Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcov: 1. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. 8, W., občan Slovenskej republiky, 2. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 6, W., občan Slovenskej republiky, 3. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, W., občan Slovenskej republiky, 4. Občianske združenie „Lutila O.Z.", Dobšinského 413/19, Lutila, IČO: 504 933 29, 5. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, W., občan G. republiky, 6. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, W., občan Slovenskej republiky, 7. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W., občan Slovenskej republiky, všetci právne zastúpení advokátom. JUDr. Ivom Osvaldom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. LZZH, spol s.r.o., Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 2. F. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. T. XXX/X, XXX XX W. (dedička po U. Q., zomr. XX.XX.XXXX), 3. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX W. (dedič po U. Q., zomr. XX.XX.XXXX), 4. H. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX W., 5. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 6. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 7. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 8. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 9. V.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX W., XX. V.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/009832-2,DD zo dňa 12. februára 2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti obchodnej spoločnosti LZZH, spol. s r.o., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom o vydanie územného rozhodnutia z 30.06.2017 vydala Obec W. (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutie č. XXX/XXXX z 14.11.2017 o umiestnení stavby „Hangár“ na pozemkoch v kat. území W., podľa situácie, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli vo výroku prvostupňového rozhodnutia určené špecifické podmienky, ako aj podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Súčasne bolo rozhodnuté aj o námietkach jednotlivých účastníkov konania. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán po ozrejmení priebehu predchádzajúceho správneho konania odôvodnil rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, ktoré zamietol. Ďalej uviedol, že územný plán Obce W. bol schválený obecným zastupiteľstvom dňa 20.06.2016 a jeho záväzná časť bola vyhlásená prostredníctvom VZN č. 9/2016. V záväznej časti boli prijaté regulatívy

pre výstavbu zohľadňujúce maximálnu výšku stavby, ktorá je v regulačnom bloku R3 jedno nadzemné podlažie. Odstupné vzdialenosti medzi objektami sú stanovené vyhláškou MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Intenzita využitia plôch a architektonické regulatívy neboli pre blok R3 stanovené. Regulatívy funkčného využitia územia boli stanovené samostatne pre jednotlivé funkčné bloky. Umiestnenie stavby sa navrhovalo v lokalite R3, ktorá je charakterizovaná ako blok určený pre extenzívne rekreačné aktivity v krajinnom prostredí s nízkou intenzitou zástavby s vymedzenými novými rozvojovými plochami 14 a 16, s funkčným využitím - rekreačné územie. V lokalite je prístupné využívanie aj rekreácia v krajine - agroturistika; poľnohospodárske/športové letisko. Obmedzujúce funkčné využívanie: zariadenie technickej a dopravnej vybavenosti a prevádzkové objekty v nevyhnutnom rozsahu. Stavebný úrad skonštatoval, že umiestnenie stavebných objektov SO 01 až SO 07 bolo v súlade s územným plánom obce W.. Umiestnenie objektu SO 04 nebolo v súlade s územným plánom, a preto jeho umiestnenie nebolo povolené. Prvostupňový úrad ďalej uviedol, že posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby z hľadísk uvedených v Stavebného zákona, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie s cieľom trvalo udržateľného rozvoja a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi podľa Stavebného zákona. Uviedol, že k umiestneniu stavby a k projektovej dokumentácii sa vyjadrili okrem obce W. aj Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, Okresný úrad Žiar nad Hronom, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Pozemkový a lesný odbor, Odbor krízového riadenia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom, Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Stredoslovenská energetická - Distribúcia, a.s., Žilina, Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banská Bystrica, Energotel, a.s., Bratislava, SPP - distribúcia, a.s., Bratislava. Stavebný úrad zosúladil stanoviská dotknutých orgánov a posúdil vyjadrenia účastníkov konania a zistil, že umiestnenie nebolo v rozpore so zásadami územného plánovania v obci, zodpovedalo hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a neodporovalo im,a neohrozovalo ani životné prostredie.

2. O odvolaní účastníkov konania (medzi nimi žalobcov) proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2018/009832-2,DD z 12.02.2018 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po ozrejmení obsahu predchádzajúceho konania, ako aj obsahu odvolaní podaných proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie spolu so spisovým materiálom v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku, vyhodnotil dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj dôvody v odvolaniach a zistil, že neboli dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Skonštatoval, že prvostupňový orgán viedol územné konanie o umiestnení stavby v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 a ods. 4 Stavebného zákona, pričom posúdil návrh podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Následne stavebný úrad postupoval v súlade s Stavebného zákona. K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby boli predložené všetky potrebné podklady tak, ako je to uvedené v ustanovení Vyhlášky MŽP SR č. Projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracovala oprávnená osoba podľa Stavebného zákona. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s a Stavebného zákona o s Vyhlášky MŽP SR č. , ako aj v súlade s Správneho poriadku. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zodpovedal, resp. vyjadril sa ku všetkým jednotlivým odvolacím námietkam účastníkov konania uvedeným v podaných odvolaniach. Doplnil, že k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Hangár“ navrhovateľ doložil súhlasné stanoviská, vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, ktoré pre účely konaní podľa stavebného zákona majú povahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, pričom obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci ( Stavebného zákona). Uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s Stavebného zákona v územnom konaní posúdil návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdil, či vyhovuje všeobecný technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovuje hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany

prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného fondu a pôd. K námietke, že niektorí účastníci konania odišli pred ukončením pojednávania a zápisnicu nepodpísali uviedol, že podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku o dôležitých úkonoch sa spíše zápisnica, z ktorej musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy konanie uskutočnil, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali, pričom v zápisnici sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnice podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili a zamestnanec správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu sa v nej zaznamenávajú. Citované ustanovenie ustanovuje postup správneho orgánu v prípade, že niektorý z účastníkov konania odoprie podpísať zápisnicu. Avšak Správny poriadok nijakým spôsobom neupravuje postup v prípade, že niektorý z účastníkov konania odíde pred skončením konania. Správny orgán to môže zaznamenať v zápisnici z konania, avšak vzhľadom k tomu, že to nemožno jednoznačne považovať za odopretie podpísania zápisnice, neuvedenie takejto skutočnosti do zápisnice neodôvodňuje zrušenie vydania rozhodnutia v predmetnej veci.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Žalobcovia podali spoločnú správnu žalobu, pretože podľa ich názoru žalovaný vec nesprávne právne posúdil už aj vzhľadom na nimi vznesené dôvody v odvolaní a nedostatočne zistil skutkový stav preto, aby vec mohol riadne posúdiť, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom mali za to, že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, následkom ktorého bolo vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Za podstatné porušenie pri vydaní prvostupňového rozhodnutia považovali, že stavebný úrad nie všetkým signatárom námietky z 17.08.2017 priznal postavenie účastníkov konania a následne ani nezdôvodnil, prečo im postavenie účastníka konania nepriznal aj napriek tomu, že predmetným rozhodnutím o umiestnení stavby boli bezprostredne dotknuté ich práva. Za závažné porušenie v územnom konaní žalobcovia považovali postup starostu obce vo veci priznania postavenia účastníka konania, keďže o vznesených námietkach rozhodol v rozhodnutí tak, že vyhovuje Občianskemu združeniu Lutila a účastníčke U. Q., ktorým priznal postavenie účastníkov konania, pričom ostatným takéto postavenie nepriznal. Zároveň rozhodnutie o priznaní byť účastníkom územného konania spojil s rozhodnutím o námietkach, o ktorých samostatne rozhodol v dôsledku ktorého postupu takéto rozhodnutie sa stalo zmätočným a nepreskúmateľným. Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníkov územného konania sa nepochybne priamo dotýka rozhodovania o námietke zo 17.08.2017, nakoľko nie je zrejmé, o námietke ktorých účastníkov územného konania napokon starosta obce rozhodol, čím došlo k upretiu práv dotknutých osôb v danom územnom konaní. Žalovaný sa nevysporiadal a nezaoberal ďalšou námietkou v ich odvolaní, a to nevybavením podnetov na zákonnosť, čo sa týka samotnej pozemkovej úpravy a petíciou, ktorá bola občanmi obce W. spísaná. V prvom rade namietali postup, ktorý bol zrealizovaný v rámci pozemkových úprav, kde došlo k nezákonnej zámene a posunu pozemkov v posledný deň pozemkových úprav. V tejto súvislosti došlo k podaniu podnetov na príslušnú prokuratúru, ktoré sú aj naďalej riešené. Vo veci bola v obci podpísaná občanmi v roku 2015 aj petícia, ktorú podpísalo viac ako 30% obyvateľov, kde boli namietané skutočnosti o dobudovaní letiska, čo súvisí so samotným územným konaním. Za takýchto okolností boli splnené podmienky na vyhlásenie referenda, v rámci ktorého sa majú občania právo vyjadriť k výstavbe a dobudovaniu letiska. Táto skutočnosť bola ignorovaná stavebným úradom a tieto podmienky a petície nerešpektovali. Pokiaľ sa jedná o rozpor územného plánu obce W. a územného VÚC Banskobystrického kraja žalovaný poukázal na to, že ani jeden z dotknutých orgánov v rámci územného konania nemal námietky voči zmene územného plánu, dokonca za pochybenie nepovažoval ani to, že súhlasné stanovisko VÚC bolo vydané až 25.05.2017, teda 7 dní po ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.08.2017. Takýto postup žalobcovia považovali za porušenie zákonného postupu vo veci, keďže stanovisko malo byť doručené pred ústnym konaním. Stanovisko VÚC po termíne stavebný úrad nemal vziať do úvahy a prihliadať naň v rámci konania. Taký postup je v rozpore so základnými podmienkami, ktoré majú byť rovnaké pre všetkých účastníkov konania. Pokiaľ sa jedná o to, že stavba je v rozpore s územným plánom obce W., žalovaný poukázal na to, že územný plán bol schválený obecným zastupiteľstvom, pričom bolo schválené uznesenie a územie bolo začlenené do regulačného bloku R3. Zo samotného stanoviska rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že predmetná stavba bola v rozsahu stanovených regulatívov, nebol však určený dôvod ako k takému záveru v rámci svojho rozhodnutia obec dospela. Stanovenie regulatívov nie je v rámci územného plánu prvostupňového orgánu jednoznačne špecifikované, teda nie je ani vhodné ich s čím porovnať. Pokiaľ by tu bola daná miera voľnosti tak, ako to uvádza

