Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-22-2018.pdf
PDF · 75.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: O. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX O. - I. C., proti žalovanému: Tekfur Sarayi, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 44 990 626, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 6.12.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením, doručeného žalobcovi dňa 15.10.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu mzdy za jednotlivé mesiace v priemernej mesačnej mzde podľa jednotlivých mesiacov do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.9.2013 pracovný pomer na dobu neurčitú na funkciu sales manager. Dňa 15.10.2018 si na pošte prevzal list od žalovaného, ktorého obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. S dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca nesúhlasil a po jeho obdržaní ešte istý čas chodieval do práce, avšak neskôr mu zamestnávateľ znemožnil prístup na pracovisko. Potom do práce nechodil, odo dňa 5.11.2018 bol žalobca práceneschopný.
3. Žalobca mal za to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v liste od žalovaného sú nepravdivé, svojou povahou nie sú ani závažným porušením pracovného pomeru a nespĺňajú náležitosti ustanovené zákonom. Uvedené dôvody sú len všeobecnými dôvodmi, bez ich konkrétnej špecifikácie a dátumu, kedy k ich údajnému naplneniu malo dôjsť. Z uvedeného teda nemožno zistiť, či žalovaný dodržal okrem iného aj lehotu vyžadovanú v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že si nebol vedomý akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny, a už vôbec nie závažného. Okrem ustanovení Zákonníka práce žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 21 Cdo 1252/2002.
4. Žalobca v žalobe označil ako dôkazy okamžité skončenie pracovného pomeru - obálku, dochádzku za mesiac október a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. K žalobe žiadne dôkazy nepripojil. K pracovnej zmluve uviedol, že ju nemá, zamestnávateľ mu ju odmieta vydať, preto nech si ju vyžiada súd.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
7. Na prvom pojednávaní, konanom v neprítomnosti žalovaného, žalobca predložil dochádzku za mesiac október a okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru si prevzal na pošte 15.10.2018 a v tento deň aj oznámil konateľovi žalovaného, pánovi W., že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ďalej uviedol, že aj on bol konateľom spoločnosti, ale rozhodol sa z firmy odísť, lebo konateľ W. robil vo firme podivné veci. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu uviedol, že na pojednávaní ju nemá, ale mal by ju mať doma. Pojednávanie bolo vzhľadom na uvedené nové skutočnosti tvrdené žalobcom na pojednávaní, ako i vzhľadom na doplnenie dôkazov, odročené s tým, že žalobca do 31.12.2019 doloží do spisu pracovnú zmluvu, príp. oznámi súdu, či trvá na žalobe.
8. Na druhé pojednávanie konané dňa 27.10.2020 sa strany nedostavili, následne súd opätovne vyzval žalobcu na predloženie pracovnej zmluvy.
9. Súd napokon prejednal a rozhodol vec na treťom pojednávaní konanom dňa 15.10.2021, a to v neprítomnosti strán, postupom v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).
10. Z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že jeho dôvodom bolo konanie zamestnanca, v dôsledku ktorého je „narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, je spôsobená väčšia škoda, výkon konkurenčnej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa, používanie služobného vozidla na výkon konkurenčnej činnosti“.
11. Tvrdenie žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal až dňa 15.10.2018 považoval súd na nepopreté, t .j. za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP.
12. Z verejne prístupného obchodného registra súd zistil, že žalobca bol do 10.10.2018 konateľom žalovaného, pričom v jeho mene konal samostatne. Okrem toho od založenia, t .j. od 17.7.2018, bol konateľom obchodnej spoločnosti Q., so sídlom G. ktorej ďalšími spoločníkmi boli Q. Q. O. V., bytom tiež G. XXX/XX, O. - I. C. a ktorej predmetom činnosti boli rovnaké činnosti ako mal žalovaný (napr. skladovanie, prenájom hnuteľných vecí, skladovanie, kúpa a predaj tovaru, prevádzkovanie kultúrnych podujatí).
13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže skončiť okamžite pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka do dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
14. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca platí, že súhlas udelil.
15. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
16. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že žalobný návrh nie je dôvodný.
17. Žalobca tvrdil, že si nie je vedomý akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny, a už vôbec nie závažného, ktoré by mohlo byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že konaniu žalovaného nerozumie. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že dňa 17.7.2018 sa stal konateľom
konkurenčnej obchodnej spoločnosti, pričom z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že jeho dôvodom bola konkurenčná činnosť bez súhlasu zamestnávateľa.
18. Pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je okrem súdnej judikatúry dôležitý aj obsah pracovnej zmluvy, ktorá môže bližšie určovať práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, príp. vedúceho zamestnanca v postavení konateľa. Žalobca uviedol, že pracovnú zmluvu má doma, napriek opakovanej výzve súdu ju nepredložil, ani sa nedostavil na pojednávanie. Túto skutočnosť súd pri hodnotení dôkazov v konečnom dôsledku posúdil v neprospech žalobcu.
19. S prihliadnutím na zistenia z obchodného registra a uvedené závery súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako dostatočne určitý úkon, ktorý zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení § 70 Zákonníka práce. Dôvod skončenia pracovného pomeru pokiaľ ide o konkurenčnú činnosť a používanie služobného vozidla na túto činnosť je skutkovo vymedzený tak dostatočne, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom. Súd tiež prihliadal na následnú pasivitu žalobcu, ktorý svoje tvrdenia odporujúce dôkazom vykonaným v súlade s § 185 ods. 2 CSP súdu spoľahlivo nevysvetlil. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.