Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Z.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, C., zast. advokátkou JUDr. Ivanou Halahijovou, AK so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava proti jeho manželke: A.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XA, N., zast. advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. G. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľa Z.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky A.. O. L., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C. - K. Z., zapísané v knihe manželstiev Z. úradu C. - K. Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XXX rozvádza.

II. Súd zveruje mal. G. L., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobne starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na mal. G. vo výške 800 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. G.:

- Každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15:00 hod. do pondelka v nepárnom týždni do 08:00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., s výnimkou školských prázdnin a sviatkov;

- Počas jarných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 09:00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných školských prázdnin do 18:00 hod. ,

- Počas letných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 08:00 hod. do 10.07. do 18:30 hod., od 21.07. od 08:00 hod. do 31.07. do 18:30 hod., od 12.08. od 08:00 hod. do 21.08. do 18:30 hod.

- Počas letných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od 11.07. od 08:00 hod. do 20.07. do 18:30 hod., od 01.08. od 08:00 hod. do 10.08. do 18:30 hod., od 22.08. od 08:00 hod. do 31.08. do 18:30 hod.

- Počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 08:30 hod. do 25.12. do 18:30 hod. a v párnom kalendárnom roku od 02.01. od 08:30 hod. do 06.01. do 18:30 hod. , od 26.12. od 08:30 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18: 30 hod.,

- Počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku od 08:30 hod. do najbližšej soboty do 18:30 a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej Nedele od 08:30 do Veľkonočného Pondelka do 18: 30 hod. ,

Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je počas školských dní predškolské/ školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a miestom prevzatia a odovzdania maloletej je počas dní pracovného pokoja a počas školských prázdnin miesto bydliska matky. Matka je povinná mal. G. na styk pripraviť a odovzdať ju otcovi a otec je povinný maloletú matke riadne a včas odovzdať vo vyššie vedenom mieste prevzatia a odovzdania.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2021 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. G. na čas po rozvode s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné 800 eur mesačne a upraviť mu styk s maloletou v zmysle deklarovanej dohody nasledovne: a) v párnom týždni od piatku od 15,00 hod. do nedele do 18,30 hod. a v nepárnom týždni od stredy od 15,00 hod. do štvrtka do 8,00 hod s výnimkou školských prázdnin a sviatkov; b) počas jarných školských prázdnin v nepárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9,00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných školských prázdnin do 18,00 hod., c) počas letných školských prázdnin v nepárnom roku od 01.07. od 08,00 hod. do 10.7. do 18,30 hod., od 21.7. od 8,00 hod. do 31.7. do 18,30 hod. a od 2.8. od 8,00 hod. do 21.8. do 18,30 hod., d) počas letných školských prázdnin v párnom roku od 11.07. od 08,00 hod. do 20.7. do 18,30 hod., od 1.8. od 8,00 hod. do 10.8. do 18,30 hod. a od 22.8. od 8,00 hod. do 31.8. do 18,30 hod., e) počas vianočných školských prázdnin v nepárnom roku od 24.12. od 08,30 hod. do 25.12. do 18,30 hod. a v párnom roku od 02.01. od 08,30 hod. do 06.01. do 18,30 hod. a od 26.12. od 8,30 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 18,30 hod. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa navrhol počas školských dní predškolské / školské zariadenie navštevované maloletou a počas dni pracovného pokoja a školských prázdnin navrhol miesto bydliska matky. Návrh na rozvod odôvodnil tým, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a za príčinu rozpadu manželstva považuje rozdielnosť ich záujmov, absenciu komunikácie a intimity.

2. Manželka navrhovateľa v rámci písomného vyjadrenia súhlasila s rozvodom ako aj s celým návrhom navrhovateľa uvedeným v prvotnom návrhu tvrdiac, že je to výsledok ich rodičovskej dohody. V zmysle otcom navrhnutého rozsahu stretávania sa otec s maloletou stretáva od času, čo s dcérou opustila ich spoločnú domácnosť. Čiže prvý návrh otca reflektuje skutočný stav, dieťa je na tento systém zvyknuté.

