodnôt dedičstva, túto svoju argumentáciu nijako bližšie nekonkretizuje, a teda svoje tvrdenie neoprela o žiaden relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval správcu dedičstva na také konanie, ktorým predložil záväzný návrh dozornej rade na jej odvolanie z funkcie členky a

zároveň predsedníčky predstavenstva a v dôsledku ktorého dozorná rada žalovanej v 1. rade prijala napadnuté uznesenia. Navyše, za danej situácie, keď zomrel poručiteľ, ktorý bol jediným spoločníkom majoritného akcionára žalovanej v 1. rade, bolo nevyhnutné, aby bol ustanovený správca časti dedičstva

- obchodného podielu poručiteľa v žalovanej v 1. rade. Len v rámci takto určenej správy by správca obchodného podielu poručiteľa mohol vykonávať úkony, ktorými by v nevyhnutnej miere mohol zasiahnuť do korporátnych záležitosti obchodnej spoločnosti.

2.6 K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 1. rade podaním doručeným súdu 1. októbra 2018, v ktorom okrem iného uviedla, že právna otázka či správca dedičstva je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, kde poručiteľ bol konateľom a jediným spoločníkom oprávnený túto spoločnosť zastupovať ako štatutárny orgán, nie je doposiaľ v judikatúre súdov Slovenskej republiky jednoznačne vyriešená. Jediným známym rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je uznesenie, sp. zn. z 26. marca 2013, v ktorom najvyšší súd akceptoval právo správcu dedičstva konať ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným. V súlade s týmto rozhodnutím bol návrh na odvolanie žalobkyne, ktorý správca dedičstva podal, podaný oprávnenou osobou(akcionárom žalovanej v 1.rade, obchodnou spoločnosťou U. H. G.. G. M.. B..). Pokiaľ by súd túto otázku posudzoval inak, predmetnú žiadosť správcu dedičstva si osvojila predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š., ktorá na zasadnutí dozornej rady navrhla rozšírenie programu zasadnutia o bod 5. a následne v rámci prerokovania tohto bodu navrhla, aby dozorná rada prijala rozhodnutie, ktorým bude žalobkyňa odvolaná z funkcie člena predstavenstva a tiež rozhodnutie, ktorým bude ako nový člen a predsedníčky zvolená žalovaná v 2.rade. Správca dedičstva na predmetnom zasadnutí dozornej rady nebol prítomný. Návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie členky predstavenstva predložila na rozhodovanie dozornej rade samotná predsedníčka dozornej rady v zmysle článku XII. bod 13. písm. b) stanov a tak pokiaľ by správca dedičstva nebol oprávnený podať návrh na odvolanie žalobkyne ako akcionár žalovanej v 1.rade, je jeho žiadosť potrebné posudzovať ako podnet pre dozornú radu na odvolanie žalobkyne, ktorý si predsedníčka dozornej rady osvojila a následne sama navrhla toto odvolanie, o ktorom dozorná rada jednohlasne rozhodla. Správca dedičstva sa od 11. októbra 2018 stal konateľom majoritného akcionára žalovanej v 1. rade obchodnej spoločnosti U. H. G.. G. M.. B... Najneskôr od tohto momentu tak mohol v žalovanej v 1.rade priamo vykonávať všetky akcionárske oprávnenia vrátane presadenia zmien personálneho obsadenia orgánov žalovanej v 1. rade. Naviac aj bez rozhodnutia o odvolaní by štvorročné funkčné obdobie žalobkyne uplynulo 22. októbra 2018.Navyše 15. marca 2019 zanikla funkcia členky predstavenstva žalovanej v 2. rade a od tohto dátumu je členom a predsedom predstavenstva žalovanej v 1. rade tretia osoba, ktorá toto svoje právne postavenie nadobudla v dobrej viere. Naďalej trvala na argumentácii, že správca dedičstva konal v rámci svojich oprávnení a pri výmene člena predstavenstva neporušil svoje oprávnenia, nakoľko bol v každom prípade oprávnený podať dozornej rade podnet na odvolanie žalobkyne z funkcie členky a predsedníčky predstavenstva.

