Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-3-2021.pdf
PDF · 129.32 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. XXX, XXX XX G., zastúpená advokátskou kanceláriou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 805 814 7845 0 zo dňa 14. decembra 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, č. 805 814 7845 0 zo dňa 14. decembra 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne a účelne vynaložené trovy a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Žalobkyňa podala dňa 30.4.2018 žiadosť o invalidný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. 805 814 7845 0 zo dňa 1.6.2018 priznala žalobkyni nárok na invalidný dôchodok od 24.4.2018 a z lekárskeho posudku, ktorý bol súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni bola stanovená kontrolná lekárska prehliadka na august 2020. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol dňa 9.9.2020 vypracovaný lekársky posudok, v ktorom posudkový stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne už nie 45% ale 35%.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňový administratívny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 805 814 7845 0 zo dňa 1.10.2020 podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003Z.z“) odňal žalobkyni invalidný dôchodok odo dňa 12.11.2020. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 9.9.2020 nie je viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskom odbornom posudku zo dňa 9.9.2020: Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, zanikol jej nárok na invalidný dôchodok. Posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidnom dôchodku. Žalovaná zároveň v
odôvodnení uviedla, že v prípade ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobkyňa opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že súčasťou odôvodnenia je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 9.9.2020 podľa ktorého u 40 ročnej účastníčky konania s odborným vzdelaním sú dokumentované problémy predovšetkým s krčnou chrbticou trvajúce niekoľko rokov. Na základe MR vyšetrením verifikovaných zmien, pri vyčerpaní konzervatívnej liečby, bola indikácia k operácii. Táto bola realizovaná 11.5.2017. Priebeh bol bez komplikácií a následné neurochirurgické kontroly (klinické aj RTG vyšetrenia) konštatovali primeraný pooperačný nález. Pre pretrvávanie subjektívnych ťažkostí bola opakovane vyšetrená na neurologickej ambulancii s vykonaním kontrolného MR vyšetrenia v mesiaci jún 2018. Týmto vyšetrením neboli zistené v krčnej, ale ani v driekovej oblasti morfologické zmeny, neprimerané veku a operačnému zákroku. V klinickom náleze je zdokumentovaná porucha statodynamiky chrbtice, ale klinický nález je uspokojivý, bez zistenia trvalého dráždenia nervu, paréz, či svalových atrofií. Aj v roku 2019, 2020 vyšetrená neurológom, od 05. do 11.3.2020 aj hospitalizovaná na neurologickom oddelení, kde bola konštatovaná ľahká statodynamická porucha celej chrbtice bez závažnejších radikulárnych syndrómov, aktuálne, bez známok kompresívnej ardikulopatie, myelopatie, bez motorického deficitu, pri konzultácii neurochirurgom tiež konštatuje, že nie je indikované operačné riešenie, v popredí je tetanický syndróm a anxiózne depresívna porucha. Na základe predložených odborných nálezov s potvrdením zlepšenia objektívneho klinického nálezu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 45%, ale je na dolnej hranici 35%. Dátum zániku invalidity je daný dňom posúdenia zdravotného stavu. Dôchodok bol odňatý odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie za ktoré sa už vyplatil.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie.