3. Obaja účastníci uviedli ako dôvod rozpadu ich manželstva rozdielnosť ich záujmov, absencia komunikácie a intimity, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu.

4. Navrhovateľ doručil súdu v deň prvého pojednávania návrh na zmenu jeho pôvodného návrhu ohľadom rozsahu styku s maloletou. V rámci upraveného návrhu žiadal stretávať sa s dcérou nasledovne:

- Každý párny týždeň od stredy od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:30 hod, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov;

- Počas jarných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 09:00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných školských prázdnin do 18:00 hod. ,

- Počas letných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 08:00 hod. do 10.07. do 18:30 hod., od 21.07. od 08:00 hod. do 31.07. do 18:30 hod., od 12.08. od 08:00 hod. do 21.08. do 18:30 hod.

- Počas letných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od 11.07. od 08:00 hod. do 20.07. do 18:30 hod., od 01.08. od 08:00 hod. do 10.08. do 18:30 hod., od 22.08. od 08:00 hod. do 31.08. do 18:30 hod.

- Počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 08:30 hod. do 25.12. do 18:30 hod. a v párnom kalendárnom roku od 02.01. od 08:30 hod. do 06.01. do 18:30 hod. , od 26.12. od 08:30 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18: 30 hod.,

- Počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku od 08:30 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18: 30 hod. ,

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, písomným vyjadrením manželky navrhovateľa, zmenou návrhu otca, daňové priznanie za rok XXXX na firmu iO. s.r.o. ( P.: XX XXX XXX) a C., s.r.o. (P.: XX XXX XXX) , výpismi z obchodného registra na firmy: L. F. s.r.o., K. L. s.r.o., M.. - K. ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u navrhovateľa ide o druhé manželstvo a u manželky navrhovateľa o prvé manželstvo. Účastníci konania sú občanmi SR. Z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa, ktoré je doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: S. XX, C.. B. jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .

7. Navrhovateľ sa s manželkou zoznámil v roku XXXX, ich vzťah bol spočiatku harmonický, ešte v tom istom roku uzavreli manželstvo a v roku XXXX sa im narodila dcéra. Po narodení dieťaťa sa začali citovo odcudzovať, došlo medzi nimi k strate intimity. Situáciu sa snažili riešiť v roku XXXX párovou terapiou, ktorá nebola úspešná. Naposledy spolu bývali v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ale manželka sa s dcérou odsťahovala XX.XX.XXXX. Spoločne nehospodária od XX/ XXXX a nespomína si, dlho spolu intímne nežijú. Navrhovateľ býva v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve a má mesačné náklady na bývanie cca 300 eur. X. používa firemné vozidlo zn. C. W zakúpené lízing. Navrhovateľ je jedným zo spoločníkov a konateľov firiem: K. L., s.ro. ( P.: XX XXX ), iO., s.r.o. ( P.: XX XXX XXX), P., s.r.o. (P.: XX XXX XXX) a výlučným spoločníkom a konateľom v spol. C., s.r.o. (P.: XX XXX XXX). Taktiež je členom predstavenstva družstva M. lekárov (P.: XX XXX XXX). Otec pracuje ako F.Podľa navrhovateľa má netto mesačný príjem od zamestnávateľa v sume XXXX eur. Predmetom firmy P. je prevádzkovanie verejnej F. firma iO.. sa venuje prenájmu a správe nehnuteľností a M.. Otec sa nevedel vyjadriť k svojmu celkovému príjmu, ale súhlasil s výživným na dcéru vo výške XXX eur mesačne.

K dohode ohľadom úpravy jeho styku s dieťaťom priloženej k návrhu uviedol navrhovateľ, že sa malo podľa nej postupovať len ak sa nebudú vedieť dohodnúť. Manželka podľa jeho názoru bazíruje pri dodržiavaní dohody na minútach . Reálne sa s dcérou stretáva počas 14 dní len 3 dni, čo je málo. Mal. G. je u neho zvyknutá.