2.7 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že podstatou ich argumentácie je, že správca dedičstva U. U. nebol oprávnený vykonávať akékoľvek úkony za majoritného akcionára žalovanej v 1. rade, ktorým v tom čase bola obchodná spoločnosť U. H. G.. G. M.. B... Podstata tejto úvahy je založená na tom, že vykonávanie správcovskej činnosti sa viaže k objektom právnych vzťahov, teda k určitým právam, veciam a majetkovým hodnotám a nie k subjektom právnych vzťahov, a preto U. U. nebol oprávnený vykonávať žiadne úkony v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.., ani nebol oprávnený podať za túto obchodnú spoločnosť návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie v predstavenstve. Táto úvaha je argumentačne podporená aj tým, že ani rozsah činností, ktoré môže správca vykonávať nepokrýva činnosť akou je napr. odvolávanie, alebo vymenovanie členov štatutárneho orgánu, alebo podávanie návrhov, ktoré by iniciovali odvolanie členov štatutárnych orgánov. Tento názor je odôvodnený práve s poukazom na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že správca dedičstva je oprávnený na úkony súvisiace so zachovaním majetkových hodnôt dedičstva. Preto majú za to, že takýto úkon nebol nevyhnutný na zachovanie majetkových hodnôt a z týchto dôvodov žiadajú, aby súd rozsudkom rozhodol o neplatnosti uznesení dozornej rady žalovanej v 1. rade prijatých 08. augusta 2018. Zdôraznil, že tak z označenia tohto inštitútu ako aj z vymedzenia jeho rozsahu je zrejmé, že ide o správu vecí a majetkových hodnôt, ktoré patria do dedičstva. Obchodná spoločnosť ako subjekt práva do dedičstva patriť nemôže a nemôže byť dedená, preto žiaden orgán disponujúci verejnou mocou (vrátane notára) nemohol ustanoviť za správcu obchodnej spoločnosti U. U.. Z toho ďalej vyplýva, že notár aj napriek tomu, že rozhodoval formou uznesenia zjavne prekročil rozsah svojej právomoci, a preto označené uznesenia, ktoré boli vydané v súvislosti so správou dedičstva v rozsahu, ktoré sa týkajú správy obchodných spoločností, sú nulitnými právnymi úkonmi, na ktoré je potrebné prihliadať

z úradnej povinnosti a bez toho, aby ich nulita bola konštatovaná v inom osobitnom konaní. Ohľadom ustanovenia uviedol, že toto ustanovenie rieši časové aspekty pôsobenia uznesenia valného zhromaždenia, v tomto prípade dozornej rady. Nespochybnili, že práva, ktoré boli nadobudnuté do času vyhlásenia uznesenia o neplatnosti uznesení dozornej rady, by mali byť spätne korigované v neprospech tretích osôb, ktoré tieto práva nadobudli v dobrej viere. Zo stanov je zrejmé, že takýto návrh môžu podať členovia dozornej rady a aj keď v tomto kontexte bolo poukázané, že predsedníčka dozornej rady takýto návrh podala, tak je zrejmé, že ho podala sama a stanovy predpokladajú, že takýto návrh má byť podaný viac ako jednou osobou z členov dozornej rady, keďže sa v stanovách predpokladá, že takýto návrh môžu predložiť členovia dozornej rady. Je zrejmé, že stanovy určujú jednak z gramatického aj systematického hľadiska medzi jednotným a množným číslom a samotne medzi voľbou a procedúrou voľby predstavenstva a procedúrou jeho odvolávania. Pri voľbe je dohodnutá odlišná procedúra, kedy návrh môže podať či už jeden alebo viacerí akcionári spoločnosti a v prípade odvolávania tak môžu konať len akcionári alebo členovia, čiže je evidentné, že stanovy jasne rozlišujú medzi jednotným a množným číslom. Ak by úmyslom spoločníkov, alebo zakladateľov bolo to, aby procedúru odvolávania mohol iniciovať jeden z akcionárov, jeden člen predstavenstva, nevidel dôvod, prečo nezvolili tú istú procedúru, ktorá je v písm. a) pri voľbe, ale pri písm. b) sa odchýlili a cielene a úplne jasne použili množné číslo napriek tomu, že pri voľbe sa rozlišuje jednotné a množné číslo. Z toho je zjavné, že návrhy na odvolávanie členov predstavenstva môže podávať viac ako jeden akcionár alebo viac ako jeden člen dozornej rady. K citovanému rozhodnutiu najvyššieho súdu zdôraznil, že nejde o meritórne rozhodnutie, pričom je potrebné si uvedomiť to, že výklad súkromnoprávnych aktov je vždy na ťarchu toho, kto obsah tohto aktu prijíma. V tomto prípade je zrejmé, že tento akt bol prijatý za pôsobnosti iných akcionárov žalovanej v 1. rade. Ak žalovaná v 1. rade vzhľadom na internú, vnútornú procedúru možných zmien považovala tieto ustanovenia za nejasné, mala pod nimi niečo iné na mysli, mala možnosť v priebehu svojej existencie nejakým spôsobom tieto ustanovenia korigovať. Podľa jeho názoru prípad, ktorý uviedol, je konzistentný a je úplne jasný. Ak sa na jednej strane rozlišuje medzi jednotným a množným číslom a na druhej strane sa medzi nimi nerozlišuje, tak je zrejmé, že týmto chcel pôvodca toho aktu vysvetliť niečo iné a pokiaľ ide o tú judikatúru, ktorú je potrebné nasledovať v ďalších rozhodnutiach, tak na to, aby sme mohli prijať právny názor, ktorý sa snaží identifikovať právna zástupkyňa tak potom je potrebné povedať aj to, že či predmetom konania na najvyššom súde bol tento právny problém, ktorý zároveň v zmysle tohto uznesenia bol riešený obdobným spôsobom a túto informáciu zatiaľ nikto neprodukoval, že by predmetom konania na najvyššom súde boli obdobné situácie a skutočnosti, ktoré sú v tomto konaní. Až vtedy možno uvažovať či tu je nejaká judikatúra, ktorú by bolo potrebné sledovať. Bez tejto informácie je poukaz na uznesenie najvyššieho súdu bezpredmetné. Podstata našej argumentácie spočívala v tom, že návrh nepodal ani jeden akcionár, čiže správca za toho akcionára nemohol konať. Preto je zbytočné argumentovať tým, že to nepodali dvaja, keď to nepodal ani jeden. Keďže na začiatku poukazoval na možnosť, že by malo dôjsť k zneužitiu práva konaním, ktoré by mohlo signalizovať konanie v rozpore s právami, možnosť blokovať konanie žalobkyne a napádať uznesenia o odvolaní ďalších členov predstavenstva žalovanej, navrhol vypočuť žalovanú v 2. rade.

