Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-52-2021.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3T/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci obžalovaného T. K.E., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. U. XX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom 15. októbra 2021 v Novom Meste nad Váhom takto
rozhodol:
Obžalovaný: T.E. K., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. U. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 363/21/3304 - 37 zo dňa 23.8.2021, doručenej na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 24.8.2021,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 23.6.2021 v čase asi o 19:45 hod. v U. vo dvore rodinného domu č. XX vulgárne nadával a vyhrážal sa svojmu otcovi P. K., M.. XX.XX.XXXX, že mu odreže hlavu, čím vzbudil u poškodeného P. K. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 24.8.2021 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod Pv 363/21/3304 - 37 obžalobu zo dňa 23.8.2021 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe v obžalobe uvedenom. Obžalovaný bol stíhaný väzobne, pričom väzba u neho začala dňom 26.6.2021 o 10:05 hod. (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11Tp/39/2021-16 z 28.6.2021). Dňa 30.8.2021 vydal súd trestný rozkaz č.k. 3T/52/2021-216, proti ktorému podal obžalovaný odpor. Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, že obžalovaný ani prokurátor nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste. Náhrada škody uplatnená nebola. Obžalovaný po prečítaní obžaloby, poučení o právach obžalovaného a podľa § 257 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný. Preto súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného P.M. K.,
P. I.. B. K., P. A. T.G., P. L. B., P. F. B. J. P. A. T.. V rámci dokazovania prečítal podstatnú časť znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej, oboznámil vecný dôkaz - nahrávku telefonického oznámenia a vykonal ostatné listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaného.
* * * * *
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že výsledky samotného dokazovania nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné odvodiť vinu obžalovaného, dôkazy nevyzneli jednoznačne a nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladené obžalobou obžalovanému za vinu. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o právach obžalovaného a poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a vo svojej následnej výpovedi pred súdom poprel spáchanie žalovaného skutku a to čo sa mu kladie za vinu nie je pravda. Uviedol, že v deň, kedy mal byť skutok spáchaný, bol psychicky na dne a to z dôvodu, že si v predchádzajúcich dňoch od príslušníkov PZ prevzal zásielku o zamietnutí jeho sťažnosti v inej trestnej veci. Obával sa, že bude musieť „ísť do basy“. So situáciou sa snažil vyrovnať pomocou alkoholu. Dňa 23.6.2021 sa vrátil opitý domov a bolo mu vytýkané požitie alkoholu, čo ho rozčúlilo. Začal doma na dvore vulgárne nadávať, spomenul aj samovraždu. Nikomu sa však nevyhrážal. Keď matka uviedla, že zavolajú políciu, zo strachu ušiel. Poškodený P. K. (otec obžalovaného), ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať, na hlavnom pojednávaní po poučení a zložení prísahy uviedol, že správanie obžalovaného sa zhoršilo asi 2 týždne pred údajným skutkom, po prevzatí zásielky od príslušníkov PZ. Obžalovaný bol od tejto doby roztrasený, začal opäť piť. Tvrdil, že do basy nepôjde, radšej si niečo urobí. Dňa 23.6.2021 opravoval na dvore slnečník, keď sa obžalovaný vrátil domov. Na dvore bola aj jeho manželka B. K. a priateľka obžalovaného A. T.. Požiadal ho o pomoc, na čo obžalovaný začal rozprávať nezmysly, že či chystá satelit, aby ho mohol sledovať. Vtedy sa začali hádať. Obžalovaný bol rozčúlený, kopol do stoličky, vulgárne nadával. Spomenul, že „keď pôjde do basy, radšej sa odjebe“. K žiadnym fyzickým atakom nedošlo. Nikomu sa nevyhrážal. Keď obžalovaný odišiel, začali mať strach, že si ublíži. Na políciu volali, aby obžalovanému pomohli. Domnieval sa, že hliadka ho vezme k lekárovi, alebo do nemocnice, kde mu dajú niečo na ukľudnenie. Trestné oznámenie podal preto, aby ho policajti našli, nakoľko príslušníci PZ mu po príchode povedali, že ak nepodá trestné oznámenie, nemôžu po ňom pátrať. O seba, ani ostatné osoby prítomné na dvore strach nemal. Svedkyňa I.. B. K. (matka obžalovaného) v prípravnom konaní odmietla vo veci vypovedať. Na hlavnom pojednávaní po poučení a zložení prísahy uviedla, že po príchode obžalovaného domov dňa 23.6.2021 videla na ňom, že je akýsi „rozhodený“. Začal na dvore nadávať a hovoriť nezmysly. Svedkyňa cítila potrebu zastaviť ho a skríkla na neho, aby bol ticho. Kopol do stoličky. Išlo o krátky konflikt. O pomoc nekričala. Kričala na A. T., aby zavolala policajtov. Policajtov chcela zavolať, lebo si myslela, že obžalovaného odvezú na nejakú injekciu na ukľudnenie. Žiadne výhražné slová nepočula. V ten deň bola zúfalá. Nebála sa o svoje zdravie (život), ale o obžalovaného, aby opäť „do toho nespadol“, keďže má nariadenú ochrannú liečbu a bol konzumentom drog. Svedkyňa A. T. (priateľka obžalovaného) v prípravnom konaní odmietla vo veci vypovedať. Na hlavnom pojednávaní po poučení a zložení prísahy uviedla, že po príchode obžalovaného domov dňa 23.6.2021 sa obžalovaný začal hádať s otcom. Rozprával hlúposti, ako ho sledujú zo satelitu. Kopol do stoličky. B. K. jej povedala, aby zavolala políciu. Bola to chvíľka. O rezaní hláv, ani použití noža nič nepočula. Privolanie polície označila za skratové konanie. V uvedený deň nemala obavy o svoje zdravie (život), bála sa o obžalovaného, aby znovu nezačal piť. Po požití alkoholu býva veľmi nervózny, nikdy ju však nenapadol, nevyhrážal sa jej. Vo zvýšenej miere začal opäť piť niekoľko dní pred údajným skutkom. Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní po poučení a zložení prísahy uviedla, že 23.6.2021 popoludní bola v záhrade rodinného domu s. č. XX, U., kde začula výkrik. Počula zaznieť slovo „ticho“ a potom aj slová „pomóc, pomóc susedia pomôžte mi“. Išlo o mužský a potom ženský hlas. Výhražné slová nepočula. Svedok F. B. (príslušník PZ) po poučení a zložení prísahy uviedol, že 23.6.2021 bol velený spolu s kolegom na miesto U. XX. Po príchode na miesto sa tam obžalovaný nenachádzal. Prítomní bol P. K., B. K. J. A. T.. Pôsobili vystrašene, šokovane. Matka obžalovaného plakala. Po oboznámení sa s dôvodmi žiadosti o pomoc sa viackrát spýtal, že chce P. K. (s ktorým komunikoval) podať trestné oznámenie. Po kladnej odpovedi všetci odišli na policajnú stanicu a so P. K. spísal trestné oznámenie. Po jeho spísaní odišla hliadka so P. K. skontrolovať dom, či sa tam nenachádza obžalovaný a potom sa do domu vrátili aj B. K. a A. T.. Dom bol strážený až do zadržania obžalovaného.
