Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-19-2021.pdf
PDF · 119.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a. s., IČO: 35 704 713, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného IURIS SL, s. r. o., IČO: 53 204 786, so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, zástupcom/ likvidátorom HMG LEGAL, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Jahodná 3369/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému: K. J., X.: XX XXX XXX, I. K. N. C. XX, XXX XX D. - D. R. C., o zaplatenie 4.847,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Cb/26/2020-252 z 8. decembra 2020 v spojení s opravným uznesením, č. k. 1Cb/26/2020-259 zo 4. januára 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.847,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.521,95 eur od 29. novembra 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,10 % denne zo sumy 2.190,40 eur od 8. augusta 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 31. decembra 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 4.847,53 eur a príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.521,95 eur od 29. novembra 2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.190,40 eur od 8. augusta 2017 do 8. augusta 2018, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že 13. júna 2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o operatívnom leasingu č. Q. (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol prenájom hnuteľnej veci - vozidla Hyundai i40 (ďalej len „motorové vozidlo“) od dodávateľa E., I.. W.. V... V zmysle zmluvných podmienok sa zaviazal predmetné motorové vozidlo zakúpiť a prenajať ho žalovanému a žalovaný sa zaviazal uhrádzať mu splátky nájomného a dojednané poplatky. Obstarávacia cena motorového vozidla bola 19.225,- eur a doba nájmu bola dohodnutá na 48 mesiacov od prevzatia motorového vozidla. Mesačná splátka predstavovala 434,43 eur s DPH, z čoho 361,95 eur bol mesačný nájom a 72,39 eur bolo mesačné poistné. Splátky boli splatné vždy k 15. dňu v mesiaci a žalovaný bol ako nájomca oprávnený na predmetnom vozidle vykonať maximálne 25.000 km ročne a zároveň maximálne 100.000 km za celú
dobu nájmu. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného počnúc nájomným splatným 15. apríla 2017 a nevykonával ani úhrady následného nájomného, predčasne ukončil nájomný vzťah k 7. augustu 2017, žalovanému 6. augusta 2017 odobral predmet nájmu a 13. februára 2018 po vykonaní nevyhnutných opráv ho speňažil za 14.190,- eur s DPH. O uvedený výťažok potom ponížil celkovú dlžnú čiastku voči žalovanému, ktorá predstavovala k 19. aprílu 2018 sumu 4.847,53 eur. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. 33Up/22/2020 z 24. januára 2020, voči ktorému podal žalovaný včas odpor. V tomto dôsledku bola vec 15. júla 2020 postúpená súdu prvej inštancie ako vecne a miestne príslušnému. 2.3 Žalovaný v odpore uviedol, že žalovanú sumu neuznáva, poukázal na ustanovenie § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ako aj na článok 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku a vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Tvrdil, že žalobca nepreukázal svoj nárok relevantnými dôkazmi, priložené listiny neosvedčujú jeho nárok a neuviedol ani výpočet žalovanej sumy. Zároveň požiadal, aby súd vykonal kontrolu uzatvorenej zmluvy, keďže je názoru, že žalobca úmyselne formuluje do svojich zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s právnymi normami, pričom je preukázateľné, že nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Zmluva nie je žalobcom podpísaná. Ďalej spochybnil ukončenie zmluvy tým, že v prílohe absentuje dôkaz - prevzatie vozidla žalovaným od žalobcu, čím spochybnil finančné nároky žalobcu, pretože predmetné vozidlo malo vyššiu cenu - uviedol približnú trhovú cenu obdobných vozidiel vo výške cca 16.500,- eur, preto tento rozdiel v cenách vozidiel (konkrétne vo výške 2.174,65 eur) v konaní rozporuje. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal ani sumu vo výške 2.190,40 eur, ktorú vedie titulom neuhradených pohľadávok, rovnako nepreukázal ani položku nepriradené úhrady vo výške 336,26 eur. Rozporné je aj tvrdenie žalobcu o vykonaných opravách na vozidle vo výške 414,02 eur. Keďže žalobca nepredložil ani dôkazy o jednotlivých úhradách (splátkach), navrhol súdu takýto dôkaz od žalobcu zabezpečiť. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol predmetnú žalobu zamietnuť. 2.4 K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný zdĺhavým a nekonzistentným textom uvádza, že ním uplatnený nárok neuznáva, a to najmä preto, že uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Avšak podľa jeho názoru na takéto námietky žalovaného nie je možné prihliadať. So žalovaným uzatvoril zmluvu o operatívnom leasingu číslo Q., ktorej predmetom bol prenájom hnuteľnej veci - motorového vozidla. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal uhrádzať mesačné splátky nájmu za užívanie predmetného vozidla. Žalovaný sa však dostal do omeškania s úhradou nájomného, a to počnúc nájomným splatným k 15. aprílu 2017 v dohodnutej výške 434,34 eur. Z týchto dôvodov so žalovaným ukončil predčasne zmluvný vzťah v súlade so zmluvnými ustanoveniami. Keďže žalovaný spochybnil aj jeho finančné nároky opakovane poukázal na skutočnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy o operatívnom leasingu a platobných podmienkach, pričom pokiaľ ide o žalovanú sumu, túto jednotlivo opísal ako sumu pozostávajúcu z neuhradeného poplatku za diaľničnú známku vo výške 25,- eur, neuhradeného nájomného do predčasného ukončenia zmluvy vo výške 2.190,40 eur, leasingového úroku vo výške 51,28 eur, rozdielu medzi zostatkovou hodnotou predmetu nájmu (13.999,65 eur) a jeho predajnou cenou (11.825,- eur) vo výške 2.174,65 eur, náhrady nákladov spojených s prevzatím predmetu nájmu a s predajom spolu vo výške 742,46 eur (odobratie vozidla 100,- eur, odhlásenie na dopravnom inšpektoráte 30 eur, znalečné 50,- eur, doúčtovanie nákladov 67,44 eur, oprava 345,02 eur, preprava 150,- eur), nepriradené úhrady 336,26 eur, t. j. spolu (25,- eur + 2.190,40 eur + 51,28 eur + 2.174,65 eur + 742,46 eur - 336,26 eur) istina vo výške 4.847,53 eur. 2.5 Žalovaný vo vyjadreniach k vyjadreniu žalobcu uviedol obdobné skutočnosti ako v podanom odpore, teda najmä, že z neodôvodnených a dôkazmi nepodložených finančných údajov žalobcu, nie je možné mať žiadne oprávnené finančné nároky, uplatnený nárok žalobcu je podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu, žalobca úmyselne formuluje do svojich vadných zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi normami, pričom žalovaný zmluvné ustanovenia nemohol ovplyvniť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o prevzatí vozidla po ukončení leasingovej zmluvy, a teda nepreukázal stav vozidla, ktorý má vplyv na ďalší predaj tohto vozidla, preto rozporoval aj čiastku 2.174,65 eur, uvedenú ako rozdiel medzi zostatkovou hodnotou a predajnou cenou tohto vozidla. Rovnako žalobca nepreukázal ani žalované čiastky 2.190,40 eur titulom neuhradené pohľadávky, 336,26 eur titulom nepriradené úhrady a 414,02 eur titulom opravy vozidla. Navrhol, aby súd podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole, vykonal dôkazy vyžiadaním dôkazu od žalobcu - písomného potvrdenia - kvitancie o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh z jeho strany úplne alebo čiastočne splnený a žalobu zamietol. 2.6 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú ničím podložené, naopak on svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, a to či už ohľadom vzniku a zániku zmluvného vzťahu so žalovaným alebo ohľadom výšky žalovanej istiny či príslušenstva a navrhol žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Následne v podaní doručenom súdu 8. decembra 2020 žalobca uviedol, že znova do konania predkladá dôkazy na preukázanie svojho nároku. Pre úplnosť tiež uviedol, že položka úhrady vo výške 336,26 eur predstavuje úhrady, ktoré vykonal samotný žalovaný a tieto boli započítané na celkovú pohľadávku tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu. K namietanému nákladu - faktúre č. 2017112 z 18. októbra 2017 žalobca uviedol, že sa jedná o bežné servisné úkony na bežnú prevádzku vozidla