2.8 Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava ich písomných podaní. Žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadajú ju v celom rozsahu zamietnuť. Návrh na odvolanie žalobkyne bol predložený oprávnenou osobou. Uznesenie, ktorým bol ustanovený U.Á. U. za správcu dedičstva je z 23. júla 2018, avšak uznesením zo 17. septembra 2018 bol ustanovený za správcu dedičstva celého majetku. Vo vzťahu k otázke či správca dedičstva je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, kde bol poručiteľ spoločníkom, oprávnený túto obchodnú spoločnosť zastupovať ako štatutárny orgán poukázali na uznesenie najvyššieho súdu. Ak by aj túto právnu otázku súd posudzoval inak a odklonil sa od tohto právneho názoru, keďže správca dedičstva požiadal členov dozornej rady o odvolanie žalobkyne z funkcie členky predstavenstva, zo samotnej zápisnice zo zasadnutia dozornej rady vyplýva, že predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š. si na zasadnutí dozornej rady tento návrh osvojila a sama navrhla rozšírenie programu zasadnutia o uznesenie o odvolaní člena predstavenstva a navrhla aj znenie uznesení. Ak by aj správca dedičstva nebol oprávnený podať návrh na odvolanie žalobkyne ako akcionár žalovanej v 1. rade, je potrebné túto žiadosť posúdiť ako podnet pre dozornú radu na odvolanie, ktoré si predsedníčka dozornej rady osvojila a následne sama navrhla predmetné odvolanie, o ktorom dozorná rada jednohlasne rozhodla. Návrh na odvolanie člena predstavenstva nie je pre dozornú radu nijak záväzný, ide o korporátne rozhodnutie člena predstavenstva, ktoré je plne v diskrécii dozornej rady. Funkcie členky predstavenstva zanikla žalovanej v 2. rade 15. marca 2019, aktuálne je členom predstavenstva žalovanej v 1. rade tretia osoba, ktorá toto svoje právne postavenie nadobudla v dobrej viere, preto by sa prípadne zneplatnenie uznesení

dozornej rady nemohlo dotknúť práv tejto tretej osoby. Vo vzťahu k námietke o údajnom prekročení oprávnenia správcu dedičstva pri výmene žalobkyne ako členky predstavenstva uviedla, že správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt dedičstva a pri plnení tohto svojho oprávnenia postupuje podľa vlastného uváženia, pričom platí, že je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade porušenia jeho zákonných povinností vyplývajúcich z funkcie správcu dedičstva zodpovedá za škodu, ktorá by takýmto porušením vznikla. Správca dedičstva môže pre zabezpečenie riadneho fungovania podnikania po poručiteľovi navrhnúť vykonanie tak štandardného opatrenia, ako je odvolanie vrcholového manažéra obchodnej spoločnosti. Nie je daný žiadny právny dôvod, pre ktorý by správca dedičstva nemohol takýto úkon realizovať v súlade s ustanovením . To či správca dedičstva prekročil alebo neprekročil rámec svojho oprávnenia, je pre toto konanie irelevantné. V uznesení vydanom notárom nie je nijakým negatívnym spôsobom vymedzené, ktoré úkony robiť nemôže. U. U. postupoval na základe právoplatného uznesenia. Poukázala na článok 12. bod 13. písm. a) a b) stanov, ktoré je potrebné vnímať v kontexte oprávnenia dozornej rady voliť a odvolávať členov predstavenstva, pričom podľa písmena a) dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva iba z osôb písomne navrhnúť akcionárom, alebo akcionármi a práve preto v bode b) sa uvádza množné číslo, že návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena predstavenstva môžu podať akcionári spoločnosti a tiež členovia dozornej rady (tzn. množné číslo) a nemožno to vykladať tak, že návrh môžu podať iba všetci akcionári, alebo iba všetci členovia dozornej rady. Ak právny zástupca tvrdí, že návrh na odvolanie člena môžu podať iba viac ako dvaja akcionári, tak aj tento návrh bol podaný akcionárom, pričom toto právny zástupca nenamieta vo svojej žalobe ako dôvod, prečo by bolo toto uznesenie neplatné a to čo tvrdia oni je potrebné vykladať v kontexte tohto ustanovenia majúc za to, že návrh na odvolanie môže podať ktorýkoľvek akcionár alebo ktorýkoľvek člen dozornej rady.

