Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/119/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Q. W., XX D. W., I., A XHX P., B. O., zastúpený Záhoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Krasovského 13, IČO: 47232412, proti žalovanej: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P., I. K. B. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 80,64 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 02. 07. 2020, č. k. -554, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobcu v napadnutých výrokoch II. a III. rozsudku o d m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd návrhy žalovanej na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu H.. X. G. uzavrel so žalovanou dňa XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke peňazí. Na základe tejto zmluvy požičal právny predchodca žalobcu dlžníkovi, teda žalovanej finančnú sumu 11 600 eur, na dobu 40 mesiacov, pričom žalovaná sa ako dlžník zaviazala splácať takúto pôžičku v pravidelne sa opakujúcich 40. mesačných splátkach vo výške 290 eur so splatnosťou najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca. Výzvou zo dňa 01. 10. 2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz, a to z dôvodu, že v zmysle čl. 1 ods. 7 Zmluvy o pôžičke nebol dodržaný termín splátky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že postupca Ing. X. G. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012 postúpil pohľadávky z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke na postupníka a to na žalobkyňu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05. 01. 2018 oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2018 pohľadávku vo výške 11 600 eur postúpil na fyzickú osobu Q. W.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a , , , , ako aj ust. , a . Z citovaného ust. vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, ak k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Preto podrobil prieskumu uvedenú zmluvu. Uviedol, že aj keď v čl. 5 Zmluvy o pôžičke žalovaná potvrdila hotovostné prevzatie finančných prostriedkov, tak túto skutočnosť popierala počas celého súdneho konania a preto bolo na žalobcovi, aby ďalšími dôkazmi preukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej. Žalobca však ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, preto podľa názoru súdu žalobca nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke, v dôsledku čoho zmluva o pôžičke platným spôsobom nevznikla a preto sa ani žalovaná nemohla dostať do omeškania s peňažným plnením vyplývajúcim z takejto zmluvy. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie

svedka Ing. G. - veriteľa, ktorým prehlásil, že žalovanej odovzdal finančné prostriedky, tak tento listinný dôkaz jednoznačne nepreukazuje reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej. Okrem toho aj v prípade, ak by existovala pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá bola postúpená na žalobcu, tak súd v konaní je povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Súd sa preto zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky, ako aj aktívnou legitimáciou žalobcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu využil svoje práve predčasne zaplatiť dlh žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke a to právnym úkonom označeným ako „výzva na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz zo dňa 01. 10. 2012“. Súd dospel k záveru, že takýto právny úkon je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, pretože neobsahuje označenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní a pre ktorú využil právny predchodca žalobcu svoje oprávnenie predčasne zosplatniť dlh. Právny úkon

- predčasné zosplatnenie pôžičky urobil veriteľ dňa 01. 10. 2012, pričom v prípade, ak by zosplatnil dlh pre splátku, ktorá mala byť splatná dňa 30. 09. 2012, tak takýto deň bola nedeľa a tak posledný deň lehoty sa posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň a to 01. 10. 2012. Z uvedených skutočností vyplýva, že právny úkon, ktorým právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil pôžičku, bol urobený ešte v čase, kedy nastala splatnosť splátky, pre ktorú mohol predčasne zosplatniť dlh žalovanej. Z uvedených dôvodov tak súd považuje predčasné zosplatnenie pôžičky zo dňa 01. 10. 2012 za neplatný právny úkon. Keďže predčasné zosplatnenie pôžičky bolo neplatné, tak je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky z veriteľa Ing. X. G. na jeho právneho nástupcu Z. V., t. j. k 23. 10. 2012 nemohla vzniknúť pohľadávka, ktorá je uplatnená v súdnom konaní a to úrok z omeškania za obdobie od 01. 11. 2013 do 30. 11. 2013, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky boli splatné len jednotlivé splátky za obdobie od 31. 10. 2010 do 01. 10. 2012. Z toho dôvodu tak veriteľ nemohol postúpiť takúto pohľadávku na svojho právneho nástupcu Z. V., pretože tá v tom čase ešte neexistovala a preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 10. 2012 by bola neplatným právnym úkonom podľa vo vzťahu k uplatnenému nároku. Z uvedených dôvodov preto ani Z. V. nemohla postúpiť takúto pohľadávku na žalobcu a to zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 01. 2018. V závere uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že už súd v inom konaní rozhodol o tom, že zmluva o pôžičke je platná, tak sa súd s tým nestotožnil, pretože v tom rozhodnutí sa riešil iný nárok a to zmluvná pokuta. Ku dňu rozhodnutia súdu o istine pôžičky nebolo rozhodnuté a preto súd nebol viazaný rozhodnutím, ktorým sa v inom konaní posudzoval úplne iný nárok

