Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-103-2020.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: G. V., bytom U. Q., Ľ. H. 6, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 20. 10. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva právo náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. 10. 2020, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07. 2020 potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07. 2020, zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Levice zo dňa 06. 07. 2020 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím a spôsobom posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s poukazom na doložené psychiatrické vyšetrenie žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu. III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10. 2020 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - prepúšťacou správou z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení zo dňa 24. 09. 2018, 26. 11. 2019, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 08. 06. 2016, 14. 06. 2016.
Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa od 24 roku veku je v starostlivosti psychiatra pre zmiešanú poruchu osobnosti u emočne nestabilnej poruchy osobnosti s poruchami správania a sociability. Opakovane bola hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach v Nových Zámkoch, vo Veľkom Záluží a v Hronovciach. Aktuálne je hospitalizovaná od novembra 2019 za účelom ústavnej psychiatrickej liečby v Psychatrickej nemocnici v Hronovciach. Opakovane bola vyšetrovaná psychológom, pri psychologickom vyšetrení potvrdený organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa, ktorý podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudková lekárka určila minimálnu psychiatrickú liečbu, pri ktorej je stav stabilizovaný. K zhoršeniu dochádza po vynechaní liekov a zlej spolupráci. Prognóza je nepriaznivá, pri uvedenom postoji žalobkyni k liečbe. Nie je vylúčené ani účelové konanie s rentovými tendenciami. Iné posudkovo závažné ochorenie, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je dokumentované.
Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 30 %.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej uviedla, že od 26. 11. 2019 do 14. 12., 2020 bola hospitalizovaná v PN Hronovce. Ako vyplýva z prepúšťacej správy zo 14. 12. 2020, jej stav bol hodnotený ako organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa. Prognóza sa do budúcna javí ako nepriaznivá v zmysle zlepšenia kognitívnych schopností. Počas celej hospitalizácie nedošlo k zlepšeniu kognitívnych schopností, bolo konštatované, že je schopná samostatného fungovania, avšak nie vykonávania zárobkovej schopnosti. Bola zaradená do chráneného bývania pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach. Je toho názoru, že jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne a vo všetkých súvislostiach. Taktiež namietala, že za jej ďalšie ochorenia jej nebola navýšená miera poklesu o 10 %. Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 02. 2021 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyni bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú Zákonné a správne.
Námietka žalobkyne týkajúca sa nedostatočného vyhodnotenia jej zdravotného stavu nie je dôvodná, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia na základe všetkých doložených lekárskych nálezov dospel k záveru, že zdravotné postihnutia žalobkyne nezodpovedajú vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalobkyňa nepreukázala doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali tento záver odborného posudku. Žalovaná má za to, že posudok je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.
Pokiaľ žalobkyňa namieta nesúlad medzi posudkovými závermi posudkového lekára sociálneho poistenia 12. 10. 2020 a klinickým nálezom zhrnutým v neskoršej prepúšťacej správe zo 14. 12. 2020 žalovaná uviedla, že skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 06. 07. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach dňa 06. 07. 2020, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil organické a duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity - organický psychosyndróm stredne ťažké formy podľa V. položka 1 písm. a/. Poukázal na to, že žalobkyňa bola opakovanej hospitalizovaná v rôznych psychiatrických zariadeniach pre poruchy osobnosti a heteroagresívne správania sa v domácom prostredí. V pozadí týchto chovaní a porúch ako aj osobnostnej dekompenzácie bola jej nepriaznivá sociálna situácia, predtým bývala s matkou. Po jej smrti sa fakticky stala bezdomovkyňou, je 2krát rozvedená, z 1 manželstva mala syna, ktorý zomrel vo veku 4 rokov po zrážke autom. Vzdelanie má základné, pracovala ako robotníčka na viacerých miestach, naposledy ako chyžná. Od r. 1997 nepracuje, potom sporadicky, ojedinele aktivačné práce. Aktuálne umiestnená v Psychiatrickej nemocnici Hronovce za účelom absolvovania ochrannej psychiatrickej liečby. Ide o dekompenzovanú symplexnú osobnosť s maladaptívnym priebehom pri zmiešanej poruche osobnosti, kde uvedenými, opakovanými hospitalizáciami demaskovaný organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa. Aktuálne pod ústavnou liečbou stav čiastočne stabilizovaný, avšak extra muros nekontrolovateľne dochádza k akútnym psychotickým dekompenzáciám aj vďaka liekovej non kompliance. Prognóza čo do budúcnosti sa javí nepriaznivá pri uvedenom postoji posudzovanej, nie je vylúčená ani účelovosť jej konania. ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil organické a duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity - organický psychosyndróm, stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, čím invalidita nevznikla. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
11. V dôsledku podaného odvolania prvostupňový správny orgán predložil posudkovú spisovú dokumentáciu dňa 02. 09. 2020 posudkovému lekárovi ústredia z dôvodu, že nevyhovel odvolaniu žalobkyne a nemenil svoj posudkový záver.
12. Druhostupňový posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10. 2020 v jej neprítomnosti v súvislosti s prijatými opatreniami počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., podľa ktorého sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom v nasledujúcom období vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní na základe predloženej lekárskej dokumentácie.
Posudkový lekár ústredia sa oboznámil s predloženými prepúšťacími správami, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii žalobkyňa od 24 roku veku je v starostlivosti psychiatra pre zmiešanú poruchu osobnosti u emočne nestabilnej poruchy osobnosti s poruchami správania a sociability. Opakovane bola hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach v Nových Zámkoch, vo Veľkom Záluží a v Hronovciach. Aktuálne je hospitalizovaná od novembra 2019 za účelom ústavnej psychiatrickej liečby v Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach. Opakovane bola vyšetrovaná psychológom, pri psychologickom vyšetrení potvrdený organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa, ktorý podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudková lekárka určila minimálnu psychiatrickú liečbu, pri ktorej je stav stabilizovaný. K zhoršeniu dochádza po vynechaní liekov a zlej spolupráci. Prognóza je nepriaznivá, pri uvedenom postoji žalobkyni k liečbe. Nie je vylúčené ani účelové konanie s rentovými tendenciami. Iné posudkovo závažné ochorenie, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je dokumentované.
Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 30 %.
13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 15. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 18. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 19. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach. 20. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.
21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).