Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-119-2019.pdf
PDF · 134.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ul. M. XXX/XXX, zastúpený zástupcom: F. & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom v Lučenci, ul. P. Rádayho 8, o zaplatenie 2.158,92 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,89 eur od 26.07.2016 do 11.05.2017, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2016 do 11.05.2017, zo sumy 65,78 eur od 12.05.2017 do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 27.09.2016 do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2016 do 19.01.2018, zo sumy 93,56 eur od 20.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.11.2016 do 26.03.2018, zo sumy 32,45 eur od 27.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2017 do 14.06.2018, zo sumy 110,23 eur od 15.06.2018 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2017 do 15.10.2018, zo sumy 126,90 eur od 16.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 27.06.2017 do 25.03.2019, zo sumy 104,68 eur od 26.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2017 do 02.05.2019, zo sumy 82,46 eur od 03.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy 21,35 eur od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2018 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %.
odôvodnenie:
1.1 Dňa 24.10.2019 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená od Okresného súdu Banská Bystrica žaloba pôvodného žalobcu (Poštová banka a.s.), ktorou sa proti žalovanému, v spojení s podaním zo dňa 26.06.2019, domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.158,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.158,92 eur od 03.05.2019 do zaplatenia.
1.2 Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.09.2015 uzatvoril v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1557447342 (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj ako „OP“). Žalovaný svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 eur (ďalej aj ako „istina“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť veriteľovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj ako „úver“). Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru veriteľ v zmysle ustanovenia § 565 OZ, v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 24.10.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 02.05.2019 sumu vo výške 300 eur, dňa 11.05.2017 sumu vo výške 100 eur, dňa 19.01.2018 sumu vo výške 250 eur, dňa 26.03.2018 sumu vo výške 200 eur, dňa 14.06.2018 sumu vo výške 200 eur, dňa 15.10.2018 sumu vo výške 400 eur, dňa 25.03.2019 sumu vo výške 300 eur. Veriteľ pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 21.03.2019, opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však žiadnu ďalšiu úhradu z úveru nevykonal. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj úroky (tieto si veriteľ v zmysle podania na č.l. 28 neskôr prestal uplatňovať, čomu zodpovedal aj potom vydaný platobný rozkaz, pozn. súdu). Pôvodný žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania z isitny úveru a istinu úveru.
2. V rámci tzv. upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. došlo k vydaniu platobného rozkazu a následne, pre podanie odporu proti platobnému rozkazu žalovaným, k jeho zrušeniu zo zákona. Vec bola následne dňa 24.10.2019 postúpená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, pričom v ňom uviedol najmä to, že úver, poskytnutý mu veriteľom, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takisto namietal aj to, že celkovo vykonal úhrady istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru spolu v sume 1.950 eur, a nie v sume 1.450 eur, ako to tvrdí žalobca. Žalobca okrem zlého spočítania nezarátal do celkového plnenia žalovaného aj platbu zo dňa 01.07.2019 vo výške 200 eur. Pred doručením platobného rozkazu došlo k celkovému splateniu istiny úveru v sume 3.341,08 eur, preto uplatnená pohľadávka nie je dôvodná.
4. K odporu žalovaného k platobnému rozkazu sa vyjadril pôvodný žalobca v podaní zo dňa 21.10.2019. V ňom uviedol, že si ďalej uplatňuje voči žalovanému pohľadávku v sume 1.658,92 eur (ako rozdiel medzi sumou 5.000 eur a všetkými platbami vo výške 3.341,08 eur). Zároveň si uplatňuje aj úroky z omeškania a to 5 % ročne zo sumy 3.608,92 eur od 24.10.2016 do 11.05.2017, zo sumy 3.508,92 eur od 12.05.2017 do 19.01.2018, zo sumy 3.258,92 eur od 20.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 3.058,92 eur od 27.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 2.858,92 eur od 15.06.2018 do 15.10.2018, zo sumy 2.458,92 eur od 16.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 2.158,92 eur od 26.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy 1.858,92 eur od 03.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 1.658,92 eur od 02.07.2019 do zaplatenia.