Svedok A. T. (príslušník PZ) po poučení a zložení prísahy uviedol, že 23.6.2021 bol operačným strediskom velený spolu s kolegom na miesto U. XX, odkiaľ došla žiadosť o rýchlu pomoc z dôvodu, že osoba pod vplyvom alkoholu sa vyhráža a robí bordel. Po príchode na miesto sa tam obžalovaný nenachádzal. Prítomní bol P. K., B. K. J. A. T.. Všetci pôsobili rozrušene. Matka obžalovaného plakala. P. K. bol poučený, že môže podať trestné oznámenie, čo aj urobil. Dom bol strážený až do zadržania obžalovaného. Všetci priami svedkovia (P. K., B. K., A. T.) vypovedali, že dňa 23.6.2021 od obžalovaného žiadne výhražné slová nepočuli, nemali obavy o svoje zdravie, alebo život. Zhodne uviedli, že sa obávali o život/zdravie obžalovaného, ktorý bol psychicky zlomený a spomínal slová o samovražde. Preto došlo k privolaniu polície a následnému spísaniu trestného oznámenia. Poškodený, ktorý podal trestné oznámenie uviedol, že zrejme došlo k nedorozumeniu pri jeho spisovaní, vyhrážky o odrezaní hlavy v ňom nemali byť uvedené. S poukazom na výpovede svedkov priamo prítomných pri údajnom skutku nie je podľa názoru súdu možné bez pochybností konštatovať, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Dôkaz v podobe trestného oznámenia (ktorý obhajoba namietala ako nepoužiteľný v konaní pred súdom) nemožno ani v spojení s ostatnými oboznámenými listinnými dôkazmi a zvukovou nahrávkou po výpovedi priamych svedkov považovať za dostatočný na nadobudnutie rozumnej istoty, že skutok sa stal. Spáchanie skutku nebolo preukázané ani výpoveďou svedkyne L. B., keďže táto žiadne výhražné slová nepočula, konflikt priamo nevidela a nie je si istá ani osobami, ktorých hlas počula. Zo zvukovej nahrávky tiesňového volania je zrejmá obava volajúcej osoby - A. T., ale neuvádza sa v nej, že by išlo o obavy z vyhrážania sa obžalovaného. Ani záznamy policajnej hliadky (ktoré súd pripustil ako podporný dôkaz v konaní pred súdom napriek námietkam obhajoby) nie sú v spojení s ostatnými dôkazmi svedčiacimi v neprospech obžalovaného dostatočným podkladom na určenie, že skutok sa stal. Súd pri hodnotení dôkazov nemal k dispozícii priamy dôkaz, výpoveď žiadneho očitého nestranného svedka prípadne iný dôkazný prostriedok, ktorý by nezávisle od zainteresovaných osôb potvrdil skutočnosť, že došlo k vyhrážaniu sa obžalovaným. Po výpovedi troch svedkov priamo prítomných na mieste činu nemožno nepriame dôkazy vyhodnotiť ako uzavretú sústavu nepripúšťajúcu iný skutkový záver, ako je uvedený v obžalobe. Je nepochybné, že 23.6.2021 došlo k verbálnemu konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, avšak samotné vyhrážanie sa obžalovaným vzbudzujúce obavy o zdravie alebo život nebolo preukázané. Poškodený, ktorému mali byť výhražné slová adresované, na hlavnom pojednávaní poprel, že by konanie obžalovaného u neho spôsobovalo obavu o svoje zdravie alebo život a vysvetlil dôvod podania trestného oznámenia. Výsledky samotného dokazovania preto podľa súdu nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladený obžalovanému za vinu obžalobou. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach. Ustanovenie § 2 ods. 4 Trestného poriadku obsahuje základnú zásadu trestného konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade, ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. Aj keď obžalovaný bol v prípravnom konaní, dokonca aj po podaní obžaloby dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného skutku, výsledky dokazovania vykonaného pred súdom vzhľadom na výpovede viacerých priamych svedkov nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Preto je nutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Súd v tejto dôkaznej núdzi nemá inú možnosť, ako rešpektovať základnú zásadu trestného práva - v pochybnostiach prospech obžalovaného - a obžalovaného spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo