Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky A. I., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, E. a manžela D. I., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom S. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom I.: D., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo A. I., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Malacky, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 91, pod poradovým číslom 40, r o z v á d z a.

Maloleté deti I.: D., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške 130 Eur mesačne a na výživu maloletej P. výživným vo výške 120 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.01.2020 domáhala rozvodu manželstva a zároveň navrhla, aby súd maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca maloletých detí povinnosťou prispievať na výživu maloletého D. sumou 150 Eur mesačne a na výživu maloletej P. vo výške 130 Eur mesačne. Styk otca s deťmi žiadala ponechať neupravený. Svoj návrh odôvodnila tým, že z manželstva sa im narodili dve deti, pričom navrhovateľka má z predchádzajúceho vzťahu syna C.. Aktuálne je nezamestnaná, snaží sa privyrábať si. Okrem prídavkov na deti vo výške 72 Eur nemá iný príjem. Manžel je SZČO, jeho mesačný príjem je okolo 1000 Eur. Navrhovateľka sa osobne stará o 3 maloleté deti. Manžel opustil začiatkom decembra 2019 spoločnú domácnosť, s navrhovateľkou nekomunikuje a nepodieľa sa na starostlivosti o maloletých a odkedy opustil spoločnú domácnosť na ich výživu neprispieva. Poslal jednorazovo len sumu 50 EUR, ani na Vianoce neprejavil záujem o maloleté deti. Manžel uhradil nájom do konca decembra. Na ďalšiu úhradu navrhovateľka nemá peniaze. Kvôli zlej finančnej situácii bola maloletá P. vyradená zo škôlky, pretože navrhovateľka nemá peniaze na poplatok za škôlku, a preto sa ani nemôže zamestnať, keďže sa o ňu musí celodenne starať. Navrhovateľka rieši nárok na hmotnú núdzu. Nemá ani na základné

potreby pre maloleté deti a bojí sa, že skončia na ulici. K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list a rodné listy maloletých detí.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -14 zo dňa 07.02.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 100 Eur mesačne a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva.

3. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil, súhlasil aj so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, čo sa týka výživného navrhol, aby aj naďalej prispieval sumou 100 Eur na každé z maloletých detí tak, ako mu bolo uložené neodkladným opatrením.

4. Súd rozhodol na pojednávaní v zmysle ustanovenia v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila, pričom súhlasila aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami účastníkov vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej manžela a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých detí, odpovede na lustráciou v registri obyvateľov, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne o vyplácaní dávok a vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenia o poberaní prídavkov na deti, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Navrhovateľka a matka maloletých detí pri výsluchu uviedla, že príčinou rozvratu manželstva bola skutočnosť, že manžel si našiel inú partnerku a opustil spoločnú domácnosť. Ich vzťah nebol konfliktný, došlo však k nevere. Otec sa o deti príliš nezaujíma, asi raz za 3 - 4 mesiace si deti berie na víkend. Čo sa týka výživného prispieva sumou 100 Eur na každé dieťa. Deti sú zdravé. Dcéra nastupuje do MŠ. Matka nastúpila do práce pred tromi mesiacmi. Jej čistý mesačný príjem je okolo 300 Eur mesačne, čo je odmena za prácu u dvoch zamestnávateľov, kde pracuje ako upratovačka na dohodu. Zatiaľ žije aj spolu s deťmi v azylovom dome. Počas toho ako je v práci jej dcéru stráži kamarátka, navzájom si pomáhajú. Syn chodí do 3. triedy na ZŠ R. s tým, že v septembri bude opakovať ročník pre zlý prospech. Za ubytovanie v azylovom dome platí 89 Eur mesačne. Náklady na stravu za mesiac pre celú rodinu sú okolo 150 Eur + platí synovi 5 Eur mesačne za obedy v škole. Deťom oblečenie a hračky nekupuje, pretože ich dostáva v azylovom dome. Tiež má náklady na hygienické potreby a lieky. Partnera nemá. Manžel žije s novou partnerkou v S.. Podľa jej vedomostí bývajú v byte. Manžel je živnostník, vždy robil strechy. Myslí, že pracuje na Slovensku. Syn nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Predtým než začala pracovať, poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola odobratá po tom, čo manžel začal platiť výživné.

7. Manžel a otec maloletých detí pri výsluchu uviedol, že s manželkou si prestali rozumieť a následne si našiel inú partnerku. So svojou partnerkou nežije v spoločnej domácnosti. Býva v F. na ubytovni. Asi pol roka sa živí len brigádne s tým, že nie je evidovaný na úrade práce. Nemá ani podpísanú dohodu o vykonaní práce alebo pracovnú zmluvu. Zarobí sumu asi okolo 600 Eur s tým, že platí 200 Eur ubytovňu a 200 Eur posiela výživné. Motorové vozidlo nemá, vodičský preukaz má. Nehnuteľnosti nevlastní. Naposledy bol riadne zamestnaný v novembri 2020, kde zarobil sumu okolo 500 Eur mesačne s tým, že bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu, že už pre neho nebola práca. Zdravotné problémy nemá. Žiadne dávky zo strany štátu nepoberá. Na Úrade práce sa neevidoval, pretože ak by pracovnú ponuku neprijal, aj tak by ho vyradili. Cez leto zobral maloletú na východ k jeho mame. Tiež prispel nad rámec výživného na začiatku roka 70 Eur a kúpil deťom oblečenie, obuv. Nemá motorové vozidlo, preto je pre neho ťažké chodiť po deti, nemá finančné prostriedky na to, aby si ho zakúpil. Dokázal by prispievať sumou 250 Eur mesačne spolu na obe deti.

8. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že rodinu dlhodobo monitorujú. Súhlasil so zverením maloletých detí matke. Matka starostlivosť o maloleté deti zvláda. Čo sa týka výživného, súhlasil s návrhom matky, pokiaľ z vykonaného dokazovania nevyplynú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie inej výšky výživného. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo v neprítomnosti, matky kolízny opatrovník doplnil, že matka naďalej pracuje na dohodu s tým, že vykonáva upratovacie práce, pričom upratovanie v banke bolo ukončené a už upratuje len na pošte. Býva s deťmi naďalej v azylovom dome. D. je v 3. triede ZŠ a P. nastúpila do MŠ. Matke nemá kto iný pomôcť. Matka pracuje aj v azylovom

dome, za čo dostáva balíček potravín. Aj sociálna situácia otca nie je úplne priaznivá, avšak výživné požadované matkou sa mu zdá byť primerané vzhľadom na vek a potreby detí.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

11. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa , súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

17. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.

18. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 27.06.2009 a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako rok, netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a deti a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. a .

19. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobý a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany oboch manželov k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí. V uvedenom prípade rodičia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

20. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

23. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ).

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Otec opustil spoločnú domácnosť a o deti javí záujem len sporadicky vyživovaciu povinnosť si plnil v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia.

34. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Aj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v . Bežné záležitosti týkajúce sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.

35. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, celkové majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

36. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

37. Vzhľadom na vek oboch maloletých a ich odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 130 Eur mesačne na maloletého D. a 120 Eur mesačne na maloletú P. je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na obe maloleté deti s ohľadom na ich vek a zdravotný stav. Maloletý D. navštevuje 3. ročník základnej školy a maloletá P. navštevuje materskú školu, obe deti sú zdravé. Matka má s maloletými deťmi bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku. Výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, na ktorý súd prihliadal, je postavený na roveň finančnému plneniu. Zároveň platí, že čím sú deti menšie, tým je namieste, aby osobná starostlivosť rodiča bola viac zohľadňovaná. Otec sa na starostlivosti o maloleté deti od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v zásade nepodieľa, jeho záujem o deti je sporadický. Všetku starostlivosť o ich maloleté deti otec ponechala prakticky na matku. Matka aktuálne žije s deťmi v azylovom dobe, otec na ubytovni. Matka bola v období od 23.10.2019 do 31.05.2020 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavky na tri deti spolu vo výške 76,50 Eur. Matka má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom (jedno dieťa má z predošlého vzťahu), otec má vyživovacie povinnosti len k ich dvom maloletým deťom. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka pracuje na dohody o pracovnej činnosti s priemerným mesačným vymeriavacím základom za obdobie 3/2021-8/2021 vo výške 162,23 Eur. Otec bol podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni naposledy zamestnaný od 16.09.2020-25.11.2020, pričom za uvedené obdobie dosiahol priemerný vymeriavací základ vo výške 282,86 Eur mesačne. Otec je aktuálne nezamestnaný bez evidencie na úrade práce, pričom priznal príjem z brigád vo výške cca 600 Eur mesačne. Otec je zdravý muž v produktívnom veku, a preto je v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené výživné platiť.

38. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal preto súd len zo zistených príjmov otca ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť.

39. Otec pracoval v oblasti stavebníctva, v tomto odbore sú pracovníci stále vyhľadávaný a nie je podľa názoru súdu dôvod, aby si otec nemohol nájsť stále zamestnanie s príjmom, ktorý mu umožní stanovené výživné platiť. Aj napriek prebiehajúcej pandémii, situácia na trhu práce nie je tak nepriaznivá, aby si otec pravidelný príjem nemohol zabezpečiť. Okrem toho otec podľa všetkého nemá dostatočný záujem nájsť si stále zamestnanie, keďže sa ani len neeviduje na úrade práce. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili, preto je v možnostiach a schopnostiach otca stanovené výživné platiť. Otec si musí uvedomiť, že zabezpečiť výživu svojich detí, je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť dostatočné úsilie k tomu, aby si svoju vyživovaciu povinnosť vždy riadne plnil. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na deti matka poberá, zabezpečia, aby základné potreby maloletých detí boli primerane uspokojené.

40. Styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom matky ponechal bez úpravy, otec rovnako úpravu styku nežiadal. Aktuálne styk prebieha na základe dohody, matka otcovi v styku nebráni. Súd podotýka, že otec má právo sa s deťmi stretávať, a to po dohode s matkou maloletých detí a v prípade, že by sa v budúcnosti rodičia na úprave styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi domáhať a styk bude súdom upravený.

41. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).