3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť. Na základe podaného odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec dňa 4.11.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel. Preto bola vec predložená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne s tým, že podľa predloženej dokumentácie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím dorzalgie po operácii krčnej chrbtice (M53), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničkách, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia pre danú položku od 35% do 45%. Iné zdravotné postihnutie žalobkyne v diagnostikovaných záveroch (arteriálna hypertenzia 1. stupňa, ESH/ESCH, vertebrogénny algický syndróm LS, depresívna porucha bez psychotickej alternácie) pri osobitnom hodnotení neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a ani pri hodnotení vzájomných súvislosti nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti žalobkyne. Žalobkyňa podľa názoru generálneho riaditeľa žalovanej už nie je invalidná lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá od 9.9.2020 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktoré sú zo skutkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú, subjektívne ťažkosti žalobkyne sú dokázanými vyšetreniami potvrdené a určenými diagnózami vysvetlené. Posudkový lekár ústredia žalovanej v odvolacom konaní tak potvrdil, že na základe zlepšenia zdravotného stavu invalidita žalobkyne zanikla, nakoľko od 9.9.2020 má podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku. Subjektívne presvedčenie účastníčky konania, že jej zdravotné ťažkosti zodpovedajú vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, nakoľko posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych bolo zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu a v prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často sa opakujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
Žalobné body
4. Žalobkyňa včas podanou žalobou žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 14.12.2020 a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že má ukončené odborné vzdelanie a od roku 1995 bola dôchodkovo poistenou osobou. V rokoch 2007 až 4/2018 pracovala ako robotníčka v drevovýrobe. Jej pracovnou náplňou bolo prevažne brúsenie, pílenie drevených dielcov, lisovanie papiera. Jednostranná fyzická práca stupňovala jej zdravotné ťažnosti, a to bolesti chrbtice najvýraznejšie v krčnej oblasti. Od roku 2012 bola liečená neurológom pre bolesti krčnej chrbtice, pričom v tomto roku bola aj hospitalizovaná pre bolestivý syndróm krčnej chrbtice. Zhoršujúci sa zdravotný stav si vyžiadal operačný zákrok 12.5.2017 v oblasti krčnej chrbtice, keď boli žalobkyni laicky povedané „zošroubované“ štyri krčné stavce s osadením implantátov.
5. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 22.4.2018 bola žalobkyňa uznaná invalidnou, pričom z tohto posudku vyplynul pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. V tomto odbornom posudku sa uvádza, že žalobkyňa trpí poruchou statodynamiky krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa, a to bol dôvod, pre ktorý miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola aktuálne na hornej hranici v danej kapitole a položke 45%. Percentuálne rozpätie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tejto diagnózy je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. od 35% do 45%. V odbornom posudku bolo uvedené tiež, že žalobkyňa môže vykonávať prácu len v prostredí bez dvíhania ťažkých bremien a na skrátenú pracovnú dobu. Žalobkyňa sa od januára 2019 zamestnala ako pomocná kuchárka na skrátený úväzok, pričom pri práci potrebuje asistenciu pri dvíhaní ťažkých predmetov a nezvláda veľkú pracovnú záťaž. Žalobkyňa sa prehodnotenia zdravotného stavu a posúdenia jeho zlepšenia nezúčastnila. Výsledok sa dozvedela len z prvostupňového rozhodnutia, ktorého prílohou bol odborný posudok. Nemohla sa teda k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Zdravotný stav žalobkyne sa mal podľa neho od 23.4.2018 zlepšiť natoľko, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 45% sa znížila na 35%, teda na spodnú hranicu rozpätia pri rozhodujúcej diagnóze žalobkyne podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
6. Žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom pri preskúmaní odvolania žalobkyne sa neriadila § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku žalobkyni má zásadný vplyv na jej sociálne postavenie, pretože od mája 2017, kedy sa podrobila operácii krčnej chrbtice nie je v pracovnom pomere na plný úväzok. Od roku 2012 bola opakovane dlhodobejšie práce neschopná a aj hospitalizovaná z dôvodu ochorenia krčnej chrbtice.
7. Žalobkyňa namietala, že žalovaná na základe odvolania nepreskúmala, či nedošlo k odňatiu zákonom garantovaných správ žalobkyne, keď na základe zákona č. 66/2020 Z. z. bola vylúčená z účasti pri lekárskej posudkovej činnosti, pričom predmetný zákon nezasiahol do znenia § 153 ods. 5 zákona. Dňa 9.9.2020, kedy bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný, nebola v okrese Lučenec epidemiologická situácia, ktorá by odôvodňovala odňatie možnosti osobnej účasti žalobkyne na lekárskej posudkovej činnosti. Žalovaná porušila práva žalobkyne tým, že ani v odvolacom konaní nebol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný v jej prítomnosti.
