Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-66-2024.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/66/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XXX a otca - F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom E. XXX, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska, takto
rozhodol:
I. Návrh matky na zmenu priezviska s a z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.05.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska u mal. A. B. na A. D.. V predmetnom návrhu uviedla, že zmena priezviska by bola prospešnejšia z hľadiska ďalšieho vývoja maloletého, a to najmä teraz, keď nastúpil na predprimárne vzdelávanie. Mal. A. od začiatku uvedomovania si priezviska svoje terajšie priezvisko B. odmieta, reaguje naň krikom, zlosťou, plačom, smútkom, strachom, odmietal kvôli priezvisku chodiť do MŠ a všade sa predstavuje D.. Ďalej uviedla, že otec so synom nemajú vyvinutý žiaden vzťah a od januára 2023 sa nestretávajú. Otec sa nesnaží o kontakt s maloletým, neprejavuje žiaden záujem o syna. Maloletý sa na otca nepýta, nespomína, na otázky matky ohľadom otca nereaguje. Otec prispieva na maloletého pravidelne. O zmene priezviska sa matka snažila s otcom dohodnúť dvakrát, avšak neúspešne. Otec nerešpektuje správu od klinického psychológa, ktorého matka pravidelne s maloletým navštevuje, a kde je jasne napísané, že mal. A. priezvisko B. odmieta a hnevá sa ho, keď ho tak oslovia. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého.
2. Otec sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 08.07.2024, v ktorom uviedol, že so zmenou priezviska maloletého nesúhlasí, priezvisko B. nie je hanlivé, päťročné dieťa, ak nie je pod vplyvom matky, nie je schopné do dôsledkov vnímať a posúdiť vplyv priezviska. Ďalej uviedol, že výživné na mal. dieťa riadne a včas platí, kontakt s mal. dieťaťom nemá od 1/2023, nakoľko matka mal. dieťaťa si vždy našla dôvod, aby otec sa s mal. A. nestretol, ale aj tak sm sa zaujímal ako sa má, prostredníctvom sms. V záujme zdravého vývinu syna netlačil na matku, nerobil problémy, aby A. nemal traumu z napätej situácie medzi otcom a matkou maloletého, ku ktorej dochádza vždy a v každom prípade, ak nie je situácia vyriešená podľa predstáv matky. Z dôvodu predchádzania takýmto nepríjemným zážitkom A. otec radšej ustúpil, čo však momentálne je otočené v jeho neprospech. Pri určovaní výživného a stretávania sa s maloletým na súde, bola uzavretá dohoda rodičov, kedy matka maloletého prehlásila, že nebude klásť prekážky pri stretávaní otca s maloletým. Do 01/2023 sa otec so synom pravidelne stretával, mali dobrý a kladný vzťah, ale keď to jeho matka zistila, začala robiť problémy a hľadať dôvody, aby sa s maloletým nestretol. Keď zistila, že maloletý nechce otca odchádzať a začal oslovovať jeho rodičov babka a dedko, jasne mu dala najavo, že si to nepraje a má ich oslovovať teta a ujo. Z uvedených
dôvodov, po skončení tohto konania, ak matka nezmení svoj postoj stretávania sa maloletého s otcom, zvažuje otec podať návrh na úpravu styku mal. A. s otcom. Otec zastáva názor, že problémy ktoré uvádza matka nespôsobuje priezvisko ale prístup matky, ktorá by mala maloletému vysvetľovať, že má aj otca a volá sa ako on a nie ho presviedčať o opaku. Keď nechcela, aby sa dieťa volalo po otcovi, mala možnosť pri narodení uviesť do rodného listu dieťaťa priezvisko matky. Otec vyjadril pochybnosť ohľadom hodnovernosti potvrdenia MŠ E.. Na základe uvedených skutočnosti otec žiadal súd, aby návrh matky zamietol. K svojmu vyjadreniu pripojil vyjadrenie MŠ, psychologické vyšetrenie, vyhlásenie, obálku a sms správy matke.
3. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 18.09.2024, ktoré uskutočnil v prítomnosti všetkých účastníkov. Na pojednávaní matka uviedla, že k podaniu návrhu ju viedla skutočnosť, že mal. A. svoje terajšie priezvisko odmieta, začne sa hnevať a hneď nasleduje obrana, že on sa volá D. a všade sa tak predstavuje. Kvôli tomuto priezvisku odmietal chodiť aj do MŠ, kde mali dvoch A., a preto ho oslovovali a aj oslovujú priezviskom D.. Rovnako ho oslovujú aj spolužiaci. Maloletý má X rokov a od 09/2024 je stále v predškolskej triede. Mal odklad vzhľadom na dysfáziu. S maloletým matka navštevuje psychológa práve kvôli priezvisku, ako aj rodinným vzťahom. Chodia k psychológovi od 11/2023 každé dva mesiace. Matka žije v spoločnej domácnosti s mal. A. a s priateľom p. D. G.. Aj v prípade uzatvorenia manželstva s priateľom by si matka ponechala svoje priezvisko. V súčasnosti s priateľom matka očakáva narodenie dieťaťa. Termín pôrodu má XX.XX.XXXX. Priezvisko nenarodeného dieťaťa nevedela súdu uviesť. Doplnila, že maloletý sa so svojim biologickým otcom nestretáva od 01/2023. Otec matku naposledy kontaktoval v 05/2023, odvtedy nie. Výživné platí pravidelne. Matka sa snaží maloletému vysvetliť jeho priezvisko, avšak on to nechápe. Sám seba všade oslovuje D.. Uvedený problém riešila aj s otcom maloletého, ktorý najskôr uviedol, že bude súhlasiť pokiaľ mu predloží správu od psychológa a aj napriek predloženej správe uviedol svoj nesúhlas. Matka záverom doplnila, že by bola rada, keby jej návrhu bolo vyhovené, nakoľko maloletému je veľmi ťažké vysvetliť celú situáciu. Odmietanie súčasného priezviska trvá už dlhú dobu.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že býva cca 1 km od matky a maloletého. Syna naposledy videl v 01/2023. Od toho času sa viackrát pokúšal skontaktovať s matkou, naposledy v 05/2023, avšak matka mu neumožnila kontakt s maloletým, čo odôvodňovala jeho zhoršeným zdravotným stavom. Naposledy otca kontaktovala matka v 05/2024 v súvislosti so zmenou priezviska. Otec s matkou maloletého odmieta komunikovať, nakoľko vraj porušila ich dohodu. O maloletom má informácie od iných ľudí. Na zmenu priezviska nevidí v súčasnosti žiadny dôvod. Pokiaľ by si maloletý chcel zmeniť priezvisko, môže tak urobiť kľudne, keď bude mať 18 rokov. Problém vidí otec aj v tom, že matka s maloletým niektoré veci zle odkomunikovala, napr. aj to, že otcom nazýva súčasného priateľa matky. Otec sa s maloletým chcel stretávať na základe dohody s matkou, avšak k tejto dohode nedochádzalo, a preto sa s ním nestretáva. V tejto veci plánuje podanie návrhu na súdom upravené stretávanie s maloletým.
5. Kolízny opatrovník po výsluchu oboch rodičov uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia z písomnej správy, nakoľko má za to, že priezvisko maloletého nie je hanlivé a je tam možnosť ešte vzhľadom na jeho vek zo strany psychológa vnímanie maloletého zmeniť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/250/2018 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Mal. A. má X rokov a pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/250/2018-86 zo dňa 24.04.2019 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 150,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.04.2019. Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za mesiac apríl 2019 vo výške 50,- eur sa otec maloletého zaviazal uhradiť k rukám matky do 30.04.2019. Predmetným rozsudkom súd zároveň rozhodol, že styk rodičov s maloletým sa neupravuje. Otec sa s maloletým však od 01/2023 nestretáva. Z otcom predložených správ vyplýva, že otec sa kontaktu so synom domáhal do 05/2023, avšak matka vzhľadom na zdravotný stav maloletého stretnutie neumožnila a otec sa ho odvtedy žiadnym spôsobom nedomáhal. Výživné platí riadne a včas, nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva. Matka žije v spoločnej domácnosti s mal. A.
a s priateľom p. D. G., s ktorým dňa 28.12.2024 očakáva narodenie dieťaťa. Okrem maloletého má matka plnoletého syna H. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije u svojho otca.
8. Z vyjadrenia MŠ E. bez uvedenia dátumu, vyplýva, že na základe žiadosti matky sa rozhodli učiteľky vyhovieť, že maloletého A. B. budú v triede oslovovať pod priezviskom D., nakoľko ho veľmi hnevalo a rozčuľovalo oslovenie B.. Matka upovedomila učiteľky, že priezvisko B. mu bude v dohľadnej dobe zmenené na priezvisko D.. Preto boli voči tejto žiadosti ústretové.
