Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-77-2019.pdf
PDF · 136.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XX, XX XX D., zastúpenej Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.12.2019 domáhala, aby súd rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským rozhodcovským súdom, zariadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 00804/19 a priznal jej náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že plnenie, na ktoré ju rozhodcovský rozsudok zaväzuje, z objektívneho hľadiska považuje za odporujúce dobrým mravom. Žalobkyňa uzatvorila s pôvodným veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere dňa 26.11.2012 s výškou poskytnutého úveru 5.000,- €. Túto riadne splácala až do času, kedy sa u žalobkyne objavili zdravotné problémy. Následne splácala úver podľa svojich možností a schopností a to tak, aby zabezpečila výživu dvom dcéram. Žalobkyňa je rozvedená, pričom jej exmanžel neplatil výživné, t.j. bola samoživiteľkou. Keď sa u žalobkyne objavili zdravotné problémy, bola práceneschopná od 1.3.2013 do 14.7.2013, následne sa v súvislosti s touto chorobou objavili zdravotné problémy, opakované práceneschopnosti, pričom na základe odporúčania lekára nesmela vykonávať fyzicky náročnú prácu. Toho času je žalobkyňa evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom jej bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 300,- € mesačne. Len náklady na bývanie predstavujú sumu 235,- €, preto nie je v jej objektívnych možnostiach a schopnostiach plniť v zmysle napadnutého rozhodcovského rozsudku.
3. Žalobkyňa sa nedostala vlastnou vinou do tejto situácie, vždy keď bola zamestnaná plnila na základe dohodnutého splátkového kalendára, vďaka svojmu zdravotnému znevýhodneniu v súčasnosti žalovaná suma spolu s úrokmi z omeškania ďaleko presahuje istinu, ktorá bola predmetom Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.11.2012.
4. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 27.8.2018 je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade bolo zneužité tiesnivé postavenie žalobkyne, keď jej bola dopredu zaslaná na podpis Dohoda o uznaní záväzku a úhradu pohľadávky v splátkach spolu s Dotazníkom. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorá je vopred pripravená a nie je v nej priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, kde v podstate žalobkyňa v postavení spotrebiteľa nemá inú možnosť len jej podpísanie. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná. Navrhla preto súdu žalobu zamietnuť. Žalobkyni bol rozhodnutím Centra právnej pomoci č. sp. KaKE 28937/2019 zo dňa 17.10.2019 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Pavol Gomboš. 5. Na základe žiadosti súdu bola do spisu zaslaná kópia rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00804/19.
6. K podanej žalobe doručil dňa 15.1.2021 žalovaný písomne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v žalobnej odpovedi žalobkyňa v konaní pred rozhodcovským súdom samotný nárok žalovaného nerozporovala. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom- žalobkyňou mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania poskytol jej možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobkyne a doručil jej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Žalobkyňa mala možnosť si tieto dokumenty prezrieť, oboznámiť sa s jej obsahom a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať. Žalobkyňa Dohodu a Rozhodcovskú zmluvu vyplnila a podpísala dňa 27.8.2018. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Žalobkyňa plnila podmienky Dohody nepravidelne, vzhľadom na čo žalovaný odstúpil od uzavretej dohody. Žalobkyňa mala možnosť výberu, a nebola ničím nútená. Podpis Rozhodcovskej zmluvy nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru.
7. Rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho dojednania, keďže je obsahovo a formálne oddelená od Dohody, na ktorú sa vzťahuje, obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, nebola podmienkou poskytnutia úveru, resp. uzatvorenia dohody (možnosti uhrádzať dlh v splátkach) a rozhodcovská zmluva zo svojej povahy pripúšťa neprijať rozhodcovské konanie, resp. odmietnuť riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto považuje námietku žalobkyne v tejto časti za účelovú. S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.1.2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoSr/6/2018 zo dňa 31.7.2018 uviedol, že žalobkyňa podpisovala dohodu v čase, keď už existoval jej záväzok, pričom bola poučená o rozhodcovskom konaní. Rovnako žalobkyňa mohla podpísanie zmluvy odmietnuť. Žalobkyňa namietané dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1, písm. i), j) a l) nešpecifikovala. Rozhodcovský súd správne aplikoval príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď bral v úvahu ochranu slabšej strany a postupoval v zmysle Občianskeho zákonníka a ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozsudok obsahuje aj dostatočné odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že nejde o zjavnú svojvôľu rozhodcu a že uvedené rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu je riadne preskúmateľný. Rozhodnutie je riadne vykonateľné a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré je v zmysle zákona plniteľné. V danom prípade sa jedná o majetkový spor, ktorý môže byť riešený pred Rozhodcovským súdom a ktorý rozhodcovská zmluva predpokladala, pretože sa mali riešiť spory medzi stranami v súvislosti so Zmluvou a Dohodou, čo v danom prípade rozhodcovské konanie spĺňalo. Celé konanie prebehlo v súlade so zákonom, rozhodcovský súd umožnil žalobkyni (tam v postavení žalovanej) plniť predmetný dlh v splátkach, ktorých výška oproti priznanému nároku celkom zjavne nepredstavuje ani 2 % priznaného nároku žalovaného (tam v postavení žalobcu). Nemožno preto v tomto prípade hovoriť o rozpore s dobrými mravmi, naopak rozhodcovský súd postupoval veľmi benevolentne, keď nevzal v úvahu ustálenú prax a nepodmienil plnenie v splátkach v rámci trojročnej lehoty, toto všetko na úkor žalovaného. Podľa názoru žalovaného ani povaha rozhodcovského rozsudku, ani priebehu konania, ktoré mu predchádzalo, nie sú v nesúlade s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie ako aj rozhodcovské zmluvy sú zákonom aprobované.
8. Žalobkyňa nedostatočne odôvodnila a dostatočne nepreukázala ňou tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby. Navrhol súdu, aby žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
9. V doručenej replike žalobkyňa argumentovala, že po uzatvorení Dohody o splátkovom kalendári, boli žalobkyni doručené viaceré doklady, ktoré v zmysle pokynov mala podpísať a odoslať na adresu žalovaného. Je irelevantné tvrdenie žalovaného, že podpis jednotlivých dokumentov nebol vzájomne podmienený, nakoľko o tejto skutočnosti nebola vopred informovaná. Všetky dokumenty boli žalobkyni zaslané v jednej obálke ako súhrn dokumentov za účelom umožnenia uzatvorenia splátkového kalendára, čo vytváralo dojem celého celku. Žalobkyňa sa dôvodne domnievala, že za účelom uzatvorenia splátkového kalendára musí podpísať všetky dokumenty tvoriace obsah obálky, a ak by dané dokumenty nepodpísala, k dohode o splátkach by nedošlo. Žalovaným uvedené rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný, podľa žalobkyne vychádzajú z absolútne iného skutkového stavu. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013 najvyšší súd zastal názor, podľa ktorého návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade, je táto zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
10. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- € v roku 2012, podľa dohody o uznaní záväzku dlh ku dňu podpísania predstavoval sumu 6.505,20 €, z čoho istina predstavovala sumu 4.177,61 €, splátku nastavili na sumu minimálne 70,- € mesačne rozdelených do 6 mesačných splátok. Žalobkyňa uviedla, že jej žalovaný síce umožnil uzavrieť splátkový kalendár, avšak sám musel vedieť, že dlh nebude schopná splatiť. Veriteľ je vždy povinný overiť si platobnú schopnosť dlžníka, inak nesie za to zodpovednosť. Zároveň Dohoda obsahovala úrok z omeškania vo výške 8 %.
