Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-262-2019.pdf
PDF · 104.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/262/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Y. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX I. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pracovisko V. W. Y., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX a otca Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXXX/XX, XXX XX T., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá Y. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú Y. zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec Y. S., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej Y. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky maloletej s účinnosťou od 27.08.2019.
Nedoplatok na výživnom na maloletú Y. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 27.08.2019 do 31.10.2021 vo výške 2.612,90 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 36 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.
Styk otca s maloletou neupravuje, ponecháva ho na dohodu rodičov.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom podaným osobne na Okresnom súde Žilina dňa 27. 08. 2019 domáhala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej Y. S. tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- eur vždy do 1.dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, otec sa môže s dcérou stretávať po dohode s matkou. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa rozišli, neboli manželia, žili spolu do 30. 06. 2019, od 01. 07. 2019 žije s dcérou sama. S otcom sa dohodli na výživnom 100,- eur mesačne, ktoré však neplatí. Stretávanie malo byť po vzájomnej dohode. Otec o dcéru neprejavuje záujem, dcéru nenavštevuje, ani sa o ňu nezaujíma, pričom vie, že má aj zdravotné problémy. Počas hospitalizácie v nemocnici v A., neskôr v T. F. jej nezavolal, ani ju nenavštívil. Na správy a telefonáty reaguje arogantne a drzo alebo nereaguje vôbec, komunikácia s ním je zlá, zložitá. Dcéra je sklamaná z postoja svojho otca. Nerozumie prečo otec prestal mať o ňu záujem.
2. Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 07. 2021, prijatom na Okresnom súde Žilina dňa 14. 07. 2021 uviedol, že je dlhodobo v zlej finančnej situácií, až natoľko, že v roku 2018 požiadal o osobný bankrot. K 30. 01. 2019 ukončil samostatne zárobkovú činnosť, keďže sa mu v podnikaní nedarilo. Okrem toho pri fyzickej činnosti začal pociťovať bolesti chrbta, tŕpnutie ramien a rúk či prstov. Snažil sa nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer. Keďže stavebné práce ďalej vykonávať nemohol, má ukončené základné vzdelanie, nedisponuje ani výučným listom ani maturitou, prácu bolo ťažké nájsť. Z uvedeného dôvodu sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Z dôsledku pandémie CVID 19 mal nulovú šancu sa zamestnať. Momentálne je z úradu práce vyradený. Magnetickou rezonanciou bolo zistené že má vysunuté tri platničky, zároveň trpí karpálnym tunelom pravej ruky. Očakáva termín operácie. Nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok, žiadne peniaze či ceniny. Býva v byte svojej sestry. Vďaka rodine dokáže prežiť. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani žiaden dôchodok. Príjmy nemá. V písomnom podaní zo dňa 29. 09. 2021 uviedol, že výživné na maloletú od augusta 2019 neplatí. Vlastné náklady na bývanie nemá, nakoľko býva u sestry.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie 22. 09. 2020, ktoré bolo odročené na neurčito, nakoľko sa súdu nepodarilo doručiť predvolanie otcovi. Nový termín pojednávania bol nariadený na 15. 10. 2021. Na pojednávanie sa dostavila matka. Kolízny opatrovník svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu PN, zároveň súhlasil s prejednnaním veci v jeho neprítomnosti. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil svoju neúčasť ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 180 CSP, podľa ktorého, ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka. Až dňa 18. 10. 2021 otec súdu doručil mail, v ktorom uviedol, že sa ospravedlňuje z pojednávania, na ktoré sa nedostavil z dôvodu PN. Dňa 19. 10. 2021 doručil súdu mail s prílohou - lekárska správa z 15. 10. 2021. O uvedenej skutočnosti tak súd v čase nariadeného a prebiehajúceho pojednávania nemohol vedieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.