- zmluvná pokuta. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žaloba a to vo výrokoch II. a III. a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a bude mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. , a . Za inú vadu v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci videl tú skutočnosť, že už v inom konaní súd prvej inštancie rozhodol, že v zásade zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, okrem časti týkajúcej sa dohody o zmluvnej pokute, ktorá mala byť pre rozpor s ust. v spojení s neplatná. Rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a ako predbežnú otázku jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyriešili otázku vzniku vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi pôvodným veriteľom Ing. X. G. a žalovanou. Súd prvej inštancie sa dostatočne a vyčerpávajúco nevysporiadal s argumentom o vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, preto rozsudok v tejto časti trpí inou vadou v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nestotožňuje sa ani so skutkovým stavom, keď súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovanej bola odovzdaná peňažná pôžička. Skutočnosť, že peňažná pôžička bola žalovanej odovzdaná, opieral žalobca o samotný text písomnej zmluvy, kde žalovaná v čl. I. bod 5 Zmluvy o pôžičke určito a zrozumiteľne uviedla, že svojim podpisom potvrdzuje faktické hotovostné prevzatie finančnej pôžičky. Rozporuplnosť záverov súdu prvej inštancie je potrebné vidieť v tom, že ak súd prvej inštancie neverí žalovanej o tom, že Zmluvu o pôžičke nepodpísala, nie je potom zrejmé, z akého dôvodu uveril, že žalovaná peňažnú pôžičku neprevzala. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil písomné podanie Ing. X. G. zo dňa 01. 10. 2012 so zosplatnením celého dlhu naraz. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výzvu na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu dal na poštovú prepravu až dňa 03. 10. 2012, teda takmer bezprostredne v deň nasledujúci dňu, kedy žalovaná mohla ešte splatiť splátku pôžičky za kalendárny mesiac september 2012. Z uvedených skutočností nevyplýva, že by Ing. X. G. postupoval predčasne. Tiež sa nestotožňuje s tým, že uvedená výzva predstavuje neplatný právny úkon z dôvodu, že nebola označená konkrétna splátka, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania. Podľa jeho názoru bolo v danom prípade správne aplikované ust. .

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a prihliadajúc predovšetkým na splnenie podmienok odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné v zmysle ust. odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene.

5. Podľa , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

6. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa veta prvá , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

8. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

9. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní, alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

10. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-governmente) v znení neskorších predpisov, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

11. Podľa ust. § 32 ods. 2 Zákona o e-governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

12. Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ Zákona o e-governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

13. Pre posúdenie včasnosti podaného odvolania zo strany žalobcu súd skúmal, kedy bol rozsudok súdu prvej inštancie stranám sporu doručený. Rozsudok bol právnej zástupkyni žalovaného doručený dňom 01. 09. 2020 tak, ak to vyplýva z listinného dokladu na č. l. 579 spisu a z listinného dokladu nachádzajúceho sa na č. l. 578 odvolací súd zistil, že dňom 18. 08. 2020 bol rozsudok uložený do elektronickej schránky adresáta - právneho zástupcu žalobcu. Od nasledujúceho dňa po dni uloženia elektronickej úradnej správy začala žalobcovi plynúť 15 dňová lehota v zmysle ust. § 32 ods. 2 Zákona o e-governmente a táto uplynula dňa 01. 09. 2020. Keďže deň 01. 09. 2020 bol štátny sviatok, tak najbližší pracovný deň pripadol na 02. 09. 2020 a to márnym uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty, keďže si ju po doručení mu zásielky do elektronickej schránky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení neprevzal. Nasledujúcim dňom, teda dňom 03. 09. 2020 začala plynúť žalobcovi 15 dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňom 17. 09. 2020 (štvrtok). Keďže odvolanie bolo podané dňa 18. 09. 2020, toto bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, čoho dôsledkom uplynutia odvolacej lehoty je to, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17. 09. 2020 a preto odvolací súd musel podané odvolanie odmietnuť z dôvodu oneskorenosti jeho podania bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. , podľa ktorého by žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).