8. Žalobkyňa namietala, že z odborný posudkov tak z 9.9.2020 ako aj z 2.12.2020 nie je možné zistiť na základe čoho posudkoví lekári dospeli k tomu, že zdravotný stav žalobkyne sa zlepšil o 10%.
9. Žalobkyňa poukázala na znenie prílohy č. 4 všeobecné posudkové hľadisko v kapitole XV a pri položke 4. S tým, že porovnaním záverov odborného posudku z 23.4.2018 a odborných posudkov z 9.9.2020 a 2.12.2020 neumožňuje urobiť jednoznačný záver, ktorý by odôvodňoval správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.
10. Žalobkyňa namietala, že jedinou odlišnosťou v záveroch týchto posudkov bolo, že neskoršie posudky neobsahujú časť „odborné nálezy“, ktorú obsahuje posudok z roku 2018. Konštatovanie, že v roku 2020 sa jedná o ľahkú statodynamickú poruchu celej chrbtice bez závažnejších radikulárnych syndrómov, bez známok kompresívnej ardikulopatie, myelopatie, bez motorického deficitu; ale v roku 2018 sa jednalo o poruchu statodynamiky krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa bez prejavov radikulárnych syndrómov, s prítomnými axiálnymi viazanými bolesťami v šiji s projekciou do ramenných zhybov.
11. Žalobkyňa namietala, že podľa obsahu lekárskych správ z neurologickej ambulancie nemožno dospieť k záveru, že od operácie došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Naopak, lekárske závery citované v odbornom posudku, ktorý je prílohou rozhodnutia žalovaného sú vybraté tak, aby podporovali záver vedúci k odňatiu invalidného dôchodku.
12. Žalobkyňa ďalej citovala z lekárskych správ z neurologickej ambulancie do 23.11.2020, Ďalej z 18.11.2021 a prepúšťacej správy z 11.3.2020. Nasledovne: 8.3.2018 trvalý šetriaci režim, od operácie (máj 2017) stav nezlepšený, bolesti krčnej chrbtice bez podstatnej zmeny, bolesti pretrvávajú, ani KL jej nepomáha, bolesti aj v drieku. 2.7.2018 stav primeraný pooperačným nálezom, bolesti v drieku, bolesti v nohách, ale aj tŕpnutie v rukách, unavená, celkovo slabá. 19.12.2018 absolvovala aj rehabilitáciu, ale musela ju prerušiť, bolesti celej chrbtice, kĺbov, každý deň po obede zvýšené teploty, celkovo slabá. 29.5.2019 bolesti krčnej a driekovej chrbtice, bolesti medzi lopatkami, terza blokovaná aj v krčnej chrbtici, tŕpnutie rúk. 23.1.2020 pokračovať v komplexnej neoperačnej liečbe, šetriaci režim vertebropata, teraz sa cíti horšie, bolesti aj krčnej aj hlavy, medzi lopatkami, prednej strany hrudníka, liečbu na neuropat. bolesť netolerovala, objektívne viazne statodynamika celej chrbtice, obj. porucha statodynamiky LS chrbtice, doporučená hospitalizácia od 5.3.2020. Od 5.3.2020 do 11.03.2020 hospitalizácia na neurologickom oddelení Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota, pri prijímaní u žalobkyne viazla statodynamika celej chrbtice difúzne, po preliečení sa docielilo podstatné zlepšenie subjektívnych ponos s diagnostickým záverom fixovaná ľahká statodynamická porucha celej chrbtice. 16.3.2020 neurológ konštatuje, že stav počas hospitalizácie bol len minimálne zlepšený, a pacientka sa cíti viac oťapená, ale bolesti zostali rovnaké, objektívne viazne statodynamika celej chrbtice, pacientka musí ďalej chodiť na pravidelné kontroly, obstreky a infúzie. 28.9.2020 žalobkyňa absolvovala kontrolné EMG vyšetrenie s nálezom, že objektívne viazne statodynamika celej chrbtice s obrazom, s iritáciou S1 1.dx s podielom chronickej neuropatickej bolesti, pokračuje liečba, obstreky, infúzie. Žalobkyňa poukázala aj na správy, ktoré boli z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia, a to správu z 23.11.2020 a 18.01.2021. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na záveroch prepúšťacej správy zo Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota, ktoré boli prijaté po krátkom intenzívnom preliečení v nemocnici. To však nemôže byť dôkazom o trvalom zlepšení zdravotného stavu žalobkyne do tej miery, že by bolo možné dospieť k tomu, že došlo k zmene miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% zo 45% na 35%. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že za celé obdobie od uznania invalidity sa jej zdravotný stav nezlepšoval. Celý čas mala mať šetriaci režim vertobropata, ktorý vedela dodržiavať len čiastočne, pretože poberala len čiastočný invalidný dôchodok, z ktoré by sa nevedela uživiť, preto musela pracovať na skrátený úväzok. Jej problémy pretrvávali a stupňovali do takej miery, že neurológ odporučil jej hospitalizáciu. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku len na základe takejto prepúšťacej správy, v ktorej sa odrazilo krátkodobé zlepšenie zdravotného stavu a navyše bez posúdenia zdravotného stavu za účasti žalobkyne je vecne nesprávne a nezákonné.
13. Žalobkyňa poukázala na ďalšie lekárske správy z 23.1.2021 z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku z neurochirurgickej ambulancie, v ktorej sa konštatuje, že jej stav sa od poslednej kontroly zhoršil. Ďalej z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica ambulantnej správy z 18.1.2021, kde sa konštatuje, že pre žalobkyňu nie je vhodná práca s preťažovaním chrbtice a horných končatín, vo vynútených polohách skeletu a že má trvalo redukovaný pracovný potenciál vzhľadom na stav po operácii chrbtice. Žalobkyňa namietala, že v odborných posudkoch absentuje posúdenie vplyvu a vzťahu chorobných zmien dokumentovaných klinickou medicínou na pokles schopnosti zárobkovej činnosti, čo sa musí posudzovať vždy s ohľadom na individuálne danosti, vzdelanie, schopnosti, pracovné zaradenia posudzovanej osoby.
14. Žalobkyňa na záver uviedla, že napadnuté rozhodnutie priamo existenčne ohrozilo žalobkyňu, ktorá má v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu, ale aj schopnostiam a dosiahnutému vzdelania len minimálnu možnosť získať zamestnanie s dostatočným príjmom. Výrazné zhoršenie psychického
stavu žalobkyne, ktorá sa dlhodobo lieči na recidivujúcu depresívnu poruchu je logickým dôsledkom postupu a rozhodnutia žalovanej.
Vyjadrenie žalovanej
15. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a navrhla, aby správy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobným námietkam, že zdravotný stav žalobkyne sa nezlepšil, čo podľa nej preukazujú doložené lekárske správy, a že nie je možné zistiť, na základe čoho dospeli posudkoví lekári žalovanej k záveru o zlepšení zdravotného stavu žalobkyne žalovaná uviedla, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli odborné vyšetrenia zamerané na osový aparát (chrbticu)
- neurologické (ambulantné, aj počas hospitalizácie), neurochirurgické, podložené zobrazovacími vyšetreniami - magnetickou rezonanciou a doplňujúcim elektromyografickým vyšetrením v priebehu rokov 2019 až 2020, čo je z posudkového hľadiska dostatočný dôkazový materiál pre objektivizáciu funkčného stavu.