8. Manželka navrhovateľa je zamestnaná a má netto mesačný príjem X.XXX,XX . eur . Manželka používa vozidlo zn. C. . Má inú známosť, zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala ona s dcérou. Začiatok ich manželskej krízy datuje do roku XXXX, kedy ochorela jej mama, manžel sa odsťahoval zo spálne z dôvodu nespokojnosti s ich intímnym životom.

9. Podľa vyjadrenia manželky sa aktuálne realizuje styk otca s mal. G. tak, že v párnom týždni si otec dieťa vyzdvihne v piatok v Z. a privezie jej ju v nedeľu o 18:30 hod. V nepárnom týždni ju má od stredy do štvrtka, kedy ju privezie do škôlky; tiež otec vodí dcéru každú stredu na gymnastiku. Bazírovanie na čase príchodu v nedeľu je z dôvodu, že dieťa má 4,5 roka a oni majú doma nejaký režim, okúpe ju, navečerajú sa. Otca upozornila voziť dieťa aspoň o 19:00 hod, lebo ju oberá o čas, čo sa s ňou môže v kľude navečerať a uložiť ju do postieľky.

10. Otec zmenu návrhu na styk odôvodnil tým, že pôvodná dohoda ohľadom stretávania sa bola uzatváraná s prísľubom matky, že mu bude umožňovať stretávania s dieťaťom aj nad rámec ich dohody. Podľa otca k tomu však nedochádza. Maloletá vie aj niekoľko dní tráviť len s ním a je zvyknutá na jeho domácnosť. Samotnú rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu ( ktorý pripojil k prvému návrhu) označil, že neodráža potreby dieťaťa ani jeho. Má za to, že tu nie je dôvod ho limitovať pri kontakte s dcérou. Bol s dcérou na týždňovej dovolenke a nemá problém byť s ňou aj sám. Otec z argumentov matky nezistil žiadny dôvod, prečo by mal mať s dcérou limitovaný styk. Mal. G. má u neho svoju izbičku a postieľku, v ktorej vyrastala a je na to prostredie zvyknutá. Tento nastavený režim trvá pár mesiacov, v priebehu letných mesiacov bola viac s otcom. Požiadavku na úpravu styku cez Veľkonočné sviatky odôvodnil tým, že sú tu školské sviatky aj v predškolskom zariadení , t.j. dni voľna, ktoré by mohol tráviť čas s dcérkou.

Otec by chcel tráviť celú nedeľu s mal. G. a zaviesť ju až ráno v pondelok do N.. Pokiaľ má mať dcéru cez víkend, rád by s ňou strávil celý víkend, lebo tak s ňou môže mať program aj mimo Bratislavy. Od júla 2019 ( nástupu maloletej do škôlky) až do odsťahovania matky vodil dcéru do škôlky v drvivej väčšine on a chýba mu to. Mal. G. ho tiež prosí, aby ju občas zaviedol do škôlky.

Podľa otca síce prebieha odovzdávanie medzi nimi ako rodičmi korektne a pokojne, ale matka s ním odmieta komunikovať. Matka potvrdila, že bola nútená minimalizovať komunikáciu s otcom dieťaťa, ale stretnutia sú pokojné.

11. Osobitne sa matka vyjadrila s zmenenému návrhom otca ohľadom rozsahu styku s dieťaťom. Otcom navrhnutú zmenu úpravy styku oproti obsahu návrhu hodnotí za neuváženú, nezohľadňujúcu záujem dieťaťa. Matka nesúhlasila s bežným stykom od stredy do pondelka, lebo už teraz je dieťa plačlivejšie. Večer sa pýta, koľko dní bude s ktorým rodičom. Po oznámení maloletej, že bude s otcom 10 dní plakala. Takto rozsiahlo navrhnutý styk ( od stredy do pondelka) je v rozpore s vekom maloletej, jej citovou naviazanosťou na matku a aktuálne stabilizovaným režimom, na ktorý je maloletá zvyknutá. Otec žiada, aby bola maloletá nepretržite od nej odlúčená 5 nocí a 6 dní. Nateraz rodičmi dohodnutý styk otca s dieťaťom je štandardom, na ktorý si dieťa zvyklo. Matka apeluje na potrebu bezpečia a istoty, ktorú sú pre dieťa dôležité a súvisia s pocitom, že sa dejú predvídateľným spôsobom. Matka poukázala na to, že keď bol otec s mal. G. dlhší čas, ta k sa malá nevedela od nej odpútať. Matka popiera, že by otcovi limitovala kontakt s dcérou a ako príklad uviedla, že keď bola s dcérou pred obchodným domom a uhryzol ju pes, automaticky s otcom komunikovala a po návrate s nemocnice bola dcéra v kontakte s otcom, dokonca u neho aj prespala. Potvrdila, že otec doposiaľ maloletej riadne mesačne platí poplatok XXX eur v škôlke maloletej.