2.9 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. z 23. júla 2018 rozhodol o ustanovení správcu dedičstva U. U., ktorý je synom nebohého I. U. (spoločníka a konateľa U. H. G.. G. M.. B..) a uznesením, č. k. -233 zo 17. septembra 2018 ustanovil U. U. za správcu dedičstva ako celku. Na zasadnutí dozornej rady žalovanej v 1. rade konanom 08. augusta 2018, ktoré otvorila a viedla jej predsedníčka I.. Z. Š. a na ktorom podľa zápisnice mala obdŕžať 0 návrhov na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej v 1. rade, táto predsedníčka navrhla, aby dozorná rada prijala uznesenie, ktorým sa rozširuje program rokovania o bod návrhy na odvolanie a voľbu člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s. a zaradiť ich ako body 5. a 6. do programu. Na zasadnutí dozornej rady bolo prijaté uznesenie č. 5.1 v znení „Dozorná rada na návrh U. U., ustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U., G. U. H., G.. G. M..B.. C., V.: XXXXXXXX odvoláva z funkcie člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť C.. V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. I. Č. XX, C. XXX XX.“ Po prerokovaní ďalšieho bodu bolo prijaté uznesenie č. 5.2 v znení: „Dozorná rada na návrh U. U., ustanoveného správcu dedičstva po nebohom poručiteľovi I. U., G. U. H., G.. G. M..B.. C., V.: XXXXXXXX, volí za člena predstavenstva a zároveň určuje za predsedu predstavenstva C.. Y. I..“ Žalobkyňa bola do funkcie zvolená uznesením dozornej rady z 23. októbra 2004 a jej štvorročné funkčné obdobie uplynulo 23. októbra 2018. V tomto období by došlo k novej voľbe členov predstavenstva. Žalobkyňa podala 17. augusta 2018 návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie neplatnosti uznesení dozornej rady. Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej v 1. rade bola od 21. augusta 2018 (si vznikom funkcie 08. augusta 2018) zapísaná v obchodnom registri ako predsedníčka predstavenstva žalovaná v 2. rade, a to až do 27. marca 2019, keď bola ako predsedníčka predstavenstva zapísaná I.. I. Y. (so vznikom funkcie 15. marca 2019). Od 04. júla 2020 došlo aj k zmene členov dozornej rady, kedy sa stal novým členom (so vznikom funkcie 18. júna 2020) V.. H. a zanikla funkcia V.. U.. Ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B.. bol od 28. novembra 2018 zapísaný U. U. (so vznikom funkcie 11. októbra 2018). Podľa článku XII. bod 13. stanov žalovanej v 1. rade dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva nasledovným spôsobom: a) všetkých členov predstavenstva volí iba z osôb písomne navrhnutých akcionárom alebo akcionármi spoločnosti a osobou, ktorá uzavrela s FNM SR zmluvu o prevode akcií spoločnosti (čl. XI. ods. 3 týchto stanov). Pokiaľ je zakladateľ akcionárom spoločnosti, jedného člena predstavenstva volí na návrh zakladateľa a dvoch členov z osôb navrhnutých inou, podľa vyššie uvedeného, oprávnenou osobou. O výsledku volieb bezodkladne informuje dozorná rada akcionárov; b) návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena predstavenstva môžu podať: akcionári spoločnosti, predstavenstvo spoločnosti na základe uznesenia predstavenstva, členovia dozornej rady; c) dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva oznámi túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzve akcionára, na návrh ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v stanovenej lehote predložil návrh na voľbu člena

predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolávaného člena predstavenstva; d) o návrhoch vo veci voľby a odvolania členov predstavenstva dozorná rada rozhodne do 21 kalendárnych dní od ich obžrania; e) o odvolaní a voľbe členov predstavenstva rozhoduje dozorná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov dozornej rady.

