Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-15-2020.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu R.. W. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX zast. JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, Svidník, Dr. Goldbergera 249/1 proti žalovanej W.. N. M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., Y. XXX/XX zast. JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, Svidník, Stropkovská 633/3 o zaplatenie 2 050,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 050,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 050,-Eur od 01. 01. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou (pôvodne vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 27Up/1801/2019) sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2 050,-Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej požičal sumu 4 000,-Eur. Túto sa zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,-Eur. Uhradila iba sumu 1 950,-Eur, zvyšnú časť dlžnej sumy neuhradila, preto sa svojho nároku domáhal súdnou cestou.
2. Ako dôkazy označil výpisy z účtu a vkladnej knižky. 3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 27Up/1801/2019, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že tvrdenia nie sú pravdivé. Aj keď už neboli manželia, žili v spoločnej domácnosti. Výpis z účtu, na ktorý pravidelne posielala 150,-Eur bol ich spoločným účtom, išlo o SPOROBONUS a každý mal dispozičné právo. Obaja mali prispievať rovnakou sumou. Ona si od žalobcu žiadne peniaze nepožičala a uvedený účet bol ich spoločnou vkladnou knižkou.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná síce bola spoludisponentkou, ale majiteľom vkladnej knižky bol žalobca a disponovanie s vkladnou knižkou bolo možné iba v prípade jej osobného predloženia na pobočke. Žalovaná s ňou nedisponovala, neuskutočnila žiadny výber ani fyzický vklad. Požičanú sumu 4 000,-Eur použila na splatenie pôžičky, ktorú mala v banke, a to v priebehu niekoľkých dní po obdržaní prostriedkov na účet. V odpore sa vôbec nevyjadrila k tomu, že jej žalobca poukázal sumu 4 000,-Eur.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že už v čase, keď neboli manželia, žili v spoločnej domácnosti v ubytovni, ktorú dostala od svojho zamestnávateľa. Dohodli sa, že si
zriadia spoločný účet SPOROBONUS, na ktorý budú prispievať spoločne po 150,-Eur. Daný účet bol ich spoločnou vkladnou knižkou. Nešlo o žiadnu pôžičku. Žalobca pracuje v SlSp, a.s., preto disponuje výpismi z účtu, ktoré však nepreukazujú žiadnu pôžičku, iba pravidelný príspevok na účet 150,-Eur mesačne, čo môže zakladať dojem o pravidelnej mesačnej splátke.
6. Po predbežnom prejednaní sporu žalobca doplnil svoje tvrdenia a uviedol, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. Pôžičku poskytol žalovanej dňa XX. XX. XXXX vo výške 4 000,-Eur poukázaním na jej účet IBAN M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, aby splatila úver, čo je možné preukázať výpisom z jej účtu. Z jej účtu bola pravidelne (17. dňa v mesiaci) realizovaná splátka 150,-Eur, ktorá predstavuje splátku pôžičky v dohodnutej výške. Žalovaná prestala splátky splácať v marci 2018, pretože v tom čase absolvovala pôrod. V čase poskytnutia pôžičky mal žalobca so žalovanou vzťah cca 2,5 mesiaca a každý z nich mal samostatné sporenie, on v spol. AXA a ona podúčet k účtu s názvom Sporenie k účtu. Žalovaná opakovane uvádza iné skutočnosti, ktoré majú preukázať, že nejde o pôžičku, zavádza súd. Z výpisu z účtu, ktorý žalobca predložil so žalobou vyplýva, že sa podieľal na spoločných výdavkoch domácnosti nákupmi v obchodných reťazcoch a nákupom oblečenia. Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie aj dožiadaním peňažného ústavu - Slovenskej sporiteľne, a.s. o výpisy z účtu žalovanej za obdobie január 2017 až marec 2018.
7. Žalovaná po predbežnom prejednaní sporu súdu zaslala výpis z účtu - vkladnej knižky. Podľa nej je z tohto výpisu zrejmé, že na daný účet posielali peniaze obaja a žalobca následne z neho vybral všetky peniaze.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX, na ktoré sa neodstavil žalobca, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, vyjadrením žalovanej, listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä výpisom z účtu žalobcu, výpisom z účtu žalovanej a prehľadom transakcií na vkladnej knižke. 9. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach. Uviedol, že preukázali logický sled udalostí, keď žalobca poskytol žalovanej pôžičku na splatenie úveru a túto splácala v splátkach na vkladnú knižku. Žalovaná uvádzala rôzne účely použitia, najprv tvrdila, že išlo o vklad na spoločné výdavky, potom, že boli použité na splatenie úveru za auto, dôveryhodnosť jej tvrdení je veľmi malá. Žalobca jej chcel pomôcť, aby nemusela platiť úroky z úveru, poskytol jej bezúročnú pôžičku splatnú v splátkach po 150,-Eur mesačne, čo žalovaná najprv aj platila, potom prestala. Pokiaľ žalovaný vybral peniaze z vkladnej knižky, táto bola na jeho meno a boli to jeho peniaze, žalovaná vkladnou knižkou nedisponovala.