Matka nesúhlasí ani s odovzdávaním maloletej až v pondelok do materskej škôlky , lebo odovzdávanie by malo minimálne raz prebiehať medzi rodičmi, aby si mohli poskytnúť základné informácie o malej a dieťa by malo vidieť rodičov slušnej konverzácii. Pre matku nie je pochopiteľný ani navrhnutý styk cez Veľkonočné sviatky, lebo v zmysle ich pôvodnej dohody otec jej tieto sviatky prenechal, lebo sám ich neuznáva a neslávi.

Vzhľadom na svoju argumentáciu matka v rámci písomného vyjadrenia navrhla upraviť styk otca s maloletou v párnom týždni od piatku od 15,00 hod. do nedele do 18,30 hod., v nepárnom týždni od stredy od 15,00 hod. do štvrtka do 08,00 hod s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré žiada upraviť takto: jarné, letné, vianočné rovnako ako otec, Veľkonočné sviatky neupraviť. Matka súhlasila s návrhom úpravy styku otca s maloletou cez prázdniny a sviatky . Matka poukázala na to, že je pracujúca, má ročne stanovený počet dní dovolenky, preto by aj súhlasila, aby si Veľkonočné sviatky delili v priebehu roka na polovicu. Navrhla upraviť stretávanie cez tieto sviatky v jeden rok v piatok a sobotu a druhý rok v nedeľu až pondelok, časovo rovnako ako cez vianočné sviatky od 08:30 hod. do 18:30 hod.

K otázke odovzdávania maloletej či v nedeľu alebo pondelok matka dodala, že G. potrebuje v nedeľu čas a prípravu na pondelok na škôlku, neskôr na školu. Pokiaľ by však súd určil otcovi styk s dieťaťom od štvrtku, tento ako podnikateľ si môže s malou robiť predlžené víkendy. Podľa názoru matky by nebolo ani pre maloletú dobré, aby sa v pondelok vracala a hneď išla do škôlky.

12. Mal. G. navštevuje K. Otec špecifikoval priemerné mesačné výdavky na dieťa v sume XXXX eur, z čoho predstavuje mesačný poplatok na škôlku XXX eur. Mal. G. chodí na krúžok C. N. a od septembra by mala chodiť aj na S. avšak pre zdravotné problémy ešte nebola.

13. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s dcérou jeden týždeň od stredy od 15:00 hod. do nedele do 18:30 hod., lebo mal. G.hodí aj tak spávať okolo 20:00 hod.; druhý týždeň od stredy do štvrtka.

14. Záverečné vyjadrenia:

14.1. V rámci záverečného vyjadrenia otec zotrval na svojich vyjadreniach majúc za to, že matkou nebol uvedený žiaden nedostatok jeho starostlivosti o dieťa. Matka nepreukázala tvrdenie, že by mala byť dcéra na ňu naviazaná viac ako na neho. Dal súdu do pozornosti návrh kolízneho opatrovníka na úpravu jeho styku s dcérou. Stotožnil sa aj s možnosťou rozdeliť veľkonočné sviatky .

