Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: O. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX O. - I. C., proti žalovanému: Tekfur Sarayi, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 44 990 626, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 6.12.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením, doručeného žalobcovi dňa 15.10.2018 podľa zamestnávateľom, je neplatné a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu mzdy za jednotlivé mesiace v priemernej mesačnej mzde podľa jednotlivých mesiacov do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.9.2013 pracovný pomer na dobu neurčitú na funkciu sales manager. Dňa 15.10.2018 si na pošte prevzal list od žalovaného, ktorého obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa . S dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca nesúhlasil a po jeho obdržaní ešte istý čas chodieval do práce, avšak neskôr mu zamestnávateľ znemožnil prístup na pracovisko. Potom do práce nechodil, odo dňa 5.11.2018 bol žalobca práceneschopný.

3. Žalobca mal za to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v liste od žalovaného sú nepravdivé, svojou povahou nie sú ani závažným porušením pracovného pomeru a nespĺňajú náležitosti ustanovené zákonom. Uvedené dôvody sú len všeobecnými dôvodmi, bez ich konkrétnej špecifikácie a dátumu, kedy k ich údajnému naplneniu malo dôjsť. Z uvedeného teda nemožno zistiť, či žalovaný dodržal okrem iného aj lehotu vyžadovanú v zmysle . Žalobca uviedol, že si nebol vedomý akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny, a už vôbec nie závažného. Okrem ustanovení žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky .

4. Žalobca v žalobe označil ako dôkazy okamžité skončenie pracovného pomeru - obálku, dochádzku za mesiac október a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. K žalobe žiadne dôkazy nepripojil. K pracovnej zmluve uviedol, že ju nemá, zamestnávateľ mu ju odmieta vydať, preto nech si ju vyžiada súd.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

7. Na prvom pojednávaní, konanom v neprítomnosti žalovaného, žalobca predložil dochádzku za mesiac október a okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru si prevzal na pošte 15.10.2018 a v tento deň aj oznámil konateľovi žalovaného, pánovi W., že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ďalej uviedol, že aj on bol konateľom spoločnosti, ale rozhodol sa z firmy odísť, lebo konateľ W. robil vo firme podivné veci. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu uviedol, že na pojednávaní ju nemá, ale mal by ju mať doma. Pojednávanie bolo vzhľadom na uvedené nové skutočnosti tvrdené žalobcom na pojednávaní, ako i vzhľadom na doplnenie dôkazov, odročené s tým, že žalobca do 31.12.2019 doloží do spisu pracovnú zmluvu, príp. oznámi súdu, či trvá na žalobe.

8. Na druhé pojednávanie konané dňa 27.10.2020 sa strany nedostavili, následne súd opätovne vyzval žalobcu na predloženie pracovnej zmluvy.

9. Súd napokon prejednal a rozhodol vec na treťom pojednávaní konanom dňa 15.10.2021, a to v neprítomnosti strán, postupom v zmysle .

10. Z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že jeho dôvodom bolo konanie zamestnanca, v dôsledku ktorého je „narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, je spôsobená väčšia škoda, výkon konkurenčnej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa, používanie služobného vozidla na výkon konkurenčnej činnosti“.

11. Tvrdenie žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal až dňa 15.10.2018 považoval súd na nepopreté, t .j. za nesporné v zmysle .

12. Z verejne prístupného obchodného registra súd zistil, že žalobca bol do 10.10.2018 konateľom žalovaného, pričom v jeho mene konal samostatne. Okrem toho od založenia, t .j. od 17.7.2018, bol konateľom obchodnej spoločnosti Q., so sídlom G. ktorej ďalšími spoločníkmi boli Q. Q. O. V., bytom tiež G. XXX/XX, O. - I. C. a ktorej predmetom činnosti boli rovnaké činnosti ako mal žalovaný (napr. skladovanie, prenájom hnuteľných vecí, skladovanie, kúpa a predaj tovaru, prevádzkovanie kultúrnych podujatí).

13. Podľa zamestnávateľ môže skončiť okamžite pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka do dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

14. Podľa zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca platí, že súhlas udelil.

15. Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

16. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že žalobný návrh nie je dôvodný.

17. Žalobca tvrdil, že si nie je vedomý akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny, a už vôbec nie závažného, ktoré by mohlo byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že konaniu žalovaného nerozumie. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že dňa 17.7.2018 sa stal konateľom

konkurenčnej obchodnej spoločnosti, pričom z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že jeho dôvodom bola konkurenčná činnosť bez súhlasu zamestnávateľa.

18. Pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je okrem súdnej judikatúry dôležitý aj obsah pracovnej zmluvy, ktorá môže bližšie určovať práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, príp. vedúceho zamestnanca v postavení konateľa. Žalobca uviedol, že pracovnú zmluvu má doma, napriek opakovanej výzve súdu ju nepredložil, ani sa nedostavil na pojednávanie. Túto skutočnosť súd pri hodnotení dôkazov v konečnom dôsledku posúdil v neprospech žalobcu.

19. S prihliadnutím na zistenia z obchodného registra a uvedené závery súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako dostatočne určitý úkon, ktorý zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení . Dôvod skončenia pracovného pomeru pokiaľ ide o konkurenčnú činnosť a používanie služobného vozidla na túto činnosť je skutkovo vymedzený tak dostatočne, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom. Súd tiež prihliadal na následnú pasivitu žalobcu, ktorý svoje tvrdenia odporujúce dôkazom vykonaným v súlade s súdu spoľahlivo nevysvetlil. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa a patrila náhrada trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. , podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.