5. Na vyjadrenie pôvodného žalobcu reagoval žalovaný tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie právnemu zástupcovi, ktorý dňa 22.11.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol najmä to, že namieta premlčanie uplatnenej pohľadávky. Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.10.2016 nie je možné považovať s ohľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto konaní za nič iné, ako za odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko nie je možné na uvedený prípad aplikovať postup v zmysle ustanovenia § 565 OZ. V zmysle ustanovenia § 565 OZ môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola zo strany žalobcu predložená v tomto konaní, však nijak nevyplýva, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode, ktorá by žalobcu oprávňovala vyhlásiť predčasnú splatnosť poskytnutého úveru. Existenciu takejto dohody medzi zmluvnými stranami nepotvrdzuje ani žiadny iný doklad predložený žalobcom v tomto konaní. Je pravdou, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa vo viacerých bodoch v čl. 5 odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky, avšak tieto i) neboli predložené žalobcom v tomto konaní, ii) a zároveň žalovaný nemá vedomosť o tom, že by takéto Všeobecné obchodné podmienky potvrdil svojim podpisom, a teda bol s nimi riadne oboznámený pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto pohľadu je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že pri spotrebiteľských záväzkoch musia všeobecné obchodné podmienky obsahovať
výhradne vedľajšie a iné dojednania, a teda nie nárokové normy a normy regulujúce v tomto zmysle plnenie. Rovnako je vylúčené, aby obchodné podmienky upravovali napr. sankcie alebo iné nároky veriteľa. Je taktiež nevyhnutné uviesť, že pre platnosť všeobecných obchodných podmienok je potrebné, aby reálne došlo minimálne k oboznámeniu sa spotrebiteľa so všeobecnými podmienkami, a v tomto prípade aj podpísaniu inkorporačnej klauzuly, ktorá musí spĺňať požiadavky na transparentné zmluvné dojednanie a zároveň nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. K obdobnému prípadu sa vyjadrila aj komisia Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, vo svojom posudku zo dňa 22.04.2016, pričom konštatovala, že: „vo VOP majú byť regulované len vedľajšie nepodstatné náležitosti a naopak je neprípustné, aby obchodné podmienky upravovali pre spotrebiteľa významné časti zmluvného vzťahu, ktoré sa týkajú nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, ich plnenia a podobne. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj pre jej netransparentnosť a nejasnosť, pričom rovnako je možné vysledovať snahu dodávateľa, aby všetky vedľajšie dojednania a dokumenty boli podľa jeho predstáv inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy, a to nepriamo, prostredníctvom tzv. inkorporačnej klauzuly. Komisia však v tomto smere zastáva jednoznačné stanovisko, že ak má byť spotrebiteľ viazaný konkrétnymi ustanoveniami, musia byť tieto obsiahnuté práve v spotrebiteľskej zmluve priamo a uvedenú skutočnosť, resp. nedostatok nemožno zhojiť ani postupom širokého koncipovania inkorporačnej klauzuly. „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, ktorá bola adresovaná žalovanému, je jednostranným právnym úkonom žalobcu, pričom zo samotného obsahu tohto dokumentu jednoznačne vyplýva, že žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zmluvy o úvere č. 1557447342 zo dňa 16.09.2015, a že žalobca nemá záujem naďalej byť viazaný touto zmluvou. Na základe uvedeného s prihliadnutím na abstinenciu dohody ohľadom postupu podľa ustanovenia § 565 OZ nie je možné tento jednostranný úkon podľa jeho obsahu považovať za nič iné ako odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom na skutočnosť, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský spor, je čo sa týka účinkov odstúpenia od zmluvy, ako aj inštitútu premlčania, podľa názoru žalovaného nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v OZ, a teda odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ a plnenie prijaté pred momentom odstúpenia je nevyhnutne potrebné považovať za plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. V tomto kontexte je plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy nutné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. V uvedom prípade teda podľa názoru žalovaného došlo po odstúpení od zmluvy k reštitučnej povinnosti vydať si bezdôvodné obohatenie navzájom. Aplikáciou ustanovenia § 107 ods. 1 OZ je potrebné konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je premlčaná, nakoľko žalobca vedel, resp. mal subjektívnu vedomosť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po doručení jeho jednostranného právneho úkonu žalovanému, ako aj mal vedomosť o osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že akákoľvek pohľadávka, ktorou žalobca disponuje existuje výhradne ako naturálna obligácia bez možnosti jej vymáhania prostredníctvom súdu. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 OZ je teda subjektívna premlčacia lehota 2 roky, a teda nárok žalobcu z vydania bezdôvodného obohatenia sa premlčal dňa 24.10.2018. Nakoľko žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalobcu podaný dňa 19.06.2019, je podľa názoru nepochybné, že takto oneskorene podanú, premlčanú pohľadávku, nie je možné žalobcovi priznať vo forme rozhodnutia súdu.
