Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/252/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:47967692, proti žalovanému: Á. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XXX, o zaplatenie 1.675,66 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,66 Eur spolu so zmluvným úrokom 838,33 Eur, úrokom z omeškania vo výške 502,49 Eur, úrokom z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 1.035,66 Eur, vo výške 5,25% ročne od 18.08.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.675,66 Eur s prísl. z titulu zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2011, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý riadne nesplácal a dlh predstavuje žalovanú sumu.

2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 24.11.2011 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,-Eur, za ktorý sa žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní zaviazal zaplatiť v pravidelných 70 mesačných splátkach vo výške 60,72 Eur celkom spolu sumu 3713,78Eur, keďže celková výška nákladov bola vyčíslená na 1.713,78Eur. Žalovaný uhradil sumu 1480,91 Eur. Ročná úroková sadzba bola určená vo výške 24,50%. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 13.9.2017, termín prvej splátky na 13.12.2011, splatnosť jednotlivých splátok k 13. dňu v mesiaci. Zmluva obsahuje údaj o RPMN. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach riadne a včas, právny predchodca žalobcu ku dňu 31.7.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a listom zo dňa 31.7.2014 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade celého dlhu. Žalovaný dlh nevyrovnal, a preto právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd o zaplatenie sumy 1.675,66 Eur s prísl..

5. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2011, z aktuálneho stavu úveru, z obsahu žaloby a z listu zo dňa 31.7.2014.

6. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2017 a z príslušnej časti prílohy.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.: zo dňa 19.03.2018 v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 519,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 519,09 Eur od 1.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu súd zamieta. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Predmetný rozsudok žalobca napadol odvolaním, a to v časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (výrok II.), ako aj vo výroku o trovách konania (výrok III.). 9. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: zo dňa 20.08.2018, ktorým zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v ďalšom konaní sa má súd prvej inštancie opätovne zaoberať nárokom žalobcu v jeho zamietnutej časti, posúdením platnosti, či neplatnosti dohodnutých úrokov či inej odplaty v spotrebiteľskej zmluve uzavretej so žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie znovu prijme záver o neplatnosti dohody o odplate, či o bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, tento svoj záver náležite odôvodní odkazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a právnu úpravu, ktorú na posúdenie veci aplikoval tak, aby jeho rozhodnutie bolo úplné, presvedčivé a preskúmateľné súdom aj v prípadom odvolacom konaní. Súd prvej inštancie bude vychádzať zo záveru, že len vyšší percentuálny pomer sumy poskytnutej oproti sume, ktorú je povinný dlžník vrátiť, nie je v danom prípade bez ďalšieho právnym dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Pre prípad, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že veriteľovi patrí právo na úroky zo zmluvy, rozhodne tiež o nároku žalobcu na úroky z úveru, ktoré si žalobca uplatnil tak do času zosplatnenia dlhu, ako aj po dni jeho zosplatnenia.

10. Tunajší súd zaslal uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 19.03.2018 na vyjadrenie stranám konania. Žalovaný sa v súdom určenej lehote nevyjadril. 11. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 07.11.2018 oznámil súdu, že žalovaný po podaní odvolania do dňa vyhotovenia tohto podania uhradil v prospech žalobcu sumu 100,- Eur. Zároveň žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.156,57 Eur, úroky vo výške 1669,01 Eur, úroky vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.156,57 Eur od 1.6.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.156,57 Eur od 1.6.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“ 12. Tunajší súd uznesením sp. zn.: zo dňa28.06.2019 pripustil zmenu petitu v zmysle vyššie citovaného podania žalobcu zo dňa 07.11.2018. 13. Žalobca v podaniach zo dňa 23.08.2019 a 28.11.2019, ktorými reagoval na výzvy súdu, poukázal na znenie čl. 4 bod 4.6 Obchodných podmienok a čl. 4 bod 4.1 Obchodných podmienok. 14. Podaním zo dňa 27.08.2020 žalobca súdu oznámil, že s prihliadnutím na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , na ktoré vo svojej výzve poukázal Okresný súd Trebišov, vyčíslil zmluvný úrok vo výške 1.709,03 Eur, pričom do zosplatnenia žalovaný uhradil úroky vo výške 870,70 Eur, preto žalobca žiadal zmluvné úroky vo výške 838,33 Eur. V súvislosti s istinou žalobca uviedol, že žalovaný realizoval úhrad do zospaltenia vo výške 324,34 Eur a po zosplatnení vo výške 640,- Eur. Z uvedeného dôvodu žiadal zaplatenie istiny vo výške 1035,66 Eur. Čo sa týka úrokov z omeškania žalobca uviedol, že žiada vyčíslené úroky z omeškania vo výške 502,49 Eur a úrok z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 1035,66 Eurvo výške 5,25 % ročne od 18.08.2020 do zaplatenia. 15. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 16. Tunajší súd na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona opätovne preskúmal žalobu spolu s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti týkajúcej sa dlžnej sumy istiny, vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania je dôvodný. 17. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