9. V lekárskej správe z psychologického vyšetrenia maloletého u klinického psychológa I. D. J., PhD. zo dňa 27.11.2023 je v rámci subjektívneho vyjadrenia maloletého uvedené: „hovorili mi že som B. a to ma hnevalo, som A. D... mám veľa kamošov, hrávam sa s A. a D. a E... E. vymýšľa, máme v škôlke aj počítač, lovili sme duchov a chytil som dvoch.. hráme sa aj s autami“. Zo záveru predmetnej správy vyplýva odhadovaný neverbálny inttel. výkon priemerný, osobnosť detská, vo vývine, s dekoncentrovanou a ľahko rozptýliteľnou pozornosťou.
10. Zo správy I. D. J., PhD. zo dňa 26.08.2024, vyplynulo, že maloletý opakovane na stretnutiach v ambulancii verbalizoval, že chce zmeniť priezvisko a nechce, aby bol oslovovaný B., ale D.. Uvedené verbalizovala aj matka.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.09.2024 mal súd okrem iného za preukázané, že matka aktuálne žije v prenajatom rodinnom dome. V spoločnej domácnosti býva so svojim priateľom, D. G., a s mal. A.. Matka je aktuálne na rizikovej PN. Matka má okrem maloletého A. aj plnoletého syna H. H., ktorý býva u otca v E.. Mal. A. má aktuálne X rokov. V súčasnosti navštevuje Materskú školu, do 1. ročníka ZŠ má odklad. Maloletý má diagnostikovanú Dysfáziu, pravdepodobne z dôvodu intelektu. Ďalej zo správy vyplynulo, že otec nesúhlasí s podaným návrhom o zmenu priezviska maloletému dieťaťu, nevidí dôvod, prečo by mal mať maloletý zmenené priezvisko, nakoľko jeho priezvisko nie je hanlivé a podanie návrhu považuje za pomstu zo strany matky. Otec sa vyjadril, že so zamedzovaním styku matka začala v období, keď si našla priateľa. Otec dodal, že so zmenou priezviska by súhlasil, ak by išlo o závažný dôvod. Kolízny opatrovník uskutočnil aj pohovor s mal. A.. Dieťa bolo veku primerane informované o prebiehajúcom konaní na súde, ako aj o funkcií kolízneho opatrovníka, ktorý ho v konaní pred súdom zastupuje. Pohovor s dieťaťom bol uskutočnený v jeho detskej izbe, bez prítomnosti matky. Mal. A. okrem iného uviedol, že sa volá A. D., s tatom sa nestretáva, jeho tatino sa volá D., volá sa G.. Doplnil, že „bol taký iný, ma to u neho nebavilo, tak som išiel preč a bol pokoj“ (Odpoveď na otázku, čo robieval u otca). Mal. A. v priebehu rozhovoru s kolíznym opatrovníkom často odpovedal na kladené otázky vyhýbavo, prípadne ukazoval na hračky. Maloletý sa počas rozhovoru zamotával, občas mu bolo zle rozumieť. Pri odpovediach na niektoré kladené otázky bolo viditeľné, že vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť sa maloletý nevie dostatočne vyjadriť k predmetnej veci. Mal. A. súhlasil, aby s obsahom rozhovoru boli oboznámení obaja rodičia. Vzhľadom na zistené skutočnosti považoval kolízny opatrovník návrh matky za nedôvodný, nakoľko priezvisko otca nie je hanlivé, otec má záujem o dieťa, výživné platí k rukám matky riadne a včas a mal. A. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nie je schopný vnímať dôsledky a posúdiť vplyv priezviska. Z uvedeného dôvodu v prípade, ak sa rodičia na zmene priezviska nedohodnú, odporučil návrh matky o zmenu priezviska maloletému dieťaťu zamietnuť.