14.2. Matka aj v závere trvala na tom, že návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k mal. G. v časti ním navrhnutého rozsahu styku nie je v záujme maloletej. Aktuálne sa realizuje styk otca s dcérou od februára 2021. Pre mal. G.o veku X rokov je potrebný pocit bezpečia, istoty, predvídateľnosť, pravidelnosť, stálosť. Otcom navrhnutá zmena môže mať negatívny dopad na dieťa. Matka žiada

odovzdávať dieťa v nedeľu. Súhlasila s s rozdelením veľkonočných sviatkov. Matka je toho názoru, že pre X ročnú maloletú je ona preferenčným rodičom, pritom ona otca uznáva a jej návrh umožňuje pravidelný kontakt otca s mal. G. vzhľadom na jej vek, aktuálne pomery a citové naviazanie na ňu. 14.3. Kolízny opatrovník apeloval na dohode rodičov ohľadom úpravy stretávania sa otca s dcérou, čím skôr sa rodičia dohodnú, tým skôr si dieťa zvykne na danú situáciu.

15. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

16. Podľa o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

19. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr. v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia sa spoznali v roku XXXX, v tom istom roku uzavreli manželstvo a v roku XXXX sa im narodila mal. G.. Po narodení ich dcéry sa začali prejavovať ich rozdielne povahové črty a názory v rôznych otázkach. Postupom času sa citové vzťahy medzi manželmi ochladili až do takej miery, že sa manželka navrhovateľa s dieťaťom zo spoločnej domácnosti odsťahovali. Hlavné príčiny rozvratu manželstva súd vidí najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj rozdiely v povahe účastníkov. Taktiež ich spoločný intímny život ako jedna zo základných funkcií manželstva nefunguje. V takomto prípade nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. Preto súd manželstvo rozviedol a obaja manželia s rozvodom súhlasili. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletej, ktorá v súčasnosti býva len s matkou, ale matka nebráni G. v styku a komunikácii s druhým rodičom. Preto rozvod manželstva pre dieťa nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jej života.

21. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

23. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Rodičia mal. G. sa dohodli na tom, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, aby obaja rodičia dieťa zastupovali a spravovali jej majetok a aby bolo otcovi určené výživné na maloletú vo výške XXX eur mesačne. Rodičia s zhodli aj na úprave styku otca s dieťaťom v rozsahu školských prázdnin jarných, letných, zimných ako aj vianočných sviatkov, na stretávaní pri bežnom styku od stredy do štvrtka v nepárnom týždni. Rodičia sa tiež dohodli na striedaní s maloletej cez veľkonočné sviatky na polovicu.

36. Sporným medzi rodičmi ostal rozsah styku v párnom týždni, lebo otec žiadal styk od stredy do pondelka a matka žiadala styk od piatku do nedele. Súd sa podrobne zaoberal argumentáciou oboch rodičov na podporu ich návrhu, vyhodnocoval ich individuálne, aj vo vzájomných súvislostiach majúc na pamäti primárny záujem maloletého 5 ročné dievčatka.

37. Súd vychádzal z potreby, aby mal. G. vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, finančnej gramotnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tieto všetky záujmy je možné v súčasnosti zabezpečiť práve zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravu rozsiahleho styku otca s maloletou vzhľadom na jej vek a doteraz realizované stretávanie sa otca s maloletou.

38. Súd upravil styk otca s G. akceptujúc nesúhlas matky na úpravu styku s octom už od stredy v párnom týždni a jednak akceptoval návrh otca na úpravu jeho styku s dieťaťom od štvrtka do pondelka ( lebo do jeho rozsahu styku od stredy do pondelka spadá vyššie uvedený rozsah), lebo chce tráviť s dcérou celý víkend vrátane nedeľného večera a ranné odvedenie do škôlky po víkende. Súd tu vychádzal z návrhov oboch rodičov, z veku dieťaťa v spojení s aktuálne prebiehajúcim rozsahom styku otca s malou. Mal. G. má viac ako X rokov, k otcovi chodí pravidelne jeden týždeň od piatku do nedele a druhý týždeň od stredy do štvrtka už (minimálne) od apríla XXXX. Čiže má zaužívaný režim, že k otcovi odchádza do jeho domácnosti, v ktorej vyrastala do apríla XXXX. Z vykonaného dokazovania súdu nevyplynuli a matka neuviedla žiadne nedostatky v starostlivosti otca, jedine mu vytýkala neskoré návraty v nedeľu, čím ju ukracoval o čas s dcérou. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvodný návrh otca mať dieťa na celý víkend vrátane celej nedele aj s prespaním za účelom podieľať sa viac na jeho starostlivosti a hlavne na večerných rituáloch po spoločne strávenom víkende. Taktiež nastavený styk otcovi v nedeľu s prespaním mu dáva väčšie možnosti zmanažovania si víkendu s dcérou bez toho , aby dcéra alebo on museli myslieť, že ich víkendová aktivita sa končí už v nedeľu večer. Takto bude zároveň vyhovené matke, aby otec nevodil neskoro mal. G. k matke v nedeľu večer. Matka síce nesúhlasila s prespávaním dieťaťa u otca cez víkend a aby vodil v pondelok mal. G. do škôlky, ale treba si uvedomiť, že mal. G. sa teší z oboch rodičov, keď ju vodia do škôlky, a hlavne po víkende, keď je plná zážitkov a dojmov, čo s tým - ktorým rodičom zažila. Práve z toho dôvodu súd vyhovel otcovi a určil mu styk do pondelka s tým, že maloletú zavedie do škôlky. Súd neakceptoval návrh otca na začiatok styku v párnom týždni od stredy ani matkin návrh na začiatok styku v piatok, lebo styk od piatku do nedele aktuálne prebieha. Mal. G. je vo veku viac ako 5 rokov, s otcom sa stretáva, ale súd je toho názoru, že v záujme zabezpečenia ďalšie zdravého vývoja dieťaťa je, aby mal otec možnosť byť s dieťaťom už o 1 deň naviac. Súd neakceptoval argumenty matky o citovej naviazanosti dcéry na ňu, lebo maloletá žila do apríla 2021 ( skoro do X rokov) s obomi rodičmi, teda je na oboch zvyknutá. G. je aktuálne vo veku X rokov, vo veku vzdoru, za rok pôjde možno aj do školy a je na čase , aby prestala byť matka stavaná do role preferenčného rodiča. Obaja rodičia svoje dieťa preukázateľne ľúbia, vedia sa oň postarať, vedia spolu komunikovať ohľadom maloletej. Súd vyhodnotil matkin argument, aby si dieťa odovzdávali osobne v nedeľu za nedôvodný z tohto dôvodu: súd si tu dal na misku váh na jednej strane snahu otca stráviť plnohodnotný víkend s dcérou, s ktorej matkou už vzťah neexistuje. Na druhej strane snahu matky dieťaťa ukazovať dcére, ako vie s otcom komunikovať, pritom sama v konaní uviedla, že komunikáciu obmedzila. Čiže do popredia sa dostal opäť záujem dieťaťa byť s otcom celý víkend v rátane prespania do pondelka. Rodičia majúci spoločné dieťa budú mať ešte množstvo príležitostí komunikovať spolu aj za osobnej účasti mal. G., preto nevidel dôvod prihliadať na vyššie uvádzaný argument matky. Na základe týchto myšlienkových pochodov súd určil otcovi bežný styk tak, ako je to uvedené v petite tohto rozsudku. Takto upravený bežný styk súd nateraz hodnotí ako za najprospešnejší pre dieťa, nie pre rodičov.

39. Súd akceptoval súhlas oboch rodičov rozdeliť im stretnutia s dcérou cez veľkonočné sviatky na polovicu a preto aj určil otcovi právo s maloletou sa stretávať v párny rok od Veľkého piatku do soboty a v nepárnom roku od Veľkonočnej nedele do Veľkonočného pondelka. Avšak súd dodáva, že rodičom nič nebráni rozsah styku si upraviť počas týchto sviatkov aj iným spôsobom, vždy majúc na pamäti prvotný záujem dieťaťa.

40. Súd nepripustil vykonanie dôkazu navrhnutého právnou zástupkyňou otca , aby súd skúmal majetkové pomery terajšieho partnera matky. V konaní sa rodičia zhodne dohodli na výške výživného XXX eur ( otec to navrhol a matka so sumou výživného na dcéru súhlasila), preto súd vykonanie tohto dôkazu vyhodnotil za nehospodárny a len predlžujúci konania.

41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca, pretože sa jeho právna zástupkyňa vzdala práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine)