Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-96-2020.pdf
PDF · 111.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 102, za účasti E. G., trvale bytom N., P. XXX/ X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 11. mája 2016 Č.k.: OU-SK-T takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 11. mája 2016 č.k.: OU-SK-T
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.05.2016 zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. (navrhovateľka). Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podala odvolanie navrhovateľka, ktoré bolo doručené odporcovi dňa 15.06.2016. Odporca listom zo dňa 11.12.2017 odstúpil odvolanie spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vo viacerých rozhodnutiach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Ko/3/2017 zo dňa 04.04.2017, 1Ko/2/2017 zo dňa 03.05.2017 a sp.zn. 1Ko/13/2017 zo dňa 03.05.2017 dospel k záveru, že ak bolo odvolanie doručené okresnému úradu pred nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich civilný proces (t.j. pred 01.07.2016), je daná právomoc súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad; deň predloženia spisu a odvolania krajskému súdu je z hľadiska posúdenia právomoci na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad bez právneho významu. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca písomným podaním zo dňa 11.12.2020 doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 16.12.2020, vec postúpil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolanie účastníka POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu.
2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.05.2016 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpená Ľubomírom Balogom, konateľom spoločnosti ako záložný veriteľ a E. G. ako záložcom, zastúpený na základe dohody o splnomocnení: ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca konštatoval, že dňa 24.01.2014 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva podľa § 151a a nasledujúce Občianskeho zákonníka s POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava ako záložný veriteľ a E. G. ako záložca, zastúpený na základe dohody o splnomocnení: ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Podľa čl. II zmluvou o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ sa zabezpečujú všetky pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012. Podľa čl. I predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, podiel X/XXX a X/XXX k parcele E KN č. XXX/XXX, LV č. XXX, k.ú. B. pri P., podiel XX/XXX a XX/XXXX k parcele E KN č. XXX, LV č. XXX, k.ú. T..
4. Odporca citoval ust. § 32, § 34 ods. 4 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, ktoré je prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva, ktorým splnomocniteľ E. G. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava na zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode o splnomocnení uzavretej dňa 03.01.2012, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, je absolútne neplatné. V prípade dohody o splnomocnení možno dôvodne pochybovať o tom, či splnomocniteľ E. G. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. vyberala práve to isté združenie ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave. Dohoda o plnomocenstve je spísaná na vopred pripravenej pretlači, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave a splnomocniteľom E. G.. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že združenie ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určená spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru správneho orgánu absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca ďalej argumentoval, že pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na vklad zamietnuť. Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitosti zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy absolútnu, a to s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca citoval ust. § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona, podľa ktorých postupoval a v závere odôvodnenia konštatoval, že neboli splnené podmienky na vklad, preto vklad zmluvy o zriadení záložného práva zamietol.
5. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 24.01.2014 povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
6. Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku a ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho úkonu, ako je slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Splnomocnenie je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Splnomocnenie bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník (záložca) sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku, zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu, v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.
7. Ďalej navrhovateľka argumentovala, že ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkla, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v tomto konaní. Na základe týchto skutočností správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti.
8. Navrhovateľka poukázala i na to, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh v zmysle uzavretej zmluvy. Veriteľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky peňažné prostriedky, pričom tieto nemienil riadne vrátiť. Argumentovala, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), ktorý v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.05.2016 doručeného správnemu orgánu dňa 15.06.2016 (t.j. k tomuto dňu možno konštatovať začatie konania o opravnom prostriedku, o ktorom je príslušný rozhodovať súd). Krajský súd rozhodoval za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1965 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinných do 30.06.2016 s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/3/2017, 1KO/2/2017 a 1KO/13/2013.
10. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul ďalšieho účastníka konania, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
11. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na základe vyslovenia neplatnosti Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej bola predmetná zmluva v mene záložcu podpísaná splnomocneným zástupcom.
12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 24.01.2014, podaným na Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor dňa 05.02.2014, č.k. V-XX/XX navrhovateľka žiadala o vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XX//XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností.
13. Zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom E. G., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu - nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli, a ktoré vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
14. Z kópie Dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom E. G. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia vyplýva, že: „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX, splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.
15. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
16. Podľa § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
17. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
18. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
19. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
20. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je Dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
24. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
25. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že Dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom, združením ProHelp, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu. Tento postup navrhovateľky je v zrejmom rozpore s § 39 a § 37 OZ. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel Dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne so zástupcom navrhovateľky ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená Dohoda o splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Je zrejmé, že Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý tak, vzhľadom na vyslovenie neplatnosti splnomocnenia, na takýto úkon nebol oprávnený.
27. To, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadlo väčšie množstvo obdobných vecí vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, resp. DSS Nestor o.z. ako jeho nástupcom.
28. Krajský súd zároveň poukazuje na citované ustanovenie § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby zmluva o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle citovaného ustanovenia) nesmie byť v mene vlastníka, fyzickej osoby, podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka. Nepochybil preto odporca, keď v rozhodnutí o.i. konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva aj z dôvodu, že tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti.
29. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľky je súdu známy z množstva obdobných prejednávaných vecí a je nespochybniteľné, že Dohoda o splnomocnení je dlžníkovi vždy predkladaná zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spolu s uzavretím zmluvy o úvere. Navrhovateľka žiadnymi dôkazmi nespochybnila závery správneho orgánu a nepreukázala, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako nenavrhla vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nič navrhovateľke nebránilo v tom, aby tieto dôkazy predložila spolu s návrhom na vklad záložného práva, resp. aby svoje tvrdenia v podanom opravnom prostriedku primerane a hodnoverne doložila.
30. Krajský súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 k obdobnej problematike: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.
31. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom ospravedlnila pod elektronickým podaním doručeným súdu dňa 13.10.2021 a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti a žiadala, aby súd vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej, a to aj z dôvodu hospodárnosti konania. Poverený zástupca odporcu sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť odporca ospravedlnil písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 11.10.2021, súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti a navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie odporcu.
32. Účastník konania E. G. na pojednávaní pred súdom uviedol, že v roku 2012 stratil prácu, nemal na výber, bol si nútený zobrať pôžičku 900,- eur preto, aby uživil manželku a syna. Manželka bola v tom čase nezamestnaná, syn bol školopovinný a musel riešiť spotrebiteľský úver prostredníctvom POHOTOVOSTI s.r.o.. Do dnešného dňa to ľutuje, bral si túto pôžičku s tým, že je to spotrebný úver, ale nebolo mu povedané, že v prípade nesplácania sa podpisuje záložné právo a ručí sa nehnuteľnosťou. Keby to vedel, tak si v živote tú pôžičku nevezme. Uviedol, že istinu POHOTOVOSTI splatili, ostal len ich úžernícky úrok, ktorý bolo potrebné splatiť, lenže potom ochorel, mal problémy, bol kadejako zamestnaný a dostal sa do insolvencie. Mali 4 exekúcie a požiadali Centrum právnej pomoci vo Svidníku o osobný bankrot. Do dnešného dňa ľutuje tú pôžičku, nikdy by viac úverovú zmluvu nepodpísal, keby vedel, že ručí nehnuteľnosťami, týmito dvoma poliami, ktoré sú dedičstvom po jeho mame.
33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na najnovší právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžr/2/2020 zo dňa 20.januára 2021, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že... „V zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu, má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon Najvyšší súd
poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľky sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil“.
34. Najvyšší súd SR týmto rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/13/2019 zo dňa 18.02.2020.
35. Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.
36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.