6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v podaní zo dňa 27.12.2019, v ktorom uviedol, že s tvrdením žalovaného o premlčaní pohľadávky žalobca nesúhlasí a toto popiera. Žalobca trvá na tom, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola postupom podľa § 565 OZ, a to výzvou zo dňa 24.10.2016, zosplatnená účinne a žalovaný tak bol ku dňu 24.10.2016 povinný uhradiť nárok žalobcu v celosti, tak ako bol uplatnený žalobou. Žalovaný podpisom Úverovej zmluvy jednoznačne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby právne vzťahy neupravené Úverovou zmluvou, sa riadili obchodnými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy (čl. 5 ods. 4 Úverovej zmluvy). Podľa článku 6 ods. 8 Obchodných podmienok ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti je Banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.
7. Následne dňa 11.05.2020 bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 13.05.2020, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na súčasného žalobcu.
8. Za účelom prejednania veci samej súd vykonal celkovo tri pojednávania, pričom z nich prvé dve, boli odročené pre vtedajšiu možnosť dosiahnutia zmierlivého vyriešenie sporu. V dôsledku následného
postoja sporových strán, však k ich zmiereniu nedošlo. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi istinu úveru, avšak nie uplatnené úroky z omeškania v ním uplatnenej výške.
9. Na pojednávaní po neúspešnom pokuse o zmier právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe v zmysle všetkých doterajších vyjadrení.
10. Žalovaný na pojednávaní prečítal svoje písomné vyjadrenie, ktoré následne predložil súdu do spisu. V ňom je uvedené najmä to, že zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva že splátka vo výške 188 eur pozostáva z istiny, úrokov ako aj s poplatkov. S ohľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov, je nevyhnutné vychádzať z toho, že poskytnutá istina mala byť hradená v 36- tich splátkach a teda vo výške 138,89 eur (5.000 eur / 36) vždy ku 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Ďalej právnym predchodcom žalobcu uplatnené právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je neplatné. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka (prvá veta). Zmluva o úvere neobsahuje takúto dohodu, pričom obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu neboli riadne inkorporované do predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Občiansky zákonník vyžaduje na platnosť použitia uvedeného ustanovenia dohodu zmluvných strán, ako aj jej písomnú formu. S ohľadom na abstinenciu podpisu žalovaného na dohode o možnosti aplikácie ust. § 565 Občianskeho zákonníka nie je splnená písomná forma, a teda takáto dohoda je absolútne neplatná. V prípade ak by sa pripustilo, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému uzatvoreniu dohody o aplikácií ust. § 565 Občianskeho zákonníka, žalovaný uvádza, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v dobe, kedy žalovaný nebol viac ako 3 mesiace s omeškaním s úhradou splátky. V dobe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ku 24.10.2016) mal žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eur (12x138,89eur) pričom žalovaný k 24.10.2026 uhradil celkovo 1.391,80 eur. Rozdiel medzi čiastkou, ktorá mala byť uhradená a žalovaným vykonanými úhradami je 274,88 eur. Za predpokladu že splátka úveru je 138,89 nie je možné tvrdiť, že by bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace s akoukoľvek splátkou. Z uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takisto pri uplatnení ust. § 565 Občianskeho zákonníka nebola splnená lehota v zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru dňa 28.09.2016 pričom tvrdí, že k doručeniu došlo dňa 21.10.2016. Právny predchodca žalobcu následne dňa 25.10.2016 zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a teda v deň splatnosti najbližšej splátky. S ohľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo včas, a teda do splatnosti najbližšej splátky, je takýto právny úkon neplatný z dôvodu, že právne následky jednostranného právneho úkonu nastanú, ak sa takýto právny úkon dostane do dispozície adresáta, čo v tomto prípade objektívne nastať nemohlo. Teda nemohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, a teda žalovaný nestratil až do dohodnutej konečnej splatnosti úveru tento splácať v jednotlivých splátkach. Zmluvne dohodnutý termín poslednej splátky bol 25.10.2018, pričom v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia lehota jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