16. Závery aktuálneho odborného posúdenia žalobkyne prezentujú dostatočne dlhý čas rekonvalescencie po absolvovanej operácii krčnej chrbtice dňa 11.5.2017 s uznaním invalidity dňom 23.4.2018 a adaptácie s pretrvávajúcou ľahkou poruchou statodynamiky chrbtice bez klinických známok kompresívneho koreňového dráždenia, bez myelopathie, bez periférneho motorického deficitu - teda bez významnejšej poruchy hybnosti. Pochybnosti žalobkyne nie sú opodstatnené.
17. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, na základe žiadosti o invalidný dôchodok z dňa 23.4.2018 je v posudkovom závere uvedené v období rekonvalescencie stredne ťažká porucha statodynamiky a pri významnom proklientskom prístupe posudkového lekára bol stav žalobkyne zhodnotený na úrovni 45% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za účelom už spomenutej absolvovanej rekonvalescencie a adaptácie so stanovenou kontrolnou lekárskou prehliadkou. Aktuálne je uvedená ľahká porucha statodynamiky, bez výraznejšej poruchy hybnosti.
18. K žalobnej námietke, že zo správ z neurologickej ambulancie nemožno dospieť k záveru, že od operácie došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalovaná uviedla, že samotná operácia bola vykonaná za účelom zlepšenia zdravotného stavu. Priebeh pooperačného obdobia bol bez komplikácií ako je uvedené v nálezoch z roku 2017 a 2018 - konštatovaný bol primeraný pooperačný klinický priebeh v koreláte z röntgenologickými nálezmi, citovaný v neurologických vyšetreniach, podložené aj elektromyografickým nálezom, v ktorom nie je preukázané koreňové dráždenie v súvislosti so zákrokom na chrbtici v krčnej oblasti.
19. Žalovaná nesúhlasila s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené výlučne na záveroch prepúšťacej správy Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota, ktoré boli prijaté po krátkodobom intenzívnom preliečení žalobkyne v nemocnici. Už predchádzajúce vyjadrenia jasne preukazujú, že podkladom pre zmenu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne sú nálezy rôznych odborných lekárov. Citované odborné vyšetrenia zodpovedajú zdravotnému stavu žalobkyne. Sú dostatočné pre posúdenie funkcie osového aparátu klinickým aj posudkovým lekárom.
20. Pre posudkových lekárov je rozhodujúce odborným lekárom dokumentované funkčné postihnutie toho ktorého orgánu s chorobným procesom (vo všeobecnosti), čo je základná filozofia posudzovania zdravotného stavu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle tejto filozofie je aj prístup posudkových lekárov k posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne (v tomto prípade maximálne proklientský), funkčný pooperačný nález o nekomplikovanej operácii krčnej chrbtice s pozitívnym efektom, dosiahnuté vzdelanie žalobkyne (ukončené SOU s maturitou), dostatočne dlhá rekonvalescencia a adaptácia.
21. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že neprítomnosť žalobkyne na posudzovaní jej zdravotného stavu bola odôvodnená v súvislosti s opatreniami prijatými v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. V súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 žalobkyňa pritom poukázala na znenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. Žalovaná k námietke absencie posúdenia vplyvu a vzťahu chorobných zmien na pokles schopnosti zárobkovej činnosti s ohľadom na individuálne danosti, vzdelanie, schopnosti,
pracovné zaradenie posudzovanej osoby uviedla, že rozhodujúce je funkčné postihnutie toho ktorého orgánu vyjadrené v percentách miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá aj príslušnému pracovnému zaradeniu podľa dosiahnutého vzdelania, s čím súvisia aj prípadné obmedzenia - v pooperačnom období uvedené v pracovnej rekomandácii - možnosť práce bez dvíhania ťažkých bremien, statického a dynamického zaťažovania chrbtice - podľa svojho vzdelania s možnosťou práce na skrátený pracovný úväzok. V súčasnosti, po uvedenom zhodnotení (na podklade odborných nálezov), bez obmedzenia.