prvostupňový orgán, územný plán by nemal zmysel. Ďalšia námietka sa týkala oplotenia v rámci letiska, ku ktorému prvostupňový orgán uviedol, že k nemu došlo na základe rozhodnutia obce č. 386/2016 z 09.11.2016. Stavebný úrad v rámci svojho rozhodnutia uviedol, že stavba letiska bola povolená ešte v roku 14.03.1990, čím potvrdil vyjadrenie žalobcov, že stavba letiska, ktorej sa oplotenie týka nevznikla po ukončení pozemkových úprav v kat. území W. po roku 2014, ale dávno v 90tych rokoch. S tým teda súvisí aj otázka, či posúvanie pozemkov v rámci PPÚ pod stavbou bolo zákonné. Tu sú na mieste naše pripomienky ohľadom zásahu do tejto plochy a výmene jednotlivých pozemkov, resp. ich posúvanie. Stavebný úrad sa odvolával na pozemkové úpravy, avšak podľa ich názoru povolenie na oplotenie bolo vydané predčasne, už aj vzhľadom na podnety na príslušnú prokuratúru. Zároveň pri budovaní oplotenia došlo k výrubu drevín, na čo opäť nebolo vydané povolenie a táto skutočnosť prvostupňovým orgánom preskúmaná nebola. Aj keď sa v danom prípade jedná len o opatrenie, čo sa týka jeho vydania prvostupňovým orgánom, malo mu predchádzať preskúmanie týchto skutočností. Námietka ohľadom zverejnenia oznamu o začatí územného konania, ktorú už uviedli v rámci odvolania je opodstatnené, nie všetky zúčastnené osoby vzhľadom na svoj vek sú schopné oboznamovať sa so všetkými informáciami internetom a na vývesnej tabuli, úradnej tabuli, prípadne z miestnej tlači. Verená vyhláška nie je miestne obvyklým spôsobom oznamovania týchto skutočností. Prvostupňový orgán vzhľadom na závažnosť vecí, vznesenej námietky, podnetu na prokuratúru a samotnú petíciu mal doručiť účastníkom konania, ktorých sa územné konanie dotýkalo písomné oznámenie o začatí územného konania. Obdobne sa žalovaný nevyporiadal s ich námietkou vplyvu stavby na životné prostredie a život obyvateľov obce. Považovali za potrebné poukázať na to, že už v minulosti v 90tych rokoch na mieste, ktorého sa dotýka predmetná stavba „Hangáru“ bola vybudovaná spevnená plocha na pristávanie lietadla za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác, ktorá neobsahovala žiadne stavby a táto bola vyhotovená na ich pozemkoch. Zámysel, ktorý žiadateľ o územné konanie sleduje je v súčasnej dobe iného charakteru. Má záujem vybudovať infraštruktúru s charakterom športového letiska, čo je v značnom rozpore so stanoviskom obyvateľov Obce W. s poukazom na už spomínanú petíciu. Z ich poňatia prvostupňový orgán nepochopiteľne uprednostnil úzku skupinu ľudí a nerešpektoval záujmy a prejav viac ako 30% obyvateľov obce, ktorí s vybudovaním letiska nesúhlasili. Žalovaný sa podľa žalobcov nevysporiadal s otázkou hluku, prachu, zápachu, ako aj so skladovaním ropných látok, ktoré atribúty vystupujú do popredia v súvislosti s vybudovaním letiska. Žalovaný poukázal na stanoviská jednotlivých príslušných úradov, no zásadne obchádzal a nebral do úvahy stanovisko občanov žijúcich v obci obsiahnuté v samotnej petícii, ktorých sa hlavne uvedená stavba dotýkala. Prejav občanov a ich nesúhlas vyplýva z toho, že niektorí účastníci opustili konanie dňa 18.08.2017 na mieste samom pred jeho ukončením a na protest zápisnicu z konania nepodpísali, čo je podľa ich názoru v rozpore so samotným Správnym poriadkom, pokiaľ sa zúčastnené strany nezúčastnia rokovania, prípadne toto opustia a zápisnicu nepodpíšu. Ani s týmto sa žalovaný nevysporiadal a nepovažoval to za porušenie zákonných povinností v zmysle Správneho poriadku. Postupom prvostupňového orgánu došlo k porušeniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku opomenutím účastníkov konania ako aj k nesprávnemu rozhodnutiu o priznaní práv účastníka konania, § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku. Došlo k porušeniu § 22 ods.2 a 3 Správneho poriadku, pretože zápisnicu z priebehu ústneho konania nepodpísali všetky zúčastnené osoby, boli prijaté podania po ukončení a podpísaní zápisnice. Nesprávnym postupom bol porušený § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku, pretože správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, neobstaral si všetky potrebné podklady a rozhodnutia, nevyhodnotil skutočnosti všeobecne známe. Záverom žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Ň

Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na oneskorené podanie správnej žaloby. K námietkam žalobcov uviedol, že ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona taxatívne stanovuje, že účastníkom konania je vždy navrhovateľ a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. V ods. 2 zákon stanovuje, ktoré ďalšie právnické a fyzické osoby sú účastníkmi jednotlivých územných konaní. Sú to iba také právnické a fyzické osoby, ktorým vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon v § 34 vymedzuje účastníkov územného konania odchýlne od § 14 Správneho poriadku, avšak neupravuje postup v prípade, že sa právnické alebo fyzickej osobe odmieta priznať postavenie účastníka konania alebo sa mu takéto postavenie odníma. Preto je v takom prípade potrebné postupovať v zmysle § 140 Stavebného zákona s použitím predpisov o správnom konaní. V zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím o svojich

