Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/63/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVDOM s. r. o., Rakovo 33, 038 42 Rakovo, IČO: 36849863, zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:50711776 proti povinnému: 1.) F.. O. H.G., J.: X.X.XXXX, XXX, XXX XX H. J. Y., 2.) S.. I. H., J.: XX.X.XXXX, XXX, XXX XX H. J. Y. obidvaja zast.: JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4.831 04 Bratislava, IČO: S2 961 249 o vymoženie 11758,19 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 01001 Žilina, IČO: 42064171, pod sp. zn. 322EX 109/21, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinných v 1.) a v 2.) rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.01.2021 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 11758,19 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 06.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2020 a vykonateľnosť dňa 18.12.2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 24.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 26.01.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 01001 Žilina, ktorý danú exekúciu vedie pod spisovou značkou 322EX 109/21.

3. Dňa 13.04.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie s prílohou, ktorú tvorí poverenie, elektronický doklad o odoslaní dovolania zo dňa 26.02.2021 a Dovolanie žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XX/XXXX a návrh na odklad vykonateľnosti. Spolu s podaným návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj jeho prípis, vyjadrenie oprávneného zo dňa 06.04.2021. Dňa 27.07.2021 doručil súdny exekútor na základe výzvy súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.02.2021 s doručenkami o ich doručení do vlastných rúk povinnému v 1.) a v 2.) rade dňa 25.02.2021. Návrh povinných na zastavenie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený elektronicky dňa 15.03.2021. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie bola dodržaná s ohľadom na ustanovenie a zákona číslo o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie teda začala plynúť od 01.03.2021 a návrh na zastavenie exekúcie je preto podaný v zákonom stanovenej lehote.

4. Povinní sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhajú zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa povinných za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu je fakt, že povinní podali dňa 26.02.2021 dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Žiline spis.