11. V duplike žalovaný uviedol, že nie je sporným, že strany mali záujem pred začatím rozhodcovského konania riešiť spor mimosúdne, na základe čoho došlo k podpisu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.8.2018. Nie je sporné, že žalobkyňa v konaní pred rozhodcovským súdom nepoprela žiadne tvrdenia v žalobe a nerozporovala dôvodnosť, či výšku žalobou uplatneného nároku, pričom k podaniu žaloby došlo až po márnych upozorneniach a opakovaniu nesplnenia povinnosti zo strany žalovaného. Podľa názoru žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi konanie žalobkyne, ktorá svojím konaním ubezpečuje veriteľa o úhrade nespornej pohľadávky, z vlastnej vôle uzná dôvodnosť nároku, podpíše dohodu o splátkach a následne v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa dožaduje jeho zrušenia s argumentáciou, že o týchto skutočnostiach nebola vopred informovaná. Tvrdenia žalobkyne, že dokumenty zaslané jej na podpis pre mimosúdne riešenie veci navodzujú dojem o povinnosti podpisu daných dokumentov, sú podľa názoru žalovaného účelovo špekulatívne. Rovnako nepreukázané sú tvrdenia žalobkyne, že žalovaný vyvíjal nátlak na žalobkyňu, či zneužil jej tiesnivú situáciu. Vychádzajúc z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalovaného, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.6.2017 je zrejmé, že pohľadávka žalovaného nie je premlčaná. Žalovaný ako žalobca si mohol svoje právo uplatniť priamo na všeobecnom súde, nakoľko jeho právo bolo v čase podpisu Dohody actio nata, avšak z dôvodu, že žalobkyňa mala záujem uhradiť pohľadávku mimosúdne v splátkach, žalovaný by žalobu o zaplatenie celej dlžnej sumy nepodával. Urobil tak až v čase ďalších opakovaných porušení povinností žalobcu.
12. K namietanej bonite žalobkyňou, žalovaný uviedol, že právny predchodca žalovaného bonitu klienta riadne skúmal a svoju povinnosť aj v tomto zmysle riadne splnil, čo možno zistiť aj z príslušných Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., nakoľko v opačnom prípade banka úver vôbec neposkytne. Ohľadom výšky úroku z omeškania vo výške 8% poukázal na ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého je zjavné, že sa uplatní úrok z omeškania vo výške 8 %, nie vo výške 5%, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013. Aj tento argument žalobkyne je irelevantný. Žalobkyňa riadne splácala splátky vo výške 70,- € splatné dňa 20.8.2018, 20.9.2018, 20.10.2018, 20.11.2018, 20.12.2018, pričom po 70,- € splácala aj ďalej dňa 20.1.2019 a 20.2.2019, pričom nasledujúce splátky už neplatila riadne a včas a ďalšiu úhradu žalovaný eviduje až dňa 15.5.2019, pričom žaloba bola podaná až dňa 23.4.2019. Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté, že posledná šiesta splátka 20.1.2019 predstavuje celý zvyšok dlhu, pokiaľ sa zmluvné strany na žiadosť dlžníka nedohodnú inak. Žalobkyňa sa tak do omeškania dostala so splátkou splatnou v januári 2019. Žalobkyňa žalovaného nekontaktovala ohľadom prehodnotenia splátok. Ak by riadne platila ďalšie splátky, k podaniu žaloby by nedošlo.
13. Pojednávania vytýčené na 14.1.2021 a 3.5.2021 sa neuskutočnili pre nepriaznivú pandemickú situáciu spojenú s ochorením COVID-19.
14. Súd následne nariadil na prejednanie veci pojednávania dňa 8.7.2021 a dňa 18.10.2021, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a právny zástupca žalovaného. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
15. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe ako aj na obsahu všetkých písomných vyjadrení. Poukázala na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená v rozpore so zákonom, preto sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Z predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mala žalobkyňa možnosť neprijať danú zmluvu a že by táto nebola podmienkou uzatvorenia dohody o uznaní dlhu a splácaní žalovanej sumy. Stačilo uviesť buď v samotnej dohode alebo aj v prílohovom liste jednoduchú formuláciu, že prijatie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na uzatvorenie dohody o splátkach. Dalo sa tejto neistote a nezrozumiteľnosti predísť. Poukázala na postup žalovaného, ktorý zaslal žalobkyni množstvo dokumentov v jednej obálke s vyznačením miesta podpisu, čo v nej evokovalo, že má podpísať všetky tieto dokumenty. Z uvedeného postupu vyplýva, že táto zmluva nebola individuálne dojednaná. Ďalej poukázala aj citovala ustanovenia Dohody článok 3, bod 3.5 tejto dohody, čo sa týka počtu splátok, ktoré mala žalovaná splácať. Išlo o 6 splátok, ktoré mala uhradiť za 5 mesiacov s tým, že 6. splátka predstavovala zostatok dlhu a to sumu 6.155,20 €.