11. Ďalej žalovaný argumentoval, že z dôkazu predloženého žalobcom - Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2019 jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu, započítal vklady žalovaného vykonané pred tvrdeným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru voči istine, úrokom a poplatkom a po vyhlásení predčasnej splatnosti výhradne na úroky a poplatky spojené s úverom a to aj napriek tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Následne v konaní došlo k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 09.04.2020, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.04.2020. V zmysle uvedenej zmluvy bola na žalobcu postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy v celkovej výške 6.207,96 eur pozostávajúca z istiny 4.273,03 eur a úrokov vo výške 1.934,93 eur. K uvedenému žalovaný uvádza, že ku dňu 21.04.2020 si právny predchodca žalobcu uplatňoval v tomto konaní pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy v celkovej výške 1.658,92 Eur. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je na základe uvedeného neexistujúca pohľadávka čo do výšky, tak do právneho dôvodu. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nie je jasné či v skutočnosti došlo k postúpeniu pohľadávok uplatnených žalobcom v tomto konaní, resp. akým spôsobom boli uhradené jednotlivé splátky úveru z vkladov žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok musí vo všeobecnosti, ako dvojstranný právny úkon, spĺňať pre jej platnosť tak formálne, ako aj materiálne podmienky vyžadované zákonom najmä
by mala byť zrozumiteľná a určitá. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je pre svoju neurčitosť ako aj pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že s ohľadom na to, že pred postúpením pohľadávky nebol zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 zákona o bankách v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka na zaplatenie pohľadávky určitej čo do výšky, tak do právneho dôvodu jej vzniku, a teda neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie akejkoľvek pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a žalobca tak nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
12. V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil so žalobou, a všetkými predloženými listinnými dôkazmi a to : č. l. 5 aktuálny stav úveru k 30.04.2019, č. l. 7-9 podacie hárky, č. l. 10 predžalobná výzva, č. l. 11 úverová zmluva, č. l. 12 výzva na splatenie úveru z 28.09.2016, č. l. 14 výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 28.09.2016, č. l. 14 rubová strana-15 kópie vrátených zásielok, č. l. 16 výzva na úhradu dlžnej sumy, č. l. 42 rubová strana-44 potvrdenia o úhrade, č. l. 106 obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, č. l. 110 zmluva o postúpení pohľadávok, č. l. 116 príloha k zmluve o postúpení pohľadávky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
13. Poštová banka a.s. (banka) dňa 16.09.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1557447342, označenú ako „dobrápôžička“, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000 eur a žalovaný sa ako dlžník zaviazal za dohodnutých podmienok úver vrátiť do 25.09.2018 v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 188 eur, počnúc dňom 25.10.2015. Ďalej bol dohodnutý úrok vo výške 17,90 % ročne, bola uvedená výška RPMN 19,50 % a priemerná RPMN vo výške 13,50 %. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky. Listom zo dňa 28.09.2016, ktorý bol žalovanému zaslaný poštou, vyzval veriteľ žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy k 27.09.2016 vo výške 894,07 eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 24.10.2016, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 25.10.2016, vyhlásil (v zmysle textu listiny) veriteľ predčasnú splatnosť pohľadávky k 24.10.2016, ktorú vyčíslil v sume 4.641,41 eur. Žalovaný ku dňu 01.07.2019 zaplatil na splátkach úveru celkovo 3.341,08 eur. Od 02.07.2019 žalovaný nevykonal žiadnu úhradu dlhu.