- výmena filtra klimatizácie, kontrola klimatizácie, výmena brzdovej kvapaliny, nastavenie geometrie a ďalšie. V prípade neuhradených pohľadávok nadzmluva vo výške 2.190,40 eur, táto položka predstavuje celkový súčet neuhradených platieb žalovaným za nájom predmetu leasingu, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas. 2.7 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca a žalovaný 13. júna 2016 uzatvorili zmluvu, podľa ktorej predmetom nájmu bolo osobné vozidlo značky a modelu HYUNDAI i40 1.7 CRDi Family, výkon motora 104,0 kW, prevodovka M6, farba karosérie metalíza, VIN: podľa protokolu o prevzatí predmetu nájmu, predbežný termín dodania predmetu nájmu: 28. júl 2016, nadštandardná výbava: farba: metalíza, doplnková výbava: povinná výbava, gumené rohože. Dohodnutý počet km za rok 25.000 km, dohodnutý počet km za celú dobu nájmu: 100.000 km, tolerancia km za dobu nájmu: +/- 2 000 km, sadzba za nadlimitné km: + 0,114 eur/km, sadzba za podlimitné km: - 0,046 eur/km, doba nájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu nájmu leasingovým nájomcom, splátkové obdobie mesačne na základe faktúry, splatnosť splátky: k 15. dňu v mesiaci. Obstarávacia cena predmetu nájmu bola vo výške 19.225,- eur s DPH, náklady na prihlásenie predmetu nájmu boli vo výške 474,- eur s DPH, vstupná cena predmetu nájmu bola vo výške 19.699,- eur s DPH, mesačná splátka nájomného bola vo výške 434,34 eur s DPH. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu, ktoré upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami v súlade s ustanovením § 273 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 5.5.1. písmeno a) Všeobecných zmluvných podmienok operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a. s. 01/15 k zmluve o operatívnom leasingu č. Q. (ďalej len „VOP“), ČSOBL je oprávnený vypovedať ZOL v týchto prípadoch: ak LN mešká so zaplatením splátky nájomného, poplatku za poskytované služby, zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania alebo inej pohľadávky, a to i čiastočne viac ako 31 dní. Podľa bodu 5.9.1. VOP, v prípade ukončenia leasingovej zmluvy podľa bodu 5.4, 5.5, 5.7 a 5.8 týchto VZP, je ČSOB Leasing oprávnený požadovať od leasingového nájomcu okrem iného požadovať najmä: a) všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva (splátky nájomného, poplatku za poskytované služby, náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, zmluvné pokuty, úroky z omeškania s podobne), b) náhradu škody vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti leasingového nájomcu a nákladov spojených s odobratím, prepravou, ocenením a opravou predmetu nájmu, c) súčet splátok nájomného do predpokladaného uplynutia doby, na ktorý bola leasingová zmluva dohodnutá, ponížený o služby, ktoré leasingový nájomca nečerpal, d) náhradu škody vo výške rozdielu medzi účtovnou zostatkovou hodnotou predmetu nájmu ku dňu ukončenia zmluvy a predajnou cenou bez DPH predmetu nájmu, v prípade, ak leasingový nájomca nevráti predmet nájmu do jedného mesiaca od termínu stanoveného ČSOB Leasingom, za škodu sa považuje v tomto prípade účtovná zostatková hodnota predmetu nájmu ku dňu ukončenia zmluvy, e) škodu z finančných nárokov; to platí len v prípade ukončenia zmluvy podľa bodu 5.4, 5.5 a 5.8 týchto VZP, f) náhradu škody vo výške doplatku ročného poistného, g) škodu z nákladov na poistenie predmetu nájmu a škodu z odvodu DPH, ktorú je ČSOB Leasing povinný vrátiť správcovi dane pri odcudzení predmetu nájmu; to platí len v prípade ukončenia zmluvy podľa bodu 5.4 týchto VZP, h) ušlý zisk a poplatok za predčasné ukončenie na žiadosť leasingového nájomcu vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov; to neplatí len v prípade ukončenia zmluvy podľa bodu 5.7 týchto VZP. Podľa bodu 6.1. písmeno a) VOP, pokiaľ v zmluve a vo VZP nie je určené inak, je ČSOBL oprávnený požadovať od leasingového nájomcu aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou splátok nájomného, poplatku za poskytované služby a ďalších platieb vyplývajúcich zo ZOL. 2.8 Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o leasingovom nájme veci, ako inominátnej zmluvy podľa ustanovenia § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, ktorou sa žalobca zaviazal kúpiť predmet nájmu na základe požiadaviek žalovaného a tento mu prenechať do užívania, za čo sa žalovaný zaviazal hradiť žalobcovi leasingové splátky nájomného a dohodnuté poplatky. Žalovaný riadne a včas neplnil splátky v zmysle dohodnutých podmienok, preto žalobca predčasne ukončil zmluvu podľa bodu 5.5.1 písmeno a/ VOP k 7. augustu 2017. 2.9 V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal s charakterom vzťahu medzi stranami sporu, teda či ide o vzťah spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne o spotrebiteľský vzťah, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný bol v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ, teda všetkými charakteristickými znakmi, ktorými ho ako podnikateľa možno označiť - IČO, miesto podnikania a IČ DPH/DIČ. Žalovaný sa v konaní iba stroho vyjadril, že obsah zmluvy nemohol ovplyvniť, a preto táto
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v zmluvnom postavení so žalobcom vystupoval ako slabšia strana - spotrebiteľ, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Tieto tvrdenia nepreukazuje ani samotná zmluva, v ktorej je žalovaný označený všetkými znakmi preukazujúcimi jeho podnikateľské postavenie vo vzťahu so žalobcom. Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalovanému len na základe jeho ničím nepodloženého tvrdenia nie je možné poskytnúť ochranu vyplývajúcu zo spotrebiteľského práva a v konaní ho považovať za spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. 2.10 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal premlčaním pohľadávky žalobcu, na ktoré poukázal v konaní žalovaný. Žalovaný vzniesol v podanom odpore námietku premlčania, avšak bez uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré nastalo premlčanie, teda kedy mala začať plynúť lehota na uplatnenie práva žalobcu a kedy uplynula. Súd sa aj napriek tomu, že žalovaný riadne neodôvodnil podanú námietku premlčania týmto zaoberal a dospel k záveru, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil včas, teda táto pohľadávka nie je premlčaná. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo 7. augusta 2017 (kedy došlo k zosplatneniu) dispozičným úkonom žalobcu, ktorý tak učinil z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným, pričom žalobca si svoju pohľadávku uplatnil na súde 31. decembra 2019. Vzhľadom na to, že v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je v premlčacia doba v obchodnoprávnych záväzkoch štvorročná, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože k premlčaniu by došlo až 7. augusta 2021, t. j. po uplynutí štyroch rokov od ukončenia zmluvy žalobcom a zosplatnenia neuhradených splátok žalovaným. 2.11 Súd prvej inštancie mal za preukázaný základ pohľadávky uplatnenej žalobcom nasledovne: nárok žalobcu na neuhradený poplatok za diaľničnú známku vo výške 25,- eur vyplývajúci z bodu 5.9.1. písm. a) VOP, ktorý žalobca preukázal predloženou faktúrou č. 1602258801 z 19. apríla 2018, neuhradené nájomné do predčasného ukončenia zmluvy vo výške 2.190,40 eur vyplývajúce z bodu 5.9.1. písmeno c) VOP, ktoré žalobca preukázal ukončením zmluvy o operatívnom leasingu z 9. augusta 2017 a jej prílohou, ktorá predstavovala súhrn všetkých neuhradených splátok žalovaným, leasingový úrok vo výške 51,28 eur vyplýva z bodu 5.9.1. písm. a) VOP, ktorý žalobca preukázal faktúrou č. 1602258801 z 19. apríla 2018 ako škodu z finančných nákladov, rozdiel medzi zostatkovou hodnotou predmetu nájmu (13.999,65 eur) a jeho predajnou cenou (11.825,- eur) vo výške 2.174,65 eur, vyplývajúci z bodu 5.9.1. písm. d) VOP, ktorý žalobca preukázal rekapituláciou všeobecných hodnôt, ktorá tvorila prílohu vyjadrenia žalobcu zo 4. decembra 2020, náhradu