22. Podľa žalovanej zdravotný stav žalobkyne možno hodnotiť ako ustálený, čomu zodpovedá doba od vykonanej operácie dňa 11.5.2017, bez operačných a pooperačných komplikácií, s dlhodobou rekonvalescenciou a adaptáciou (so šetrením chrbtice dostatočne dlhú dobu - do prehodnotenia zdravotného stavu dňa 9.9.2020 na základe odborných vyšetrení) akceptovanou posudkovým zhodnotením v zmysle uznania invalidity pri maximálne proklientskom prístupe a následne vykonanou percentuálnou zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne o minimálnej možnosti získať zamestnanie s dostatočným príjmom kvôli zlému zdravotnému stavu a schopnostiam a dosiahnutému vzdelaniu uviedla, že ťažkosti s uplatnením sa na trhu práce nezakladajú nárok na invalidný dôchodok. Poukázala tiež na to, že rozhodnutie bolo vydané za skutkového stavu zisteného z predložených lekárskych nálezov, ktorý platil v čase vydania rozhodnutia.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej
23. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že zo zdravotných záznamov, záverov a vyšetrení žalobkyne zmena zdravotného stavu tak ako to konštatoval posudkový lekár nevyplýva, teda že žalobkyňa trpí ľahkou poruchou statodynamiky a nie stredne ťažkou poruchou statodynamiky. Takéto konštatovanie je len v prepúšťacej správe z nemocnice v Rimavskej Sobote. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tým, že jej nebolo odňaté právo na osobnej účasti na lekárskej posudkovej činnosti. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na ustanovenie zákona č. 66/2020, podľa ktorého sa počas krízovej situácie neuplatňuje § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou, tak s poukazom na § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 70/2020 Z.z. je krízová situácia definovaná ako čas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. V čase kedy bola žalobkyni odopretá osobná účasť na posudzovaní jej zdravotného stavu, nebol platný núdzový stav, a teda neexistovala krízová situácia, ktorá by dočasne suspendovala použitie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Práva žalobkyne boli postupom žalovanej popreté.
24. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že možnosť uplatnenia žalobkyne na trhu práce nezakladá nárok na invalidný dôchodok, tak práve v prípade žalobkyne nárok na invalidný dôchodok vznikol a napadnutým rozhodnutím došlo k jeho odňatiu. Žalobkyňa si nárok na invalidný dôchodok neodvodzovala od toho, že má ťažkosti uplatniť sa na trhu práce, ale od toho, že jej zdravotné obmedzenia sú takého charakteru, že znižujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť aj s ohľadom na ňou dosiahnuté vzdelanie a schopnosti je relevantná pre závery posudkového lekára. Žalovaná osobné okolnosti žalobkyne neskúmala vôbec, keďže celý proces sa odohral bez jej osobnej účasti. Poukázala pritom na rozsudok NSSR 9 So/122/2012 citovaný v žalobe. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že ustálenosť zdravotného stavu nie je dôkazom o tom, že žalobkyňa prestala byť invalidnou a že došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav sa môže ustáliť aj na 45 percentách poklesu, podmienkou ustálenia nie je jeho zlepšenie na 35%. Takáto argumentácia žalovanej je v rozpore so zásadami elementárnej logiky.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.
26. Podľa § 71 ods. 1 až 8 a 10 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1)Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Podľa § 70 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
28. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
30. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
31. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
32. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo na základe podanej žaloby, pričom skúmal, či konanie prebehlo v súlade s procesnými predpismi, či si žalovaná zabezpečila dostatočné podklady k rozhodnutiu a či z týchto podkladov zistila dostatočne skutkový stav a či ho následne správne právne posúdila. Na základe takéhoto prieskumu správny súd zistil, že žaloba bola dôvodná.