14. Dňa 09.04.2020 uzatvorila Poštová banka a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2020, ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku veriteľa, postupcu, z úverovej zmluvy voči žalovanému. Od nej žalobca odvodzuje aj svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je súčasťou postúpených aktív (súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi.
15.1 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15.2 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
15.3 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15.6 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
15.7 Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
15.8 Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
15.9 Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
15.10 Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
15.11 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15.12 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15.13 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15.14 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.15 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15.16 Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15.17 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým, že jeho singulárny právny predchodca (Poštová banka a.s.) uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, a ktorú si žalovaný riadne nesplnil. Pohľadávku z tejto úverovej zmluvy nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Neuplatňuje si úroky z úveru, žiada iba o vrátenie istiny úveru spolu s úrokom z omeškania.
17. Úverová zmluva, ktoré uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní Poštová banka a.s. konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložené listinné dôkazy a zistené skutočnosti súd posúdil aj s ohľadom na zabezpečenie tejto ochrany.
18. Procesná obrana žalovaného spočívala vo vznesení viacerých námietok, resp. argumentov.
19. K námietke žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu:
19.1 Zmluva o postúpení pohľadávok je platnou, nakoľko nie je v rozpore s dobrými mravmi a jej predmetom je určitá pohľadávka. Rozpor s dobrými mravmi bol zo strany žalovaného tvrdený bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Súd žiadny rozpor s dobrými mravmi v prípade tohto právneho úkonu nevzhliadol a nie je mu zrejmé, ako by táto zmluva mohla byť v rozpore s dobrými mravmi, teda v čom by nebola v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.
19.2 Čo sa týka určitosti, resp. neurčitosti plnenia, tak zo správania pôvodného žalobcu (postupcu pohľadávky) a súčasného žalobcu (postupníka pohľadávky), nevyplýva, že by tieto zmluvné strany neboli v zhode ohľadne určitosti pohľadávky, ktorá bola postupovaná. Z jej špecifikácie na č.l. 116 vyplýva, že sa týkala žalovaného ako dlžníka, že išlo o pohľadávku zo zmluvy č. 1557447342 (teda predmetnej zmluvy), pričom jej výška bola vyčíslená v sume 6.151,66 eur. Ak by aj bola výška postupovanej pohľadávky v skutočnosti nižšia ako reálna, tak táto okolnosť nemá vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky pre jej neurčitosť, ale má to význam v zmysle § 527 Občianskeho zákonníka na prípadnú zodpovednosť postupcu voči postupníkovi. Samotná existencia pohľadávky, resp. jej rozsah, je predmetom skúmania súdu v tomto konaní.
19.3 Čo sa týka namietanej absencie výzvy banky (postupcu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001 zákona o bankách, ako dôvod neplatného postúpenia pohľadávky, tak táto námietka žalovaného je tiež nedôvodná. Z listiny na č.l. 12, 14 a 15 vyplýva, že banka upozornila žalovaného na jeho omeškanie so splácaním dlhu. Túto výzvu mu aj riadne doručila (č.l. 14 rubová strana a č.l. 15). Nakoniec za takúto výzvu je možné považovať aj samotnú žalobu banky voči žalovanému, ktorá si ako pôvodný žalobca uplatnila svoju pohľadávku voči žalovanému. V žalobe bola pohľadávka banky riadne špecifikovaná a záver žalovaného o tom, že pred jej postúpením nebola urobená výzva na zaplatenie pohľadávky určitej čo do výšky, tak do právneho dôvodu jej vzniku, nie je dôvodná. O tejto žalobe mal žalovaný vedomosť už dňa 16.07.2017, kedy mu bola žaloba doručená do vlastných rúk (č.l.40 spisu). K postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 09.04.2020, ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok na č.l. 110 a nasl. spisu. Teda dávno po uplynutí 3 mesiacov od omeškania žalovaného so splácaním úveru (hoc aj bez úrokov a poplatkov).
