Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1Co-12-2021.pdf
PDF · 123.18 KB
Case nature
Subarea
1Co/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Branislav Král, v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom I. 7, D., proti žalovanému: K. J., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom I. 7, D. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 0C 6/2021-15 zo dňa 3.8.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 0C 6/2021-15 zo dňa 3.8.2021 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 0C 6/2021-15 zo dňa 3.8.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, K. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. 7, D., aby nevstupoval do bytu č. XX na 7. poschodí, vchod I. 7, bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemkoch parcely registra C, parcelné čísla XXXX a XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území N., obec D., mestská časť N., okres D. V. Okresný súd poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa podaným návrhom dňa 2.8.2021 o 13:49 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX na 7. poschodí, vchod I. 7. Návrh odôvodnila tým, že býva v uvedenom byte spolu so svojou dcérou a žalovaným, ktorý je jej synom. Žalovaný je násilnícky, agresivitou si presadzuje svoju vôľu, jeho správanie a konanie je nepochopiteľné a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho nie dobrý vzťah so sestrou D. prerástol až do nenávisti. Neustále provokuje a vyvoláva konflikty aj za maličkosti, chcel by, aby bolo všetko podľa neho. Keď sa mu niečo nepáči, vyvolá hádku, ktorá sa stupňuje a sprevádzajú ju vulgárne slová. Svoju sestru neustále slovne napáda, ponižuje ju, vyhráža sa jej ublížením na zdraví. Žalobkyňa má obavy o svoju dcéru a často sa bojí aj odísť z bytu, keď sú spolu sami doma. Žalovaný žalobkyňu a jej dcéru psychicky týra, obmedzuje v užívaní bytu, nič nerešpektuje, spolužitie s ním je neúnosné. Už dlhší čas popíja pivo vo veľkom množstve, je alkoholik, závislý na pive a cigaretách. Žalobkyňa je onkologický pacient, potrebuje pokoj, večné hádky a konflikty, stres a napätie jej zhoršujú zdravotný stav. Poukázala aj na potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané dňa 25.7.2021 Obvodným oddelením Policajného zboru Petržalka - juh.
3. Z obsahu spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka - juh č. ORP-206.21/1725/PJ- BV-2021 vyplýva, že bol žalovaný dňa 25.7.2021 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby,
ktorou bola žalobkyňa, a to z bytu č. XX na 7. poschodí, vchod I. 7, o čom bolo vydané potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 25.7.2021. Žalovaný si potvrdenie prevzal, avšak odmietol jeho prevzatie potvrdiť podpisom. Neuviedol adresu na doručenie písomností, ani telefonický kontakt. Súčasťou spisu je úradný záznam zo dňa 25.7.2021, podľa ktorého policajnú hliadku do bytu privolala dcéra žalobkyne D. J., ktorá uviedla, že žalovaný po tom, ako sa so žalobkyňou vrátili z nákupu, začal na ne slovne útočiť vulgárnymi nadávkami a začal vyvolávať hádku, nakoľko nebol spokojný s prineseným nákupom. Neskôr, keď sa išla oznamovateľka do kúpeľne osprchovať, začal jej búchať na dvere a vypol jej svetlo, pričom mal uviesť: „No čo ty kurva, aspoň vieš, ako je v pekle.“ Taktiež mal na ňu útočiť aj inými vulgarizmami a vyhrážať sa jej, že ju dobije. Na to zasiahla žalobkyňa, ktorá svojmu synovi dala facku, aby sa spamätal a uvedomil si, čo robí a rozpráva. Na to mal byť žalobca ešte agresívnejší, hlasno mal kričať, nadávať a opakovane sa vyhrážať, že dobije svoju sestru. Následne žalobkyňa odišla do obývačky a zavrela za sebou dvere. Pár sekúnd na to žalovaný v chodbe rukou udrel do sklenej výplne dverí od obývačky, ktoré žalobkyňa zavrela a týmto konaním došlo k rozbitiu sklenej výplne dverí, pričom črepiny vyleteli smerom do obývačky a mohol týmto konaním ohroziť žalobkyňu na zdraví, avšak k jej zraneniu nedošlo. V dôsledku tohto konania si žalovaný poranil ruku reznou ranou a začala mu tiecť krv, ktorá sa nachádzala v mieste, kde došlo k rozbitiu sklenej výplne dverí, ako aj na chodbe bytu, v kuchyni a v spoločných priestoroch na 7. poschodí pri byte, ako aj v chodbe pri schodisku. Oznamovateľka ďalej uviedla, že podobné správanie sa žalovaného sa deje pravidelne a opakovane a neustále sa stupňuje. Žalovaný sa má každý deň opíjať a následne pod vplyvom alkoholu vyvolávať bezdôvodné hádky, ktoré vyúsťujú do toho, že vulgárne nadáva a vyhráža sa bitkou, pričom v niektorých prípadoch žalovaný oznamovateľku aj fyzicky napadne a udiera ju zovretou päsťou do rôznych oblastí tela, a to sa deje niekoľko rokov. V jednom prípade fyzicky napadol aj svoju mamu, a to tak, že ju opakovane udrel zovretou päsťou do oblasti nadlaktia a pleca, ktoré mala operované. Taktiež má žalovaný vo veľkom množstve fajčiť v byte, čo oznamovateľke a žalobkyni vadí a strpčuje im život. Aj vyššie uvedené skutočnosti im spôsobujú stres, poníženie a strach. Žalovaný im bráni a obmedzuje ich v žití plnohodnotného života. Oznamovateľka sa žalovaného dlhodobo bojí, má strach z jeho vyhrážok a fyzického napádania, ako aj o svoje fyzické a psychické zdravie. Taktiež uviedla, že sa bojí toho, že ak sa žalovaný v daný deň do bytu vráti, že ju zabije. Oznamovateľka sa triasla a pôsobila veľmi rozrušene. Žalobkyňa príslušníkom policajného zboru dala rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co 302/2001-71, na základe ktorého mal žalovaný vypratať predmetný byt. Žalobkyňa mu opakovane po právoplatnosti rozsudku hovorila, aby odišiel, ale žalovaný mal vždy povedať, že nikam nepôjde a nech ani neskúšajú ho vyhadzovať, lebo uvidia. Žalovaný prítomným príslušníkom policajného zboru uviedol, že o predmetnom rozsudku vie a čítal ho. Žalovaný bol poučený o to, že je obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko je podozrivý zo spáchania trestných činov: týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Žalovaný bol poučený o tom, že je vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. Následne bol poučený, že bude eskortovaný na Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka - juh a budú použité donucovacie prostriedky - putá. S tým mal žalovaný problém, ale po opakovanej výzve si dal ruky za chrbát a uviedol nstržm. Ivanovi Vladárovi: „Tu máš, uži si to, ty buzerant skurvený.“ Po príchode na Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka - juh a po vykonaní nevyhnutných úkonov a po odovzdaní poučenia o jeho právach v písomnej forme, bola žalovanému vykonaná dychová skúška s nameranou hodnotou 0,42 mg/l. Žalovaný sa pri umiestňovaní do miestnosti pre zadržané osoby správal neštandardne, zvyšoval hlas, začal kričať a správať sa agresívne, nerešpektoval výzvy a nstržm. Ivanovi Vladárovi uviedol: „Teba chcem stretnúť mimo služby, ty prihriaty buzerant prijebaný, ja si ťa nájdem a potom uvidíš.“ Žalovaný sa aj po príchode hliadky na miesto oznámenia I. 7 správal neštandardne, nerešpektoval výzvy hliadky, správal sa arogantne a neustále mal k výzvam námietky a poznámky. Súčasťou spisu bolo aj uznesenie ČVS: ORP-7611/PJ-BV-2021 zo dňa 26.7.2021, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu, a to zadržaním podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku dňa 25.7.2020 v čase o 23:15 hod. trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že neznámy páchateľ vystupujúci ako Michal J. v čase medzi 16:30 hod. a 17:00 hod. dňa 25.7.2021 v Bratislave - N., na I. ulici č. X v byte na 7. poschodí po predchádzajúcej slovnej hádke povedal svojej sestre X.. D. J. a ich spoločnej matke T. J., že ich dobije, následne sa presunul k dverám obývačky, do ktorých rukou udrel, následkom čoho sa rozbila sklená výplň dverí na obývačke, čím uvedeným konaním
u poškodenej X.. D. J. a poškodenej T. J. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní.
