Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-232-2020.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Subarea
23Cb/232/2020
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, zastúpeného Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: VAJDA GROUP s. r. o., Pri Starom Letisku 1/ a, Bratislava, IČO: 35 750 006, zastúpeného SP & R s. r. o., Maróthyho 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, o zaplatenie 50 469,48 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalobcovi n e v r a c i a súdny poplatok za žalobu.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14. 10. 2020 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 50 469,48 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX evidovaný Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, okres Bratislava III, obec Z., katastrálne územie Z. evidovaných na LV XXXX/X, 842 m2, zastavená plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 1/1, LV XXXX/XX, 257 m2, zastavená plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 1/1 a LV XXXX/XX, 1427 m2, zastavená plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 1/1. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na pozemkoch žalobcu, na ktorých sú postavené nasledovné stavby vo vlastníctve žalovaného, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaný Okresným úradom Bratislava
- katastrálnym odborom, okres Bratislava III, obec Z., katastrálne územie Z. evidovaných na LV XXXX/ X, HALA B, spoluvlastnícky podiel 1/1 a LV XXXX/XX, HALA, spoluvlastnícky podiel 1/1. Z uvedeného je nesporné, že pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a sú užívané žalovaným bez právneho titulu a bez platenia akejkoľvek náhrady od nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbám od 26. 01. 2010. V dôsledku užívania pozemkov dochádza na úkor žalobcu k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty pre žalovaného. V predmetnom prípade nastáva majetková nerovnováha medzi žalovaným a žalobcom z dôvodu absencie právneho dôvodu. Žalovaný užíva pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu na komerčné a podnikateľské účely bez právneho titulu. Za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktorý okrem iného spravuje majetok štátu, nehradí žiadnu odplatu. Žalovaný bezplatným užívaním pozemkov získal a naďalej získava bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Pri určení rozsahu výšky, o ktorú sa žalovaný obohatil vychádzal žalobca z obvyklého nájomného v mieste, kde sa pozemky nachádzajú a spôsobe ich využitia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných právnych veciach, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, spis. zn.: 16Co/328/2018 IČSS zo dňa 31. 10. 2019 podľa ktorého „užívaním sporných pozemkov vlastnícky patriacich žalobcovi sa žalovanému dostalo majetkovej hodnoty, ktorá už v okamihu jej získania nebola v súlade s právom, a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za toto užívanie, nakoľko takúto majetkovú hodnotu nebolo možné vydať. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho
pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci i s prihliadnutím na druh dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.“ Žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. S prihliadnutím na účel a spôsob užívania pozemkov žalovaným mal žalobca za to, že výška peňažnej náhrady sa má určiť podľa obvyklého nájomného, ktoré by žalovaný v danom mieste a čase platil, ak by pozemky užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Stanovenie výšky obvyklého nájomného za pozemky za obdobie od 01. 01. 2017 v rozlohe 2 526 m2 predstavuje VŠH nájmu (eur/ m2/rok) 5,328 eura a VŠH obvyklého nájmu (eur/rok) 13 458,58 eura; za obdobie od 01. 01. 2018 v rozlohe 2 526 m2 predstavuje VŠH nájmu (eur/ m2/rok) 5,328 eura a VŠH obvyklého nájmu (eur/rok) 13 458,58 eura; za obdobie od 01. 01. 2019 v rozlohe 2 526 m2 predstavuje VŠH nájmu (eur/ m2/rok) 5,328 eura a VŠH obvyklého nájmu (eur/rok) 13 458,58 eura a za obdobie od 01. 01. 2020 do 30. 09. 2020 v rozlohe 2 526 m2 predstavuje VŠH nájmu (eur/ m2/rok) 5,328 eura a VŠH obvyklého nájmu (eur/rok) 10 469,48 eura; spolu 50 469,48 eura. Žalobca pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia aplikoval závery znaleckého posudku č. 143/2014 vyhotoveným znalcom T.. P. O..
2. Dňa 10. 04. 2024 vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením, že so žalovaným uzavrel mimosúdnu dohodu.
3. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby po začatí pojednávania, s čím bol potrebný súhlas žalovaného, a preto súd konanie so súhlasom žalovaného podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.
8. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
10. Žalobcovi by vznikol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobu, ak by späťvzatie žaloby vykonal do prvého pojednávania vo veci samej. Nakoľko však späťvzatie žaloby podal až po prvom pojednávaní vo veci samej, podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku mu súd súdny poplatok za žalobu nevrátil.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Žalobca nepreukázal pri späťvzatí žaloby dôvodnosť jej podania (uviedol, že berie žalobu späť, pretože „so žalovaným uzavrel mimosúdnu dohodu“), pričom však takúto mimosúdnu dohodu súdu nepredložil, takže súd mal z tohto za preukázané, že žalobca neodôvodnene podaným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania.
16. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a náhrada trov konania patrila žalovanému ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko však si žalovaný nežiadal náhradu trov konania priznať, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a/ C.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 C.s.p.