Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-66-2020.pdf
PDF · 115.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Maroša Feketeho v právnej veci žalobcu: Obec Kútniky, 929 01 Kútniky č. 686, IČO: 003 055 37, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Legal Cases, s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie č. 328, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Pamiatkový úrad SR, so sídlom Cesta na Červený Most 3946/6, 814 06 Bratislava, IČO: 317 55 194, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232765, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. PUSR-2020/494-2/20031/21/ NEM zo dňa 16.03.2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Pamiatkový úrad SR ako odvolací správny orgán svojim rozhodnutím č.k. PUSR-2020/494-2/20031/21/ NEM zo dňa 16.03.2020, postupom podľa § 10 ods. 2 písm. g) zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len pamiatkový zákon) v spojení s ust. § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. (ďalej len správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Krajského pamiatkového úradu Trnava (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. KPUTT-2019/6234-8/89337 zo dňa 07.11.2019 potvrdil.
2.
Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu tento rozhodol tak, že žalobca ako právnická osoba sa dopustila iného správneho deliktu v zmysle § 43 ods. 1 pamiatkového zákona v spojitosti s § 42 ods. 1 písm. e) pamiatkového zákona tým, že po vykonaní archeologického výskumu na líniovej stavbe „Kanalizácia Obce Kútniky“ neodovzdala KPU Trnava výskumnú dokumentáciu z vykonaného archeologického výskumu, za čo jej uložil pokutu podľa § 43 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. e) pamiatkového zákona vo výške 2.000 eur.
3.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu zistil, že na líniovú stavbu „Kanalizácia Obce Kútniky“, navrhovanú na pozemkoch v katastrálnom území V., Obec Kútniky, vydal prvostupňový správny orgán dňa 22.05.2012 záväzné stanovisko pod č. TT-12/653/2881/Mik, ktorým s realizáciou stavby súhlasil a z hľadiska ochrany archeologických nálezov a archeologických nálezísk určil podmienky na jeho realizáciu. Podkladom pre
vydanie uvedeného záväzného stanoviska bola žiadosť obce ako investora o stanovisko k predloženej projektovej dokumentácii predmetnej stavby, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.05.2012. V zmysle predmetného záväzného stanoviska bol žalobca ako investor povinný zabezpečiť vykonanie archeologického výskumu pozostávajúceho zo sledovania výkopových prác, dočistenia, odkrývania a následnej záchrany a dokumentácie nájdených archeologických nálezov a archeologických situácií a z tohto výskumu predložiť výskumnú správu.
4.
Na vykonanie archeologického výskumu bol žalobca ako investor povinný si zabezpečiť v dostatočnom časovom predstihu oprávnenú osobu na vykonanie archeologického výskumu podľa § 36 ods. 2 pamiatkového zákona. Archeologický výskum na stavbe „Kanalizácia Obce Kútniky“ bol nariadený z dôvodu, že prvostupňový správny orgán eviduje v širšej oblasti riešeného územia archeologické nálezy a archeologické náleziská vo viacerých polohách. Toto územie bolo vyhľadávanou polohou už od praveku a bolo pravdepodobne aj kvôli rozsahu a líniovému charakteru stavby, že pri súvisiacich zemných prácach budú zistené archeologické nálezy alebo archeologické situácie a bez realizácie archeologického výskumu by mohlo dôjsť k zničeniu dôležitých pamiatkových hodnôt.
5.
Dňa 10.11.2015 oznámila spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o., oprávnená vykonávať archeologické výskumy, prvostupňovému správnemu orgánu začatie archeologického výskumu dňom 09.11.2015 a dňa 11.02.2016 oznámila ukončenie tohto výskumu dňom 05.02.2016. Vzhľadom na neodovzdanie výskumnej dokumentácie po dlhší čas od ukončenia terénnej časti tohto výskumu, poslal prvostupňový správny orgán žalobcovi výzvu č. KPUTT-217/17246-1/57606/SI zo dňa 27.04.2017 na predloženie výskumnej dokumentácie v lehote 10 dní. Na výzvu reagoval starosta žalobcu JUDr. S. F. listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.08.2017, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odovzdanie dokumentácie „z dôvodu, že Obec Kútniky povinnosti vyplývajúce zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Trnava č. TT-12/653/2881/Mik zo dňa 22.05.2012 zapracovaného do stavebného povolenia na stavbu kanalizácia Obce Kútniky preniesla na zhotoviteľa diela - firmu HASS, s.r.o., Zlaté Moravce, Bernolákova 53, na základe zmluvy o dielo č. 2/15“ a zhotoviteľ povinnosť predloženia dokumentácie nesplnil.