nákladov spojených s prevzatím predmetu nájmu a s predajom spolu vo výške 742,46 eur (odobratie vozidla 100,- eur, odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte 30 eur, znalečné 50,- eur, doúčtovanie nákladov 67,44 eur, oprava vozidla 345,02 eur a preprava vozidla 150,- eur), vyplývajúce z bodu 5.9.1. písm. b) VOP, ktoré žalobca preukázal faktúrou č. 1602258801 z 19. apríla 2018, faktúrou č. 20/2017 z 23. augusta 2017, faktúrou č. 817/351 z 15. augusta 2017 a faktúrou číslo 2018030 z 1. marca 2018. Pokiaľ ide o nepriradené úhrady vo výške 336,26 eur, túto sumu žalobca odrátal od celkovej dlžnej sumy, keďže išlo o úhrady žalovaného. Sčítané sumy na základe vyššie uvedeného tak predstavujú výslednú sumu vo výške 4.847,53 eur (25,- eur + 2.190,40 eur + 51,28 eur + 2.174,65 eur + 742,46 eur - 336,26 eur), teda žalobcom uplatnenú istinu. Žalovaný na svoju obranu a preukázanie jeho tvrdení nepredložil jediný dôkaz, čím tak neuniesol bremeno tvrdenia. Z uvedeného dôvodu súd nevyžiadal od žalobcu žalovaným navrhovaný dôkaz - kvitanciu, keď nie je zrejmé, čo mal v úmysle týmto dôkazom žalovaný v konaní preukázať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že predmet nájmu si žalobca riadne neprevzal po ukončení zmluvného vzťahu, toto tvrdenie žalovaného sa žalobcovi podarilo vyvrátiť, keď súdu predložil preberací protokol zo 7. augusta 2017 o odovzdaní a prevzatí predmetného motorového vozidla. Z uvedeného protokolu vyplýva, že vozidlo je bez závad, avšak svieti servis (súd vychádzal z toho, že motorové vozidlo na palubnom počítači diagnostikovalo potrebu návštevy servisu), čo preukazuje náklad žalobcu vo výške 345,02 eur na opravu vozidla. Súd tak v zmysle vyššie uvedeného mal v konaní preukázané, že nárok žalobcu je opodstatnený, žalobca preukázal výšku uplatneného nároku a v konaní bolo preukázané aj to, že vzťah medzi sporovými stranami nie je spotrebiteľským vzťahom a žalobcom uplatnená pohľadávka nie je ani premlčaná. 2.12 Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.847,53 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.521,95 eur od 29. novembra 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.190,40 eur od 8. augusta 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2.13 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, ods. 9, § 269 ods. 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 394 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanoveniami § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 a ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
2.14 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
3. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 1Cb/26/2020-259 zo 4. januára 2021 opravil rozsudok, č. k. 1Cb/26/2020-252 z 8. decembra 2020 v časti prvého výroku, ktorý správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.847,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.847,53 eur od 20. apríla 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,10 % denne zo sumy 2.190,40 eur od 8. augusta 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že opakovane predložený protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla neznamená, že údaje v danom protokole sú správne alebo čitateľné viac ako v momente podania žaloby, znalcom určená všeobecná hodnota vozidla sa nerovná jeho trhovej cene a postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do jeho základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, a to do práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a práva vlastniť majetok. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že žalobca predložil súdu prvej inštancie zmluvu bez niektorých jej súčasti, ktorá nebola ani žalobcom podpísaná, ale aj to, že ak bol oprávnený na predmete nájmu vykonať maximálne 25.000 km ročne a pri odovzdaní nového vozidla bol stav najazdených kilometrov 5, tak potom bol zmluvný limit z jeho strany splnený. Zdôraznil tiež, že v spise chýba doklad o prevzatí vozidla po vyhlásení ukončenia zmluvy o operatívnom lízingu, v dôsledku čoho rozporuje peňažné požiadavky žalobcu a tým aj celý platobný rozkaz. V zmluve o operatívnom leasingu nie je predmet nájmu identifikovaný svojím jedinečným VIN kódom a v predloženom protokole o odovzdaní a prevzatí vozidla sú v časti „číslo karosérie (VIN)“ tak napísané identifikačné písmená, že to môže byť aj akékoľvek iné vozidlo, ale nie to, ktoré je súčasťou tohto sporu. Žalobca nepreukázal dôvody, pre ktoré bolo motorové vozidlo predané tretej osobe len za 14.190,- eur napriek tomu, že v tom čase to bolo iba dvojročné motorové vozidlo s nízkym nájazdom kilometrov a podľa prieskumu predaja jazdených motorových vozidiel danej značky a výbavy bola bežne trhová cena nad hranicou 16.500,- eur vrátane DPH, čiastku 2.190,40 eur zodpovedajúcu položke „neuhradené pohľadávky nadzmluva“, „nárok nájomcu - nepriradené úhrady“ vo výške 336,26 eur, dôvodnosť nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla vo výške 414,02 eur a výšku ním vykonaných úhrad. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu. Zároveň odmietol platiť akékoľvek náhrady trov konania žalobcovi.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
11. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že zmluva predložená žalobcom nebola podpísaná a že v spise chýba doklad o prevzatí vozidla po vyhlásení ukončenia zmluvy o operatívnom lízingu, keďže predmetná zmluva založená v spise (č. l. 237) obsahuje podpis žalobcu a protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo 7. augusta 2017 sa nachádza na č. l. 31 spisu. Zároveň odvolací súd považuje za irelevantné tvrdenie žalobcu o dodržaní ročného limitu najazdených kilometrov, pretože počet najazdených kilometrov nebol v konaní spornou skutočnosťou, ani sa touto skutočnosťou súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne nezaoberal.
12. V súvislosti s argumentmi žalovaného týkajúcimi sa čísla karosérie (VIN) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle článku 2 bod 2.1 sa podpisom zmluvy objednávka stáva záväznou, a teda v čase podpisu zmluvy žalobca nemohol vedieť aké číslo karosérie (VIN) bude mať motorové vozidlo, ktoré podľa požiadaviek žalobcu uvedených v zmluve zakúpi a žalovanému prenajme. Avšak táto okolnosť rovnako ako okolnosť, že podľa žalovaného je tento údaj v protokole o odovzdaní a prevzatí vozidla neuvedený dostatočne čitateľne nie je pre posúdenie nároku žalobcu uplatneného žalobou významná, a to z dôvodu, že v konaní nebolo sporným, či žalovaný žalobcovi odovzdal a žalobca od žalovaného po skončení nájmu prevzal motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom nájmu.
13. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal dôvody, pre ktoré bolo motorové vozidlo predané tretej osobe len za 14.190,- eur, odvolací súd ju hodnotí ako nedôvodnú, pretože žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia zo 4. decembra 2020 predložil súdu dokument vypracovaný X.. K. I., znalcom z odboru Doprava cestná, podľa ktorého je všeobecná hodnota motorového vozidla s DPH 14.842,- eur.
14. Rovnako za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie jednotlivých súm uplatňovaných žalobou, pričom má za to, že žalobca nárok na zaplatenie týchto súm preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že suma 2.190,40 eur predstavuje neuhradené mesačné splátky nájomného splatné 15. apríla 2017, 15. mája 2017, 15. júna 2017, 15. júla 2017, 15. augusta 2017 a 12. júna 2017, suma 336,26 eur predstavuje nárok žalobcu súvisiaci s ukončením zmluvy a dôvodnosť nákladov vynaložených na opravu motorového
vozidla žalobca preukázal faktúrou za opravu motorového vozidla. Žalovaný nespochybnil žalobcom predložené listinné dôkazy, ani výšku úhrad, ktoré podľa žalobcu doteraz vykonal.
15. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z odvolania žalovaného však nevyplýva žiadne nesprávne právne posúdenie, ku ktorému by súd prvej inštancie dospel, preto sa odvolací súd ani touto námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.847,53 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).