2.10 Súd prvej inštancie konštatoval, že u žalovanej v 1. rade je to práve dozorná rada, ktorá volí a odvoláva členov predstavenstva na dobu štyroch rokov, pokiaľ v schválených stanovách nie je určené inak a práve dozorná rada určí, ktorý z členov predstavenstva je predsedom a ktorý je podpredsedom predstavenstva. Výkon funkcie člena predstavenstva končí až dňom zvolenia nového člena na jeho miesto (čl. IX. bod 3. stanov žalovanej v 1. rade). Problematikou neplatnosti uznesenia dozornej rady (pri delegovaní pôsobnosti dozornej rady akciovej spoločnosti pri odvolávaní a menovaní členov predstavenstva) sa už zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. z 25. apríla 2006 v spojení s rozhodnutím dovolacieho senátu, sp. zn. 1Obdo V 52/2007 z 13. septembra 2009. Z uvedených právnych názorov vyplýva, že pri delegovanej pôsobnosti valného zhromaždenia na iné orgány spoločnosti je možnosť aplikovať ustanovenie aj na rozhodovanie iných orgánov. Lehoty, okruh aktívne legitimovaných osôb a dôvody žaloby o neplatnosť rozhodnutia iného orgánu ako valného zhromaždenia sa riadia ustanovením .

2.11 Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v podmienkach žalovanej v 1. rade ako obchodnej spoločnosti, v zmysle stanov predložených do spisu v tomto konaní, existuje kompetencia dozornej rady voliť a odvolávať členov predstavenstva žalovanej v 1. rade. V závislosti od toho došlo k zmenám na základe uznesení dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti vydaných na zasadnutí 08. augusta 2018. V zmysle uznesenia č. 5.2 bola zvolená žalovaná v 2. rade za členku predstavenstva, ako aj za predsedníčku predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti a v zmysle uznesenia č. 5.1 z uvedeného dňa bola žalobkyňa odvolaná z funkcie člena predstavenstva tejto spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že dozorná rade postupovala v zmysle stanov žalovanej v 1. rade a využila svoje kompetencie pri odvolaní člena predstavenstva akciovej spoločnosti a pri voľbe nového člena predstavenstva. V priebehu tohto sporu sa stal konateľom obchodnej spoločnosti U. H. G.. G. M.. B.. s účinnosťou od 28. novembra 2018 U. U., teda ide o osobu, ktorá v minulosti ako správca dedičstva po nebohom bývalom konateľovi tejto obchodnej spoločnosti I. U. navrhla dozornej rade žalovanej v 1.rade odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky predstavenstva. Ide o osobu, u ktorej možno mať pochybnosti či bola oprávnená na podanie takéhoto návrhu v čase, keď bola správcom dedičstva, avšak nebola ešte konateľom obchodnej spoločnosti U. H. G.. G. M.. B...

2.12 Z ustanovenia vyplýva, že správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Predmetom dedičstva však nie je obchodná spoločnosť ako taká, keďže tá ako právnická osoba nie je predmetom, ale podmetom- subjektom právnych vzťahov. Oprávnenia správcu dedičstva sa môžu týkať len obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ako predmetu dedičstva a správca vykonáva také úkony, ktoré mu z tohto oprávnenia vyplývajú. Ani súd, resp. súdny komisár pri vymedzovaní oprávnení správcu dedičstva nemôže prekročiť zákonný rozsah týchto oprávnení, ktoré sa majú týkať len hodnôt patriacich do dedičstva. Oprávnenia správcu dedičstva sa môžu týkať len obchodného podielu obchodnej spoločnosti. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, ktorých vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov, alebo iných osôb. Konateľská funkcia tak nie je spojená s obchodným podielom a spoločník z titulu svojho obchodného podielu nemá právo automaticky konať za spoločnosť s ručením obmedzeným. Konateľ musí byť výslovne vymenovaný valným zhromaždením. Jeho funkcia je osobná a smrťou konateľa (aj keď je spoločníkom) zaniká, pričom práva povinnosti z nej vyplývajúce sa nestávajú súčasťou dedičstva. Oprávnenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je spojené s obchodným podielom zosnulého spoločníka, ani sa nestáva samostatnou súčasťou dedičstva po tomto konateľovi. V dôsledku toho tak oprávnenie konateľa obchodnej spoločnosti nikdy nemôže vykonávať správca dedičstva v dedičskom konaní po tomto poručiteľovi, ktorý podľa ustanovenia môže konať len vo veciach týkajúcich sa predmetu dedičstva, do ktorého oprávnenia konateľa obchodnej spoločnosti nepatria (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Ani súd tak nemôže v uznesení podľa priznať správcovi dedičstva oprávnenie konať za spoločnosť navonok ako štatutárny orgán. Dostali by sme sa do situácie, keď by sme zasiahli do právomoci valného zhromaždenia spoločnosti,

ktoré je podľa jediné oprávnené vymenovať konateľa obchodnej spoločnosti.