16. Taktiež poukázala na článok 3 bod 3.6 Dohody, kde sa strany dohodli, že dlžník najneskôr do 20.1.2019 sa kontaktuje s veriteľom za účelom prehodnotenia výšky doterajších splátok a dohodnutia úhrady zvyšku dlhu. Tieto ustanovenia dohody sú navzájom zmätočné, nakoľko veriteľ- žalovaný musel vedieť, že žalobkyňa nebude schopná zaplatiť takto nastavené splátky, preto sa skontaktovala aj so samotným žalovaným na prehodnotenie výšky týchto splátok za účelom dosplácania samotného dlhu a takáto dohoda je typickou formulárovou dohodou, ktorú nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Následne žalobkyňa zaplatila 5 splátok a potom kontaktovala žalovaného tak, ako si strany dohodli v zmluve, resp. v dohode za účelom dosplácania samotného dlhu. Žalobkyňa navrhla pokračovanie v splátkach vo výške 70,- €. Pracovníčka žalovaného uviedla, že žalovanému nebude stačiť takéto splácanie splátok, avšak nech splácanie pokračuje a následne bude kontaktovaná neskôr za účelom doriešenia tohto dlhu.
17. Žalovaný jej na jednej strane umožnil splácať samotný dlh, ale vedel zároveň, že nebude žalobkyňa schopná ho takýmto spôsobom splácať. Aj z dostupnej judikatúry vyplýva, že žalovaný vždy si musí overiť platobnú schopnosť dlžníka. S poukazom na samotný postup žalovaného ako aj zmätočnosť samotných ustanovení dohody, dospel právny zástupca žalobkyne k záveru, že takýto postup aj zmätočnosť je v rozpore s dobrými mravmi. 18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil s takto podanou žalobou a navrhol súdu, aby žalobu zamietol. Uviedol, že zmluvy boli jasne formulované. Nie je pravdou, že boli formulárovými zmluvami, nakoľko žalobkyňa neprejavila žiaden záujem upraviť niečo odchýlne, resp. zmeniť. Pred uzatvorením samotnej zmluvy sa mohla obrátiť na centrum právnej pomoci alebo na organizácie, ktoré poskytujú ochranu spotrebiteľom. Nie je preto pravdou, že táto zmluva nebola individuálne dohodnutá, nakoľko žalobkyňa mohla požiadať o odchýlne dojednania tejto zmluvy. Čo sa týka tvrdenia o zmätočnosti, poukázal na skutočnosť, že tieto ustanovenia nie sú zmätočné. Žalobkyňa ako spotrebiteľka porozumela obsahu týchto ustanovení, nakoľko tak aj postupovala, keď po lehote uplynutia 5 mesiacov splácania sumy po 70,- € kontaktovala žalovaného za účelom dohodnutia splátkového kalendára. Ak by tieto ustanovenia boli zmätočné, žalobkyňa by nepostupovala tak, ako tvrdí v konaní. Čo sa týka namietaného rozporu s dobrými mravmi, taktiež toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko žalovaný preukázal snahu viackrát mimosúdne sa dohodnúť aj tým, že jej umožnil splácanie žalovanej sumy. Čo sa týka bonity a posudzovania platobnej schopnosti žalobkyne, túto povinnosť má veriteľ skúmať pred poskytnutím úveru. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť pre veriteľa skúmať túto bonitu aj pred uzatváraním dohody o splátkach, nakoľko nejde o poskytnutie úveru, ale riešenie už omeškania dlžníka so splácaním žalovanej sumy.
19. Na otázku súdu, ako sa zmenili pomery žalobkyne právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že toho času sa nezmenili pomery žalobkyne, stále je nezamestnaná, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 300 €.