20. K námietke žalovaného ohľadne absencie riadneho zosplatnenia pohľadávky banky:
20.1 V prvom rade súd k tejto obrane žalovaného uvádza, že na platný vznik práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa podľa názoru súdu nevyžaduje takáto dohoda zmluvných strán priamo v spotrebiteľskej zmluve. Súd zastáva názor, že takéto oprávnenie môže byť platne dohodnuté aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Neobstojí tak argumentácia žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje takúto dohodu, pričom obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu neboli riadne inkorporované do predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (teda bez podpísania žalovaným).
20.2 V druhom rade však súd konštatuje, že ako dôvodná je obrana, resp. argumentácia žalovaného, že v danom prípade nedošlo k riadnemu a platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru postupcom pohľadávky (teda bankou, ktorá bola pôvodnou žalobkyňou), pretože dňa 24.10.2016, teda v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaný nebol viac ako tri mesiace s omeškaním s úhradou splátky. Ku dňu 24.10.2016 mal žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eur (12*138,89 eur) pričom žalovaný k 24.10.2016 uhradil celkovo 1.391,80 eur. Rozdiel medzi čiastkou, ktorá mala byť uhradená a reálne vykonanými úhradami žalovaným je 274,88 eur. Keďže splátka úveru istiny bola v sume 138,89 eur (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový), tak žalovaný nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, resp. s viac ako tromi splátkami. Z uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedený záver súdu nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru k 24.10.2016, a teda žalovaný nestratil až do dohodnutej konečnej splatnosti úveru, právo tento dlh splácať v jednotlivých splátkach, ktoré boli splatné 25. deň v mesiaci. Zmluvne dohodnutý termín poslednej splátky bol 25.10.2018. Jednotlivé splátky úveru boli súdom určené v sume 138,89 eur, nakoľko úver je bezúročný a bezpoplatkový. Totiž ak je rozdelené splácanie istiny úveru vo výške 5.000 eur na 36 splátok, tak jedna splátka je určená vo výške 138,89 eur.
21. K premlčaniu jednotlivých splátok úveru :
21.1 Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania, preto sa súd zaoberal aj touto skutočnosťou, teda či je žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanému ako spotrebiteľovi vymáhateľná. Ak by aj námietka premlčania nebola vznesená, súd by na skutočnosť nevymáhateľnosti uplatnenej pohľadávky aj tak prihliadal z úradnej povinnosti. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba je všeobecná trojročná. Žaloba pôvodného žalobcu (veriteľa) bola na súde podaná dňa 28.05.2019 (č.l. 17 spisu). Je tak zrejmé, že splátky splatné do 25.05.2016 by boli premlčané. Do tohto dátumu mal žalovaný, vzhľadom na bezúročnosť úveru, splácať úver v jednotlivých splátkach vo výške 138,89 eur, teda spolu 1.111,12 eur (138,89 x 8). Z tejto sumy zaplatil 1.362,01 eur (teda viac ako mal). Je tak zrejmé, že ak si žalobca uplatňuje iba sumu istiny, neuplatňuje si žiadnu premlčanú splátku. Na túto okolnosť nie je možné aplikovať ani dĺžku premlčacej doby pre pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, ako pôvodne argumentoval žalovaný. Je tomu tak preto, že súd listinu z 24.10.2016 - výzvu na úhradu dlžnej sumy na č.l. 16 nepovažuje za odstúpenie od úverovej zmluvy. Jednoznačne nie je možné podľa znenia tohto jednostranného právneho úkonu dedukovať vôľu veriteľa na odstúpenie od zmluvy. Aj keď, ako je uvedené vyššie, nejde o platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nemožno z tohto právneho úkonu len preto robiť iný právny úkon, ktorý jeho autor nezamýšľal urobiť. Teda nemal vôľu tak urobiť, čo je základný predpoklad platnosti právneho úkonu.