2.13 Zo žiadneho zákona nevyplýva oprávnenie správcu dedičstva po poručiteľovi - spoločníkovi a konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávať aj práva konateľa, ale ani oprávnenie správcu dedičstva vykonávať právomoci štatutárneho orgánu takejto spoločnosti. Nemôže teda robiť úkony štatutárneho orgánu spoločnosti a toto oprávnenie mu nemôže založiť ani uznesenie súdu podľa . Uznesenie, ktoré by mu takéto oprávnenie priznávalo by bolo uznesením ultravires pretože by zákonom neprípustným spôsobom zasahovalo do záležitostí spoločností s ručením obmedzeným. Takéto oprávnenie mu pritom nevplýva zo žiadneho zákona, ktorým je súd podľa a SR viazaný. Vzhľadom na to nemôže mať takéto uznesenie žiadne účinky navonok a nemôže byť ani záväzné v iných konaniach a voči iným osobám než v samotnom konaní o dedičstve (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ).

2.14 Právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade poukazovala vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaní na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. tvrdiac, že v súlade s týmto rozhodnutím bol návrh na odvolanie žalobkyne, ktorý správca dedičstva podal, podaný oprávnenou osobou - akcionárom žalovanej v 1.rade obchodnou spoločnosťou U. H. G.. G. M.. B.. Tu sa súd odvoláva a stotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , v ktorom uviedol, že predmetné uznesenie nemožno považovať ani za precedenčne záväzné, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, prečo Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptoval právo správcu dedičstva po V.. C.. D.. konať ako štatutárny orgán žalujúcej spoločnosti. Toto právo konštatuje ako fakt, no neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by takéto oprávnenie malo vyplývať, alebo ktoré by dávalo súdu v konaní o dedičstve takéto oprávnenie správcu dedičstva založiť.

2.15 Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade zároveň uviedla, že pokiaľ by túto právnu otázku súd posúdil v konkrétnom prípade inak, je to z pohľadu výsledku tohto konania irelevantné, keďže správca dedičstva z dôvodu, že dbal a dbá o to, aby podnikanie v obchodných spoločnostiach patriacich do majetku po poručiteľovi fungovalo a nedochádzalo k znižovaniu majetkových hodnôt mal požiadať členov dozornej rady žalovanej v 1. rade o odvolanie žalobkyne z funkcie predsedníčky predstavenstva. Predmetnú žiadosť správcu dedičstva si mala osvojiť predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š., ktorá navrhla rozšírenie programu zasadnutia o bod 5., a to odvolanie a voľba člena predstavenstva. Dozorná rada mala tento program schváliť. Mala to byť osoba predsedníčky dozornej rady, ktorá navrhla prijatie uznesenia pod číslom 5.1, ako aj uznesenia pod číslom 5.2. v zmysle jej oprávnenia vyplývajúceho z článku XII. bod 13 písm. b) stanov. Pokiaľ by správca dedičstva nebol oprávnený podať takýto návrh, má sa jeho návrh (žiadosť) posudzovať ako podnet pre dozornú radu, ktorý si osvojila predsedníčka dozornej rady a sama potom navrhla predmetné odvolanie a voľbu nového predsedu.

2.16 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s týmito tvrdeniami žalovanej v 1. rade, keďže zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady jednoznačne vyplýva, že v priebehu rokovania mala dozorná rada obdŕžať návrhy U. U. na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej v 1. rade. To, že zmenu programu navrhla I.. Z. Š. ako predsedníčka dozornej rady a predniesla ju v tam uvedenom znení neznamená, že takýto návrh na zmenu programu a na prijatie uznesení, ktoré súd posudzuje v tomto spore, predložil na rokovanie dozornej rady člen dozornej rady tak, ako to má na mysli ustanovenie stanov žalovanej v 1. rade, a to článok XII. bod 13. písm. b). Žalovaná v 1. rade sa v bode 19. písomného vyjadrenia z 09. mája 2018 odvolávala na to, že postavenie správcu dedičstva v rámci spoločnosti je postavením zástupcu suigeneris, keďže správca nie je konateľom, ani spoločníkom, ani splnomocnencom obchodnej spoločnosti, koná však vo vlastnom mene na účet dedičov. Rešpektujúc uvedené U. U. podal návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedu predstavenstva vo svojom mene (zrejme sa má na mysli aj z funkcie člena predstavenstva). V bode 24. tohto vyjadrenia sa uvádza, že návrh na odvolanie žalobkyne bol podaný správcom dedičstva ako osobou oprávnenou konať v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B... Následne v ďalšom vyjadrení bolo už tvrdenie o návrhu na odvolanie žalobkyne, ktorý mal prísť zo strany predsedníčky dozornej rady. V zmysle predmetného ustanovenia stanov návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena predstavenstva môžu podať akcionári spoločnosti, predstavenstvo spoločnosti na základe uznesenia predstavenstva a členovia dozornej rady. Podľa písm. c) tohto bodu dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva mala oznámiť túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzvať akcionára na návrh, ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v stanovenej lehote predložil návrh na voľbu člena predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolaného člena predstavenstva.

Následne mala dozorná rada do 21 kalendárnych dní od ich obdŕžania rozhodnúť o návrhoch vo veci voľby a odvolania členov predstavenstva.

