Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sa-1-2021.pdf
PDF · 94.43 KB
No categories available
18Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Q. C., nar. XX. F.. XXXX, bytom K. XX, C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2020 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. augusta 2020, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2020 a z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. augusta 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2020, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. augusta 2020 zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, bol žalobcovi znížený invalidný dôchodok lebo podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 23. júla 2020 má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 7. augusta 2020 len 41 % a nie 75 %.
2. Vo včas podanej správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej SSP) sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. augusta 2020 a žiadal rozhodnutia zrušiť a vrátiť späť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalobca trpí ochoreniami arteriálna hypertenzia 3 st. kde je miera poklesu určená prílohou č. 4 na 60-80 %, získanú ischemickú chorobu srdca (75-90 %), infarkt myokardu prednej steny opakujúci sa a závažné zúženie koronárnej tepny. Ischemická choroba srdca spôsobila trvalé nezvratné poškodenie srdcového svalu. Liečba neuzdravila ani nezlepšila jeho zdravotný stav, iba ho pomohla stabilizovať, optimalizovať kvalitu života. Jeho obmedzenia a riziká pretrvávajú a sú stále rovnako vážne.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že z lekárskych správ založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je
naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41%. Psychiatrické vyšetrenie nemá. Jeho subjektívne presvedčenie, že mu patrí vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti neobstojí. Námietky, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe nepovažuje za opodstatnené z dôvodu, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré sú zverené posudkovým lekárom. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho stav nebol v konaní správne posúdený sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
4. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi bol od 25.11.2008 priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Ischemická choroba srdca - funkčne NYHA II, kap. IX, odd. A, položka 1 písm. b). Okrem toho bolo v lekárskej správe zo dňa 25.11.2008 konštatované ochorenie infarkt myokardu prednej steny a inferiórneho septa, závažné zúženie koronárnej tepny - stav po operácii a Arteriálna hypertenzia WHO III.
5. Pri hodnotení zo dňa 31.03.2009 bola miera poklesu zvýšená na 75 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Arteriálna hypertenzia III WHO - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c). Posudkový lekár uvádzal, že žalobca v roku 2007 prekonal infarkt myokardu s následnou operáciou a implantáciou stentu. U žalobcu pretrvávala porucha diastolickej funkcie LK I. stupňa s hodnotou ejekčnej frakcie na 64 %. Potvrdená bola hypertonická reakcia na záťaž a pretrvávajú zvýšené hodnoty TK.
6. Podľa lekárskej správy zo dňa 07.12.2009 u žalobcu invalidita trvá s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Arteriálna hypertenzia III WHO. Pretrváva porucha diastolickej funkcie LK I. stupňa s hodnotou ejekčnej frakcie na 60 %.
7. Z lekárskej správy z posúdenia zdravotného stavu žalobcu zo dňa 09.07.2013 vyplynulo, že žalobca má naďalej mieru poklesu 75 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Arteriálna hypertenzia III WHO - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c). Zdravotný stav sa podstatne nezmenil, častejšie sú hypertonické reakcie, kolísavé hodnoty TK a potvrdená porucha diastolickej funkcie LK I. stupňa s hodnotou ejekčnej frakcie na 55-58 %. Nezmenený zdravotný stav bol potvrdený aj v lekárskej správe zo dňa 22.05.2015 s hodnotou EF 60 %.
8. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín dňa 23. júla 2020 bola žalobcovi znížená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 75 % na 41% a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol Choroby obehovej sústavy, kap. IX, Oddiel A - srdcové choroby, položka 1 - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, písm. b - s poklesom výkonu pri strednom zaťažení so záverom o plne kompenzovanom a stabilizovanom stave. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. augusta 2020 bol znížený invalidný dôchodok od 24. augusta 2020 na sumu 213,60 eur. Lekársky posudok vychádzal z dvoch lekárskych správ, kardiologické vyšetrenie zo 04.09.2019 a 03.03.2020. Ako ďalšie zdravotné postihnutia posudkový lekár uviedol infarkt myokardu prednej steny a inferiórneho septa, arteriálna hypertenzia III WHO, závažné zúženie koronárnej tepny - stav po operácii. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané bez osobnej účasti a bez jeho súhlasu s vypracovaním posudku napriek tomu, že už v odvolaní túto skutočnosť namietal.
9. V odvolacom konaní žalovaný zhodnotil zdravotný stav žalobcu v posudkoch zo dňa 22.09.2020 a 02.10.2020. Podľa posudkových lekárov sa u účastníka konania jedná o choroby obehovej sústavy. Medicínsky utrpel infarkt myokardu v roku 2007, ktorý bol riešený operačne. Na ECHOKG je dokumentované zlepšenie ejekčnej frakcie ľavej komory na 60 % oproti 55 - 58 %, TK 130/70, EKG sa krivka nemení, je bez reziduálnej angíny pectoris, Hypertenzia označená ako III podľa WHO je plne kompenzovaná a nie je sprevádzaná ťažkými orgánovými zmenami. Celkove preto nemá dôvod na zmenu posudku zo dňa 23.07.2020.
10. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
12. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.
13. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
14. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
15. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
17. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a. je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, b. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. c. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
22. Podľa § 202 ods. 2 SSP veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
23. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
24. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.
25. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený a zdôvodnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. Sporným medzi stranami zostáva určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu s dopadom na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a taktiež určenie miery navýšenia za ostatné zdravotné poškodenia. Posudkoví lekári vychádzali z kontrolných lekárskych správ kardiologickej ambulancie MUDr. R. Q., ktorá uvádza stabilizovaný stav, ICHS, stav po recidíve IM prednej steny s intervenciou, kolísavá artériová hypertenzia, EF 60%, porucha diastolickej funkcie. Ďalej v oboch lekárskych správach uviedla 6 liekov, ktoré musí žalobca na udržanie stabilizovaného stavu užívať.
27. Za danej dôkaznej situácie je zrejmé, že žalobca mal aj v minulosti rovnaké zdravotné problémy, resp. rovnakú mieru závažnosti, aké boli u neho aktuálne zistené, pričom v minulosti zdravotný stav odôvodňoval 75 %-ný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v súčasnosti, keď sú prítomné rovnaké zdravotné problémy, resp. problémy s rovnakou alebo blízkou mierou závažnosti, tie isté zdravotné postihnutia odôvodňujú už len 41 %-ný pokles miery. S poukazom na uvedené podľa názoru správneho súdu žalovaný zrozumiteľne neobjasnil prečo a na akom medicínskom základe dospel k záveru o zlepšení zdravotného stavu s následkom zníženia miery poklesu, ak navyše sám konštatuje stabilizovaný zdravotný stav u žalobcu. Pritom podľa správneho súdu možno stabilizovaným stavom rozumieť také pomery, ktoré sa nezhoršujú, ale ani nezlepšujú. Preto lekárske správy od MUDr. R. nemožno vykladať v neprospech žalobcu a použiť ich ako medicínsky podklad na zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Žalovaný taktiež nevysvetlil, prečo už za hlavné ochorenie nepovažuje hypertenziu WHO III odôvodňujúcu dovtedy mieru poklesu 75 % (pri zákonnom rozpätí od 75 do 90 %), pričom toto ochorenie je uvádzané rovnako v minulosti ako aj v súčasnosti a vyplýva z oboch lekárskych správ MUDr. R.. Konštatovanie žalovanej na strane 5 rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2020, že nie je sprevádzané ťažkými orgánovými zmenami neobstojí, lebo keby nemal sprievodné javy zodpovedajúce hypertenzii WHO III (kap. IX/odd. A/bod 10./písm. c)), je asi logické, že by u neho bola diagnostikovaná len hypertenzia WHO II (kap. IX/odd. A/bod 10./písm. b)).
29. Vzhľadom na ochorenie srdca a súčasne cievne ochorenie, sa žalovaný taktiež nijako nevysporiadal s tým, prečo nemohol žalobcovi navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 percent a prečo mieru poklesu stanovil z rozmedzia 35-45% práve na 41%. Poznámka posudkového lekára v posudku zo dňa 23. júla 2020, že MUDr. R. v správe zo dňa 03.03.2020 uviedla, že žalobca je „normostenický“, preto mieru poklesu nezvyšuje, neobstojí, nakoľko normostenický nijako nesúvisí s ochorením, ale len konštatuje, že habitus žalobcu je charakterizovaný primeranou stavbou kostry, svalstva a podkožného tuku, označuje celkový vzhľad vyšetrovaného pacienta.
30. Z odborného posudku zo dňa 23. júla 2020 a posudku po podaní odvolania z 02. augusta 2020 vyplýva, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z.z. Správny súd po preskúmaní veci musí skonštatovať, že žalovaný ako odvolací orgán sa neriadil dôsledne ustanovením § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého ak o to poistenec požiada, musí lekársku posudkovú činnosť vykonať posudkový lekár za osobnej účasti poistenca. Za situácie, že žalobca v podanom odvolaní namietal posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom bez jeho účasti, bolo povinnosťou žalovaného v súčinnosti s jeho posudkovým lekárom vyhovieť požiadavke žalobcu a zabezpečiť realizáciu jeho práva vyplývajúceho z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Bolo na žalovanom, aby na realizáciu tohto práva žalobcu prijal všetky potrebné primerané preventívne hygienické opatrenia, aby mohol byť zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým
lekárom v jeho osobnej prítomnosti. V prípade objektívnej nemožnosti zabezpečenia primeraných preventívnych hygienických opatrení mal žalobcu vyzvať, či naďalej žiada o posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti alebo nie. V prípade trvania na osobnej účasti, mal žalovaný žalobcovi oznámiť, že k posúdeniu zdravotného stavu v jeho prítomnosti dôjde až po zabezpečení primeraných preventívnych hygienických opatrení. Pokiaľ žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie z dôvodov nedostatočne vyhodnoteného zisteného skutkového stavu, ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre závažné procesné pochybenie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, čo znamená, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu budú musieť nanovo posúdiť na základe všetkých aktuálnych skutočností a dôkazov, ktoré sa musia zabezpečiť do administratívneho spisu, a tieto dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne posúdiť a hlavne zdôvodniť pri zachovaní práva žalobcu na spravodlivé konanie pred správnym orgánom.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Preto v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.