6.
Na tomto základe poslal prvostupňový správny orgán zhotoviteľovi stavby výzvu č. KPUTT-2018/3923-1/11824/SI zo dňa 13.02.2018 na predloženie výskumnej dokumentácie v lehote 7 dní. Na výzvu reagoval konateľ obchodnej spoločnosti HASS, s.r.o. X. Q. listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.02.2018, v ktorom uviedol, že obchodná spoločnosť HASS, s.r.o. „nebola v postavení stavebníka pri realizovaní predmetného diela, ani jej to nikdy nevyplývalo zo žiadneho dokumentu.“ Prvostupňový správny orgán si pre účely dostatočného zistenia skutočného stavu veci zaobstaral zmluvu o dielo, uzatvorenú medzi obcou a obchodnou spoločnosťou HASS, s.r.o., ktorá tvorí súčasť spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu.
7.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo ďalej konštatované, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 22.05.2012 podľa § 41 ods. 4 pamiatkového zákona v spojení s § 30 ods. 4 pamiatkového zákona, v ktorom boli žalobcovi ako investorovi stavby „Kanalizácia Obce Kútniky“ z hľadiska ochrany archeologických nálezov a archeologických nálezísk určené podmienky na realizáciu stavby, pričom v bode 4 a) predmetného záväzného stanoviska bolo uvedené, že „investor si zabezpečí v dostatočnom časovom predstihu oprávnenú osobu na vykonanie archeologického výskumu podľa § 36 ods. 2 pamiatkového zákona a upovedomí o tom prvostupňový správny orgán, pričom pred začiatkom stavebných prác uzatvorí v tejto veci zmluvu s oprávnenou osobou na vykonanie archeologického výskumu.“ V bode 4c) predmetného záväzného stanoviska bolo ďalej uvedené, že „výskumom získané odborné poznatky budú spracované vo výskumnej správe ...., ktorú odovzdá investor bezodplatne do 60 dní od skončenia terénnej časti výskumu na KPU Trnava...“ Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako investor stavby bol povinný uzatvoriť zmluvu priamo s oprávnenou osobou a následne po skončení terénnej časti archeologického výskumu bol povinný odovzdať jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie na KPU Trnava.
8.
V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej uvedené, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nemá podľa pamiatkového zákona kompetenciu vo svojich správnych konaniach riešiť zmluvné vzťahy, či vzájomné práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Z uvedeného dôvodu námietky žalobcu o tom, či stavbu „Kanalizácia Obce Kútniky“ realizoval na základe predloženej zmluvy o dielo prostredníctvom zhotoviteľa spoločnosť HASS, s.r.o., ktorá na vykonanie archeologického výskumu zabezpečila spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o. odmietajúcu žalobcovi vydať výskumnú dokumentáciu, nakoľko má zmluvný vzťah len so spoločnosťou HASS, s.r.o. a nie so žalobcom, považoval žalovaný vo veci prejednávaného iného správneho deliktu za irelevantné.
9.
V tejto súvislosti bolo ďalej uvedené, že skutočnosť, že žalobca sa rozhodol preniesť svoje povinnosti zmluvne na inú osobu, je prejavom jeho zmluvnej voľnosti, avšak je potrebné brať zreteľ za to, že ak prevedie svoje povinnosti na niekoho iného musí prevziať zodpovednosť. Zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že správny orgán neprihliada na zavinenie ako subjektívnu stránku skutku, t.j. pri posudzovaní zodpovednosti neprihliada na bližšie okolnosti spáchania správneho deliktu, pretože na zodpovednosť za správny delikt postačuje existencia samotného protiprávneho stavu. Na druhej strane podmienky, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté však môžu mať vplyv na výšku uloženej sankcie v súlade s ustanovením § 43 ods. 5 pamiatkového zákona.
10.
V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné považovať za vecne správne, nakoľko žalobca sa jednoznačne dopustil iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu, keď nevypracoval alebo neodovzdal dokumentáciu podľa § 31 až 33 a § 39 pamiatkového zákona. Výšku uloženej pokuty považoval za dostatočne zdôvodnenú, pričom správna úvaha prvostupňového správneho orgánu podľa názoru žalovaného nevybočila zo zákonného rámca a aj výška pokuty zodpovedá správnej praxi.