5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že na podanom návrhu trvá, pričom navrhla maloletú Y. zveriť do jej osobnej starostlivosti, výživné vo výške 100,- eur mesačne do 15, dňa v mesiaci a stretávanie neupravovať. S otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2017. Zhruba asi rok po ich rozchode otec ešte prejavoval záujem o maloletú, bola u neho asi dva krát. Zároveň sa v tom čase snažil aj plniť si vyživovaciu povinnosť podľa ich dohody vo výške 100 eur mesačne. Následne sa odmlčal, prestal aj platiť výživné. Od podania návrhu otec nijakým spôsobom o dcéru neprejavuje záujem, nestretávajú sa, nie sú spolu v kontakte a rovnako tak si otec ani neplní vyživovaciu povinnosť v dohodnutej výške, resp. neplní si ju vôbec. Matka pracuje na farme v I. kde dosahuje minimálnu mzdu. Iný príjem nemá. Je poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu. Na farme aj býva, má tu prenajatý byt. Celkové náklady na bývanie predstavujú nájom a energie vo výške 100 eur mesačne. Medzi jej výdavky patrí telefón vo výške 30 eur a osobné výdavky ako strava, oblečenie a hygiena do 200 eur mesačne. Medzi pravidelné výdavky maloletej patria lieky na astmu 30 eur mesačne, oblečenie asi 40 eur, hygiena 20 eur, školské potreby 15-20 eur, strava okolo 100 eur. Maloletá navštevuje 6.ročník na Základnej škole v I.. Do školy dochádza pešo. V minulom období navštevovala plavecký kurz, kde sa platilo 40 eur na pol roka. Otec sa nijakým spôsobom s dcérou nekontaktuje, nestretáva sa, z tohto dôvodu dcéra ku nemu nechodieva ani počas víkendu či na prázdninový pobyt. Rovnako tak otec si nijakým spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť a mal. dcére ani nič nezakupuje. Vôbec sa o ňu nezaujíma, ani počas Vianoc, na narodeniny či meniny.
6. Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa dňa 26. XX. XXXX narodila maloletá dcéra Y. S..
7. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka od 01. 11. 2017 pracuje u zamestnávateľa S. Q., V. N. XXX.
8. Podľa potvrdenia o príjme matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v období od 01/2018 do 12/2018 222,33 eur, od 01/2019 do 09/2019 303,62 eur a ďalej v období od 04/2020 do 12/2020 466,86 eura v období od 01/2021 do 08/2021 478,85 eur
9. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 11. 2019 do 31. 03. 2020.
10. Podľa výpisu zo živnostenského registra otec 30. 01. 2019 ukončil podnikateľskú činnosť.
11. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18. 07. 2019 do 18. 08. 2020.
12. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 20. 09. 2021 súd zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia, ani nežijú v spoločnej domácnosti. Z tejto odišla matka spolu s mal. Y., v čase, keď maloletá mala 7 rokov. Matka spolu s mal. Y. si prenajala byt v I. na S., kde bývajú aj v súčasnej dobe. Bytová jednotka pozostáva z kuchyne, ktorá je spojená s obývacou izbou, spálne a detskej izby spolu s príslušenstvom. Byt je vhodne zariadený, pričom zariadenie je vo vlastníctve prenajímateľov bytu. Prácu aj bývanie tu má matka s maloletou na dobu neurčitú. Matka R. Q., nar. XX.XX.XXXX pracuje ako ošetrovateľka zvierat na farme, pričom jej PMZ je vo výške minimálnej mzdy. Z tohto príjmu hradí nájom mesačne vo výške 100,-- €, telefón mesačne vo výške 20,-- €. Matka maloletej mala viacero úverov, ktoré nezvládala platiť a preto vyhlásila osobný bankrot a v súčasnej dobe už žiadne dlhy nemá. Mal. Y. od septembra 2021 začala navštevovať 6. ročník Základnej školy v I., kde vlastne chodí už od druhej triedy. V súčasnej dobe vyučovanie prebieha normálne prezenčnou formou, maloletá do školy chodí riadne, učí sa dobre a žiadne vážnejšie problémy s ňou nie sú. Vo voľnom čase predtým maloletá navštevovala plavecký krúžok, ktorý matka hradila polročne v sume 40,-- €. Pokiaľ ide o zdravotný stav, mal. Y. naďalej navštevuje alergologickú ambulanciu v F. F., pričom pravidelne užíva aj lieky, za ktoré mesačne matka platí cca 30,-- €. Otec dieťaťa Y. S. ostal bývať v T.. Podľa vyjadrenia matky sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi, na výživu mal. Y. už dlhšie neprispieva. Matka maloletej dodala, že nemajú o ňom žiadne informácie. Mal. Y. k svojmu otcovi nemá vytvorený bližší vzťah a naďalej chce ostať žiť so svojou matkou. závere matka maloletej p. R. Q. uviedla, že zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu a teda žiada zveriť mal. Y. do jej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného tak, ako to uvádza vo svojom návrhu, keďže všetky potreby pre dieťa hradí sama. Vzhľadom k tomu, že k podstatným zmenám v rodinných a bytových pomeroch nedošlo, otec sa o maloletú nezaujíma, ÚPSVaR A. pracovisko V. W. Y. navrhlo, aby mal. Y. bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,-- € tak, ako to žiada matka.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode;to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko jeho rodičia spolu nežijú, o maloletú sa stará výlučne matka, otec sa s maloletou nestretáva, neprejavuje o ňu záujem a ani na výživu maloletej neprispieva.
15. Súd zveril maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, keďže v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, ako aj s ohľadom na vek maloletej i tú skutočnosť, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2019. Po celý čas starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matky. Styk otca a maloletej súd na požiadanie matky neupravoval, keďže v súčasnosti stretávanie otca s maloletou neprebieha, otec o stretávanie neprejavuje záujem. Matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
16. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t. j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú
z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nemožno určovať mechanickým výpočtom.
17. Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej Y.. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z návrhu matky, z výdavkov, ktoré matka uviedla. Súd ustálil výšku výživného na mal. Y. na sumu 100,- eur, pričom zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom dieťaťa. Ako bolo i vyššie uvedené, náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť. Maloletá je vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny, naviac vzhľadom na rast dieťaťa je potrebná častejšia obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité Za odôvodnené potreby maloletej súd považoval: strava 100 eur, oblečenie 40 eur, hygiena 20 eur, školské potreby 15-20 eur , lieky na astmu 30 eur mesačne. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Zároveň zabezpečuje i bytové potreby maloletej. Matka s maloletou býva v služobnom byte, kde náklady na bývanie predstavujú 100,- eur mesačne (nájom, elektrina, plyn, voda). Otec do 30. 01. 2019 pracoval ako SZČO. V období od 18. 07. 2019 do 18. 08. 2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v ďalšom období o opätovné zaradenie do evidencie nepožiadal. Počas evidencie na úrade práce mu boli ponúkané voľné pracovné miesta, kde by dosahoval aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy. Otec ako dôvody nemožnosti pracovať uvádzal zhoršený zdravotný stav, ktoré tvrdenia však nijako nepreukázal. V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený nad záujem povinného rodiča. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z minimálnej mzdy, nakoľko v prípade ak by otec pracoval, predstavovala by jeho minimálny potencionálny príjem. Pre rok 2019 bola určená výška minimálnej mzdy 427,11 eur netto, v roku 2020 476,74 eur a v roku 2021 508,44 eur. Súd v danom prípade určil výšku výživného aj s prihliadnutím k tej skutočnosti, že výživné bolo a aj aktuálne je jediný spôsob ako sa otec podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletej.
18. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, výška a charakter výdavkov v danom prípade zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku.
19. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ povinný rodič v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti poukazuje na vlastné náklady, doklady o výdavkoch povinného rodiča môžu slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
20. Súd určil začiatok vyživovacej povinnosti od podania návrhu, t.j. od 27. 08. 2019. matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil a ani v súčasnosti neplní, čo potvrdil aj otec vo svojom písomnom podaní zo dňa 29. 09. 2021. Nedoplatok na výživnom tak za uvedené obdobie od 27. 08. 2019 do 31. 10. 2021 predstavuje sumu 2.612,90 eur ( pomerná časť za mesiac august 2019 100/31 x 5, t.j. 16,12
eur a 26 mesiacov x 100 eur, t.j. 2.600,- eur). Vzhľadom na výšku nedoplatku umožnil otcovi uhradiť nedoplatok v lehote dlhšej ako ukladá ust. § 232 ods. 3 CSP.
21. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.