Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/330/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., žalobkyne v 2. rade: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., zastúpených JUDr. Radomírom Jakabom, PhD., advokátom, so sídlom Bočná 10, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, za účasti intervenienta: F. G., nar. XX.XX.XXXX C. X, D., v konaní o určenie, že nájomný vzťah trvá, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Intervenient má právo voči žalobcom v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Pôvodne len žalobca v 1. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2012 domáhal určenia, že nájomný vzťah medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorého je odplatné užívanie bytu žalovaného nachádzajúceho sa v katastrálnom území Južné mesto, zapísaného na liste vlastníctva Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice, č. 13017 ako byt č. 10, nachádzajúci sa na C. H. I. X v Košiciach, na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemkoch parcela KN–C č. 1897 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela KN-C č. 1898 zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 a parcela KN-C č. 1899 zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, trvá. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX J. H. C. X K. D., že dňa 3.1.1989 bolo Obvodným národným výborom Košice IV vydané rozhodnutie o pridelení predmetného bytu F. G., toho času L., nar. X.X.XXXX. Žalobca tvrdil, že F. G. plánovala trvalo opustiť Slovenskú republiku a presťahovať sa do Veľkej Británie, z ktorého dôvodu v septembri 1995 uzavrela so žalobcom viacero dohôd, predmetom ktorých bolo odstúpenie predmetného bytu v prospech žalobcu, začo žalobca uhradil F. G. sumu 170.000,- Sk. Podľa žalobcu vôľou strán nebolo iba prenechanie veci do dočasného užívania, ale prevedenie práv a povinností nájomcu k predmetnému bytu na žalobcu, a to vrátane práva odkúpenia bytu do vlastníctva žalobcu. Tejto vôli, podľa žalobcu, zodpovedalo aj nasledujúce správanie sa oboch strán, a to opustenie Slovenskej republiky F. G. a doterajšie užívanie predmetného bytu žalobcom. Podľa žalobcu nájomný vzťah medzi ním a žalovaným malo kreovať správanie žalovaného, a síce jeho vedomosť o užívaní bytu žalobcom minimálne od roku 1997, kedy došlo k prihláseniu na trvalý pobyt, vedomosť žalovaného, že F. G. od 28.1.2003 prenechala predmetný byt do užívania žalobcu, že žalovaný prijímal platby nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu priamo od žalobcu, že žalovaný prejavil záujem doriešiť nájomný vzťah v prospech žalobcu a že i napriek vedomosti, že predmetný byt žalobca užíva 15 rokov, neurobil žalovaný žiadny relevantný krok smerujúci k vyprataniu bytu. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že

žalovaný jednoznačne prejavil vôľu deklarujúcu existenciu nájomného pomeru medzi stranami konania. Žalobca ďalej uviedol, že z právnych úkonov uzavretých medzi F. G. a ním v septembri 1995 vyplýva vôľa oboch strán previesť práva a povinnosti z nájmu predmetného bytu na žalobcu, t. j. podľa žalobcu došlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávok F. G. z nájomnéjo pomeru v zmysle ust. a násl. a dohody o prevzatí dlhov z nájomného pomeru žalobcom v zmysle ust. a násl. . Žalobca dal ďalej súdu do pozornosti skutočnosť, že listom zo dňa 1.3.2005 oznámil žalovanému prechod nájmu bytu v zmysle ust. , a to na podklade dohôd uzavretých medzi žalobcom a F. G. ako aj následného trvalého opustenia domácnosti z jej strany, pričom žalovaný ako vlastník bytu v prekluzívnej lehote uvedenej v ust. , tieto skutočnosti nenamietal súdnou cestou a toto právo mu zaniklo. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že F. G. sa vrátila na Slovensko a zo zištných dôvodov sa domáha vypratania predmetného bytu, ignorujúc dojednania existujúce medzi nimi a za tým účelom podala proti žalobcovi žalobu o vypratanie bytu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. , pričom vo vyjadreniach vyžiadaných zo strany konajúceho súdu sa Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. – správca bytu nevyjadril jednoznačne ohľadom postavenia žalobcu ako nájomcu predmetného bytu. Podľa žalobcu určenie, že nájomný pomer žalobcu k predmetnému bytu trvá, je relevantné aj vo vzťahu ku konaniu, predmetom ktorého je žaloba o vypratanie predmetného bytu. 2. Uznesením zo dňa 11.2.2013, č. k. -26, súd uložil žalovanému v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy, ust. , aby sa písomne vyjadril k žalobe. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. 3. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2016 F. G. oznámila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vstup do konania v procesnom postavení intervenienta na strane žalovaného. Vzhľadom na námietku nepripustnosti vstupu intervenienta do konania vznesenú tak žalobcom ako aj žalovaným, súd uznesením zo dňa 28.2.2017, č.k. -101 rozhodol o pripustení vstupu F. G., nar. X.X.XXXX do konania ako intervenienta na strane žalovaného. 4. Intervenient, F. G., sa ešte v procesnom postavení vedľajšieho účastníka vyjadrila k žalobe písomným podaním doručenom súdu dňa 14.1.2013. Intervenient k žalobe uviedol, že je jediným výlučným nájomcom bytu č. XX J. H. C. I. X K. D., a to na základe platného rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 3.1.1989 a na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.1.1989. Tvrdenie žalobcu o tom, že plánoval trvalo opustiť Slovenskú republiku a presťahovať sa do Veľkej Británie považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Poprel, žeby so žalobcom uzavrel dohody o odstúpení jeho bytu. Uviedol, že uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu a že za nájom prevzal sumu 170.000,- Sk. Tvrdenia žalobcu o akomsi prenechaní bytu do dočasného užívania, resp. prevedení práv a povinností nájomcu na žalobcu, vrátane práva na jeho odkúpenie do vlastníctva žalobcu, označil intervenient za vymyslené konštrukcie, ktoré sú naviac protiprávne. Žalobcu ako podnájomníka prihlásil sám v roku 1997, ktorý uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu na jeho meno a iba náklady na odpad uhrádzal žalobca na svoje meno. Podľa intervenienta žalobca od samého začiatku vedel, že je v nájomnom byte, resp. že byt užíva bez právneho titulu, pretože túto skutočnosť mu oznámil aj správca bytu, Bytový podnik mesta Košice v liste zo dňa 28.1.2003. Podľa intervenienta nie je pravdou, žeby žalovaný, teda Mesto Košice, mal vedomosť o tom, že predmetný byt prenechal žalobcovi na užívanie, keďže samotný žalovaný upozornil žalobcu na to, že byt užíva bez právneho titulu. Takisto podľa intervenienta nemožno uvažovať o tom, žeby postúpil na žalobcu nejakú pohľadávku z nájomného pomeru v zmysle ust. , pretože žiadnu pohľadávku z titulu nájomného voči Mestu Košice, nemal a v zmysle vyššie citovaného zákona postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Intervenient rovnako považoval za nesprávne aj úvahy žalobcu o vzniku nájomného vzťahu k predmetného bytu prechodom nájmu v zmysle ust. 708 na základe zmluvy o podnájme, ktorú spolu uzavreli. Prechod nájmu na žalobcu v zmysle ust. 708 a ust. a by bol možný len vtedy, keby intervenient a žalobca viedli spoločnú domácnosť, ktorá skutočnosť je hmotno-právnou podmienkou pre prípadný prechod nájmu v dôsledku úmrtia spoločného nájomcu, alebo v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti. Intervenient tvrdil, že so žalobcom nikdy spoločne domácnosť neviedli, takže takýto prechod nájmu na žalobcu je vylúčený. Z tohto dôvodu preto ani prenajímateľ, Mesto Košice, nemal dôvod postupovať v zmysle ust. , t.j. domáhať sa na súde, že k prechodu nájmu nedošlo. Záverom intervenient zdôraznil, že žalovaný, na základe jeho žiadosti zo dňa 20.6.1994 a 26.10.2008, listom zo dňa 30.11.2009 vyzval intervenienta na odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva a na uzavretie kúpnej zmluvy z čoho vyplýva, že žalovaný považoval za nájomcu predmetného bytu intervenienta, ktorého nájomný vzťah trvá s tým, že žiadny iný subjekt nemá k tomuto bytu nájomný vzťah.

5. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu, a to E. B., nar. XX.X.XXXX. Zároveň navrhol zmenu petitu reflektujúc na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 17.5.2017, č. k. -118 pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu, a to žalobcu v 2. rade, E. B., nar. XX.X.XXXX a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, ako to navrhol žalobca vo svojom podaní zo dňa 1.2.2017. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017, v ktorom žalobcom uplatnený nárok v konaní neuznal. Žalovaný v prvom rade vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že podľa žaloby mala p. F. G. natrvalo opustiť spoločnú domácnosť v septembri 1995 po podpise dohôd – prehlásení o odstúpení bytu zo dňa 24.9.1995 a prehlásení o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom zo dňa 18.9.1995. Ak mali žalobcovia za to, že sú spoločnými nájomcami predmetného bytu, návrh na určenie nájmu mohli podať na príslušnom súde do 18.9.1998, resp. najneskôr do 24.9.1998. Nakoľko žalobcovia podali žalobu až dňa 20.12.2012, urobili tak po uplynutí premlčacej lehoty. V prípade ak by sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania, žalovaný namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na požadovanom určení dôvodiac tým, že podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 3.1.1989 je výlučným nájomcom predmetného bytu F. G., teda intervenient, ktorá má do dnešného dňa podľa žalovaného platnú zmluvu o nájme predmetného bytu, a keďže spoločný nájom žalobcov k predmetnému bytu nevznikol, nemôže ani trvať. Podľa žalovaného v danom prípade absentuje právny titul, na základe ktorého mal žalobcom v 1. a 2. rade vzniknúť spoločný nájom predmetného bytu. Prechod nájmu bytu na žalobcov neprichádza do úvahy, pretože títo neviedli s p. G. spoločnú domácnosť ani jeden deň, a keďže žalobcovia a p. G. neviedli spoločnú domácnosť, nemala čo p. G. trvalo opustiť, a teda nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na žalobcu podľa v spojení s . V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že prihlásenie žalobcov na trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nemá žiaden právny význam. Pokiaľ ide o doručené prehlásenia, tie nemožno podľa žalovaného považovať ani za dohodu o postúpení pohľadávok F. G. z nájomného pomeru a ani za dohodu o prevzatí dlhov z nájomného pomeru. Ďalej žalovaný dal súdu do pozornosti skutočnosť, že z predložených dôkazov – prehlásení vyplýva záväzok F. G. previesť predmetný byt do vlastníctva žalobcu po jeho odkúpení od žalovaného v čo najkratšom čase. Ďalej uviedol, že z obsahu prehlásení vyplýva, že tieto majú znaky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súčasný právny stav podľa žalovaného je taký, že žalobcovia s rodinou užívajú predmetný byt bez právneho titulu a F. G. je jeho výlučnou nájomkyňou. To, že žalovaný doposiaľ nepristúpil k vyprataniu predmetného bytu žalovaný odôvodnil tým, že nájomný vzťah medzi ním a p. G. trvá a z existencie tohto nájomného vzťahu je jediným aktívne legitimovaným na podanie žaloby na vypratanie bytu práve nájomca bytu. Žalovaný ďalej tvrdil, že nikdy nedal písomný súhlas s podnájmom predmetného bytu, rovnako nikdy nevystavil mesačný zálohový predpis nájomného a služieb spojených s užívaním predmetného bytu na meno žalobcov v 1. a 2. rade. Nikdy teda nedošlo medzi sporovými stranami k dohode o predmete nájmu a o výške nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. To že žalobcovia platia za užívanie bytu bez právneho titulu platby vo výške nájomného je správne, pretože v opačnom prípade by sa bezdôvodne obohacovali na úkor žalovaného. 7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.1.2018, č. k. -146, ktorým žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Intervenientovi súd priznal právo voči žalobcom v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd tak rozhodol, nakoľko vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia svoje právo uplatnili na súde podanou žalobou po uplynutí premlčacej lehoty. 8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.10.2019,č. k. -177 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. V odôvodnení odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku, dôvodiac neodôvodnením vecnej legitimácie strán sporu súdom prvej inštancie, pričom zdôraznil, že súdy v každom štádiu konania sú povinné preskúmavať aktívnu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pochybil, ak riešil otázku premlčania bez toho, aby mal vyriešenú otázku vecnej legitimácie, teda či žalobcovia sú nositeľmi nimi tvrdeného práva. Za takejto situácie bol záver súdu o premlčaní práva žalobcov predčasný. 10. V zmysle ust. (ďalej len ), ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi

jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( SR), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť ukladá zákon, opačný prístup už sám o sebe predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces. 11. Súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie Južné mesto, okres Košice IV, obec D. – A., M. N. O. I. XX J. P. J. C. H. I. X, D., vo vchode č. 3 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom 535, postaveného na pozemkoch, parcela č. 1897 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcele č. 1898 zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 a parcele č. 1899 zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v pomere 244/10000 (čiastočný výpis z LV č. XXXXX na č. l. 6). Obvodný národný výbor Košice IV rozhodnutím zo dňa 3.1.1989, č. Byt.-00594/88/Bi rozhodol o pridelení bytu č. XX J. H. C. X v D. F. L. (rozhodnutie o pridelení bytu na č. l. 36). Na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice IV zo dňa 3.1.1989 bol F. L. dňa 11.1.1989 odovzdaný byt do užívania (zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.1.1989 na č. l. 37). Dňa 28.4.1990 F. L., Q. D. uzavrela manželstvo s A. G., pričom sa dohodli na priezvisku Hricko – Hricková (sobášny list č. 249/2009 na č. l. 38). Dňa 18.9.1993 F. G., nar. X.X.XXXX ako nájomca a A. B., nar. XX.XX.XXXX ako prenajímateľ uzavreli dohodu, na základe ktorej F. G. prenajala byt na C. I. X v D. A. B., od 18.9.1995 na dobu neurčitú (listina zo dňa 18.9.1993 na č. l. 42). Dňa 18.9.1995 F. G. svojim podpisom na listine označenej ako „Prehlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom“ potvrdila prevzatie sumy 120.000,- Sk od A. B. za prenajatie bytu na C. H. I. X v D. na dobu neurčitú. Na tejto listine A. B. sa zaviazal do termínu 24.9.1995 vyplatiť ešte peňažnú sumu v hodnote 50.000,- P. F. G. (listina zo dňa 18.9.1995 na č. l. 10). Dňa 24.9.1995 F. G. čestne prehlásila, že uvedeného dňa prebrala sumu 50.000,- Sk za odstúpenie bytu na C. H. I. X v D. na 2. poschodí od A. B.. Zároveň sa zaviazala, že prepis predmetného bytu na meno A. B. bude vykonaný po jeho odkúpení do osobného vlastníctva, a to v čo najkratšom čase (listina zo dňa 24.9.1995 na č. l. 9). Bytový podnik mesta Košice listom zo dňa 8.9.1997 oznámil Miestnemu úradu Mestskej časti Juh, bytovému odboru, že ku dňu 8.9.1997 boli na trvalý pobyt na adrese C. I. X K. D. prihlásený L. F., nar. X.X.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.X.XXXX, B. B., nar. XX.X.XXXX a B. B., nar. XX.X.XXXX (listina zo dňa 8.9.1997 na č. l. 13). Zo záznamu spísaného na Bytovom referáte dňa 29.1.2003 vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade bola Bytovým podnikom mesta Košice osobne upozornená, že byt č. 10 na Panelovej č. 3 v Košiciach užíva spolu s manželom A. a 2 maloletými deťmi bez právneho titulu a že Bytový podnik mesta Košice ako správca trvá na jeho uvoľnení (záznam spísaný na Bytovom referáte dňa 29.1.2003 na č. l. 40). F. G. žiadosťami podanými u žalovaného dňa 20.6.1994 a 26.10.2009 žiadala o odkúpenie bytu č. XX J. C. I. X K. D. do osobného vlastníctva (fotokópia žiadosti zo dňa 20.6.1994 na č. l. 47 a fotokópia žiadosti zo dňa 18.11.2008 na č. l. 46). Na výzvu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. oznámil súdu, že Dombradiovcov nepovažuje ani za nájomcov, ani iných oprávnených užívateľov predmetného bytu, že súhlas s prenájmom bytu nebol daný, že nikdy nedalo súhlas F. L. k podnájmu predmetného bytu (fotokópia listiny na č. l. 141). F. G. podala na tunajšom súde dňa 3.6.2010 žalobou, ktorou sa domáha, aby súd uložil A. B. povinnosť vypratať spolu s členmi jeho domácnosti byt č. XX J. H. C. X K. D., na 2. poschodí. Uznesením zo dňa 16.5.2013, č. k. -142, súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. (pripojený spis Okresného súdu Košice II sp. zn. ). 12. Z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplynulo, že žalobcovia zaplatili F. G., ktorá sa rozhodla odísť žiť do Anglicka, sumu 170.000,-Sk nie za účelom prenájmu bytu na ulici C. X, K. D., ale za odkúpenie, resp. odstúpenie tohto bytu. Skutočnosť, že v prehlásení o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom sa uvádza, že poskytnutá suma bola dohodnutá za prenájom, zohľadňovala jednak to, že žalobcovia i F. G. si boli vedomý toho, že F. G. nie je vlastníčkou predmetného bytu, ale nájomníčkou a tiež zohľadňovala obavy F. G., aby nebola trestné stíhania za to, že sa obohacuje na mestskom byte. Po 3 až 4 rokoch žalobcovia nahlásili bytovému podniku, že obývajú predmetný byt. Trvalý pobyt na tejto adrese nahlásili už v roku 1995. Žalovaného žiadali o odkúpenie tohto bytu, avšak bezúspešne, nakoľko žalovaný uvádzal, že žalobcovia nemajú k bytu žiadne právo, na základe ktorého by mali možnosť byt odkúpiť. Zálohové platby za užívanie bytu žalobcovia spočiatku uhrádzali pod menom F. G. a približne od roku 2002 tieto platby uhrádzali pod svojím menom. Žalovaný približne dva krát žiadal žalobcov, aby vypratali predmetný byt, pričom prvý krát sa tak stalo po podaní žaloby na súd.

Na adrese C. X, D. mali žalobcovia s F. G. evidovaný spoločný trvalý pobyt, avšak v spoločnej domácnosti spolu nežili. Žalobkyňa v 2. rade sa vyjadrila, že s výpoveďou žalobcu v 1. rade sa stotožňuje a nad rámec jeho výpovede uviedla, že spoločný úmysel žalobcov a F. G. odstúpiť predmetný byt žalobcom, sa odrazil v dodatku, ktorý bol spísaný žalobkyňou v 2. rade, v ktorom sa už uvádzalo, že suma 170.000,- Sk bola F. G. vyplatená za odstúpenie, odkúpenie predmetného bytu. Ďalej doplnila, že F. G. prejavila vôľu pomôcť pri vybavení odkúpenia tohto bytu od vlastníka, Mesta Košice (výpoveď žalobcov v zápisnici o pojednávaní zo dňa 3.5.2021 na č. l. 212). 13. V konaní bol vypočutý svedok A. C., ktorý tvrdenia žalobcov o tom, že žalobcovia zaplatili F. G. sumu 170.000,- Sk za trvalé odstúpenie predmetného bytu F. G. v prospech žalobcov, keďže mala v úmysle opustiť Slovensko a presťahovať sa do zahraničia (výpoveď svedka v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.9.2021 na č. l. 225). 14. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa ust. (ďalej len ), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust. , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ust. , (1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. (2) Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. (3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Podľa ust. , ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel. Podľa ust. , ustanovenia a a platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Podľa ust. , prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa . Podľa ust. , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nebola dôvodná. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia a že nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 16. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu. Súd aplikujúc ust. posudzoval prípustnosť predmetnej určovacej žaloby podľa procesných predpisov účinných v čase začatia konania, a to podľa príslušných ustanovení , konkrétne podľa . Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že sporové strany majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. 17. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 18. Strana konania má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jeho žalobe vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 112/2004 - 81/2006 ZSP uzavrel, že určovacia žaloba v zmysle má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa . V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Naliehavý právny záujem na určení práva nie je daný vtedy, ak je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu, resp. ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. 19. Súd mal v danom prípade za preukázané, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu Obvodného národného výboru Košice IV, zo dňa 3.1.1989, sa intervenientka F. G. stala užívateľkou bytu nachádzajúceho sa v D., J. H. C. X, pričom toto jej právo osobného užívania bytu sa od 1.1.1992 zo zákona zmenilo na nájom ( ). Žalobcovia, podľa zistení vyplývajúcich z nesporných skutočností a listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, konkrétne z listiny označenej ako „Prehlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom“ a listiny označenej ako „Prehlásenie o odstúpení bytu“, sa nasťahovali do predmetného bytu v roku 1995. Žalobcovia sa ujali užívania predmetného bytu na základe toho, že im to umožnila nájomníčka F. G., a to potom ako sa so žalobcami dohodla na „odstúpení“ predmetného bytu v prospech žalobcov, za čo žalobcovia zaplatili intervenientke sumu 170.000,- Sk, pričom skutočnosť, že intervenientka prevzala od žalobcov uvedenú sumu, nebola sporná. 20. Z listinného dôkazu „Prehlásenie o odstúpení bytu“ zo dňa 24.9.1995, z výsluchu žalobcu v 1. rade, ktorého výpoveď potvrdil v konaní vypočutý svedok A. C., mal súd za preukázané, že úmyslom žalobcov a intervenientky nebolo uzavrieť zmluvu o podnájme, ale prevedenie práv a povinností nájomcu z intervenientky na žalobcov. Uvedené právne úkony žalobcovia a intervenientka urobili bez ingerencie vlastníka bytu, žalovaného.

21. V konaní však nebolo tvrdené a ani preukázané, že by aj po urobení uvedených právnych úkonov medzi žalobcami a intervenientkou, nájomný vzťah medzi žalovaným a intervenientkou F. G. zanikol zákonným spôsobom. Netvrdil to ani žalovaný a ani intervenientka a nevyplynulo to ani z vykonaného dokazovania. Teda nebolo zistené, aby došlo k odstúpeniu od zmluvy, či už zo strany intervenientky alebo žalovaného, aby došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o skončení nájmu, resp. aby došlo k podaniu výpovede, či už zo strany intervenientky alebo žalovaného. 22. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobcovia užívajú predmetný byt, prinajmenšom už od roku 1997, o čom svedčí list Bytového podniku mesta Košice zo dňa 8.9.1997, ktorým listom oznámil Miestnemu úradu Mestskej časti Juh, bytovému odboru, že ku dňu 8.9.1997 boli na trvalý pobyt na adrese C. I. X K. D. prihlásený L. F. (intervenientka), A. B. (žalobca v 1. rade), E. B. (žalobkyňa v 2. rade), B. B., a B. B.. Žalovaný aj napriek tejto vedomosti, že intervenientka ako nájomníčka prenechala predmetný byt do užívania žalobcom bez jeho súhlasu, ktorým konaním sa intervenientka dopustila porušenia zákona zakladajúceho výpovedný dôvod v zmysle , nevyužil svoje právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vypovedať nájom bytu. 23. Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, že by právo nájmu bytu prešlo na žalobcov v zmysle ust. až 708 . Prechod nájmu bytu z nájomcu na ďalšie osoby pripúšťa len v dôsledku smrti doterajšieho nájomcu (- ) alebo v prípade, že doterajší nájomca trvalo opustil spoločnú domácnosť prenajatého bytu, teda ju opustil definitívne a nastálo ( ). V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by žalobcovia žili s intervenientkou v spoločnej domácnosti, teda akákoľvek úvaha o trvalom opustení spoločnej domácnosti intervenientkou je v danom prípade bezpredmetná. Nakoľko v danom prípade nedošlo k žiadnemu prechodu nájmu bytu na žalobcov, nebolo preto ani potrebné, aby sa žalovaný v lehote ustanovenej v ust. , domáhal na súde určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. 24. Aj keď sa intervenientka dohodla so žalobcami na užívaní bytu, takúto dohodu nie je možné považovať za platnú, lebo sa tak stalo v rozpore so zákonom a na základe porušenia povinnosti intervenientkou ako nájomníčky. Žalobcovia sa teda nemohli domnievať, že sú nájomcami bytu z akéhokoľvek titulu. Žalobcovia v snahe legalizovať užívanie predmetného bytu, žiadali žalovaného opakovane o predloženie nájomnej zmluvy (žiadosť zo dňa 1.3.2005 na č. l. 18 a zo dňa 9.12.2009 na č. l. 19). Žalobcovia však v konaní nepreukázali, že by získali akýkoľvek písomný súhlas s užívaním predmetného bytu zo strany žalovaného. Navyše už v roku 2003 boli žalobcovia zo strany žalovaného upozornený, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu. 25. Existencia možnej konkludentnej dohody medzi stranami sporu o vzniku nájomného pomeru, vykonaným dokazovaním nebola preukázaná, nakoľko aj bezformálna dohoda, ktorou zmluvné strany medzi sebou zakladajú právny vzťah a tým i vzájomné práva a povinnosti, by musela vykazovať znaky zhodného prejavu vôle oboch účastníkov smerujúcich k založeniu určitého právneho vzťahu, t.j. v konkrétnom prípade k nájmu bytu žalobcami. To, že žalovaný žalobcov zaevidoval ako užívateľov bytu pre účely platenia nájomného, alebo im vydal potvrdenie potrebné pre uzavretie zmlúv na odber elektrickej energie a plynu, nemohlo mať za následok vznik práva nájmu žalobcov podľa .

26. Riadiac sa uvedenými úvahami súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, že sú nositeľmi práva, o ktoré v konaní ide, z ktorého dôvodu im v konaní o určenie, že nájomný vzťah trvá, nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Tento záver má dopad aj na posúdenie procesného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby, a síce existencie naliehavého právneho záujmu. Rozsudok o určovacej žalobe má deklaratórny účinok, teda potvrdzuje už existujúce hmotné práva a povinnosti. Vzhľadom na zistenie súdu, že žalobcom právo nájmu k bytu nikdy nevzniklo, nie je možné, aby bolo ohrozené alebo že by ich právne postavenie bolo neisté. Na základe uvedeného je preto potrebné konštatovať, že v danom prípade nie daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.

27. Vzhľadom na uvedený záver sa súd už nezaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.

28. Podľa ust. , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 29. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným o trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovia boli v konaní neúspešný a teda nevzniklo im právo na náhradu trov konania. V konaní úspešnému žalovanému by patrilo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v priebehu konania však žalovanému žiadne odôvodnené a účelné trovy konania nevznikli. Preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 32. Vo vzťahu medzi žalobcami a intervenientom o trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. tak, že intervenientovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko intervenient, ktorý vystupoval v konaní na strane žalovaného, bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.