20. V záverečnej reči uviedla, že trvá na podanej žalobe ako aj na predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Má za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko bola uzatvorená neoprávneným subjektom. Poukázala na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a právny predchodca žalovaného nebol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalovaného. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež uviedla, že bolo tu zneužité tiesňové postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, preto nebola platne individuálne dojednaná. Čo sa týka celkového postupu žalovaného, vyvolával jednak aj zmätočnosť a bol v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle žalobného návrhu a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100 %. 21. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči namietal, že žalobkyňa neuviedla a neprecizovala dôvody podanej žaloby, vzhľadom aj ku skutočnosti, že by žalovaný nebol oprávneným subjektom na uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca žalovaného postupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8, ods. 9 Zákona o bankách. Taktiež ani neboli preukázané ostatné dôvody zo strany žalobkyne ako je rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor s konkrétnymi ustanoveniami zákona. V tomto smere taktiež neboli konkretizované ani špecifikované. Čo sa týka konania v rozpore s dobrými mravmi pri takejto neplatnosti právneho úkonu, ide aj o rozpor s právnou istotou, preto musí ísť o veľmi výnimočné a zjavné dôvody. Čo sa týka namietanej tiesne, po prvé nebola žalovanému známa takáto tieseň žalobkyne a po druhé ani samotnú tieseň neprivodil. Poukázal na skutočnosť, že tá situácia žalovanej v podstate vyplývala, resp. išlo o objektívny stav, teda v dôsledku objektívnej situácie sa nachádza v tejto situácii, preto nespĺňa takéto konanie náležitosti tiesne, tak ako tieseň vnímajú súdy v rámci rozhodovacej praxe. Navrhol preto žalobu žalobkyne zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov konania.
22. Krátko pred začatím pojednávania bolo do spisu doručené podanie žalovaného, v ktorom sa vyjadril k postúpeniu pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré skutočnosti uviedol aj na pojednávaní.
23. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
24. Právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobkyňa uzatvorili dňa 26.11.2012 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000,- €, ktorý bola žalobkyňa povinná splácať pravidelnými 120 mesačnými splátkami vo výške 88,98 € až do celkovej sumy úveru vo výške 10.299,38 € vždy k 27. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany si dohodli fixnú úrokovú sadzbu vo výške 14,90 %, RPMN 18,01 % a priemernú hodnotu RPMN 14,11 %. Žalovaná neplnila úver v dohodnutých splátkach, preto ju právny predchodca žalovaného vyzval listom zo dňa 24.4.2017 na plnenie omeškanej sumy s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Listom zo dňa 19.6.2017 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť ku dňu 16.6.2017 a vyzvala žalobkyňu na plnenie dlžnej sumy. Listom zo dňa 23.1.2018 opätovne banka vyzvala žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak neuhradí dlžnú sumu, banka postúpi pohľadávku tretej osobe. Následne banka listom zo dňa 21.5.2018 oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky žalovanému. Z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, žalovaný umožnil žalobkyni platiť dlžnú sumu v splátkach, preto jej listom zo dňa 16.8.2018 zaslal na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) s tým, že jej žalovaný uviedol, že na miestach vyznačených šípkou je potrebné Dohodu podpísať a jedno podpísané vyhotovenie zaslať najneskôr do 23.8.2018 na adresu žalovaného a druhé vyhotovenie ostáva žalobkyni. Zároveň bola upozornená, že v prílohe nájde vyhotovenie Rozhodcovskej zmluvy, ktorej uzavretie a podpísanie ponúka žalobkyni, nakoľko poplatok za rozhodcovské konanie je oproti všeobecnému súdu nižší o 1% a preto budú náklady žalobkyne