Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-27-2021.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Viery Zoľákovej v sporovej veci žalobcu: STAR in SKY s. r. o., so sídlom Povraznícka 3048/13, 811 05 Bratislava, IČO: 36 705 659, zastúpeného: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: OPN, s.r.o., so sídlom Strojnícka 11, 080 01 Prešov, IČO: 47 010 517, zastúpenému Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 50005871, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Cb/112/2020-50 zo dňa 23.2.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.500,- eur od 25.8.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.500,- eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že si u žalovaného objednal kontinuálne meranie teploty a ochladzovanie vody, modifikovanej a vody štandardnej, vrátane vyhotovenia videozáznamu z týchto meraní, numerického a grafického porovnávania výsledkov. Sumu za tieto merania žalovanému zaplatil, žalovaný však predmetné merania nevykonal, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že predmetné merania vykonal a záznamy odovzdal štatutárnemu zástupcovi žalobcu, navyše na faktúre je uvedené, že faktúra je zároveň aj dodacím listom.
3. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom podnikania maloobchod, veľkoobchod a sprostredkovateľská činnosť. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly. Žalobca uzatvoril so žalovaným v roku 2019 ústnou formou zmluvu o dielo, na základe ktorej si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného meranie teploty a ochladzovanie vody modifikovanej a vody štandardnej, vrátane vyhotovenia videozáznamu z týchto meraní, numerického a grafického porovnávania výsledkov. Strany si dohodli cenu za dielo vo výške 4.500,- eur. Dňa 2.10.2019 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. XXXXX na sumu 4.500,- eur so splatnosťou 11.11.2019. Žalobca uhradil žalovanému cenu za dielo dňa
14.11.2019. Listom zo dňa 18.8.2020 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500,- eur, keďže žalovaný dielo nevykonal. Žalovaný sumu 4.500,- eur nezaplatil.
4. V predmetnej veci bolo nesporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nesporné bolo aj to, že žalobca uhradil žalovanému cenu za dielo vo výške 4.500,- eur. Sporné bolo, či žalovaný dielo vykonal a či sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dielo pre žalobcu nevykonal a zároveň sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 4.500,- eur, predžalobnú výzvu zo dňa 18.8.2020 súd posúdil ako odstúpenie žalobcu od zmluvy. Samotná skutočnosť, že na faktúre je uvedené, že faktúra je aj dodacím listom nedokazuje, že dielo bolo vykonané. Žalovaný mienil svoje tvrdenia preukázať výsluchom štatutárnych zástupcov žalovaného, ich účasť na pojednávaní však nezabezpečil. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia, napríklad záznam z meraní, ktorým v prípade vykonania merania musel disponovať, žiadna zo sporových strán bližšie nešpecifikovala ich zmluvný vzťah. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že prijal plnenie od žalobcu a nevykonal merania, za ktoré mu žalobca zaplatil.
5. Nezaplatením dlžnej sumy v lehote stanovenej žalobcom, teda do 24.8.2020 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu dňom 25.8.2020, preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.500,- eur od 25.8.2020 do zaplatenia.
6. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Namietal, že súd posúdil predžalobnú výzvu žalobcu ako odstúpenie od zmluvy so žalovaným a celý hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k žalovanej sume 4.500,- eur podriadil pod režim bezdôvodného obohatenia. V bode 17 rozsudku vyložil inštitút bezdôvodného obohatenia ako osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva, avšak v bode 16. rozsudku ako nespornú skutočnosť uviedol, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Súd pri ustálení hmotnoprávneho vzťahu opomenul, že právny vzťah medzi stranami je vzťahom obchodnoprávnym a účinky odstúpenia od zmluvy sú účinkami ex nunc, t.j. od odstúpenia od zmluvy a nie od počiatku, kedy by došlo k zániku záväzkovoprávneho vzťahu k okamihu jeho vzniku, čo by pripúšťalo vznik bezdôvodného obohatenia na základe skutkovej podstaty plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Výklad predžalobnej výzvy žalobcu ako odstúpenia od zmluvy, tak ako ho realizoval súd, je v rozpore so zásadami výkladu prejavov vôle vymedzených v § 35 ods. 2 OZ. Závery súdu o bezdôvodnom obohatení sú nelogické a v rozpore s účinkami odstúpenia od zmluvy v obchodnoprávnych vzťahoch. Ak súd uviedol, že žalobca poskytol plnenie žalovanému a žalovaný nemal podľa súdu merania vykonať, tak potom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a práve na náhradu škody titulom porušenia zmluvnej povinnosti. Dokazovanie vo vzťahu k náhrade škody súd nevykonal a žalobca ani žiadne dôkazy nepredložil. Faktúra obsahovala dovetok o tom, že je zároveň dodacím listom, nakoľko žalovaný svoje merania a vyhotovené záznamy žalobcovi odovzdal. Žalobca za faktúru zaplatil, zaevidoval ju vo svojom účtovníctve a jej uhradením potvrdil vykonanie služby a prevzatie meraní. Zo slov „faktúra je aj dodacím listom“ nemožno vyvodiť skutkový záver, že dielo dodané nebolo. Takýto záver o nevykonaní diela z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva.
11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že všetky skutkové okolnosti, resp. dôvody, o ktoré sa odvolanie žalovaného opiera, sú okolnosťami, ktoré boli súdu známe od počiatku, a s ktorými sa
súd náležite vysporiadal. Odvolanie neobsahuje žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd v priebehu konania neskúmal. Vzhľadom na fakt, že v odvolaní žalovaného neboli deklarované žiadne relevantné argumenty, konštatoval, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje a nemá voči nemu žiadne výhrady. Súd vec správne skutkovo ustálil.
13. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného ako dodávateľa meranie teploty a ochladzovanie vody modifikovanej a vody štandardnej, vrátane vyhotovenia videozáznamu z týchto meraní, numerického a grafického porovnávania výsledkov. Strany si dohodli cenu za dielo vo výške 4.500,- eur. Dňa 2.10.2019 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. XXXXX na sumu 4.500,- eur so splatnosťou 11.11.2019, ktorú žalobca uhradil dňa 14.11.2019. Listom zo dňa 18.8.2020 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500,- eur. Dôvodom malo byť to, že žalovaný dielo nevykonal, výsledky merania ani videozáznam žalobcovi neodovzdal. Žalovaný mu sumu 4.500,- eur nevrátil.
21. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
22. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.
28. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
30. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že služby, ktoré boli predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, boli žalobcovi poskytnuté. Žalovaný poskytnutie služieb opieral o tvrdenie, že žalobca zaplatením faktúry uznal plnenie zo strany žalovaného. Tu je potrebné uviesť, že vystavená faktúra žalovaným sama o sebe nepredstavuje dôkaz o tom, že predmetné služby boli žalobcovi poskytnuté aj napriek tomu, že na faktúre je uvedené, že táto je zároveň dodacím listom, a to z toho dôvodu, že faktúra je len účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu.
31. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žalobca okrem tvrdenia o neposkytnutí služieb žalovaným nepredložil žiadny iný dôkaz, a že z princípov civilného sporového procesu vyplýva, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá skutkové tvrdenie v žalobe uvedie a ktorá zo skutkových tvrdení odvodzuje uplatnené právo. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na vyššie uvedený princíp tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorého je žalobca v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť v spore úspešný, tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Preto žalobca z objektívnych dôvodov nemohol preukázať, že došlo k plneniu zo strany žalovaného, naopak, ak žalovaný tvrdil, že k plneniu pristúpil, mal toto tvrdenie preukázať. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný na podporu svojich
tvrdení nezabezpečil prítomnosť svedkov M. U. a P.. K. O., o ktorých tvrdil, že ich prítomnosť na pojednávaní zabezpečí.
32. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
33. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).