22. K povinnosti žalovaného vrátiť istinu úveru a zaplatiť úroky z omeškania:
22.1 V zmysle vyššie uvedených záverov súdu o povinnosti žalovaného vrátiť istinu úveru v 36 mesačných splátkach splatných 25. dňa v mesiaci od 25.10.2015 do 25.9.2018 je zrejmé, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil v rozsahu 1.658,29 eur. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola ani sporná. Súd ustálil, že žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 25.07.2016, nakoľko ju dovtedy zaplatil iba v sume 112 eur, pričom jej výška bola 138,89 eur. Dňom 26.07.2016 bol v omeškaní so zaplatením sumy 26,89 eur a to až do 11.05.2017, kedy zaplatil veriteľovi sumu 100 eur. Dovtedy nastali splatnosti splátok splatných od 25.08.2016 do 25.04.2017. Aj neskôr splácal žalovaný svoj dlh z úveru v nepravidelných splátkach, celkovo v sume 1.950 eur. Jednotlivé platby súd započítal chronologicky na najstaršie splatné splátky úveru. Išlo o platby 11.05.2017 v sume 100 eur, 19.01.2018 v sume 250 eur, 26.03.2018 v sume 200 eur, 14.06.2018 v sume 200 eur, 15.10.2018
v sume 400 eur, 25.03.2019 v sume 300 eur, 02.05.2019 v sume 300 eur a 01.07.2019 v sume 200 eur. Celkový dlh žalovaného na istine úveru je tak 1.658,92 eur.
22.2 Súd preto rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu úveru a zároveň zaplatiť úroky z omeškania z dlhu, s plnením ktorého je v omeškaní. Deň vzniku omeškania u každej zo splátok je odlišný, pričom je ním deň nasledujúci po dni splatnosti každej zo splátok. Súd zároveň prihliadal aj na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Úrok z omeškania je určený na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Doba omeškania s jednotlivými dlžnými splátkami zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný splácal istinu úveru nepravidelne. Každá vykonaná platba bola započítaná na najskôr splatnú splátku. Ak jednotlivé platby nepokrývali celú splátku istiny úveru vo výške 138,89 eur, tak omeškanie trvalo až do najbližšie vykonanej platby. Tomu zodpovedá výrok o úroku z omeškania.
22.3 Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.658,92 eur a uplatnené úroky z omeškania, ktoré prevyšujú priznané úroky z omeškania, súd výrokom II. zamietol. Ak žalobca v podaní na č.l. 51 uviedol, že žiada o opravu návrhu (v dôsledku argumentácie žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu), tak súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca nie je oprávnený požadovať od súdu opravu návrhu. Žalobca žalobu v nesprávne uplatnenej časti žalovanej sumy nevzal späť. Preto súd o tejto časti uplatneného nároku rozhodol tak, že ju zamietol.
23. K trovám konania :
23.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Po vyrátaní úrokov z omeškania si žalobca ku dňu rozhodnutia súdu (14.10.2021) uplatnil žalobou právo na zaplatenie sumy 2.776,80 eur (2.158,92 eur + vyčíslené úroky z omeškania v sume 617,88 eur). Úspešný bol iba čiastočne a to v sume 2.109,39 eur (istina 1.658,92 eur + úroky z omeškania 450,47 eur k 14.10.2021), čo predstavuje celkový úspech žalobcu v konaní 51,92 % (75,96 % úspech žalobcu - 24,04 % úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.