spojené s prípadným súdnym uplatnením nároku z tejto dohody nižšie. Dohoda má dočasný charakter s ohľadom na súčasnú finančnú situáciu žalobkyne a preto je nutné, aby v deň splatnosti poslednej splátky kontaktovala žalovaného za účelom stanovenia ďalšieho postupu. Žalobkyňa tak okrem Dohody, podpísala aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu obe dňa 27.8.2018 a Dotazník. Žalobkyňa zaplatila splátky vo výške 70,- € splatné 20.8.2018, 20.9.2018, 20.10.2018, 20.11.2018, 20.12.2018, 20.1.2019 a 20.2.2019, následne splátky neuhrádzala, až dňa 15.5.2019. Z dôvodu neplnenia splátok žalobkyňou, žalovaný podal dňa 23.4.2019 žalobu na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava v súlade s článkom III bod 2 Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V žalobnej odpovedi doručenej súdu dňa 26.6.2019 žalobkyňa tam v postavení žalovanej uviedla, že pôžičku splácala podľa svojich finančných možností. V roku 2018 postúpila banka pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. k vymáhaniu. Je samoživiteľkou a má dve deti, ktorých otec je dlhodobým dlžníkom výživného, ochorela a je po operácii, preto prišla o zamestnanie. V roku 2018 splácala podľa dohody vo výške 70,- € každý mesiac. V januári 2019 uzatvorili novú dohodu po telefonickom rozhovore s tým, že má ďalej splácať 70,- € mesačne. Od 11.6. je už zamestnaná, preto pokračuje ďalej v splácaní. Súd vydal dňa 23.8.2019 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00804/19, v ktorom zaviazal žalobkyňu, tam v postavení žalovanej zaplatiť žalovanému, tam v postavení žalobcu sumu 5.588,61 €, úrok z omeškania vo výške 243,88 €, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.637,61 € od 23.2.2019 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 349,94 € a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 481,66 €, a to všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 70,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Súd postupoval v konaní v súlade s ust. Občianskeho zákonníka a zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa bola v rozsudku riadne poučená o možnosti podania žaloby na zrušenie rozsudku. Žalobkyni bol rozsudok doručený dňa 4.9.2019.
25. V zmysle článku III bod 2 Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá zmluvná strana podá proti Vám žalobu, spor rozhodne Stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, aj v tomto prípade máte však právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluvy, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy Stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
26. V zmysle článku 2 Uznanie záväzku Dohody, dlžník podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 5034674155 zo dňa 26.11.2012 s pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma vo výške 6.505,20 € pozostáva z istiny vo výške 4.127,61 €, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 1.951,- € a úroku z omeškania 8% ročne zo sumy 4.177,61 € za dobu od 18.5.2018 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
27. V zmysle čl. 3 bod 3.1 Dohody, dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 6 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 70,- € k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20.8.2018 a dátum splatnosti poslednej splátky je 20.1.2019.
28. V zmysle čl. 3 bod 3.5 Dohody, dlžník si je vedomý, že dohodnuté splátky sú v trvaní 6 mesiacov a že posledná splátka predstavuje celý zvyšok dlhu.
29. V zmysle čl. 3 bod 3.6 Dohody, dlžník vyhlasuje, že výška splátok odzrkadľuje jeho momentálne možnosti splácania. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že sa dlžník najneskôr do 20.1.2019 skontaktuje s veriteľom za účelom prehodnotenia výšky doterajších splátok a dohodnutia úhrady zvyšku dlhu.
30. V zmysle čl. 3 bod 3.7 Dohody, v prípade, že dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok dlhu uznaného v bode 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Týmto nie je dotknutá možnosť dohodnutia si spôsobu úhrady zvyšku dlhu podľa bodu 3.6.
