Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XX, XXX XX L., proti žalovanej: H. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XX, XXX XX L., právne zastúpená: Mgr. Peter Kavulič, advokát, so sídlom Tkáčska 6507/2, 080 01 Prešov, o zrušenie spoločného nájmu, takto

rozhodol:

I. z r u š u j e právo spoločného nájmu k 3 - izbovému družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome S. - XX, vchod N., podlažie P., na ul. P. Č.. XX P. L. s tým, že tento byt bude naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen Bytového družstva Prešov žalobca,

II. žalovaná je p o v i n n á vypratať predmetný byt v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 17.01.2020 navrhol žalobca, aby súd zrušil spoločný nájom bytu tak, že výlučným nájomcom a výlučným členom Bytového družstva k družstevnému bytu č. XX v bytovom dome č. S. - XX, vchod N., podlažie P., na ul. P. Č.. XX P. L. bude žalobca. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaná sa dňa 22.11.2018 odsťahovala z predmetného bytu spolu s maloletou dcérou, ktorej nie je biologickým otcom, pričom predmetný rodinný dom žalovaná nadobudla aj z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalobca v rámci odôvodnenia žaloby, resp. jej doplnenia uviedol množstvo skutočnosti, ktoré nemali zásadný vplyv na posúdenie prejednávanej veci.

2. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 25.11.2020 k žalobe uviedla, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce. Poukázala na to, že predmetný byt im bol pridelený počas trvania manželstva. Ďalej uviedla, že žalobca spoločnú domácnosť sústavne zaťažoval nespočetnými dlžobami a exekúciami, ktoré väčšinou uhrádzala žalovaná a dokonca v jednom prípade došlo aj k dražbe osobného motorového vozidla. Uviedla, že všetky úhrady spojené s užívaním bytu, náklady na opravy, rekonštrukciu uhrádzala ona. Zároveň uhrádzala školné a náklady na súkromnú strednú školu pre syna, ďalej aj jeho doučovanie na vysokú školu a samotné vysokoškolské štúdium. Platila aj poistky, náklady na stravu, a tiež sa starala o vytváranie úspor. Ako prílohy svojho podania žalovaná súdu predložila doklady preukazujúce dlhy žalobcu.

3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že od času, odkedy sa manželka odsťahovala z bytu, t.j. od novembra 2018 býva v byte sám, resp. je tam niekedy aj jeho matka a výlučne sám aj uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu. Náklady na byt predstavujú sumu 183 EUR, v rámci čoho je zarátaný nájom bytu, elektrina, plyn, internet a mobil. Žalobca uviedol, že uvedené náklady uhrádza z

invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 435,50 EUR mesačne. Ďalej poukázal na to, že ešte pred uzavretím manželstva, ktoré uzavreli dňa 25.07.1991 mal úspory v Slovenskej štátnej sporiteľni vo výške cca 90.000,- Sk, kde mal založené 3 vkladné knižky. Taktiež mal od roku 1986 osobné motorové vozidlo Š. XXX a v roku 1988 zakúpil garáž. Predmetné motorové vozidlo odpredal v roku 1994 za sumu 45.000,- Sk a garáž asi v roku 1997 za sumu 100.000,- Sk. Žalovaný taktiež uviedol, že ešte pred uzavretím manželstva zakúpil určité hnuteľné veci, ktorých hodnota mohla byť asi okolo 5.000,- Sk, teda spolu jeho majetková hodnota pred uzavretím manželstva predstavovala cca 240.000,- Sk. Žalobca uviedol, že po uzavretí manželstva so žalovanou odkúpil polovicu rodinného domu na ul. Y. (druhú polovicu odkúpila jeho sestra), a to za celkovú sumu 150.000,- Sk, t.j. každý zaplatil sumu 75.000,- Sk, pričom sa jednalo o dom jeho starých rodičov a sumu 150.000,- Sk bolo potrebné uhradiť z dôvodu zaplatenia dedičských podielov po súrodencoch jeho otca. Predmetný rodinný dom zrekonštruovali hlavne za pomoci jeho otca a brata, a zhodnotili ho tak, že následne bol predaný za sumu 1.350.000,- Sk, z čoho on utŕžil sumu 850.000,- Sk, keďže sa podieľal na rekonštrukcii domu a sestra, ktorá sa na rekonštrukcii domu nepodieľala, utŕžila sumu 500.000,- Sk. Z tejto sumy bol následne zakúpený členský podiel v Bytovom družstve k predmetnému bytu za sumu cca 311.000,- Sk.

4. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že po uzavretí manželstva so žalobcom bývali v obci G. v dome jej starých rodičov, pričom tam aj plánovali vystavať rodinný dom, avšak následne manžel navrhol investíciu do kúpy rodinného domu na ul. Y. P. L., s čím ona aj súhlasila. Na rozdiel od žalobcu uviedla, že sumu 50.000,- Sk síce investoval do kúpy domu manžel, ale ona zabezpečila sumu 25.000,- Sk pôžičkou od svojej mamy a brata, pričom tieto pôžičky doposiaľ neboli vrátené. (Pozn.: žalobca túto skutočnosť poprel a uviedol, že celá suma 75.000,- Sk bola uhradená z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva). Žalovaná ďalej poukázala na to, že je pravdou, že za prostriedky, ktoré boli utŕžená z predaja rodinného domu na ul. Y. P. L. bol zaplatený členský podiel k predmetnému bytu, pričom aj keď bol byt pridelený ešte v roku 1993, v uvedenom byte nebývali a presťahovali sa tam až v roku 1998. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca bol počas manželstva nezamestnaný, nemal pravidelný príjem a v podstate ona zabezpečovala chod domácnosti, a taktiež zabezpečila aj rekonštrukciu bytu (výmenu okien, podláh, kuchynskej linky) a väčšou mierou sa pričinila o udržanie predmetného bytu, keďže neboli uhrádzane platby za byt, preto dostali výpoveď z nájmu, dokonca už mali byť deložovaní a ona si musela od kolegyne požičať sumu 30.000,- Sk, aby tomu zabránila uhradením dlhu. Taktiež poukázala na to, že žalobca mal množstvo dlhov a exekúcii, ktoré ona musela za neho v prevažnej miere vyrovnať. Žalovaná potvrdila, že v novembri roku 2018 sa odsťahovala do rodinného domu v obci G. B. P., kde bývala najprv rok v podnájme, a potom jej vlastník domu ponúkol odkúpenie domu, ktorý aj odkúpila, pričom finančné prostriedky na zakúpenie tohto domu mala z hypotekárneho úveru z predaja rodinného domu v G. a z pôžičky od svojej tety, teda nie je pravdou, že na kúpu tohto domu použila aj prostriedky patriace do BSM.

5. Podľa (ďalej len ), byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Podľa , súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať. Podľa , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

6. Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

7. Podľa , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa , náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Podľa , náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. Podľa , prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. Podľa , ak ide o prípady podľa prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt. Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že strany sporu sú spoločnými nájomcami predmetného bytu a členmi Bytového družstva Prešov. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že rozsudkom zo dňa 09.07.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2019 (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2019) bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že manželstvo neplnilo dlhodobo väčšinu svojich funkcií, pričom funkcie manželstva sa obmedzili čiastočne len na výchovnú funkciu vo vzťahu k maloletej H., ktorá nie je biologickou dcérou odporcu (žalobcu), čo medzi sporu nebolo sporné. Ostatné funkcie manželstvo neplnilo, medzi manželmi boli rozpory a napätie, a preto nie je dôvod ponechávať strany sporu v tomto už len formálnom zväzku, keďže nie je predpoklad, aby obnovili riadne manželské spolužitie.

