Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/45/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša, v právnej veci žalobcu J.. W. Ď., A. M. A., S. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Landererovova 8, proti žalovanému JUDr. M. A., advokátovi so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3, správcovi konkurznej podstaty úpadcu HORIZONT SLOVAKIA, a.s., so sídlom v Košiciach, Kováčska 63, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.11.2020 č.k. č. -110 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vo veci sp. zn. , návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal povolenia obnovy v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom žalobu odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v hore uvedenej veci nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, sp. zn. V 454/02 i napriek tomu, že spis bol ku konaniu priložený a za právne významnú považoval otázku, či bol povinný zmluvnú pokutu uhradiť, pričom táto nebolo explicitne zodpovedaná. Žalobca podal vo veci aj dovolanie proti hore uvedenému rozsudku, pričom dovolací súd dovolanie uznesením odmietol, a rovnako tak aj Ústavný súd SR odmietol jeho sťažnosť ako oneskorenú. Zároveň vychádzal zo zistenia, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutie zo dňa 13.6.2019 vyhlásil sťažnosť žalobcu za neprijateľnú. Podľa názoru žalobcu mohol podaný návrh na obnovu konania uplatniť najskôr 25.6.2019, t.j. po doručení rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

4. Na základe uvedených zistení súd dospel k záveru, že keď žalobu na povolenie obnovy konania podal žalobca v objektívnej lehote, ak žalobu podal na súde 9.9.2019, avšak žalobu nepodal v zákonom stanovej subjektívnej lehote, pretože podľa názoru súdu, žalobca ním tvrdenom nevykonaní oboznámenia spisu V 454/02 sa dozvedel najneskôr od momentu, keď sa oboznámil s doručeným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorého obnovu žiada. Zároveň súd uviedol, že práve žalobca navrhol pripojenie existujúceho dôkazu uvedeného spisu a vo svojom odvolaní tiež uviedol skutočnosti z tohto spisu, pričom z odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu ako aj dovolacieho súdu vyplýva, že súdy sa týmto dôkazom zaoberali. Pokiaľ išlo o druhý dôvod obnovy žalobcom tvrdenej

existencie predbežnej otázky, či nevysporiadaní sa s predbežnou otázkou týkajúcou sa posúdenia, či právny predchodca žalovaného bol povinný platiť zmluvnú pokutu tretiemu subjektu, súd bol toho názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia prvej inštancie nevyplýva, že posúdenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu tvorilo pre súd otázku predbežnú. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že predbežnou otázkou bolo konanie o návrhu na vklad V 454/02 a nie konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd zároveň považoval žalobu na obnovu konania za zjavné nedôvodnú, keďže podľa názoru nebol splnený žalobcom uvádzaný predpoklad podľa Žalobcom označený dôkaz spisom V 454/2002 nie je novým dôkazom, existoval už v čase rozhodovania súdu voči rozhodnutiu ktorého žalobca podal žalobu o povolení obnovy konania.

5. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že konanie vedené pod Okresným súdom Bratislava V začalo až po právoplatnom skončení sporu v roku 2019, a teda nejde v zmysle § 397 písm. a) o nový dôkaz, rozhodnutie, či skutočnosť, je to prebiehajúce konanie. Výsledok sporu sa netýka predmetu sporu a nemá na spor vplyv v rovine posúdenia potrebného pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania. Súd teda považoval žalobu za zjavne nedôvodnú, pretože nie sú dôvody na jej podanie v zmysle . Súd teda na základe ust. a má za to, že je daný dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. majúc za to, že úspešnému žalovanému v súvislosti s konaním trovy nevznikli, preto náhradu trov žalovanému nepriznal.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a rozhodnutie.