2.17 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že správca dedičstva akcionára žalovanej v 1.rade nemohol navrhnúť vykonanie opatrenia, ako je odvolanie vrcholového manažéra obchodnej spoločnosti a takýmto spôsobom nemohol realizovať svoje oprávnenia podľa . Keďže návrh na odvolanie a vymenovanie predsedu predstavenstva či na zmenu programu zasadnutia dozornej rady nepodala oprávnená osoba v zmysle stanov žalovanej v 1. rade, došlo tak k prijatiu preskúmavaných uznesení v rozpore s a stanovami žalovanej v 1. rade. V priebehu sporu bolo preukázané, že od 15. marca 2019 došlo k zániku funkcie člena predstavenstva žalovanej v 2.rade a od tohto dátumu je členom a predsedom predstavenstva žalovaného v 1.rade tretia osoba, ktorá toto svoje právne postavenie nadobudla v dobrej viere, pričom podľa neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. V tejto súvislosti však ustanovenie uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého a treba tu vidieť istú rozpornosť s vyššie citovaným odsekom 4. Súvislosť medzi odsekom 4 a odsekom 5 možno vidieť v tom, že aj pre tretie osoby, ktoré nadobudli svoje práva v dobrej viere je rozhodnutie súdu v zmysle odseku 5 záväzné. Týmto osobám však zákon poskytuje osobitnú ochranu zakotvenú v odseku 4 ustanovenia . V danom prípade sa to odzrkadľuje tak, že aj keď súd určil uznesenia za neplatné, v prípade, keď tretia osoba konala v dobrej viere zostávajú jej práva vyplývajúce z uvedenej zmluvy zachované aj napriek tomu, že rozhodnutie súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je záväzné pre každého.

2.18 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , .

2.19 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , a priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnej žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2.20 Súd prvej inštancie rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s ustanovením , preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S trovami konania a ich náhradou sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú a ktoré nie je viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou. Ide o prípad, kedy súd v zmysle neuložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu. Za daných okolností, by preto súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení. Keďže v danej veci nejde o tento prípad, o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v tomto rozsudku, ktorým sa konanie vo veci samej končí. Taktiež v súlade so zásadou úspechu podľa , by súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade, avšak táto si žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej v 2.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu I. a II. výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade. Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdila, že súd prvej inštancie vo svojich skutkových zisteniach uzavrel, že predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š. navrhla dozornej rade prijať uznesenie č. 1, avšak neurobila žiadne skutkové zistenie ohľadom toho, kto navrhol dozornej rade prijať uznesenie č. 5.1 a uznesenie č. 5.2. Mala za to, že zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady z 08. augusta 2018 je zrejmé, že návrh, aby dozorná rada rozhodla o odvolaní žalobkyne

z funkcie člena predstavenstva a zvolení žalovanej v 2. rade za nového člena predstavenstva, predložila dozornej rade k rozhodnutiu predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š.. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces a namietanú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vzhliadla v postupe súdu prvej inštancie, ktorý žiadnym spôsobom nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri výklade stanov, prečo má byť podľa stanov irelevantný návrh člena (predsedu) dozornej rady o tom, ako rozhodnúť o odvolaní a voľbe člena predstavenstva a prečo má byť naopak relevantný len návrh tretej osoby, ktorý však člen predstavenstva prevzal a sám ho na zasadnutí (rokovaní) predniesol k rozhodnutiu. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie za absolútne nesprávny považovala právny záver súdu prvej inštancie o tom, že uznesenie č. 1 je neplatné, keďže skutkové zistenia súdu prvej inštancie jednoznačne hovoria, že prijatie uznesenia č. 1 o rozšírení programu rokovania dozornej rady 08. augusta 2018 navrhla predsedníčka jej dozornej rady a súd prvej inštancie nikde v rozsudku nekonštatuje, že takýto návrh predložil niekto iný (napr. U. U. ako správca dedičstva). Ohľadom uznesenia č. 5.1 zdôraznila, že návrh na odvolanie člena predstavenstva predložila k rozhodnutiu dozornej rady predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š., pričom skutočnosť, že tak urobila z podnetu (na návrh) správcu dedičstva U. U. je pritom nerozhodná a k uzneseniu č. 5.2 podotkla, že zmysel článku XII. bod 13. písm. c) stanov bol zachovaný, keďže žalovaná v 2. rade ako novozvolený člen (predseda) jej predstavenstva zodpovedala vôli jej majoritného akcionára, obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B... Okrem toho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku trov konania, keď jej nepriznal trovy konania spojené s rozhodovaním súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj napriek tomu, že bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnej miere úspešná. Na základe uvedených skutočností žalovaná v 1. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamieta a žalovanej v 1. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovanou v 1. rade a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej v 1. rade, že zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady z 8. augusta 2018 je zrejmé, že návrh, aby dozorná rada rozhodla o odvolaní žalobkyne z funkcie člena predstavenstva a zvolení žalovanej v 2. rade za nového člena predstavenstva, predložila dozornej rade k rozhodnutiu predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š., keďže v zápisnici (č. l. 56 spisu) je uvedené, že v priebehu rokovania dozorná rada obdŕžala návrhy U. U. na odvolanie a voľbu člena predstavenstva spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť. To, že následne je v tejto zápisnici (č. l. 58 spisu) uvedené, že po prerokovaní predloženého návrhu na odvolanie člena predstavenstva spoločnosti predsedníčka dozornej rady navrhla, aby v zmysle stanov spoločnosti, čl. XII. bod 13 písm. b) a c) dozorná rada prijala uznesenie v nasledovnom znení, pričom išlo o uznesenie č. 5.1 a ďalej je uvedené, že predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š. navrhla, aby dozorná rada prijala uznesenie v nasledovnom znení, pričom išlo o uznesenie č. 5.2, neznamená, že návrhy na prijatie týchto uznesení boli predložené predsedníčkou dozornej rady I.. Z. Š..