34. Žalobná námietka porušenia práva žalobkyne na osobnú účasť pri lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej posudkovými lekármi v jej veci nemohla obstáť. Zo znenia § 153 ods. 3, veta pred bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;“ vyplýva, že posudkový lekár môže rozhodnúť inak, a teda vykonávať posudkovú činnosť bez účastníka konania. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa vo veci nepodala žiadosť o osobnú účasť na lekárskej posudkovej činnosti, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 153 ods. 5 veta za bodkočiarkou „ ;podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Okrem toho, táto časť ustanovenia sa na predmetný prípad ani nemohla použiť, nakoľko podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení,§ 153 ods 5 veta za bodkočiarkou sa počas krízovej situácie nepoužije. Námietky žalobkyne, že v danom čase nebol vyhlásený núdzový stav, nemajú žiadnu právnu relevanciu. Krízovou situáciou je podľa § 2 ods. 9 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách aj mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Uznesením vlády č. 111 zo dňa 11. marca 2020 odo dňa 12. marca 2020, ktorá trvala aj počas lekárskej posudkovej činnosti dňa 9.9.2020 a aj počas lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej v rámci odvolacieho konania dňa 2.12.2020.
35. Žalobná námietka nezákonnosti, keď z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, v čom spočíva zmena zdravotného stavu u žalobkyne a z čoho bolo zistené zlepšenie hlavného ochorenia žalobkyne, pre ktoré bola uznaná invalidnou v roku 2018, bola dôvodná.
36. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobkyni bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.8.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 1.6.2018, priznaný invalidný dôchodok. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre posúdenie invalidity žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) Prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z rozpätia 35%-45%. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Podľa vyššie citovaného § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa na účely invalidity posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z odborných posudkov posudkových lekárov vypracovaných v predchádzajúcom konaní v roku 2018 vyplýva, že v obidvoch tak v prvostupňovom konaní ako aj v druhostupňovom konaní bola určená opätovná lekárska prehliadka za účelom posúdenia nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity. K zmene rozhodnutia o invalidite môže teda dôjsť len na základe zmeny vo vývoji zdravotného stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v danom prípade nebolo uvedené, v čom spočívala zmena vo vývoji zdravotného stavu žalobkyne oproti posúdeniu v auguste 2018, ale že došlo k zmene hodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po dostatočne dlhej rekonvalescencii. Teda ochorenie žalobkyne bolo inak posúdené z hľadiska jeho dopadu na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predchádzajúce posúdenie posudkovými lekármi bolo založené na výrazne proklientskom prístupe. Takáto argumentácia nemá ale žiadny právny základ. Ani z odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia či odborného posudku, ktorý bol jeho podkladom, ktoré boli súčasťou predloženého správneho spisu, nevyplýva, že by tu boli iné dôvody, pre ktoré bol predchádzajúcim rozhodnutím posúdený pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyšším percentom zo zákonom daného rozpätia za účelom možnosti dlhšej rekonvalescencie. Takáto argumentácia nie je ani zrozumiteľná. Hlavne nie je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neuvádza rozhodné skutočnosti, teda v čom spočívala zmena ochorenia žalobkyne pre ktoré bola predchádzajúcim rozhodnutím žalovanej uznaná invalidnou, resp. jej bol priznaný invalidný dôchodok , ktorá mala nastať vo vývoji ochorenia od jeho posúdenia posudkovým lekárom v auguste 2018, kedy bolo ochorenie žalobkyne posúdené ako znižujúce schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe o 45%. Bolo úlohou žalovanej zhromaždiť podklady rozhodnutia tak aby bolo možné vydať rozhodnutie, ktoré bude odôvodnené tak že účastník konania dostane relevantné odpovede na všetky podstatné otázky. Teda v preskúmavanej veci na otázku v
čom spočívala zmena vo vývoji ochorenia žalobkyne, z ktorých lekárskych správ bola zistená resp. ktoré zmeny v ochorení odôvodňujú zmenu v hodnotení vplyvu predmetného rozhodujúceho ochorenia na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Ide totiž o rozhodné skutočnosti na základe ktorých možno odňať priznaný invalidný dôchodok. Keďže napadnuté rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
38. Na základe uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191ods. 1 písm. d) pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.