zn.: XCo/XX/XXXX z 24.11.2020 (ďalej aj ako „Rozsudok KS ZA“), ktorý v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Martin spis. zn.: XXC/XXX/XXXX z 06.11.2019 (ďalej aj ako „Rozsudok OS MT“), predstavuje exekučný titul v tomto exekučnom konaní. Povinní spolu s dovolaním podali návrh na odklad vykonateľnosti Rozsudku KS ZA aj takto: „Z webového sídla finstat.sk vyplýva, že žalobca nemá od roku 2019 žiadne tržby, teda nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Rovnako z podania žalobcu vyplýva, že pôvodný spoločník a konateľ žalobcu (Z. S.) zomrel v roku 2018 a jeho obchodný podiel bol predmetom dedenia a v súčasnosti patrí jeho životnej partnerke. Krátkodobé záväzky žalobcu sú vo výške 32 397 EUR. Výsledok hospodárenia žalobcu z minulých rokov zodpovedá sume - 33 281 EUR. Okrem toho, podľa vedomostí žalovaných žalobca nemá žiaden majetok. Žalovaní sa tak v prípade úspechu v spore nemajú z čoho uspokojiť. V prípade, ak by žalovaní boli povinný zaplatiť žalobcovi v tejto fáze sumu uloženú Rozsudkom (v súčasnosti 31 579,98 EUR) a následne by bolo dovolanie úspešné (a v dôsledku autoritatívneho názoru dovolacieho súdu žaloba zamietnutá), je viac než pravdepodobné, že žalovaní by sa uhradenej pohľadávky žalobcu už nemohli domôcť, pretože žalobca nemá žiaden majetok a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Rovnako by to platilo aj trovách konania a trovách právneho zastúpenia, ktoré sú po 12 ročnom konaní na úrovní niekoľko tisíc eur, pričom nie je bez významu to, že výška príslušenstva (úroky z omeškania) už presiahla istinu pohľadávky žalobcu. Na druhej strane, žalovaní sú fyzické osoby, ktoré riadne podnikajú a vykonávajú podnikateľskú činnosť. V dôsledku toho, že žalovaní sú fyzické osoby a riadne podnikajú, sa žalobca môže svojho nároku domôcť aj po prípadnom neúspechu žalovaných v dovolaní. V prípade odloženia vykonateľnosti Napadnutého rozsudku žalobcovi fakticky žiadna ujma nevzniká, pretože nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a je potom otázny zmysel ďalšej existencie žalobcu ako takého. Žalovaní sú preto názoru, že možná ujma žalovaných hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti Napadnutého rozsudku prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu žalobcu, nakoľko vzhľadom na majetok a zázemie Žalobcu reálne hrozí, že rozhodovanie Najvyššieho súdu SR o dovolaní sa po úhrade sumy uloženej Rozsudkom stane konaním o akademickej otázke a nie uplatňovaním spravodlivosti v reálnom živote. Z týchto dôvodov žalovaní žiadajú dovolací súd o odklad vykonateľnosti Napadnutého rozsudku.“ Povinní v návrhu ďalej konštatujú, že ďalšie pokračovanie úkonov v exekúcií až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odklade vykonateľnosti Rozsudku KS ZA (prakticky však až do rozhodnutia dovolacieho súdu) veľmi pravdepodobne bude mať absolútne nezvratné účinky smerom k majetku povinných, pretože v prípade, ak sa akýkoľvek majetok povinných dostane do sféry dispozície oprávneného, tak v prípade úspechu dovolania (teda v dôsledku autoritatívneho názoru dovolacieho súdu bude žaloba oprávneného zamietnutá), žalovaní by sa akejkoľvek časti uhradenej pohľadávky a svojho majetku už nemohli domôcť, pretože by fakticky už nemali od koho a z čoho. V tejto situácií by postavenie povinných bolo rovnako žalostné aj z toho pohľadu, že v prípade svojho úspechu v konaní (t. j. v prípade zamietnutia žaloby) pokiaľ ide o trovy konania vo výške niekoľko tisíc eur nemajú fakticky z čoho a od koho uspokojiť. Uvedené skutočnosti si preto zjavne vyžadujú zásah exekučného súdu do prebiehajúcej exekúcie, ak sa má naplniť imperatív z SR o materiálnom právnom štáte. Povinní žiadajú exekučný súd o obozretnosť pri rozhodovaní o tomto návrhu a vyzývajú na posúdenie praktických dopadov situácie: - ak by časť pohľadávky bola vymožená, ale o odklade vykonateľnosti by bolo rozhodnuté až po vymožení tejto časti pohľadávky oprávneného, čím by odklad vykonateľnosti mal pre povinných iba obmedzený význam, - ak by časť pohľadávky bola vymožená, a došlo by k zrušeniu exekučného titulu (Rozsudku KS ZA) rozhodnutím dovolacieho súdu. Finančné škody by v obidvoch prípadoch boli pre povinných obrovské a predovšetkým, povinní, vzhľadom na nemajetnosť oprávneného, nemajú v takom prípade žiadne právne prostriedky, ktorým by sa svojho majetku domohli naspäť a bez právneho významu by bol pre nich aj o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Možná ujma povinných hroziaca v prípade pokračovania v exekúcií ďaleko prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu oprávneného nakoľko vzhľadom na majetok a zázemie oprávneného reálne hrozí, že prebiehajúce dovolacie konanie sa po vymožení aj časti sumy uloženej Rozsudkom KS ZA stane konaním o akademickej otázke a nie uplatňovaním spravodlivosti v reálnom živote. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, povinní navrhujú aby exekučný súd v celom rozsahu zastavil exekúciu vedenú na Exekučnom úrade Žilina Mgr. Bernarda Janíka vedenú pod spis. zn.: 322EX 109/21.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že s podaným návrhom povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nesúhlasí. Oprávnený tvrdí, že iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu neexistujú, nakoľko aj keď povinní v rade 1./ a 2./ podali dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu Žilina, tak do volacie konanie je samostatné konanie a nebráni vymáhateľnosti exekučných titulov. V

Slovenskom súdnom systéme existuje len prvoinštančné a odvolacie konanie a je tu zaužívaná prax dvoj inštančného konania preto je zrejme, že dovolacie konanie je samostatným konaním. Je potrebné dať na vedomosť aj tú skutočnosť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky je dovolacím konaním tzv. mimoriadnym konaním. Skutočnosti ktoré uvádzajú povinní v rade 1./ a 2./ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, sú skutočnosťami, ktorými povinní disponujú len ako uvádzajú s webového portálu www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, ktorý nie je portálom overeným a nemusí a nemá povinnosť uvádzať pravdivé údaje. Tieto údaje môžu byť skreslené a zároveň vyfabulované len povinnými. Je pravdou, že bývalý konateľ - spoločník p. Z. S. zomrel, avšak v tejto obch. spoločnosti bol na základe Valného zhromaždenia ustanovený nový konateľ