11. Pokiaľ žalovaná v 1. rade vzhliadla porušenie práva na spravodlivý proces a inú vadu konania v absencii úvah, akými sa súd prvej inštancie riadil pri výklade stanov, odvolací súd dáva do pozornosti ods. 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že rešpektujúc uvedené U. U. podal návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie predsedu predstavenstva vo svojom mene (zrejme sa má na mysli aj z funkcie člena predstavenstva). V bode 24. tohto vyjadrenia sa uvádza, že návrh na odvolanie žalobkyne bol podaný správcom dedičstva ako osobou oprávnenou konať v mene obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B... Následne v ďalšom vyjadrení bolo už tvrdenie o návrhu na odvolanie žalobkyne, ktorý mal prísť zo strany predsedníčky dozornej rady. V zmysle predmetného ustanovenia stanov návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena predstavenstva môžu podať akcionári spoločnosti, predstavenstvo spoločnosti na základe uznesenia predstavenstva a členovia dozornej rady. Podľa písm. c) tohto bodu dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva mala oznámiť túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzvať akcionára na návrh, ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v stanovenej lehote predložil návrh na voľbu člena predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolaného člena predstavenstva. Následne mala dozorná rada do 21 kalendárnych dní od ich obdŕžania rozhodnúť o návrhoch vo veci voľby a odvolania členov predstavenstva.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej v 1. rade, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Čo sa týka dôvodu určenia neplatnosti uznesenia č. 1 odvolací súd zdôrazňuje, že návrh na prijatie tohto uznesenia síce predložila predsedníčka dozornej rady I.. Z. Š., avšak tento návrh bol iba dôsledkom doručenia návrhov uznesení U. U.. Teda, ak by U. U. ako správca dedičstva nedoručil dozornej rade

návrhy uznesení na odvolanie a voľbu člena predstavenstva žalovanej v 1. rade, nebolo by potrebné hlasovať o rozšírení programu rokovania o tieto body a prijať uznesenie č. 1.

14. V súvislosti s okolnosťami predloženia návrhu uznesenia č. 5.1 odvolací súd opakuje, že predsedníčka dozornej rady navrhla prijatie uznesenia č. 5.1 v určitom znení, avšak nepodala návrh tohto uznesenia, keďže tento podal správca dedičstva U. U.. Súčasne odvolací súd dodáva, že podľa čl. 12 bod 13. písm. b) stanov žalovanej v 1. rade návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena predstavenstva môžu podať akcionári spoločnosti, predstavenstvo spoločnosti na základe uznesenia predstavenstva alebo členovia dozornej rady.

15. Okrem toho odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalovanej v 1. rade, že zmysel článku XII. bod 13. písm. c) stanov bol zachovaný, keďže žalovaná v 2. rade ako novozvolený člen (predseda) jej predstavenstva zodpovedala vôli jej majoritného akcionára, obchodnej spoločnosti U. H., G.. G. M.. B... V nadväznosti na to odvolací súd podotýka, že v predmetnom článku je výslovne uvedené, že dozorná rada po prerokovaní návrhu na odvolanie člena predstavenstva oznámi túto skutočnosť všetkým akcionárom a vyzve akcionára, na návrh ktorého bol odvolaný člen zvolený, aby v stanovenej lehote predložil návrh na voľbu člena predstavenstva, ktorý má nahradiť odvolávaného člena predstavenstva. Zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady konaného 08. augusta 2018 však nevyplýva, že by dozorná rada túto skutočnosť vôbec oznamovala niektorému z akcionárov.

16. Ohľadom nepriznania trov konania žalovanej v 1. rade spojených s rozhodovaním súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd poznamenáva, že výrok o trovách konzumuje aj trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej v 1. rade vzhľadom na výsledok konania.

17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej v 1. rade za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v 1. rade v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v časti týkajúcej sa veci samej v pomere hlasov 3:0 a v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).