10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že zmluva o pôžičke neexistuje. Nikdy nepopierali, že na jej účet boli poukázané finančné prostriedky vo výške 4 000,-Eur. Tieto boli použité na splatenie úveru na auto, ktoré používali spoločne a platila splátky po 150,-Eur. V tom čase strany sporu žili v spoločnej domácnosti a finančné prostriedky boli určené na zvýšenie obnosu na účte a použité na splatenie úveru za auto, ktoré užívali obaja, ale náklady zaň hradila iba ona. K uzavretiu manželstva došlo dňa 21. 10. 2017 a rozvod nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2019. Žalovaný neprispieval na bývanie, toto hradil zamestnávateľ žalovanej vo výške 75% a zvyšok platila žalovaná. Na vkladnú knižku prispieval aj žalobca sumou 150,-Eur. Išlo o spoločné sporenie a žalovanej nie je zrejmé, prečo by tam mal prispievať aj žalobca, ak to mali byť splátky pôžičky. Považuje za čudné, aby pri vklade žalobca nenapísal, že ide o pôžičku a žalovaná tiež nikde neuviedla, že ide o splátku. Následne právny zástupca žalovanej uviedol, že finančné prostriedky boli určené na spoločné fungovanie domácnosti. Nebolo preukázané, že išlo o zmluvu o pôžičke. Na vkladnej knižke bola žalovaná spoludisponentkou, čo potvrdzuje, že bola určená na spoločné žitie. Ak to mala byť pôžička, nie je zrejmé, či bola určená lehota na plnenie, žalobca žalovanú nevyzval na plnenie ani nepožiadal súd o určenie splatnosti. Žiadal žalobu zamietnuť.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že to nebola pôžička, boli to peniaze na spoločnú domácnosť, ona zostala bez všetkého, býval s ňou, živila ho. Ona by bola schopná splácať úver za auto aj naďalej.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, čo znamená, že môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán (veriteľ a dlžník), predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi (čo je právnym dôvodom vzniku pôžičky). K odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Vznik pôžičky tak predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky a ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Odovzdanie predmetu pôžičky má za následok vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané peniaze. 14. Základom hodnotiaceho princípu súdu okrem ľudských a odborných skúseností sú aj pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a jeho význam z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí izolovane aj v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním ostatných dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky v súlade, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie.
15. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX bola z účtu žalobcu na účet M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prevedená suma 4 000,-Eur.
16. Z prehľadu transakcií produktu SPORObonus, názov vkladnej knižky M. W., číslo vkladnej knižky M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 01. 10. 2016 do 29. 01. 2020 vyplýva, že vždy v posledný deň v mesiaci v období od 01/2017 (31. 01. 2017) do 08/2017 (31. 08. 2017) na túto vkladnú knižku vložil žalobca sumu 150,-Eur formou bezhotovostného vkladu. Následne realizoval bezhotovostný vklad dňa 04. 10. 2017 vo výške 150,-Eur a dňa 02. 06. 2018 vo výške 30,-Eur. Dňa 07. 11. 2017 bol realizovaný vklad v hotovosti vo výške 1 000,-Eur. Žalovaná na uvedenú vkladnú knižku vkladala sumu 150,-Eur mesačne za obdobie od 02/2017 do 02/2018 vždy k 17. dňu v mesiaci, keď mala na svojom bežnom účte zriadený trvalý príkaz na úhradu.
17. Z výpisu z osobného účtu žalovanej za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 03. 2018 súd zistil, že dňa 13. 01. 2017 bola na jej účet pripísaná suma 4 000,-Eur z účtu M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX M. W.. Dňa 16. 01. 2017 bola z jej účtu odpísaná suma 4 033,75 Eur v prospech účtu M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so správou pre príjemcu - zostatok 4 033,75. Zároveň súd z toho výpisu zistil, že bol na účte zriadený trvalý príkaz na úhradu 17. dňa v mesiaci vo výške 150,-Eur, a to od mesiaca február 2017. Posledný takýto trvalý príkaz bol zrealizovaný dňa 17. 02. 2018. Žalovaná mala zároveň aj podúčet Sporenie pre radosť, kde prispievala sumou 20,-Eur do mája 2017, kedy došlo k jeho zrušeniu a nahradeniu novým podúčtom Sporenie pre radosť s príspevkom 50,-Eur do februára 2018, kedy došlo k jeho zrušeniu. Tieto platby boli realizované tiež formou trvalého príkazu z účtu žalovanej.
18. Žalovaná v odpore ani vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu vôbec neuviedla skutočnosť, na aký účel mala slúžiť suma 4 000,-Eur, ktorú jej zaslal žalobca na účet, aj keď žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná sa vôbec nevyjadrila k tomu, že jej poslal na účet sumu 4 000,-Eur. Až na predbežnom prejednaní sporu tvrdila, že to bolo na bežné výdavky domácnosti. Následne na pojednávaní jej právny zástupca uviedol, že peniaze jej žalobca poslal, aby sa zvýšil obnos na účte a boli použité na splatenie úveru za auto a na tom istom pojednávaní žalovaná uviedla, že boli určené na spoločnú domácnosť.