II. Žaloba a žalobné dôvody
11.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca dňa 20.05.2020 správnu žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že výstavbu vodnej stavby „Kanalizácie Obce Kútniky“ realizoval prostredníctvom zhotoviteľa diela - obchodnej spoločnosti HASS, s.r.o., ktorý sa zaviazal, že predmetné dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť vykoná v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi súvisiacimi s realizáciou diela. Uvedená spoločnosť HASS, s.r.o. zabezpečila na vykonanie archeologického výskumu spoločnosť ARCHEOCENTER,s.r.o., ako osobu oprávnenú podľa ust. § 35a a § 36 ods. 4 pamiatkového zákona vykonávať uvedený výskum. Táto spoločnosť archeologický výskum vykonala aj ukončila, čo vyplýva zo skutočnosti, že začatie archeologického výskumu oprávnená osoba oznámila prvostupňovému správnemu orgánu a taktiež ukončenie tohto výskumu dňom 05.02.2018 oznámila pamiatkovému úradu (ust. § 39 ods. 5 pamiatkového zákona).
12.
Ďalej uviedol, že skutočnosť o poverení archeologickej spoločnosti na vykonanie archeologického výskumu spoločnosťou HASS, s.r.o. bola v konaní preukázaná, nakoľko spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o., taktiež oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že vykonanie archeologického výskumu na tejto stavbe si objednala spoločnosť HASS, s.r.o., ako prvá, že by ju na túto činnosť poverila Obec Kútniky, resp. žalobca. Z tohto dôvodu táto spoločnosť odmietla vydať žalobcovi výskumnú dokumentáciu, ktorú odovzdala spoločnosti HASS, s.r.o. Znamená to, že dokumentácia týkajúca sa vykonania archeologického výskumu nebola odovzdaná žalobcovi.
13.
V dôsledku týchto skutočností žalobca po obdržaní výzvy na predloženie dokumentácie a zistení, že obchodná spoločnosť HASS, s.r.o., túto dokumentáciu neodovzdala, vyzvala spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o., o zaslanie uvedenej dokumentácie. Podľa informácie od konateľa tejto
spoločnosti, Y. M. neodovzdala dokumentáciu žalobcovi s tým odôvodnením, že za tieto služby a prácu nemala zo strany obchodnej spoločnosti HASS, s.r.o., zaplatené.
14.
V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nad všetky pochybnosti vyplynulo, že objednávateľom bola obchodná spoločnosť HASS s.r.o. a vykonávateľom archeologického výskumu bola spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o.. Zdôraznil, že žalobca vykonal všetky úkony smerujúce k tomu, aby jej spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o. túto dokumentáciu odovzdala, avšak k odovzdaniu týchto dokumentov bez uvedenia dôvodu obchodnej spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o. nedošlo. Obec teda bez svojho zavinenia nevedela predložiť prvostupňovému správnemu orgánu dokumentáciu o výsledkoch archeologického výskumu. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe ktorého zákonného ustanovenia je potom povinnou osobou vydať archeologický výskum žalobca. Tvrdil, že z ustanovení § 39 ods. 10 a 11 pamiatkového zákona nevyplýva povinnosť pre žalobcu predložiť výskumnú dokumentáciu týkajúcu sa archeologického výskumu prvostupňovému správnemu orgánu; z ustanovení zákona vyplynul iný postup, ktorý zaväzoval osobu vykonávajúcu archeologický výskum k predloženiu výskumnej dokumentácie. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, na základe akého zákonného ustanovenia by mal žalobca povinnosť túto dokumentáciu, ktorá sa netýkala výskumu na vedecké alebo dokumentačné účely odovzdať pamiatkovému úradu, resp. aj archeologickému ústavu (vychádzajúc z ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona); tento svoj záver nezdôvodnil vôbec. Možno preto konštatovať, že pamiatkový zákon v žiadnom zo svojich ustanovení priamo nezaväzuje žalobcu k odovzdaniu výskumnej dokumentácie týkajúcej sa archeologického výskumu vykonávaného v súvislosti so stavebnou činnosťou žalobcu. Mal za to, že žalovaný s odkazom na ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona nezákonne zaviazal žalobcu na predloženie výskumnej dokumentácie, ktorá sa však netýkala výskumu na vedecké účely alebo dokumentačné účely, a preto považuje rozhodnutie žalovaného, ktorým odvodil správny delikt žalobcu od nesplnenia jeho povinnosti podľa ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona za rozporné so zákonom a vzhľadom na neuvedenie dôvodov, na základe ktorých k takémuto záveru došiel považuje jeho rozhodnutie súčasne aj za nepreskúmateľné. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
15.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.07.2020, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, pričom nesprávne právne posúdenie veci nastáva najmä vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis, alebo ak aj použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.