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. To znamená, že ak sa právnickej osobe alebo fyzickej osobe odmieta priznať postavenie účastníka konania alebo sa mu také postavenie odníma, je potrebné aby stavebný úrad o tom vydal rozhodnutie. Stavebný úrad nevydal rozhodnutie, ktorým by nepriznal všetkým signatárom námietky z 17.08.2017 postavenie účastníkov konania. V rozhodnutí stavebný úrad v súvislosti s námietkami k postaveniu účastníkov konania iba uviedol, že občianske združenie „Lutila “ a U. Q. sú účastníkmi územného konania. Stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade s ustanovením Správneho poriadku, vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodol o podaných námietkach a pripomienkach všetkých účastníkov konania a následne v odôvodnení dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal s podanými námietkami a pripomienkami všetkých účastníkov konania. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal všetkými námietkami žalobcov. Poukázal na to, že podanie a vybavenie petície upravuje o petičnom práve a na vybavenie petície z roku 2015 nie je príslušný stavebný úrad obce, vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy, ale obec W.. Žalovaný nie je príslušným správnym orgánom na preskúmanie postupu Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkového a lesného odboru vo veci pozemkových úprav, ani postupu Obce W. vo veci vybavenia petície občanov z roku 2015. Ďalej uviedol, že na základe podaného návrhu, predložených dokladov a projektovej dokumentácie, ako aj uskutočnenia konania stavebný úrad vydal dňa 14.11.2017 prvostupňové rozhodnutie, ktorým predmetnú stavbu umiestnil, pričom pri posudzovaní predmetu územného konania vychádzal len z dokladov doručených najneskoršie pri ústnom pojednávaní dňa 18.08.2017. Stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja uviedol iba v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním sa zúčastnila aj zamestnankyňa Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá nepodala žiadne námietky a pripomienky k prejednávanej veci, ani nenamietala rozpor územného plánu obce Lutila s územným plánom Banskobystrického samosprávneho kraja. Stavebný úrad mal za to, že z hľadiska sledovaných záujmov so stavbou súhlasí. Plocha, na ktorej sa má realizovať stavba „Hangár“ spadá v zmysle platného územného plánu obce W., ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom 20.06.2012 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 9/2016, do regulačného bloku R3: rekreácie, ktorý je charakterizovaný ako blok určený pre extenzívne rekreačné aktivity v krajinnom prostredí s nízkou intenzitou zástavby. Pre toto využitie sú vymedzené plochy č. 14 a č. 16 ako nové rozvojové plochy, pričom plocha č. 16 je plocha, kde sa má realizovať predmetná stavba. Taktiež podľa výkresu č. 3 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je predmetná plocha riešená ako plocha rekreácie v krajine. Posudzovaná plocha je priradená k funkčnej územnej zóne rekreačné územie, pre ktorú je ako prípustné funkčné využívanie určená aj rekreácia v krajine - agroturistika; poľnohospodárske/športové letisko. Medzi obmedzujúce funkčné využívanie sú pre túto funkčnú plochu okrem iného uvedené aj zariadenia technickej a dopravnej vybavenosti a prevádzkové objekty v nevyhnutnom rozsahu. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia navrhovateľ doložil súhlasné stanoviská, vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, ktoré pre účely konaní podľa Stavebného zákona majú povahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, pričom obsah záväzného stanoviska je správny orgán v konaní podľa tohto záväzný a bez zosúladenia s inými záväznými stanoviskami nemôže stavebný úrad rozhodnúť. Z uvedených skutočností žalovanému vyplynulo, že stavba „Hangár“ nebola v rozpore s územným plánom obce W., nakoľko poľnohospodárske/športové letisko je podľa regulácie funkčného využitia plôch v danom území prípustné a zariadenie technickej a dopravnej vybavenosti ako aj prevádzkové objekty v nevyhnutnom rozsahu sú prípustné s obmedzením v danej lokalite. Taktiež dotknuté orgány vo svojich vyjadreniach a stanoviskách súhlasili s umiestnením predmetnej stavby na daných pozemkoch v k.ú. W.. Umiestnenie stavebných objektov SO 01 až SO 08 je v súlade s územným plánom obce W.. Umiestnenie objektu SO 04, ktorý bol navrhnutý ako prístupová komunikácia k Hangáru nebolo v súlade s územným plánom, a preto jeho umiestnenie nebolo povolené. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, preto nie je možné posudzovať odôvodnenie stavebného úradu izolovane a z tohto dôvodu žalovaný v rámci odvolacieho konania rozšíril zdôvodnenie týkajúce sa súladu navrhovanej stavby s územným plánom obce W.. K ďalším námietkam uviedol, že dňa 08.11.2016 ohlásila spoločnosť LZZH, s.r.o., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom stavebnému úradu obce W. drobnú stavbu „Oplotenie pozemku“ v dĺžke cca 2000bm o výške 223 cm na tam uvedených parcelách v k.ú. W.. Obec W. vydala dňa 09.11.2016 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom uviedla, že podľa Stavebného zákona nemá námietky proti realizácii drobnej stavby v uvedenom rozsahu pri dodržaní uvedených podmienok. Predmetné oznámenie k ohláseniu drobnej stavby nebolo rozhodnutím, ale opatrením vydaným obcou W. v rámci verejného

výkonu štátnej správy. S podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu obce ako stavebného úradu v tejto veci sa môžu žalobcovia obrátiť na Okresné prokuratúru v Žiari nad Hronom. To či došlo alebo nedošlo pri budovaní oplotenia k nelegálnemu výrubu drevín, nie je predmetom tohto územného konania. Štátnu správu vo veci ochrany prírody a krajiny podľa vykonáva ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad a obec a nie stavebný úrad. Doručenie formou verejnej vyhlášky použil stavebný úrad z dôvodu, že najbližšími stavbami, ktoré by mohli byť umiestnením stavby dotknuté boli stavby v záhradkárskych osadách v N. W. a v W.. Taktiež vzal do úvahy, že prístup k pozemkom určeným na zastavanie je od obce N. W. pozdĺž záhradkárskej osady. Vzhľadom k tomu, že predmetom návrhu je stavba s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad oznámil začatie územného konania v súlade s Stavebného zákona. Verejná vyhláška bola v listinnej podobe vyvesená na úradnej tabuli obce W. v elektronickej forme na internetovej stránke, webovom sídle Obce W. dňa 25.07.2017 a zvesená 10.08.2017 a súčasne bolo oznámenie vyhlásené v miestnom rozhlase. Zároveň v uvedených dňoch bola predmetná verejná vyhláška zverejnená aj na úradnej tabuli obce N. W.. V prípade doručovania oznámenia ako aj rozhodnutia formou verejnej vyhlášky je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania boli písomnosti doručované do vlastných rúk. Pokiaľ správny orgán pristúpil k doručeniu rozhodnutia niektorým subjektom aj poštovou prepravou išlo by o doručovanie nad rámec zákona. K ďalšej námietke uviedol, že predmetom územného konania a územného rozhodnutia nebola je prevádzka letiska, ale umiestnenie stavby „Hangár“. Užívanie letiska bolo povolené zároveň so stavbou rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie - Letecký stavebný úrad č.j. LSÚ-L-3-31/90 z 14.03.1990. Dopravný úrad vydal dňa 17.03.2017 rozhodnutie č. 6398/2017/ŠSÚ-8, ktorým povolil zmenu v užívaní stavby „Pracovné letisko so spevnenou vzletovou a pristávacou dráhou (VPD) pre letecko-poľnohospodárske práce (LPP) s jednosmernou prevádzkou v N. W. - W.“, ktorá sa nachádza na tam uvedených pozemkoch v k.ú. W., pričom pôvodne povolený spôsob užívania stavby vylúčne na účel, na ktorý bola podľa príslušných dokumentácií povolená, t.j. letecko-poľnohospodárske práce - zmenil na nový spôsob užívania a to tak, že pôvodný účel ostáva a je doplnený o nový spôsob používania stavby ako „iná plocha ako letisko“. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľ doložil súhlasné stanoviská, vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, ktoré pre účely konania podľa Stavebného zákona majú povahu záväzného stanoviska. V súvislosti s postavením dotknutého orgánu v konaniach podľa Stavebného zákona považoval za potrebné zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vychádza z osobitného predpisu. Nedostatok podpisov podľa jeho názoru neodôvodňuje zrušenie vydaného rozhodnutia v rámci odvolacieho konania.

5. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník V.. S. R., W., kde uviedol, že ako zástupca petície 32% občanov v W. odovzdal na obecnom úrade 01.12.2017 námietky a pripomienky k rozhodnutiu o umiestnení stavby „Hangár“ na tam uvedených pozemkoch v k.ú. W.. Ich nesúhlasné stanovisko vychádzalo z petície, v ktorej sa občania vyjadrili za zachovanie prírody z obavy rušivých vplyvov a narušenia existujúcich biotopov divo žijúcich zvierat. V prílohe zaslal kópiu uznesenia obce W. - výsledok vybavenia petície. Konštatovanie o tom, že letisko má kolaudačné rozhodnutie je zavádzajúce, pretože sa jedná o letisko na letecké práce v poľnohospodárstve a nie na športové využívanie s infraštruktúrou pre verejnosť. Taktiež zrušenie výstavby golfového ihriska neznamenalo vyhovenie petícii, pretože na danom území presnejšie špecifikovanom C-KN XXXX povolili výstavbu farmy W.. V oboch prípadoch povolenia výstavby Hangára, ako aj farmy došlo k porušeniam zákona, pretože sa obec nevysporiadala v zmysle zákona s petíciou 32% občanov. Petíciu nevybavila, ani jej nevyhovela.

6. Právny zástupca žalobcov sa na nariadenom pojednávaní v celom rozsahu pridŕžal písomne podanej správnej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny orgán sa podľa jeho názoru neoboznámil s podanými námietkami, nezohľadnil ich, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Námietky ako aj obsah petície mal stavebný úrad zohľadniť. K otázke súdu ako tým stavebný úrad, resp. žalovaný porušili stavebný zákon, sa nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne vecne a príslušný podľa a vec na nariadenom pojednávaní prejednal. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia na podklade podanej správnej žaloby žalobcov správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

8. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

9. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ).

11. Správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu) o umiestnení stavby, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad vydal územné rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie), ktorým vyhovel žiadosti o umiestnenie stavby „Hangár“ na pozemkoch v k.ú. W., súčasne určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, ako aj rozhodol o jednotlivých námietkach účastníkov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie účastníkov konania, medzi ktorými boli žalobcovia, a prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdil. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom.

12. Žalobcovia v podanej správnej žalobe namietali, že nie všetkým (neuviedli ktorým nebolo priznané) signatárom námietky z 17.08.2017 bolo priznané postavenie účastníkov konania. Pokiaľ žalobcovia namietali, že im, ako „signatárom námietky z 17.08.2018“ nebolo priznané postavenie účastníkov územného konania o umiestnení stavby „Hangár“ v k.ú. W., ich námietka bola nedôvodná, nakoľko stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí (na str. 6 až 8, s odôvodnením na str. 11 až 14) v súlade s § 39 ods. 1 Stavebného zákona a § 47 ods. 3 Správneho poriadku rozhodol o všetkých námietkach plynúcich z podania zo 17.08.2017 označeného ako „Oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby a nariadenie ústneho pojednávania z 18.07.2017 - NÁMIETKY“, na urobení ktorého podania sa zúčastnili. Takýto záver plynie aj zo skutočnosti, že stavebný úrad počas správneho - územného konania nevydal procesné rozhodnutie, ktorým by niektorým žalobcov postavenie účastníkov konania nepriznal. Pokiaľ žalobcovia (vzhľadom na to, že neuviedli, ktorým „signatárom“ námietky nemalo byť postavenie účastníka priznané) namietali nepriznanie postavenia aj iným „signatárom“ tejto námietky, na takúto námietku neboli aktívne legitimovaní, nakoľko podanou správnou žalobou sa fyzické alebo právnické osoby môžu domáhať súdnej ochrany svojich subjektívnych práv, t.zn. nie subjektívnych práv iných osôb.

13. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že prvostupňový orgán na str. 6 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vyhovuje námietke a žalobcovia Občianske združenie „Lutila “ a U. Q. sú účastníkmi konania, nakoľko toto konštatovanie nemožno považovať za rozhodnutie o priznaní postavenia účastníkom konania len týmto dvom účastníkom konania a súčasne za rozhodnutie o nepriznaní postavenia ďalším účastníkom konania - ďalším žalobcom. O priznaní postavenia účastníka konania sa rozhodnutie nevydáva. Status účastníka konania sa voči konkrétnym fyzickým a právnickým osobám akceptuje tak, že konajúci orgán verejnej správy prihliada na nimi urobené podania a iné procesné úkony správneho konania tak, že dôvodným požiadavkám z nich plynúcim vyhovie alebo ich zohľadní a nedôvodné nezohľadňuje, resp. ich zamietne. Stavebný úrad o námietkach žalobcov v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol tak, že niektorým z časti vyhovel a iné zamietol, čím jednoznačne akceptoval účastníctvo všetkých žalobcov v územnom konaní. Iná situácia nastáva v prípade, ak urobí procesný úkon správneho konania iná osoba, u ktorej sa preukáže opak, t.zn. že nie je účastníkom konania. O nepriznaní postavenia účastníka konania takej osobe sa v súlade s Správneho poriadku vydá samostatné procesné rozhodnutie, ktoré v predmetnom územnom konaní vydané

nebolo. Uvedené konštatovanie stavebného úradu nie je celkom správne, ale z obsahového hľadiska prvostupňového rozhodnutia, ako celku, nespôsobuje jeho nezákonnosť.

14. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

16. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods. 1. 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Podľa § 39 ods. 1 Staveného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

19. Nakoľko prvostupňový orgán v súlade s § 39 ods. 1 Stavebného zákona rozhodol o všetkých spoločne podaných námietkach účastníkov konania, ktorí toto podanie urobili, nemožno uvažovať o tom, že len niektorých z nich považoval za účastníkov konania a iných nie. Naopak, z obsahu prvostupňového rozhodnutia zreteľne plynie, že rozhodol o všetkých námietkach všetkých podpísaných účastníkov konania, ktorých z konania nevylúčil ani im nijako nebránil v úkonoch počas správneho konania. O tom svedčí aj fakt, že nimi podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu akceptoval a bez ďalšieho (bez rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov konania niektorým z nich) ho predložil na rozhodnutie žalovanému, ktorý to akceptoval a napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní podanom všetkými na ňom zúčastnenými osobami. Pokiaľ bola námietka z 17.08.2017 spoločným úkonom - podaním na nej zúčastnených účastníkov konania, bez toho, aby bolo voči niektorému z nich vydané rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, nemožno rozlišovať, o námietkach ktorých z týchto účastníkov stavebný úrad rozhodol a o ktorých nie. Nedôvodná bola preto aj námietka žalobcov, že nie je zrejmé, o námietke ktorých účastníkov územného konania stavebný úrad rozhodol.

20. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa nevysporiadal s ich odvolacou námietkou nevybavenia podnetov na zákonnosť pozemkových úprav, kde došlo k nezákonnej zámene a posunu pozemkov, v súvislosti s ktorými došlo k podaniu podnetov na príslušnú prokuratúru a s petíciou občanov Obce W., ktorú podpísalo viac ako 30 % obyvateľov, na základe čoho boli splnené podmienky na vyhlásenie referenda, v rámci ktorého sa obyvatelia obce majú právo vyjadriť k výstavbe a dobudovaniu letiska, čo

stavebný úrad ignoroval a nerešpektoval. Námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný na str. 6 - 7 priliehavo argumentoval, že projekt pozemkových úprav, ktorý bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkového a lesného odboru z 21.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014, nebol predmetom územného konania a stavebný úrad nebol kompetentný vyjadrovať sa k námietkam smerujúcim proti nemu. Taktiež poukázal na to, že vybavenie petície upravuje o petičnom práve, pričom na vybavenie petície z roku 2015 nebol príslušný stavebný úrad, vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy, ale Obec W..

21. Doplniť možno, že petícia obyvateľov bola vybavená v rámci samosprávnej pôsobnosti obce, ktorú si nemožno zamieňať s preneseným výkonom štátnej správe na úseku územného a stavebného konania, uznesením Obecného zastupiteľstva Obce W. z 20.10.2015, ktoré schválilo vypustenie predĺženia vzletovej dráhy VD5 a navrhovaného golfového ihriska z územného plánu obce. Žalobcovia v rámci uvedených námietok neuviedli, aký mala mať petícia vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako mal byť porušený stavebný zákon v dôsledku nezákonnej zámeny a posunu pozemkov, v dôsledku nerešpektovania výsledkov petície stavebným úradom a aký vplyv na postup v územnom konaní mali nevybavené podania na prokuratúre), pričom na základe takto všeobecne uplatnených námietok nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd to za nich urobiť nemohol, pretože by tým v rozpore s ust. dopĺňal správnu žalobu, obsah ktorej je vo výlučnom dispozičnom oprávnení žalobcov.

22. Správny súd v rámci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nebol oprávnený súčasne preskúmať zákonnosť samostatného rozhodnutia o schválení pozemkových úprav ani uznesenia obecného zastupiteľstva o vybavení petície, nakoľko ich preskúmaním by svojvoľne prekročil predmet konania vymedzený predmetom prieskumu plynúci z podanej správnej žaloby. V konaní pred správnym súdom je možné účinky právoplatného rozhodnutia preklenúť len vo vzťahu k žalovanému (napadnutému) rozhodnutiu, nie k inému, hoci aj súvisiacemu rozhodnutiu, ktoré správnou žalobou, o ktorej sa koná, napadnuté nebolo. Z hľadiska namietaných nezákonných zámen a posunov hraníc pozemkov bolo možné zákonnosť právoplatného rozhodnutia o schválení pozemkových úprav preskúmať len na podklade oprávnenými osobami a včas podanej samostatnej správnej žaloby. Obdobne sa to týka uznesenia obecného zastupiteľstva k petícii. Účinky právoplatnosti neplatia tiež vo vzťahu k tzv. skôr vydanému rozhodnutiu alebo opatreniu ( ), ktoré je možné v prípade stotožnenia sa súdu s dôvodmi žaloby zrušiť, pričom takýto návrh v rámci správnej žaloby podaný nebol. Neboli splnené ani podmienky na preskúmanie zákonnosti uvedených správnych aktov v súlade s , pokiaľ by to bolo navrhnuté, nakoľko nešlo o rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádzalo, a navyše ich zákonnosť bolo možné preskúmať správnym súdom samostatne. Z uvedených dôvodov na námietky nezákonnosti uvedených správnych aktov nemohol pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd prihliadať.

