Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-1639-2007.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
29Er/1639/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, proti povinnému: N. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Š. XX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava, o vymoženie sumy 33,19 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,01 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*064993 zo dňa 08.10.2007 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia mesta Trnava, č. k. PR-1146/2006-Zs zo dňa 12.10.2006, právoplatného dňa 3.11.2006, vykonateľného dňa 20.11.2006.
3. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 29Er/1639/2007-22 zo dňa 18.03.2011 bola exekúcia zastavená a rozhodnuté o výške trov exekúcie. Voči uvedenému rozhodnutiu podal povinný, dňa 26.04.2011 na Krajský súd Trnava odvolanie. Povinnému bolo predmetné uznesenie doručené dňa 18.04.2011, odvolanie bolo podané v lehote. Krajský súd Trnava v rámci odvolacieho konania, č. k. 21CoE/400/2012, vrátil spis Okresnému súdu Trnava, ako nesprávne predložený, z dôvodu, že zo žiadneho ustanovenia EP nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým tento súčasne so zastavením exekučného konania v zmysle § 50 ods. 5 EP rozhodol aj o trovách účastníkov tohto konania v súlade s § 200 ods. 2 EP, pričom uvedené rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, Krajský súd v Trnave nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie, pretože je v zmysle § 374 ods. 4 OSP (tretia veda) zo zákona zrušené a vo veci bude znova rozhodovať sudca exekučného súdu.
4. Uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 29Er/1639/207-15 zo dňa 01.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2011, súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.
5. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 197 Exekučného poriadku, odsek 1, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“))
10. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. Podľa § 27a vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. S ohľadom na uvedené patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008.
14. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie v podaní zo dňa 21.02.2011 v celkovej výške 184,91 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 46,48 Eur, z odmeny v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 86,32 Eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 14,40 Eur a náhrady za stratu času podľa § 23 vo výške 9,29 Eur. Podľa doloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, súdny exekútor je registrovaný ako platiteľ DPH.
15. Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
16. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd teda nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu a jeho zaevidovanie do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých úkonov, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože sa jedná o administratívne úkony, ktoré z hľadiska účelnosti nemôžu byť priznané, keďže priamo nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, preto čas strávený ich vykonaním nemôže byť považovaný za čas účelne vynaložený na výkon exekúcie a neprislúcha zaň hodinová odmena. Ide o činnosť spojenú so získaním poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý úkon patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena.
19. Ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky treba vykladať tak, že vyhláška pripúšťa v určenom prípade dva spôsoby odmeňovania súdneho exekútora: podľa času a paušálom za úkon. Skutočnosť, že v § 14 ods. 1 vyhlášky nie je medzi dikciou písm. a) a b) spojka „alebo“ nemožno vykladať tak, že súdny exekútor má za jeden úkon nárok na odmenu 2x, súčasne podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Duplicitné priznanie odmeny by predstavovalo bezdôvodné obohatenie súdneho exekútora. O duplicitu trov exekúcie ide v prípade, keď si súdny exekútor v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky uplatní časovú odmenu a paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za tie isté úkony exekučnej činnosti. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.3.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“
20. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky za tieto úkony exekučnej činnosti - vyhotovenie príkazov na začatie exekúcie zablokovaním účtu - 9x po 5 min. (45 min.), vyhotovenie Exekučných príkazov - 9x po 5 min. (45 min.), spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov, vrátenie poverenia a vypracovanie časovej špecifikácie podľa vyhlášky č.288/1995 Z.z. (30 min.) spolu 120 min. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za 2 hodiny exekučnej činnosti - 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu t.j. spolu 13,28 Eur.
21. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 Eur vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (4 úkony po 3,32 eur - konkrétne: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučných príkazov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 9x úkonov doručenie príkazu na začatie exekúcie, 9x doručenie exekučného príkazu, 3x súčinnosť DI a Sociálna poisťovňa a 1x úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) c) a d) vyhlášky, nakoľko za tieto úkony, nehľadiac na počet opakovaní, v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky patrí exekútorovi odmena iba raz, čo vyplýva najmä z gramatického výkladu vyhlášky, keďže pri úkonoch uvedených pod písmenom a) až f) nie je uvedené za „každé“, čím sa má na mysli každé jedno vykonanie uvedeného úkonu, teda aj opakovane. Súd
teda priznal odmenu len za 1 takýto úkon na každú položku, pretože paušálnou sumou 3,32 Eur sa odmeňuje len 1 úkon exekútora - doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie. Citovaný právny predpis neumožňuje odmeniť exekútora za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, za každé doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie tak, ako je to napr. pri úkonoch uvedených pod písm. g) až j) § 15 ods.1 vyhlášky napr. každé zisťovanie bydliska povinného atď., pretože je to zrejmé zo zákonného textu citovaného ustanovenia. Ak tento úkon vykonal súdny exekútor viac ako jeden krát, v takom prípade sa premietne doručovanie viacerým subjektom len v náhrade hotových výdavkov napr. v poštovnom.
22. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
23. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.
24. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 5,95 Eur, nakoľko vynaloženie poštovného v uvedenej sume bolo v spise súdneho exekútora EX 12162/2007 riadne preukázané pripojenými doručenkami alebo nedoručenými zásielkami.
25. Súdny exekútor si uplatnil náhradu za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, lepidlo, toner a pod.) vo výške 8,45 Eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 9,29 Eur, nakoľko uskutočnenie daných úkonov nebolo v spise preukázané.
27. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 32,51 Eur (6,50 Eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
28. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,01 Eur (odmena podľa 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 Eur, odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 Eur + hotové výdavky (za poštovné) spolu vo výške 5,95 Eur + DPH vo výške 6,50 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 Exekučného poriadku povinného.
29. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
33. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, ktorý zakotvuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o trovách konania. Zavinenie sa interpretuje extenzívne, a to vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri napr. Nález Ústavného súdu zo dňa 10.09.2010, sp. zn. I. ÚS 196/2009). Nakoľko v konaní nevznikli trovy exekučného konania, súd nezisťoval v súlade s princípom hospodárnosti podľa čl. 17 CSP dôvody zastavenia oprávneným a povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
34. V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.