16.
Zdôraznil, že v predmetnej veci bol žalobca stavebníkom, ako aj vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 22.05.2012 č. TT-12/653/2881/Mik. V záväznom stanovisku v bode 4 písmeno c) bola investorovi (vlastníkovi / stavebníkovi) uložená povinnosť v lehote 60-tich dní od ukončenia terénnej časti výskumu, bezodplatne odovzdať KPU Trnava a Archeologickému ústavu SAV Nitra výskumnú správu (dokumentáciu). Stanovenie tejto povinnosti vyplýva priamo z ustanovenia § 39 ods. 11 pamiatkového zákona. V tejto súvislosti poukázal na to, že z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že je určené trom subjektom: 1. vlastníkovi, 2. stavebníkovi alebo 3. tomu, kto pamiatkový výskum vykonal na vedecké účely alebo dokumentačné účely.
17.
Z uvedeného vyplýva, že aplikácia § 39 ods. 11 pamiatkového zákona nie je závislá od toho, či ide o archeologický výskum na vedecké účely alebo dokumentačné účely. Povinnosť odovzdať výskumnú správu (dokumentáciu) je určená všetkým trom subjektom. V danom prípade bolo tiež nesporne preukázané, že pamiatkový (archeologický) výskum nebol vykonaný na vedecké účely a dokumentačné
účely s poukazom na ust. § 35 ods. 5 pamiatkového zákona, v zmysle ktorého je pamiatkový výskum na vedecké účely a dokumentačné účely pamiatkový výskum, ktorý nie je vykonávaný v súvislosti so stavebnou činnosťou alebo inou hospodárskou činnosťou.
18.
Fakt, že pamiatkový výskum súvisel so stavebnou činnosťou nesporne vychádzal z podnetu KPU Trnava, ktorý predchádzal vydaniu záväzného stanoviska, v ktorom bolo uvedené: „Týmto Vám predkladáme projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na akciu „Kanalizácia Obce Kútniky“. Žiadame Vás o stanovisko k predloženému projektu.“ Postup pri odovzdávaní výskumnej dokumentácie je určený nielen v § 39 ods. 11 pamiatkového zákona, ale aj v § 39 ods. 10 pamiatkového zákona, v zmysle ktorého sú povinnosti určené osobe, ktorá vykonáva pamiatkový výskum, vo vzťahu k pamiatkovému úradu SR, t.j. žalovanému.
19.
Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, resp. jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov, tak žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysvetlili a odôvodnili aplikáciu ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona, keď zdôvodnili, akými povinnosťami zaväzuje ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona vlastníka / stavebníka a rovnako tak poukázali aj na povinnosti vyplývajúce zo záväzného stanoviska, ktoré ukladalo povinnosť žalobcovi predložiť výskumnú dokumentáciu príslušným orgánom v lehote 60-tich dní.
IV. Relevantná práva úprava
20.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5 správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 36 ods. 3 zák. č. 49/2002 Z. z. (3) Krajský pamiatkový úrad môže rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom podľa § 41 ods. 1, ak na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov. Krajský pamiatkový úrad zašle rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum aj príslušnému stavebnému úradu.
Podľa § 39 ods. 10 zák. č. 49/2002 Z.z. osoba, podľa § 35a ods. 1 alebo § 36 ods. 4, ktorá vykonáva pamiatkový výskum, je povinná predložiť výskumnú dokumentáciu pamiatkovému úradu na posúdenie. Pamiatkový úrad k predloženej výskumnej dokumentácii do 30-tich dní vydá stanovisko. V stanovisku uvedie, či výskumná dokumentácia spĺňa formálne a odborné náležitosti. Ak výskumná dokumentácia nespĺňa náležitosti, pamiatkový úrad ju vráti na prepracovanie a opätovné predloženie. Ak výskumná dokumentácia spĺňa všetky náležitosti, pamiatkový úrad ju zašle osobe, ktorá výskum vykonala, spolu so stanoviskom. Stanovisko pamiatkového úradu k výskumnej dokumentácie zasiela pamiatkový úrad aj osobe, ktorej bol výskum nariadený alebo povolený.
Podľa § 39 ods. 11 zák. č. 49/2002 Z.z., vlastník, stavebník alebo ten, kto pamiatkový výskum vykonal na vedecké účely alebo dokumentačné účely, je povinný krajskému pamiatkovému úradu odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie spolu so stanoviskom pamiatkového úradu; o lehote na jej odovzdanie rozhodne krajský pamiatkový úrad. Ak ide o archeologický výskum, vlastník alebo ten, kto archeologický výskum vykonal na vedecké účely alebo dokumentačné účely, je povinný odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie aj archeologickému ústavu na vedenie evidencie podľa § 41 ods. 1.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z. Iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1.