23. Žalobcovia ďalej uviedli, že pokiaľ sa jedná o to, že stavba je v rozpore s územným plánom, územný plán bol schválený obecným zastupiteľstvom, pričom bolo schválené uznesenie a územie bolo začlenené do regulačného bloku R3. Z prvostupňového rozhodnutia podľa nich vyplýva, že stavba je v rozsahu stanovených regulatívov, nie je však určený dôvod, ako k takému záveru stavebný úrad v rámci rozhodnutia dospel, pričom poukázali na to, že stanovenie regulatívov nie je v rámci územného plánu Obce W. jednoznačne špecifikované, a pokiaľ by bola daná miera voľnosti tak, ako to uvádza stavebný úrad, územný plán by nemal zmysel. Z obsahu tejto námietky nie je zrozumiteľné či žalobcovia vôbec namietali nesúlad umiestnenia stavby s územným plánom Obce W. a ak áno, z akých dôvodov, čo správny súd nebol oprávnený za žalobcov odstraňovať. Pokiaľ žalobcovia namietali obsah územného plánu, ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva Obce W. č. 41/20016 z 20.06.2016 alebo Všeobecne záväzné nariadenie Obce W. č. 9/2016, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu obce, rovnako ako v prípade správnych aktov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku platí, že ich zákonnosť by mohla byť preskúmaná len na základe samostatnej správnej žaloby. Pokiaľ nebola a nebolo ani súdne rozhodnutie, ktorým by boli tieto akty pre nezákonnosť zrušené, je potrebné rešpektovať prezumpciu ich správnosti a zákonnosti. Táto námietka je navyše v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, kde sa stavebný úrad na str. 14 - 15 v súlade s § 37 ods. 1, 2 Stavebného zákona zaoberal odôvodnením súladu návrhu na umiestnenie stavby s územným plánom Obce W., pričom obsahom správnej žaloby neboli žiadne zrozumiteľné námietky, ktoré by závery stavebného úradu v tejto otázke spochybňovali.

24. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

25. Podľa § 36 ods. 3 Stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

26. Žalobcovia považovali za porušenie zákonného postupu akceptovanie stanoviska Banskobystrického samosprávneho kraja z 25.08.2017, t.zn predloženého po ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 18.08.2017. Pokiaľ tým žalobcovia namietali porušenie koncentračnej zásady územného konania (konkrétny rozpor s objektívnym právom neuviedli) plynúci z ust. § 36 ods. 1, 3 stavebného zákona, zákonný postup stavebného úradu tu bol zachovaný. Z prezenčnej listiny z územného konania z 18.08.2017, z obsahu namietaného stanoviska ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia plynie, že ústneho pojednávania sa zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja zúčastnil, čo žalobcovia nenamietali. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania v územnom konaní o umiestnení stavby konaného dňa 18.08.2017 ďalej vyplýva, že Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý bol ako orgán územného plánovania v postavení dotknutého orgánu, na ústnom pojednávaní svoje stanovisko neuplatnil. V dôsledku toho nastúpila fikcia v zmysle § 36 ods. 3 Stavebného zákona veta tretia, uplatnením ktorej sa malo za to, že neoznámením svojho stanoviska k navrhovanej stavbe Banskobystrický samosprávny kraj z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasil s umiestnením stavby. Nič iné nevyplynulo ani z jeho namietaného dodatočného stanoviska, kde len deklaratórne potvrdil, že k umiestneniu navrhovanej stavby nemá pripomienky. Vzhľadom na to, že oneskorené predložené písomné stanovisko nebolo v rozpore s právnou fikciou, plynúcou z absencie stanoviska Banskobystrického samosprávneho kraja do termínu ústneho pojednávania, nevznikol rozpor ani v otázke použiteľnosti či nepoužiteľnosti jeho písomného stanoviska.

27. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

28. Dôvodná nebola ani námietka žalobcov týkajúca sa doručovania Oznámenia o začatí územného konania, kde vyjadrili názor, že nie všetky zúčastnené osoby (neuviedli ktoré) sú vzhľadom na svoj vek schopné oboznamovať sa so všetkými informáciami internetom, na vývesnej tabuli, prípadne oznámením v miestnej tlači, pričom verejná vyhláška nie je miestne obvyklým spôsobom oznamovania týchto skutočností. Podľa ich názoru mal prvostupňový orgán, vzhľadom na všetky okolnosti, doručiť účastníkom konania, ktorých sa územné konanie dotýkalo, písomné oznámenie o začatí územného konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že „Oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby a nariadenie ústneho pojednávania“ bolo všetkým účastníkom konania v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona v nadväznosti na § 26 Správneho poriadku oznámené verejnou vyhláškou, t.j. vyvesením tejto písomnosti na úradnej tabuli Obce W. od 25.07.2017 do 10.08.2017, ako aj na webovom sídle obce. Stavebný úrad tak zachoval zákonný postup oznámenia začatia územného konania, ktorého uplatnenie námietky žalobcov nijako nespochybňujú, nakoľko stavebný zákon (ani iný právny predpis) neobsahuje právnu úpravu iného spôsobu oznamovania začatia územného konania určitej skupine (napríklad starších) účastníkov konania. Stavebný zákon nezbavuje stavebný úrad uplatnenia zákonného postupu ani použitím „miestne obvyklého“ spôsobu oboznamovania sa s úradnými úkonmi, ktorý nebol bližšie špecifikovaný. Doručovanie úkonov územného konania jednotlivým účastníkom konania iným spôsobom ako ostatným účastníkom, napríklad poštovou prepravou, by bolo v rozpore s ust. § 4 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva

a povinnosti. Vzhľadom na účinky oznámenia tohto úkonu verejnou vyhláškou všetkým účastníkom rovnako, by bolo ďalšie doručovanie aj nadbytočné a bez právneho významu.

29. Ďalšia nedôvodná námietka žalobcov sa týkala oplotenia letiska, ktorého výstavba bola povolená na základe oznámenia Obce W. k ohláseniu drobnej stavby z 09.11.2016, kde sa stavebný úrad vyjadril, že nemá námietky k realizácii oplotenia pozemku na tam uvedených dotknutých pozemkoch za stanovených podmienok. Opätovne išlo o samostatne stojaci správny akt - opatrenie stavebného úradu, ktorým v súlade s § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebníkovi LZZH, s.r.o., Žiar nad Hronom oznámil, že proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia pozemku nemal námietky, ktorý bol správnym súdom preskúmateľný samostatne. To znamená jeho zákonnosť, t.j. aj podklad v podobe povolenia na výrub drevín, bolo možné preskúmať len na základe včas podanej osobitnej správnej žaloby, pričom v rámci správnej žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia to z už zmienených dôvodov možné nebolo.