9. Súd v predmetnej veci skúmal skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie veci a okrem iného bral do úvahy závery, ktoré vyplývajú z judikatúry, konkrétne R 78/1970, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní takéhoto návrhu súd prihliada napr. k širším okolnostiam rozvratu manželstva a sociálnej situácii s ohľadom na možnosti nového usporiadania bytových pomerov, k zdravotnému stavu, k spoločenskému významu a náročnosti ich práce, ako aj k tomu, kto z rozvedených manželov sa pričinil o to, aby nadobudli právo na užívanie bytu, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený a podobne. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že z pripojeného rozvodového spisu nevyplývajú také konkrétne skutočností, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že jeden z manželov sa vo výraznejšej miere pričinil o rozvrat manželstva. V súvislosti so zdravotným stavom poukazuje na to, že žalobca je invalidným dôchodcom. Sám sa vyjadril, že je v podstate nevidiaci, čo žalovaná nerozporovala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa podstatnejšou mierou podieľal na nadobudnutí členských práv k predmetnému družstevnému bytu, a to tým, že podľa neho výlučne zo svojich prostriedkov, resp. podľa žalovanej predstavovali jeho prostriedky 2/3, odkúpil podiel na rodinnom dome na ul. Y. P. L., ktorý bol následne zhodnotený a odpredaný a z týchto prostriedkov boli zakúpené členské práva k predmetnému bytu. Na druhej strane mal súd ale za preukázané, že už počas manželstva v neskoršom období, sa naopak práve žalovaná väčšou mierou podieľala na udržaní predmetného bytu, a to tým spôsobom, že uhrádzala dlhy, ktoré vznikli z dôvodu neplatenia nákladov spojených s užívaním bytu a odvrátila výpoveď z nájmu, resp. dokonca aj možnosť vypratania z bytu. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci G. B. P., kde býva so svojou dcérou, pričom žalovaná sa vyjadrila, že prostriedky, ktoré použila na zakúpenie tohto rodinného domu boli jej výlučnými prostriedkami (hypotéka, prostriedky z predaja rodinného domu v Radvanovciach a pôžička od tety) a hoci žalobca tvrdil, že žalovaná použila na kúpu tohto domu aj finančné prostriedky z BSM, je nepochybné, že žalovaná zakúpila tento dom až po právoplatnosti rozvodu, preto je jeho výlučnou vlastníčkou, a takýmto spôsobom má zabezpečené bývanie. V konaní na druhej strane ale nebolo preukázané, aby mal žalobca iné možnosti bývania, keďže je nepochybné, že býva v predmetnom byte sám, resp. sporadicky tam býva aj jeho matka, pričom žalobca aj sám uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu, keďže poberá invalidný dôchodok vo výške 435,50 EUR.

10. Súd zároveň poukazuje na to, že strany sporu v rámci svojich písomných vyjadrení, resp. aj ústnych prednesov na pojednávaní prezentovali množstvo skutkových tvrdení, ktoré ale podľa názoru súdu môžu mať význam až pri prípadnom riešení vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vrátane trhovej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu.

11. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci je na mieste zrušenie práva spoločného nájmu k bytu tak, že výlučným nájomcom a členom Bytového družstva Prešov bude žalobca s tým, že žalovaná vyprace predmetný byt v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil druhým výrokom tohto rozsudku lehotu na vypratanie predmetného bytu, aj keď je zrejme, že žalovaná tento byt neobýva, ale pre prípad, žeby v predmetnom byte mala ešte nejaké svoje veci, bola určená táto lehota. Súd taktiež ani s poukazom na ustanovenie nerozhodoval o prípadnom pridelení náhradného bytu, náhradného ubytovania, resp. prístrešia, keďže mal za nesporne preukázané, že žalovaná vlastní rodinný dom, v ktorom aj reálne býva a za týchto okolností by povinnosť zabezpečenia náhradného bytu, ktorá spočíva napr. v zabezpečení nájmu k primeranému bytu, bola iba formálnou povinnosťou nemajúcou oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že je v záujme oboch strán sporu vysporiadať ich spoločný nájom k bytu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).