4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP v spojení s § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 CSP a dospel súd k záveru, že v konaní boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Z obsahu spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka - juh č. ORP-206.21/1725/ PJ-BV-2021 súd zistil, že žalovaný sa dopúšťa násilného konania, smerovaného nielen na svoju sestru D. J., ale aj na žalobkyňu. Existuje pritom dôvodná obava, že v prípade návratu žalovaného do spoločného obydlia, bude v násilnom správaní pokračovať. Žalovaného výbušnú, nestabilnú a agresívnu povaha má súd za osvedčenú aj z policajného úradného záznamu, v ktorom je opísané jeho neštandardné správanie, odmietanie rešpektovať výzvy príslušníkov Policajného zboru, ako aj vulgárne slovné vyhrážky smerované k príslušníkovi Policajného zboru. Existenciu dôvodnej obavy z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, napokon preukazuje začatie trestného stíhania vo veci pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na základe skutku, ktorého sa mal žalovaný dopustiť dňa 25.7.2020 na poškodenej žalobkyni (ako aj D. J.) a pre ktorý bol vykázaný zo spoločného obydlia.
6. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný nie je vlastníkom bytu, z ktorého bol vykázaný, ani mu nepatrí žiadne subjektívne právo, na základe ktorého by bol oprávnený byt užívať. Za týchto okolností nie je možné aplikovať § 325 ods. 2 písm. e) CSP v tej časti, podľa ktorej má byť takéto neodkladné opatrenie dočasné. Vzhľadom na článok 4 ods. 2 CSP, súd rozhodol analogicky podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, avšak bez časového vymedzenia trvania povinnosti nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je strana dôvodne podozrivá z násilia.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením tak, ako bolo nariadené, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s § 336 ods. 1 veta druhá CSP neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Namiesto toho podľa § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehoty na podanie žaloby, a to s obsahom poučenia v súlade s § 337 ods. 2 CSP.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že sud prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany (svedkovia, jeho vyjadrenie...), alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
10. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že v inkriminovaný deň 25.7.2021 došlo k hádke tak ako u nás k hádke dochádza každý deň, s tým rozdielom, že v daný deň bola privolaná polícia. Hádky vždy vyvoláva jeho sestra D. J. - ona je tým skutočným tyranom a despotom v ich domácnosti. Oplzlo, nepríčetné, arogantne každý deň nadáva jemu, aj jeho matke, pri nadávkach strašne zintenzívňuje svoj hlas, čo zdravotne priťažuje hlavne matke. Neraz bol svedkom toho, ako matku aj udierala.
11. Tvrdil, že všetky obvinenia zo strany jeho matky sú nepravdivé, resp. prekrútené, nepodložené a v priamom rozpore z realitou - nikdy matku fyzicky nenapadol ani neohrozoval žiadnym spôsobom na zdraví, alebo živote a jeho prípadné nevhodné verbálne prejavy, boli výlučne vyvolané agresívnym správaním jeho sestry, či už voči matke , alebo jemu. Matka je žiaľ na sestru zaslepene emočne naviazaná, i napriek častými verbálnymi útokmi (až nechutne oplzlými) zo strany sestry a necháva sa ňou manipulovať. Ak napr. agresívne správanie sestry voči matke je neúnosné a on slovne zasiahne, v tom okamihu sa matka obráti voči nemu - jej správanie v tomto ohľade veľmi pripomína tzv. Stockholmský syndróm.
12. Úradný záznam zo dňa 25.7.2021, na základe ktorého sud nesprávne dospel k záveru, že sa dopúšťa násilného konania a na základe ktorého súd nesprávne zhodnotil jeho povahu (výbušnú, nestabilnú,
agresívnu), bol spísaný nstržm. Ivanom Vladárom, ktorý nie je vyšetrovateľom, je len obyčajným pmj- čkárom. V tomto zázname uviedol dva trestné činy, z ktorých je podľa neho podozrivý, ale rozhodne trestne stíhaný za ne nebol. Tento policajt vyhodnotil celú situáciu subjektívne v jeho neprospech. Proti I. Vladárovi ešte bude podávaná sťažnosť, pretože je to človek, ktorý by vôbec nemal vlastniť zbrojný preukaz, nie to ešte nosiť uniformu. Nechápe, ako tento človek mohol prejsť psychotestami, ktoré sú potrebné pre vstup do PZ. Tento záznam vypracovaný I. Vladárom bol spísaný krátko po jeho zaistení, dávno predtým než prebehli ďalšie úkony vyšetrovania napr. výpovede aktérov, obvinenie.