31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t.j. 27.8.2018 (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), (1) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
32. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
33. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
34. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
35. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 26.11.2012 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudok rozhodcovského súdu bol žalobkyni doručený dňa 4.9.2019 a žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajší súd dňa 4.12.2019. Súd mal za to, že žalobkyňa žalobu podala v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, preto sa pri vykonaní dokazovania zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
38. Zásadnou právnou otázkou aj námietkou žalobkyne v predmetnej veci je, či Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 27.8.2018, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V prvom rade súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzatvorená v priebehu existencie záväzku žalobkyne voči žalovanému, ktorý sa stal právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26.11.2012 so žalobkyňou. K uzatvoreniu spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy došlo až za situácie, keď žalobkyňa bola v omeškaní s plnením dlhu po tom, čo došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.6.2017 a po postúpení pohľadávky z banky na žalovaného ako nového veriteľa. V rámci mimosúdnych rokovaní žalobkyňa požiadala žalovaného o plnenie dlhu v splátkach, na čo žalovaný reagoval zaslaním Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s tým, že v rámci listu žalobkyni uviedol ponuku, ktorú mohla využiť, nie povinnosť, na uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy s uvedením výhody nižšieho poplatku v prípade súdneho konania pred rozhodcovským súdom oproti konaniu na všeobecnom súde. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine dňa 27.8.2018, kde si strany dohodli, že v prípade, ak druhá zmluvná strana podá proti žalobkyni žalobu spor rozhodne Stály rozhodcovský súd, to znamená, že spor v takom prípade nebude rozhodovať všeobecný súd. Avšak žalobkyňa bola poučená, že aj v tomto prípade má právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného zmluvného dojednania mal súd preukázané, že žalobkyňa vedela o možnosti napadnúť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu na súde, aj v prípade, ak bude proti nej podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Zároveň je nutné konštatovať, že týmto zmluvným dojednaním nebola žalobkyňa obmedzená v podávaní žaloby na všeobecný súd. Práve naopak bola poučená, že aj v tomto prípade sa môže svojho práva dovolávať na všeobecnom súde. Zároveň je nutné konštatovať, že táto zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré garantuje žalobkyni ako spotrebiteľke ochranu slabšej strany sporu. Aj v samotnom bode zmluvy je uvedené, že rozhodcovský súd sa nesmie odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a ani nesmie znevýhodniť spotrebiteľa oproti druhej strane. Súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. A rovnako tak je povinný súd prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadol aj bez návrhu. Nielen zákon č. 335/2014 Z.z. garantuje ochranu práv spotrebiteľa, ale rovnako aj znenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň rozhodcovský súd po vyhodnotení všetkých skutočností umožnil žalobkyni splácať nielen žalovanú sumu, ale aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia v mesačných splátkach vo výške 70,- € tak ako jej bolo umožnené splácať žalovanú sumu aj zo strany žalovaného ako veriteľa. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zároveň spĺňala všetky náležitosti, ktoré jej prikazuje zákon č. 335/2014 Z.z.
39. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že takto uzatvorená Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z., teda bola uzatvorená platne, pričom žalobkyňa bola vhodným spôsobom uzrozumená, že má možnosť uzatvoriť predmetnú zmluvu, bolo jej vysvetlené aké výhody má rozhodcovské konanie (nižší poplatok), pričom jej bol daný dostatočný časový priestor na premyslenie podpísania takejto zmluvy, mohla sa v pokoji rozhodnúť, prípadne poradiť s advokátom alebo centrom právnej pomoci a dôkladne zvážiť uzatvorenie tejto zmluvy, pričom podpísanie zmluvy mohla odmietnuť. Žalobkyňa neuzatvárala zmluvu ani ako podmienku pre poskytnutie úveru, nakoľko zmluvu uzatvárala po 6 rokoch trvania záväzkového vzťahu, ani ako podmienku pre uzatvorenie Dohody, ani nebola k podpísaniu zmluvy žiadnym spôsobom nútená. Na nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne žalovaný prihliadal tým, že jej vychádzal v ústrety a umožňoval jej platiť žalovanú sumu v splátkach. Súdu nie je zrejmé, do akého výhodnejšieho postavenia by sa dostal žalovaný ako veriteľ, keď len postupoval v súlade s právnou úpravou, konkrétne v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. Súd nezistil nepoctivý zámer žalovaného ani v jeho konaní, ani v uzatvorenej zmluve a nezistil, ani v čom malo spočívať nevýhodné postavenie žalobkyne, preto nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o zneužití tiesne, čo tvorilo jej ďalšiu žalobnú námietku. Konanie žalovaného súd vyhodnotil za súladné s dobrými mravmi.