12. Po právnej stránke bol podaný návrh posúdený podľa týchto ustanovení:
13. Podľa § 35 Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o mene a priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 8 Zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym
poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
16. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
17. Zmena priezviska znamená značný zásah tak do práv rodičov, ale i do práv detí. Podanie návrhu na zmenu priezviska je podstatná vec, ktorá súvisí s výkonom rodičovských práv a povinností. V prípade, ak sa rodičia na zmene mena a priezviska nedohodnú, je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine. Súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa môže súd dať len za predpokladu existencie vážnych dôvodov. Medzi takéto dôvody patrí neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorý súhlas nedal, skutočnosť, že druhý rodič sa s maloletým dieťaťom nestretáva, o dieťa vôbec nejaví záujem, preukázanie skutočnosti, že druhý rodič stratil k dieťaťu citový vzťah. Ďalšou takouto skutočnosťou môže byť skutočnosť, že používanie takého priezviska otca spôsobuje dieťaťu ujmu vzhľadom na spôsob života otca. Vyhovieť návrhu o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu mena alebo priezviska je možné i vtedy, ak ide o priezvisko hanlivé. Za existencie takéhoto dôvodu musí byť tiež preukázané, že zmena mena alebo priezviska musí byť v záujme maloletého dieťaťa.
18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej veci nie sú vážne dôvody pre zmenu priezviska maloletého. Priezvisko matky a maloletého dieťaťa je rozdielne od narodenia dieťaťa, a to nesporne na základe dohody rodičov, ktorí neboli v manželskom, ale partnerskom zväzku. Súd sa zaoberal dôvodmi uvádzanými matkou pre zmenu priezviska, pričom pokiaľ ide o vnímanie maloletého svojho priezviska, súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že osobnosť maloletého je detská, vo vývine a vzhľadom na svoj vek a intelekt nie je schopný posúdiť vplyv priezviska. Osobnosť maloletého je podľa vyjadrení klinického psychológa dekoncentrovaná, s ľahko rozptýliteľnou pozornosťou. Uvedené má zrejme vplyv aj tú skutočnosť, že maloletý nemá riadne ustálené, kto je jeho otec, nakoľko pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom najskôr uviedol, že s tatom sa nestretáva a súčasne za tatina označil súčasného priateľa matky, s ktorým matka očakáva v mesiaci 12/2024 narodenie spoločného dieťaťa.
19. Pokiaľ ide o matkou uvádzané problémy s priezviskom maloletého počas plnenia predškolskej dochádzky, súd uvádza, že z vyjadrenia MŠ, ktorú maloletý navštevuje vyplýva, že ho oslovujú D.. Rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa nemôže predstavovať tak zásadný problém, ako ho matka prezentuje, nakoľko rovnaká situácia nastala už pri narodení dieťaťa, s ktorou skutočnosťou matka súhlasila.
20. Súd zdôrazňuje, že zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená, pripadne nie je doposiaľ vytvorená, čo je i prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je potrebné rozvíjať a upevňovať a nie narúšať ju. K zmene priezviska, teda oslabeniu väzby dieťaťa a rodiča možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája, preto možno predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko, odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené, vzhľadom na dlhodobosť existujúceho stavu, že by ešte mohli byť na prospech budovaniu väzby rodiča a dieťaťa. Predpokladá sa teda dlhodobý a absolútny nezáujem zo strany rodiča o dieťa. Z vykonaného dokazovania má však súd za to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, s maloletým sa do 01/2023 stretával a stretávať sa chcel, avšak uvedené mu nebolo umožnené. Je pravdou, že otec maloletého bol niekoľko mesiacov pasívny, avšak svoj názor stretávať sa s maloletým vyjadril na pojednávaní aj pred kolíznym opatrovníkom a so zmenou priezviska maloletého zásadne nesúhlasil.
21. Vyššie uvedené skutočnosti nie je možné vyložiť tak, že je v záujme mal. A., aby došlo k zmene jeho priezviska. V danej veci je potrebné, aby maloletému bolo, s prihliadnutím na jeho diagnózu správne vysvetlené, že jeho priezvisko je spojené s jeho biologickým otcom a ako také nemá negatívny vplyv
na jeho identitu. Súd záverom dopĺňa, že identita predstavuje pojem vyznačujúci jednotu vnútorného psychologického života človeka a jeho konania. Ide tiež o intenzívny pocit vlastnej totožnosti, ktorý jedinec prežíva so svojou komunitou. Súd má za to, že priezvisku nemožno pripisovať až taký silný význam pre maloletého, ktorý by si svoju príslušnosť k rodine a prostrediu v ktorom žije, mal uvedomovať iným spôsobom a nie cez svoje priezvisko.
22. Keďže v danom prípade neboli splnené predpoklady pre to, aby súd mohol návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého vyhovieť, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 v spojení s § 52 CMP výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.