8. V odvolaní uviedol, že závery súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Podstata jeho dôvodu na obnovu konania spočíva v tom, že spis Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru V 454/2002 síce bol ku konaniu priložený, avšak súd prvého stupňa v konaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto spisu nevykonal. To, že k vykonaniu tohto dôkazu neprišlo, je zrejmé už z rozsudku súdu prvej inštancie. Vykonanie dôkazu oboznámením obsahu spisu V 454/2002 sa v súdnom spise nenachádza, t.j. tento dôkaz nemohol byť vykonaný. Je toho názoru, že práve oboznámením sa s obsahom spisu V 454/2002 môže preukázať a preukáže zanedbanie povinnosti žalovaného ako správcu konkurznej podstaty. Za druhú skutočnosť naplňujúcu dôvod obnovy je podľa názoru žalobcu rozhodnutie príslušného súdu o povinnosti právneho predchodcu žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu JUDr. W. W. a o uložení povinnosti JUDr. W. W. vrátiť žalobcovi sumu 229.038,04 eura s prísl. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. . V tomto smere sú závery súdu prvej inštancie zjavne nesprávne, ako aj arbitrárne. Nie je zrejmé, prečo predmetné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V nemôže predstavovať nový dôkaz, rozhodnutie či skutočnosť. Otázka, či žalobca bol povinný budúcemu kupujúcemu uhradiť zmluvnú pokutu bola tiež právne významnou otázkou pre rozhodnutie súdu v konaní, ktorého obnovu žalobca žiada.

9. Za nesprávne považuje rozhodnutie aj vo výroku, ktorým súd neprerušil konanie. Vyslovil názor, že súd mal toto konanie prerušiť do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava V, keďže tam riešená otázka môže mať vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. Ďalej uviedol, že možnosť prerušenia konania v dôsledku iného prebiehajúceho konania, či iné prebiehajúce konanie prebieha medzi tými istými sporovými stranami alebo aj medzi úplne inými sporovými stranami. Za dôvodné z hľadiska možnosti prerušenia konania považuje iba potrebnosť skúmania, či sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené základné predpoklady prípustnosti žaloby na obnovu konania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu na obnovu konania odmietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutku ani právneho stavu, preto odvolací súd na

skutkové zistenia na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

12. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že podstata dôvodu na obnovu konania spočíva v tom, že spis Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru V 454/2002 súd prvého stupňa v konaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto spisu nevykonal, ako aj z názoru, že rozhodnutie príslušného súdu o povinnosti právneho predchodcu žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu JUDr. W. W. a o uložení povinnosti JUDr. W. W. vrátiť žalobcovi sumu 229.038,04 eura s prísl., pričom toto konanie je vedené na Okresnom súdu Bratislava V.

13. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení. Týmito dôvodmi sú existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na obnovu konania teda nie je prípadné pochybenie súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená iba na možnosť označiť dôkaz, ale na nemožnosť ho predložiť účastníkom konania súdu. Dôvodom obnovy konania je teda možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní pričom ide o situáciu, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhnuté dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru (strata listiny, neznámy pobyt svedka, strata predmetu ohliadky a pod.).

15. V prejednávanej veci žalobca v podanom návrhu netvrdí, že existuje dôkaz, ktorý by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak uvádza, že „podstata jeho dôvodu na obnovu konania spočíva v tom, že súd spisom Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. 454/2002 dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto spisu nevykonal“. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca vyčíta súdu nesprávny postup pri zisťovaní skutkového stavu, ak poukazuje na nevykonanie dokazovania obsahom spisu Okresného úradu Bratislava. K tomu je potrebné uviesť, že prípadná nesprávnosť postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu nie je dôvodom na obnovu konania uvedeným v citovanom ust.

16. Za nové rozhodnutie sa považuje nie len rozhodnutie iného súdu alebo príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania a ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť, ale aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané po skončení pôvodného konania.

17. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil rozhodnutie iného súdu alebo iného príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania a ktoré nemohol bez svojej viny použiť ale nepredložil ani rozhodnutie, ktoré by bolo vydané po skončení pôvodného konania. Za takejto situácie samotné jeho tvrdenie, že za takéto rozhodnutie treba považovať rozhodnutie, ktoré bude vydané Okresným súdom Bratislava V, a teda nebolo vydané v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nemožno považovať za spôsobilý dôvod obnovy konania v zmysle

18. V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania v zmysle , preto správne postupoval súd prvej inštancie ak nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania.

19. Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný, ktorému sa však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).