19. Podľa názoru súdu došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, keď žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 4 000,-Eur, a to prevodom na jej účet dňa 13. 01. 2017. Peniaze použila žalovaná na splatenie zvyšnej časti úveru za auto vo výške 4 033,75 Eur dňa 16. 01. 2017, čo vyplýva z jej výpisu z účtu aj vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že jej žalobca peniaze dal na bežné výdavky domácnosti, keďže celú
poskytnutú sumu o tri dní po pripísaní na jej účet použila na splatenie zostávajúcej časti úveru za auto. Žalobca jej požičal finančné prostriedky za týmto účelom, čo jednoznačne vyplýva aj z výšky požičanej sumy a zostatku úveru, ktorý žalovaná splatila tri dni po pripísaní finančných prostriedkov od žalobcu na jej účet a žalobca jej týmto chcel pomôcť, keďže predčasné splatenie úveru znamená "ušetrenie" na úrokoch, ktoré tak žalovaná nemusela zaplatiť v plnej výške. Ak by mali byť finančné prostriedky určené na bežné výdavky na domácnosť, nie je zrejmé, prečo by malo ísť o takú vysokú sumu poslanú jednorazovo (po cca 2,5 mesačnej známosti), keď je pravdepodobné, že by sa žalobca podieľal na spoločných výdavkoch pravidelne každý mesiac, ale určite oveľa nižšou sumou a prečo žalovaná hneď po ich obdržaní predčasne splatila úver, ak malo ísť o finančné prostriedky určené na bežné výdavky spoločnej domácnosti. Na tom nič nemení ani tvrdenie, že žalovaná mohla úver za auto splácať aj naďalej a výška splátky úveru bola 150,-Eur. Právny zástupca žalovanej totiž sám uviedol, že úver za auto žalovaná predčasne splatila, čo sa udialo hneď potom ako jej žalobca poslal peniaze na účet. Z doložených dokladov ani nevyplýva, že si strany sporu napr. zariaďovali spoločnú domácnosť, s čím by boli spojené zvýšené výdavky. Ani tvrdenie, že všetky náklady s autom hradila žalovaná nie sú pravdivé, keď z výpisov z účtu žalobcu je možné zistiť zaplatenie PZP s poznámkou N. a nákupy pohonných hmôt.
20. Pokiaľ ide o splácanie pôžičky, súd na základe doložených listinných dokladov má za to, že bolo dohodnuté splatenie v splátkach po 150,-Eur, a to formou platieb na vkladnú knižku. Podľa žalovanej malo ísť o ich spoločnú vkladnú knižku, kde mali obaja prispievať rovnakou sumou a boli to finančné prostriedky na spoločné žitie. Ako majiteľ vkladnej knižky bol však uvedený iba žalobca, ktorý túto vkladnú knižku založil, mal ju k dispozícii (aj keď nepoprel, že žalovaná bola spoludisponentkou, ale tá ani netvrdila, že ju niekedy mala fyzicky k dispozícii a mohla s ňou nakladať) a v januári 2017 na ňu aj vložil prvý vklad. Žalovaná začala na túto vkladnú knižku prispievať až nasledujúci mesiac (február 2017), teda mesiac po tom, ako jej bola poskytnutá pôžička zo strany žalobcu. Je preto logicky vyvoditeľné, že malo ísť o splátku pôžičky splácanú nie na účet, ale na vkladnú knižku žalobcu. Žalobca na vkladnú knižku realizoval vklady pravidelne iba do leta 2017, následne uskutočnil už iba tri nepravidelné vklady (dva bezhotovostné a jeden hotovostný) v rôznych výškach, kým došlo k jej zrušeniu, ale žalovaná mala zriadený trvalý príkaz na úhradu každý mesiac vo výške 150,-Eur, pričom posledný bol zrealizovaný vo februári 2018.
21. Z logickej následnosti vyššie uvedených udalostí potom súd vyvodil záver, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou prevodom finančných prostriedkov vo výške 4 000,-Eur z účtu žalobcu na účet žalovanej dňa 13. 01. 2017 s dohodnutým spôsobom splácania v splátkach po 150,-Eur mesačne od februára 2017. Pri tomto spôsobe splácania mala byť posledná splátka zaplatená v mesiaci apríl 2019. Žalovaná zaplatila celkom sumu 1 950,-Eur (13 splátok po 150,- Eur), zvyšnú časť pôžičky nezaplatila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 2 050,-Eur. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že ak by aj išlo o pôžičku, tak žalobca ju nevyzval na plnenie ani nepodal návrh na určenie lehoty splatnosti, súd len poukazuje na skutočnosť, že ak by aj nebol dohodnutý spôsob splácania, tak samotnú žalobu zo dňa 02. 12. 2019 je možné považovať za výzvu na vrátenie požičanej sumy.
22. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 01. 01. 2020 a súd mu ho od tohto dátumu zo sumy 2 050,-Eur aj priznal. Jeho výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).