- spoločník, ktorý túto spoločnosť momentálne riadi. Skutočnosti či má oprávnený nejaký majetok a či vykonáva podnikateľskú činnosť, nie je možné v žiadnom prípade zistiť z dostupných portálov a preto sú tieto informácie len umelo vytvorené povinnými v rade 1./ a v 2./ a zároveň vyfabulované. Oprávnenému vzniká s určitosťou ujma, nakoľko niekoľko rokov sa súdil a bol v predmetnom spore úspešný, preto je dôvodné viesť exekučné konanie, nakoľko povinní v rade 1./ a 2./ sa dobrovoľne plneniu na základe rozsudku nepodujali. Nie je na hodnotení povinných či má zmysel existencia oprávneného a žiadny zákon nezakazuje existenciu povinného ak aj podnikateľskú činnosť nevykonáva, čo oprávnený v celom rozsahu rozporuje. V žiadnom prípade nebude mať exekučné konanie proti povinným nezvratný účinok smerom k ich majetku, nakoľko ako tvrdia vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, sú osobami, ktoré riadne podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a s určitosťou povinní disponujú majetkom. Úspech dovolacieho konania nie je relevantné hodnotiť oprávneným, ktorý predmetné dovolacie konanie ani nehodnotí, ale z písomného prejavu je zrejme, že povinní očakávajú úspech dovolacieho konania, čo však nie je zaručené a v žiadnom prípade garantované. Ak povinní poukazujú na dve situácie: ak by časť pohľadávky bola vymožená. ale o odklade vykonateľnosti by bolo rozhodnuté až po vymožení tejto časti pohľadávky oprávneného, čim by odklad vykonateľnosti mal pre povinných iba obmedzený význam. Ak by časť pohľadávky bola vymožená. a došlo by k zrušeniu exekučného titulu rozhodnutím dovolacieho súdu. Ani jeden dôvod a argumentácia povinných neobstojí. Finančné škody by pre povinných neboli s určitosťou obrovské ako tvrdia, nakoľko si museli byť vedomí tej skutočnosti, že ak je vydaný rozsudok prvostupňovým a potvrdený rozsudok odvolacím súdom a v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti podá oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky, čo aj oprávnený vykonal, preto na túto možnosť museli byť pripravení a s takouto možnosťou počítať. Nie je v kompetencií povinných hodnotiť, či oprávnený je nemajetný atď. Vzhľadom na hore uvedené konštatovania, fakty a vyjadrenia oprávneného žiadame súd aby návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a aby poverený súdny exekútor v exekučnom konaní pokračoval.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorý ho podali. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

14. Exekučný súd vo vykonávacom konaní nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

15. Súd po preskúmaní doručeného návrhu povinných na zastavenie exekúcie a jeho príloh dospel k záveru, že v danom prípade podanému návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko tento nie je dôvodný a opodstatnený. Dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie je podľa povinných podanie dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.11.2020 vrátane návrhu na odklad jeho vykonateľnosti. Predmetným rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. XXC/XXX/ XXXX zo dňa 06.11.2019 vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 11758,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy 11758,19 EUR od 27.03.2009 do zaplatenia. Povinní žiadali danú exekúciu zastaviť podľa ustanovenia Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinní majú za to, že podanie dovolania spĺňa predpoklady na to, aby toto bolo považované za inú skutočnosť, ktorú považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko jeho podanie bráni vymáhateľnosti daného exekučného titulu, aj keď sú si vedomí, že samotné jeho podanie nezakladá nárok na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia a taktiež, že o tejto skutočnosti musí rozhodnúť dovolací súd. Zároveň predpokladajú, že dovolaniu, ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia bude vyhovené. Súd s poukazom na vyjadrenie povinných, kde povinní sú si vedomí toho, že podanie dovolania nemá suspenzívne (odkladné) účinky uvádza, že samotné podanie dovolania pre exekučný súd nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné podanému návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyhovieť, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť, ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Mimoriadnosť dovolania spočíva v tom, že sa ním dovolateľ domáha prieskumu už právoplatného príp. vykonateľného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci - teda po tom, ako bola dovolateľova vec už posúdená dvomi súdnymi inštanciami. Jeho dôvodnosť a prípustnosť (z hľadiska splnenia procesných podmienok) je výlučne na posúdení súdu príslušného

sa ním zaoberať. Súd zároveň dopĺňa, že aj keby povinní predložili súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu, súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Za iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu nemožno považovať ani ničím nepodložené tvrdenia povinných o majetkových pomeroch oprávneného. Fakt, že za nejaké obdobie oprávnený nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, neznamená jeho zníženie majetku. Oprávnený môže disponovať hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom bez ohľadu na výsledok jeho hospodárskej činnosti.

17. Súd len pre úplnosť k ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uvádza, že zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie dovolania voči právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred dovolacím súdom.

18. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mali povinní voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 06.11.2019 potvrdeného v časti vymáhaného nároku vyplývajúceho z prvého výroku exekučného titulu rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 24.11.2020. Súd konštatuje, že exekučné konanie, ako aj exekúcia sa začala oprávnene a to z dôvodu, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im bolo týmto exekučným titulom uložené.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Povinní ani oprávnený si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili žiadne trovy, preto súd o trovách povinných a oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.