Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-66-2021.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 42/97, IČO: 47 255 773, proti žalovanému Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XX, zast. Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Lipany, Janka Kráľa 12, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 25.353,71 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10Csp/251/2020-103 z 27.4.2021 Okresného súdu Košice- okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.409,14 € zastavil (I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.954,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.597,16 € od 27.3.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,88 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 25.363,71 € s prísl. a náhrady trov konania. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4.7.2019, ktorou postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu dňa 14.10.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5063440604 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 25.000 €. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120-tich mesačných splátkach po 310,93 € (okrem štyroch splátok po 80 € v období od 3/2016-7/2016), a to až do celkovej čiastky 37.309,41 €. Na predmetný úver žalovaný uhradil len 7.406,69 € a ďalej úver nesplácal, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Právny predchodca žalobcu listom z 21.2.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, ktorých výška k tomuto dňu predstavovala sumu 4.237,08 €, a upozornil ho na možnosť straty výhody splátok v prípade neuhradenia dlžnej sumy. K úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného nedošlo, preto listom označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ z 27.3.2018 informoval žalovaného o zosplatnení celého zostatku dlhu ku dňu 26.3.2018. Celkový dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 25.597,16 € (pozostávajúcu z istiny vo výške 22.597,16 €, zmluvného úroku vo výške 2.613,19 €, úroku z omeškania vo výške 137,36 € a poplatkov vo výške 16 €).
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uplatnenú pohľadávku považoval za premlčanú. Namietal, že s úhradou splátky sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 25.4.2016, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru. Zastával názor, že od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá potom uplynula dňa 25.4.2019, teda predtým než si žalobca uplatnil nárok na súde.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval čiastočným späťvzatím žaloby, v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k splátkam splatným pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Súhlasil, že tieto splátky sa premlčali samostatne v trojročnej premlčacej lehote. V časti o zaplatenie 1.409,14 €, ktorá suma predstavuje celkovú sumu splátok splatných pred 17.1.2017, preto vzal žalobu späť.
5. Súd prvej inštancie v súlade s § 144, § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 1 CSP konanie v časti o zaplatenie 1.409,14 € zastavil. Na vec ďalej aplikoval § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, § 21 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“) a dospel k záveru o dôvodnosti zvyšku uplatneného nároku. Zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú vzhľadom na postavenie subjektov pri jej uzatváraní, kde na jednej strane vystupoval dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Zaoberal sa výškou odplaty (RPMN) uvedenej v zmluve, pričom nezistil, že by táto bola v rozpore so zákonom. Zmluvu podrobil prieskumu aj vo vzťahu k povinným zákonným náležitostiam zmluvy a skonštatoval, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Súčasne podotkol, že postup pri postúpení pohľadávky na nebankový subjekt podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. bol dodržaný. Preskúmal aj žalovaným namietané premlčanie žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky. Vysvetlil, že v prípade straty výhody splátok podľa § 565 OZ ide o právo veriteľa úver zosplatniť, nie jeho povinnosť. Mimoriadna splatnosť dlhu je zároveň možná len za splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a tiež § 565 OZ. Skonštatoval, že právny predchodca žalobcu žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 OZ vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru výzvou zo dňa 21.2.2018. Právo úver zosplatniť tak využil pre splátku splatnú dňa 25.11.2017. Premlčacia doba celého dlhu tak začala plynúť tri mesiace od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu zostatku dlhu, teda odo dňa 25.2.2018. Žaloba (podaná 17.1.2020) preto bola podaná včas. Zosplatnenie úveru však nemalo vplyv na splátky, ktoré sa stali splatnými už skôr, a premlčacia doba plynula vo vzťahu k týmto splátkam samostatne, na ktorú situáciu reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaného tak zaviazal na úhradu zostatku dlhu spolu s úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca bol po čiastočnom späťvzatí úspešný v plnom rozsahu, avšak zavinil zastavenie konania v časti o 1.409,14 €, v dôsledku čoho bol celkovo v spore úspešný v rozsahu 88,88 %.
6. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Trval na tom, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný. Citoval § 52 ods. 2, § 53 ods. 9, § 101 a § 565 OZ. Opätovne namietal, že s úhradou splátky sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 25.4.2016, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru. Zastával názor, že od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá potom uplynula dňa 25.4.2019, pričom žalobu podal žalobca na súd až dňa 17.1.2020. Žalobca si zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 25.4.2016, druhej splátky dňa 25.5.2016 a tretej splátky dňa 25.6.2016. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, pričom zdôraznil, že možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu naraz je jeho právo, nie povinnosť. Strata výhody splátok nenastáva automaticky zo zákona, ale až v momente, keď toto právo veriteľ zrealizuje, tým, že dlžníka o zaplatenie celého dlhu požiada. Pre reálnu splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok tak nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a súčasne o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal, s tým že mimoriadne zosplatnenie nepredĺži už plynúce premlčacie lehoty splátok splatných pred mimoriadnym zosplatnením. Poukázal na to, že v prípade ak nedôjde k zročnosti celého dlhu, zostávajú splátky splatné postupne. Ak by však
následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej historicky omeškanej splátky, tak by sa mohol začiatok plynutia premlčacej doby posunúť pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich - ad absurdum, a pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom takto chápanej a aplikovanej zročnosti okamžité premlčanie celého dlhu. Takýto následok považoval za neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu (strata výhody splátok) predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa, preto nemôže mať pre veriteľa nepriaznivý následok. Výklad žalovaného je tiež v priamom rozpore s § 53 ods. 9, ktorým bola sprísnená právna úprava vo vzťahu k zosplatneniu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorej môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu až po troch mesiacoch od omeškania s plnením splátky za kumulatívneho splnenia podmienky upozornenia na takýto postup minimálne 15 dní pred uplatnením tohto práva. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a žalovaného zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.10.2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní je vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a výrok, ktorým súd rozhodol o trovách konania. Výrok, ktorým súd v časti konanie zastavil nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok žalobcu správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené.
16. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť, a je na rozhodnutí veriteľa, pre omeškanie ktorej splátky toto právo využije.
24. V prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu je potrebné osobitne ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novo zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a novozavedeného ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade. Daný aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti s novozavedeným ust.
§ 53 ods. 9 OZ, ktorý tak zasiahol do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, vo vzťahu ku ktorým súdna prax bola jednotná. Predpoklad pre zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ (v prípade ak sa nejedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tom prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ (ktorý odkazuje na ust. § 565 OZ) začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku.
25. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ však zaviedlo novú podmienku pre aplikáciu ust. § 565 OZ, vzťahujúcu sa iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva). Je preto v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti najbližšej splátky). Odvolací súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani § 565 OZ) explicitne nepočíta.
26. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba stanovená v ust. § 101 OZ a až do uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a veriteľ sa v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať (na súde) iba zaplatenia už splatných splátok. Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle § 565 OZ (v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ) sa žalobca môže domáhať zaplatenia celého zosplatneného zostatku dlhu. Vychádza preto z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v § 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
27. Odvolací súd zastáva názor, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu (alebo podľa žalovaného ešte skôr, odo dňa splatnosti historicky prvej omeškanej splátky), teda premlčacia doba by začala plynúť skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva.
28. V preskúmavanom prípade veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 26.3.2018, pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 25.12.2017 (nie 25.11.2017 ako uviedol súd prvej inštancie), pričom na využitie práva úver zosplatniť žalovaného upozornil dňa 21.2.2018. Premlčacia doba vo vzťahu k zostatku dlhu začala plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, teda 25.3.2018. Trojročná premlčacia doba by potom uplynula dňa 25.3.2021, avšak žaloba bola podaná dňa 17.1.2020, teda včas. Právny záver súdu prvej inštancie o nepremlčaní žalobou uplatneného nároku je preto správny.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol protistrane.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).