Podľa § 42 ods. 1 písm. e) zák. č. 49/2002 Z. z. (1) Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto nevypracuje alebo neodovzdá dokumentáciu podľa § 31 až 33 a § 39.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zák. č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške a) od 100 eur do 200.000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) - g) pamiatkového zákona.
Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 49/2002 Z. z. (5) Krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
21.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ako aj prvostupňového správneho orgánu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania a zistil, že žaloba je nedôvodná.
22.
Z ustanovenia § 42 a 43 pamiatkového zákona vyplýva, že žalobca ako právnická osoba sa môže dopustiť na úseku ochrany pamiatok iba správneho deliktu podľa § 43 pamiatkového zákona, za ktorý mu môže byť uložená sankcia.
23.
V danom prípade bolo žalobcovi kladené za vinu, že po vykonaní archeologického výskumu na líniovej stavbe ,,Kanalizácia Obce Kútniky“ na pozemkoch v katastrálnom území V. v zmysle záväzného stanoviska KPU zo dňa 22.05.2012 č. TT-12/653/2881/Mik neodovzdal KPU Trnava výskumnú dokumentáciu z vykonaného archeologického výskumu, ktorý realizovala obchodná spoločnosť ARCHEOCENTER, s.r.o., v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená v zmysle § 43 ods. 2 písm. a) a v nadväznosti na ust. § 42 ods. 1 písm. e) pamiatkového zákona uložená pokuta vo výške 2.000 eur. Zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. e) pamiatkového zákona v spojení s § 43 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona spočívala práve v nesplnení si povinnosti predložiť KPU z tohto výskumu výskumnú správu, pričom táto povinnosť žalobcovi vyplývala z pozície investora, a to predovšetkým zo záväzného stanoviska KPU Trnava zo dňa 22.05.2012, ktorým bola stanovená povinnosť investora výskumom získané odborné poznatky spracované vo výskumnej správe odovzdať bezodplatne do 60-tich dní od skončenia terénnej činnosti výskumu KPU Trnava.
24.
Podľa názoru správneho súdu bolo v administratívnom konaní preukázané, že žalobca bol stavebníkom a je vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom záväzného stanoviska, keď z bodu 4 písm. c) tohto záväzného stanoviska bola investorovi uložená povinnosť v lehote 60 dní od ukončenia terénnej činnosti výskumu bezodplatne odovzdať KPU a archeologickému ústavu SAV Nitra výskumnú správu, resp. dokumentáciu. Stanovenie tejto povinnosti naviac vyplýva z ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona, pretože v danom prípade archeologický výskum nebol realizovaný na vedecké účely alebo dokumentačné účely, ale išlo o výskum vyvolaní investičnou činnosťou, a preto táto povinnosť predložiť KPU výskumnú dokumentáciu má vlastník, t.j. žalobca. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, ktorá mu vyplýva z postavenia investora stavby, resp. vlastníka predmetných pozemkov, na ktorých sa táto činnosť vykonávala.
25.
V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že archeologický, resp. pamiatkový výskum nebol vykonaný na vedecké účely a dokumentačné účely, pretože vtedy by táto povinnosť patrila tomu, kto tento pamiatkový výskum na vedecké účely alebo pamiatkové účely realizoval.
26.
Z oboch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, z akých skutočností tieto vychádzali pri konštatovaní, že žalobca sa dopustil iného správneho deliktu, ktorý mu je kladený za vinu, aké dôkazy boli podkladom na to, aby žalobca bol uznaný vinným podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. e) pamiatkového zákona, resp. aké skutočnosti boli podkladom pre uloženie sankcie za tento iný správny delikt. Podľa názoru správneho súdu, správne orgány sa náležite sa v súlade so zákonom vysporiadali so všetkými námietkami vznesenými zo strany žalobcu, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj porušenia povinnosti, ktorá žalobcovi vyplýva z ust. § 39 ods. 11 pamiatkového zákona, ako aj zo záväzného stanoviska KPU Trnava zo dňa 22.05.2012.
27.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
28.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že žalovaný bol zastúpený advokátom, keď súd nevzhliadol výnimočné okolnosti na základe ktorých by bolo dôvodné, postupom podľa § 168 SSP, tieto trovy konania žalovanému priznať.
29.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.