30. Podľa § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona 1. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 2. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 3. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 4. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

31. Podľa § 126 ods.1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

32. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal s ich námietkou vplyvu stavby na životné prostredie a život obyvateľov obce, pričom poukázali na to, že zámysel územného konania je vybudovanie infraštruktúry s charakterom športového letiska, čo je s poukazom na petíciu v značnom rozpore so stanoviskom obyvateľov obce. Žalovaný sa podľa nich ďalej nevysporiadal s otázkou hluku, pachu, zápachu a skladovania ropných látok, ktoré vystupujú do popredia v súvislosti s vybudovaním letiska. Žalovaný na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad v súlade s § 37 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní posúdil návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a preskúmal jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona. Súčasťou obsahu administratívneho spisu sú vyjadrenia Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie z 06.06.2017, z ktorého plynie, že súčasťou projektu stavby nie je nový emisný

zdroj znečisťovania ovzdušia, z 31.05.2017 ohľadom odpadov, z 02.06.2017 z hľadiska vodnej správy, z 06.06.2017, kde okresný úrad uviedol, že z hľadiska záujmov štátnej správy ochrany prírody a krajiny nemá k vydaniu územného rozhodnutia námietky a kde tiež uviedol, že návrh stavby s podlahovou plochou umiestnenej mimo zastavaného územia obce nedosahuje prahové hodnoty pre zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasťou spisu je aj súhlasné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari and Hronom z 31.05.2017 a iné stanoviská dotknutých orgánov. Z obsahu administratívneho spisu tak plynie, že stavebný úrad prostredníctvom záväzných stanovísk dotknutých orgánov zabezpečil ochranu záujmov chránených osobitnými predpismi, čo deklaroval aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, pričom nebol povinný zohľadňovať stanovisko obyvateľov obce. Dôležitý je fakt, na ktorý poukázal aj žalovaný, že predmetom územného konania nebolo umiestnenie stavby „letisko“ ale stavby „Hangár“, pričom letisko bolo povolené rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie - Letecký stavebný úrad z 14.03.1990 a zmena jeho užívania bola povolená rozhodnutím Dopravného úradu Bratislava z 17.03.2017. Označené rozhodnutia neboli predmetom prieskumu správnym súdom.

33. Žalobcovia v rámci ďalšieho žalobného bodu uviedli, že niektorý účastníci konania, ktorí s územným konaním nesúhlasili, opustili konanie dňa 18.08.2017 pred jeho ukončením a na protest zápisnicu z konania nepodpísali, čo je v rozpore s § 22 ods. 2, 3 Správneho poriadku, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Opätovne ide o námietku, ktorá je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný na str. 10 a 11 touto námietkou zaoberal. Uviedol, že ust. § 22 Správneho poriadku upravuje postup správneho orgánu v prípade, že niektorý z účastníkov konania odoprie podpísať zápisnicu, avšak neupravuje postup v prípade, že niektorý z účastníkov konania odíde pred ukončením konania. Správny orgán to môže zaznamenať do zápisnice, avšak vzhľadom k tomu, že to nemožno jednoznačne považovať za odopretie podpísania zápisnice, neuvedenie tejto skutočnosti do zápisnice neodôvodňuje zrušenie prvostupňového rozhodnutia. S názorom žalovaného možno súhlasiť. K tejto námietke je potrebné dodať, že správnou žalobou sa môžu fyzické a právnické osoby domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli porušené alebo na ktorých boli nepriaznivo dotknuté rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy. Je však ad absurdum domáhať sa zrušenie rozhodnutia z dôvodu, ktorý sami žalobcovia, ako účastníci konania, spôsobili svojim predčasným opustením ústneho pojednávania v územnom konaní. Pokiaľ túto námietku žalobcovia urobili v súvislosti s postupom iných účastníkov (ako žalobcovia), jednak na to neboli aktívne legitimovaní (nakoľko by tým išlo o ochranu práv iných ako žalobcov), a súčasne nevyjadrili žiadne dôvody, ktoré by v dôsledku uplatneného postupu niektorých účastníkov konania (vrátane žalobcov) mali zakladať zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy totiž nepostačuje akékoľvek procesné pochybenie, ale musí dôjsť k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci ( ), čo žalobcovia netvrdili a neosvedčili.

34. Žalobcovia ďalej bez bližšieho odôvodnenia namietali, že nesprávnym postupom bol porušený § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, pretože správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, neobstaral si všetky potrebné podklady a rozhodnutia, nevyhodnotil všeobecne známe skutočnosti. Namietali aj to, že stavebný úrad rozhodnutie o priznaní byť účastníkom územného konania spojil s rozhodnutím o námietkach, o ktorých samostatne nerozhodol, v dôsledku ktorého postupu sa takéto rozhodnutie stalo zmätočným a nepreskúmateľným v zmysle § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku. Žalobcovia tiež tvrdili, že stavebný úrad v rámci svojho rozhodnutia uviedol, že stavba letiska bola povolená ešte v roku 1990 potvrdzuje ich vyjadrenia, že stavba letiska, ktorej sa oplotenie týka nevznikla po ukončení pozemkových úprav v k.ú. W. po roku 2014 , ale dávno v 90-tych rokoch, s čím súvisí aj otázka, či posúvanie a výmena pozemkov v rámci PPU pod stavbou bolo zákonné. Pri uvedených námietkach, ako aj pri viacerých iných, žalobca neuviedol, aký mali mať konkrétny vplyv na skutkové a právne posúdenie veci a tým na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatovanie nesúladnosti postupu s označenými ustanoveniami zákona a názormi žalobcu nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Všeobecné, nekonkrétne tvrdenia a subjektívne názory žalobcu nepredstavujú nič iné, než všeobecný nesúhlas žalobcu so spôsobom akým žalovaný rozhodol v napadnutom rozhodnutí, čo neumožňuje súdny prieskum zákonnosti.

35. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je žalobnými bodmi namietané dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia dopĺňať a ani ich za žalobcu špecifikovať. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Preto správny súd nemôže vychádzať z domnienok o obsahu žalobných bodov - námietok a ich vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Preto nebolo možné na základe uvedených námietok dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého výroku sa žalobca domáhal.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa žalobu zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia v konaní úspešní neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky podľa na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.