Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Miroslava Baňackého a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému B. W. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 21. 4. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 18. októbra 2021 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému B. W., nar. 5. XX. XXXX v M., trvale bytom Z. J. č. XXX

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. zo dňa 21. 4. 2021 uznal obžalovaného B. W. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 20.08.2020 prevzal v mieste bydliska výzvu Okresného súdu Michalovce na nástup výkonu trestu do Ústavu na výkon väzby Košice v lehote najneskôr do 25.08.2020, ktorý mal nastúpiť na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce, sp.zn. zo dňa 14.04.2020, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom i napriek tomu bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu a do výkonu trestu bol dodaný až dňa 7.9.2020 z miesta bydliska na základe nariadenia Okresného súdu Michalovce o jeho dodaní do výkonu trestu.

Súd mu za to uložil podľa s použitím , , na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že vykonal trest nepodmienečný v trvaní 8 mesiacov 7. 5. 2021, 6 mesiacov nepodmienečne za nenastúpenie trestu považuje za neprimerane prísny. Je toho názoru, že samotné prejednanie pred súdom by považoval za dostatočné a navrhuje upustiť od potrestania. V prípade, že sa krajský súd nestotožní s týmto jeho návrhom je toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestného konania postačuje uloženie alternatívneho trestu, resp. trestu odňatia slobody v kratšom trvaní. Navrhuje, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že upustí od potrestania, eventuálne mu uloží iný primeraný trest.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný B. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, na základe čoho okresný súd riadnym zákonným postupom v zmysle a nasl. prijal toho vyhlásenie o vine a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vo vzťahu k samotnému výroku o treste krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu došlo k riadnemu zisteniu všetkých okolností majúcich význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery a to vrátane zistenia všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa osoby obžalovaného a jeho predchádzajúceho života.

Obžalovaný B. W. tak, ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. , kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zo správy o povesti z obce Zálužice a aj z ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva len všeobecné hodnotenie obžalovaného.

Po preskúmaní dokazovania vykonaného okresným súdom vo vzťahu k výroku o treste krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a pri rozhodovaní vychádzal z podmienok ukladania účelu trestu, ktoré sú vyjadrené v ustanovení a a nasl.

Okresný súd obžalovanému B. W. uložil podľa , s použitím , , trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, okresný súd považoval za nevyhnutný a zároveň dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Okresný súd u obžalovaného zistil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ustanovenia , a . U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle a to, že sa priznal a skutok oľutoval. Obžalovaný svoje konanie už v prípravnom konaní priznal a oľutoval ho, čo následne zopakoval aj na hlavnom pojednávaní. Súd vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle ustanovenia a to, že bol už za trestný čin odsúdený. Obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. . Zároveň skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Michalovce, sp. zn. . Súd teda v zmysle ustanovenia neupravoval trestnú sadzbu, ktorá je v prípade tohto trestného činu v rozmedzí 0-2 roky.

Okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a poukázal na to, že obžalovaný spáchal skutok v čase trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, kedy má povinnosť viesť riadny život, obžalovaný vedel, že má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, a aj tak to neurobil, obžalovaný vedel, že je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale nesprával sa tak. Obžalovaný nevyužil fakt, že mu zo strany súdu uložením podmienečného trestu bola poskytnutá šanca na to, aby preukázal, že dokáže viesť riadny život a nie je potrebné, aby trest vykonával v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Zároveň okresný súd uviedol, že obžalovaný aj skutok vo veci , za ktorý je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, rovnako spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Teda jeho život nie je taký, aby súd v tomto prípade uvažoval o alternatíve, namiesto trestu odňatia slobody. Okresný súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého nemožno uložiť podmienečný trest v prípade, ak došlo k spáchaniu úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okresný súd dospel k názoru, že v uvedenom prípade neexistuje žiadna iná možnosť ako uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia podľa , pretože obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu v roku 2004 a bol z neho prepustený 19.7.2004. Teda za posledných 10 rokov od spáchania skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania do výroku o treste preskúmal výrok napadnutého rozsudku o treste ako celku a dospel k záveru oproti záveru okresného súdu, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je v danom konkrétnom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny, vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti a je toho názoru, že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie je trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov dostatočným vyjadrením odsúdenia trestného činu obžalovaného spoločnosťou.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.