13. Žalovaný v súvislosti s uvedeným tvrdením namietal, že okresný súd nesprávne vychádzal zo záverov, ktoré opisuje tento úradný záznam. Voči jeho osobe bolo neskôr začaté trestné stíhanie za menej závažný trestný čin nebezpečné vyhrážanie (§360, ods. l, ods.2 písm. b/), z ktorého taktiež dodnes nebol uznaný vinným. Súd v tomto prípade nerešpektoval jeho prezumpciu neviny. V každom prípade to, čo sa odohralo na policajnej stanici neodzrkadľuje to, čo sa v daný deň stalo doma, resp. to čo je v ich domácnosti na každodennom poriadku. Jeho matka priznala polícii, že ho fyzicky napadla (fackovaním) a on jediný z aktérov daného dňa bol zranený. Tvrdil, že z jeho pohľadu je obeť a nie páchateľ. Negatívne, neúnosné, agresívne, arogantné správanie sestry voči nemu sa po matkinej onkologickej operácii rapídne stupňovalo a je presvedčený o tom, že od tej operácie sa ho sestra snažila z bytu dostať preč, čo sa jej napokon aj podarilo. Ďalej je presvedčený o tom, že ďalším krokom sestry bude donútiť matku, aby byt, v ktorom všetci traja bývali (teraz už len matka a sestra), prepísala na jeho sestru.
14. Na pojednávanie v danej veci navrhol týchto svedkov: S. W., bytom N. XX. D. - W.. Táto svedkyňa môže dosvedčiť, že svoju matku a jej dcéru netýra, neubližuje im a podobne, ale naopak sa matke vo všetkom snažil pomôcť, hlavne v jej ťažkej chorobe, príp. v iných veciach. E. C. - L., bytom D. XX, D. - N.. Svedkyňa, ktorá môže dosvedčiť povahu jeho matky nielen voči nemu, ale aj iným osobám ako aj k osobe samotnej svedkyne. K. môže dosvedčiť záľubu matky v neustálom ponižovaní a ohováraniu jeho osoby, prípadne prehnané velebenie osoby jej dcéry.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že žiada o riadne prešetrenie všetkých skutočností a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. Vznesené obvinenia boli vykonštruované zo strany sestry a podanie návrhu na súd nepodala jeho matka zo svojej slobodnej vôle, ale podala tento návrh pod psychickým nátlakom jeho sestry D. J..
16. Dôvodom jeho odvolania nie je nasťahovať sa späť do bytu č.XX na I. X v D., ale očistenie jeho osoby od lživých obvinení a následnej možnosti dôstojne sa z bytu vysťahovať a prípadne slobodne navštíviť matku, ak samozrejme bude mať o jeho návštevu záujem
17. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa na výzvu súdu nevyjadrila. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď žalovaný svoje tvrdenie v podanom odvolaní žiadnym dôkazom nepreukázal a iba na základe jeho tvrdenia nebolo možné zmeniť rozhodnutie okresného súdu.
19. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
22. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
24. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
25. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
28. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu), ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
29. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
30. V danom prípade žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť, ako aj trvanie nároku s tým, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bude ohrozená fyzická integrita žalobkyne. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že býva na I. ulici č. 7, 7. poschodie, byt č. XX so svojimi deťmi - synom K. a dcérou D.. Syn je násilnícky, agresivitou si presadzuje svoju vôlu, jeho správanie a konanie je nepochopiteľné a v rozpore s dobrými mravmi. Vzťah so sestrou D. prerástol až do nenávisti. Neustále provokuje a vyvoláva konflikty aj za maličkosti. Chcel by, aby bolo všetko podľa neho. Keď sa mu niečo nepáči, vyvolá hádku, ktorá sa stupňuje a sprevádzajú ju vulgárne slová. Svoju sestru neustále slovne napáda, ponižuje ju, vyhráža sa jej ublížením na zdraví. Má obavy o svoju dcéru a často sa bojí aj odísť z bytu, keď sú spolu sami doma. Tvrdila, že syn ich psychicky týra, obmedzuje v užívaní bytu, nič nerešpektuje, spolužitie s ním je neúnosné. Už dlhší čas popíja pivo vo veľkom množstve, je to alkoholik závislý na pive a cigaretách. Žalobkyňa okrem toho uviedla, že je onkologický pacient, potrebuje pokoj a kľud a večné hádky a konflikty, stres a napätie jej zhoršujú zdravotný stav. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v nadväznosti na potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané dňa 25.7.2021 Obvodným oddelením PZ Bratislava Petržalka -juh, navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie a zakázal vstupu žalovaného do bytu, v ktorom býva spolu s dcérou, t.j. do bytu č..
31. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje, resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v predmetnej veci osvedčila a preukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko žalovaný svojim správaním ohrozuje fyzickú, ako aj duševnú integritu žalobkyne.
32. V danom prípade okresný súd vyhovel návrhu na základe predložených listinných dôkazov a zakázal žalovanému vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, do bytu, v ktorom žalobkyňa býva spolu s ním, v danom čase. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., keď dospel k záveru, že správanie žalovaného je takého charakteru a takej intenzity, že existuje dôvodná a vážna obava, že bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do jej fyzickej, ako aj do duševnej integrity.
33. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že všetky obvinenia zo strany jeho matky sú nepravdivé, resp. prekrútené, nepodložené a v priamom rozpore z realitou - nikdy matku fyzicky nenapadol ani neohrozoval žiadnym spôsobom na zdraví, alebo živote a jeho prípadné nevhodné verbálne prejavy, boli výlučne vyvolané agresívnym správaním jeho sestry, či už voči matke , alebo jemu. Namietal úradný záznam zo dňa 25.7.2021, na základe ktorého sud nesprávne dospel k záveru, že sa dopúšťa násilného konania a na základe ktorého súd nesprávne zhodnotil jeho povahu (výbušnú, nestabilnú, agresívnu).
34. V súvislosti s uvedenými námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu, ani z odvolania žalovaného nevyplývajú skutočnosti ním tvrdené. Jeho správanie ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo opísané osobou, ktorá žije s ním v spoločnej domácnosti, jeho matkou, ktorá hodnotila jeho správanie ako neúnosné a preto sa rozhodla podať predmetný návrh. Žalovaný v podanom odvolaní nepredložil odvolaciemu súdu hodnoverný dôkaz, ktorý by skutočnosti uvedené v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvrátili, pričom tvrdenia žalobkyne v podanom návrhu sú podporené aj potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného dňa 25.7.2021 OR PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Bratislava Petržalka -juh, z ktorého vyplýva, že uvedeným dňom bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, v tomto prípade žalobkyne. Odvolací súd ešte dodáva, že nie je oprávnený skúmať správnosť a pravdivosť tohto potvrdenia a ako dôkaz v danom prípade ho považuje za hodnoverný a nemá pochybnosti o jeho správnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdené skutočnosti v podanom návrhu hodnotí ako nepravdivé, je na jeho vôli, aby daný stav zmenil a napravil vzťah s matkou, aby to, čo tvrdí v podanom odvolaní, že má záujem o dôstojné správanie a prípadnú slobodnú návštevu jeho matky a očistenie jeho osoby, stalo skutočnosťou. Je na žalovanom, aby svoje správanie voči matke zmenil tak, ako to má preukázať svojou výpoveďou navrhovaná svedkyňa, že svoju matku netýra, neubližuje jej, ale naopak, sa snaží matke vo všetkom pomôcť, hlavne v jej ťažkej chorobe, prípadne v iných veciach. K tomu odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonávať dokazovanie, aj vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku v prípade, ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., rozhodne do 24 hodín. V danom prípade bol odvolaciemu súdu predložený spis dňa 18.10.2021 a ten istý deň odvolací súd aj rozhodol.
35. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Aj na vydanie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu.
36. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
37. Z ustanovenia čl. 19 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
38. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
39. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 CSP je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
40. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod.
41. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a fyzického nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedná strany zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods.2 C.s.p., ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane, (žalobcovi) dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
42. Žalobkyňa v konaní predložila súdu listinný dôkaz o tom, že žalovaný sa voči nej dopustil násilia. Uvedené dôkazy okresný súd správne vyhodnotil a s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. Preto sa možno stotožniť s právnym názorom okresného súdu, že v danom prípade osvedčené skutkové okolnosti medzi stranami sporu odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán a to uložením zákazu vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného, kde sa zdržiava žalobkyňa. So zreteľom na uvedené, právny záver okresného súdu, na ktorom založil svoje napadnuté uznesenie, je možno považovať za vecne správny.
43. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
44. Odvolací súd vzhľadom na plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní, rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods .1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).