40. K zmätočnosti Dohody v jej ustanoveniach, na ktorú poukazuje žalobkyňa, súd uvádza, že žalobkyňa sama postupovala v zmysle uzatvorenej dohody, keď zaplatila 5 splátok splatných dňa 20.8.2018, 20.9.2018, 20.10.2018, 20.11.2018, 20.12.2018 a následne po telefonickom rozhovore so žalovaným pokračovala v platení splátok vo výške 70,- € dňa 20.1.2019 a dňa 20.2.2019, následne však prestala splácať splátky, čím došlo k naplneniu ustanovenia čl. 3 bod 3.7 v Dohode o strate výhody splátok, kedy bola povinná uhradiť celý dlh. Žalobkyňa zaplatila až dňa 15.5.2019 splátku vo výške 70,- €. Žalovaný sa preto dôvodne domáhal zaplatenia dlžnej sumy na súde. Dohoda bola pre žalobkyňu natoľko zrozumiteľná, že podľa jej ustanovení aj postupovala, ako už súd uviedol vyššie, pričom súd žalobkyni pripomína, že to bola dobrá vôľa žalovaného. Ku skúmaniu bonity súd uvádza, že skúmanie bonity je povinnosťou veriteľa pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere, nie pri dojednávaní splátok so žalobkyňou.
41. Súd sa ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi pre prípadné zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré posudzuje aj bez návrhu, nakoľko žalobkyňa nekonkretizovala ďalšie dôvody pre zrušenie rozsudku. Súd konštatuje, že uzatvorená zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., právny predchodca žalovaného postupoval pri mimoriadnom zosplatnení v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri postúpení pohľadávky na žalovaného rešpektoval postup podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto mal súd preukázané, že rozhodcovský súd vychádzal zo správne zisteného právneho posúdenia veci a nerozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.
42. Za potrebné považuje súd vyjadriť sa k premlčaniu práva žalobcu. V Dohode o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v bode 2 je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. K uvedenému sa vyjadril aj rozhodcovský súd. Súd má však za to, že v tomto prípade ani nedošlo k premlčaniu žalobcovho práva. Žalobkyňa bola upozornená na omeškanie s platením dlžnej sumy listom zo dňa 24.4.2017, následne došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru ku dňu 16.6.2017 pre splátku najskôr splatnú 3 mesiace pred týmto zosplatnením, kedy mohla banka toto právo využiť, t.j. pre splátku splatnú dňa 27.3.2017. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. dňa 28.6.2017 a uplynula by 28.6.2020. Žaloba bola doručená na súd dňa 23.4.2019, teda včas v lehote troch rokov. Rovnako nepremlčanými sú splátky splatné dňa 20.3.2017, 20.4.2017 a 20.5.2017, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne. Súd v tomto smere poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo prijaté k otázke začiatku plynutia premlčacej doby, na ktoré poukázal aj Krajský súd v Košiciach napr. sp. zn. 11Co/153/2019 zo dňa 10.6.2020. Medzičasom bola dňa 27.8.2018 uzatvorená Dohoda. Preto ak by rozhodcovský súd zistil, kedy došlo k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky, zistil by, že nedošlo k premlčaniu práva žalovaného tam v postavení žalobcu. Žalobkyňa tak neuznala premlčaný dlh. Rozhodcovský súd tak zaviazal žalobkyňu na plnenie, ktoré je objektívne možné a právom dovolené, pričom neodporuje dobrým mravom.
43. Ohľadom žalobkyňou namietanej výšky úroku z omeškania vo výške 8 % súd poukazuje na ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého je zjavné, že veriteľ mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy, nie vo výške 5% ročne, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013.
44. Záverom súd konštatuje, že rozhodcovský súd nerozhodol spor, ktorý by rozhodcovská zmluva nepredvídala, nakoľko táto sa týkala všetkých sporov, ktoré vzniknú z Dohody a žaloba o zaplatenie dlžnej sumy z Dohody takým sporom je.
45. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola platne individuálne dojednaná, a súd nezistil iné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto vo výroku I žalobu zamietol.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na finančnú a životnú situáciu žalobkyne, keď zistil, že toho času je nezamestnaná, čo mal súd preukázané aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni, pričom jej jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti vo výške 300,- € a jej výdavky predstavujú sumu 235,- €. Zároveň je povinná žalobkyňa plniť podľa rozhodcovského rozsudku mesačnú splátku vo výške 70,- € a vyčíslené trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalovaným predstavujú sumu 783,25 €, ktorú sumu by nevedela zaplatiť a dostala by sa tak do stavu núdze. Preto súd vo výroku II žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj napriek jeho úspechu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.