18. Podľa až 4 v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov. 22. Podľa ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, t. j. Poštová banka a.s. a žalovaným vznikol úverový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej veriteľ poskytoval žalovanému v zmluve špecifikovaný úverový rámec a žalovaný sa zaviazal čerpaný úver riadne a včas splácať. Súd tento vzťah posúdil ako spotrebiteľský v zmysle a nasl. , resp. podľa ZoSÚ, nakoľko na jednej strane ju uzatváral dodávateľ konajúci v rámci svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a na strane druhej fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej, prípadne inej obchodnej činnosti. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa zistil, že táto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný dôvod ani výšku nároku žalobcu nespochybňovali a zostali v celom konaní nečinní. Vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 1.035,66 Eur. 24. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (). 25. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 26. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 27. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 28. Podľa , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

29. Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 30. Podľa , dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 31. V súvislosti s uplatneným zmluvným úrokom po zosplatnení úveru a úrokom z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyriešil otázku platenia zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania, ako aj dobu, po ktorú si veriteľ môže žiadať ich zaplatenie. Súčasná právna úprava úverových zmlúv obsiahnutá v stanovuje, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako bezúročná. Na druhej strane v nej absentuje právna úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Vo vyššie citovanom , je len uvedené, že dlžník je povinný platiť dojednaný úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov. Určité ohraničenie nám poskytuje jedna z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv podľa ZoSÚ, podľa ktorého musí zmluva obsahovať dobu trvania zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia spomenutých právnych predpisov nevyplýva zákaz dohody zmluvných strán úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. V prípade ak dlžník poruší svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, nezanikla jeho povinnosť platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa so žalobcom dohodol. Žalovaný naďalej disponuje peňažnými prostriedkami, ktoré mu poskytol žalobca, a ktoré predstavujú protihodnotu úrokov, ktoré medzi sebou v úverovej zmluve dojednali. Z porušenia svojej povinnosti splácať úver riadne a včas žalovaný nemôže profitovať. Zároveň následkom omeškania žalovaného splácať úver, je jeho povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania popri zmluvnom úroku, ktorý si účastníci dojednali. Keďže spotrebiteľská zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, je možné konštatovať, že dohodnuté zmluvné úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie. Na základe uvedeného žalovaný presne vie koľko je povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnutie peňažných prostriedkov. 32. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca má oprávnený nárok na zaplatenia zmluvného úroku aj po zosplatnení úveru popri úrokoch z omeškania, pričom zmluvné úroky môže žalobca žiadať iba do termínu konečnej splatnosti úveru. Žalobca vo svojom podaní vyčíslil celkovú sumu zmluvných úrokov vo výške 838,33 Eur, ktoré mu súd vo výroku tohto rozsudku priznal v plnej výške. 33. Podľa , , ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto

34. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd má v prejednávanom spore za preukázané, že žalovaný ako dlžník sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a žalobca ako veriteľ splnil všetky podmienky potrebné pre priznanie úrokov z omeškania popri plnení. Na základe uvedeného súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 502,49 Eur spolu s úrokom z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny 1.035,66 Eur, vo výške 5,25% ročne od 18.08.2020 do zaplatenia.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. , len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 /.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.