Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-51-2021.pdf
PDF · 128.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 14 342,07 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14 342,07 eur, úrok vo výške 335,15 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 14 342,07 eur od 18.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 78,42 eur, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 14 432,07 eur od 18.09.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 10.03.2021 podal na upomínacom súde voči žalovanému v 1. rade spol. TIXI SK, s.r.o. a žalovanému v 2. rade K. K. žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaných zaviazal zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 14 342,07 eur, úrok vo výške 335,15 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 14 342,07 eur od 18.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 78,42 eur, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 14 432,07 eur od 18.09.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a aby ich zaviazal na náhradu trov konania s tým, že plnením jedného so žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných.
Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 28.08.2018 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere. Na základe Úverovej zmluvy poskytol žalovanému, ako tzv. firemnému klientovi (právnickej osobe / fyzickej osobe
- podnikateľovi) úver vo výške 19 800,- eur, ktorý bol načerpaný v celom rozsahu.
Podľa čl. IX (Záverečné ustanovenia) ods. 2 Úverovej zmluvy: „Dlžník vyhlasuje, že uzavretie Zmluvy o úvere sa týka a súvisí s podnikateľskou činnosťou Dlžníka a Dlžník ju uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“
Pohľadávka z identifikovaného úveru je v súlade s § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zabezpečená ručením žalovaného v II. rade, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy o úvere súčasne jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v I. rade, a to na základe dohody o ručení č. XXXX/XXS/XXXXXX/ E/XXX zo dňa 28.8.2018. Vzhľadom na uvedené skutočnosti na daný spor nemožno aplikovať žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka a ani rozhodnutia všeobecných súdov, týkajúce sa spotrebiteľských úverov alebo spotrebiteľov. Účastníkmi zmluvného vzťahu sú podnikatelia, podľa § 261 ods. 6 písm. d) ide o tzv. absolútny obchod, pričom ručenie je v ObZ upravené komplexne.
Podľa čl. IX (Záverečné ustanovenia) ods. 12 Úverovej zmluvy: „Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VÚP. Dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol pred podpisom Zmluvy o úvere oboznámený s VÚP, VÚP pred podpisom Zmluvy o Úvere od Veriteľ prevzal, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa čl. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.2 bod 10.2.1 VÚP: „Vznik ktorejkoľvek z nasledujúcich skutočností alebo okolností sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy o úvere, a to: omeškanie Dlžníka, resp. Zaviazanej osoby s úhradou Úverovej pohľadávky alebo jej časti, alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči Veriteľovi po dobu viac ako 5 (päť) Pracovných dní.“
Podľa čl. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.6 bod 10.6.1 VÚP: „V prípade, ak nastane ktorákoľvek zo skutočností alebo okolností, ktorá sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy o úvere v zmysle bodu 10.2 VÚP, je Veriteľ oprávnený použiť jednotlivo alebo súčasne jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení: vyhlásiť Úverovú pohľadávku (alebo jej časť) za predčasne splatnú a požadovať jej splatenie v lehote uvedenej v oznámení o predčasnej splatnosti“.
V nadväznosti na citované ustanovenia Úverovej zmluvy a VÚP je žalobca v prípade nesplácania úveru oprávnený vyhlásiť úverovú pohľadávku za predčasne splatnú. Žalovaný v I. rade poskytnutý úver riadne nesplácal napriek tomu že ho upozornil na jeho omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný v I. rade úver nesplácal, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.9.2020 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške: 14 755,64 eur, ktorá pozostáva z: nesplatenej istiny úveru vo výške: 14 342,07 eur, nesplatených kapitalizovaných úrokov vo výške: 335,15 eur, nezaplatených kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške: 78,42 eur. Listom zo dňa 23.09.2020 osobitne vyzval žalovaného v II. rade, aby si splnil svoj ručiteľský záväzok, avšak neúspešne. Za účelom mimosúdneho riešenia sporu advokát žalobcu dodatočne zasielal žalovaným predžalobné výzvy na adresu tr. pobytu žalovaných, avšak ani na tieto výzvy žalovaní nereagovali.
Podľa č. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.1 VÚP: „Ak je Dlžník v omeškaní so splácaním Úverovej pohľadávky, najmä ak neuhradí úroky, splátky istiny Úverovej pohľadávky alebo ich časti v dohodnutý deň splatnosti, Veriteľ je oprávnený zvýšiť Úrokovú sadzbu z dlžnej časti Úverovej pohľadávky o 10 % p. a. vo forme úrokov z omeškania, a to až do času skutočnej úhrady sumy, s ktorou je Dlžník v omeškaní“
Zmluvne dohodnutý úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaných predstavuje v súlade s § 369 ods. 1 ObZ v spojení s čl. X ods. 12 zmluvy o úvere, čl. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.1 VÚP súčet úrokovej sadzby (6 % p.a.) + 10 % p.a., t.j. úrok z omeškania celkovo vo výške 16 % p.a. Vzhľadom na zákonné obmedzenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 14 % p.a. (9 % + 5 %). Zároveň si uplatňuje právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 ObZ. Výška paušálnej náhrady predstavuje sumu 40,- eur.
V konaní si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 6 % p.a. (čl. III. Úverovej zmluvy). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX podľa ktorého: ,, ..... v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach U.-XX/XX a U.-XX/XX, v ktorom uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. „
Uviedol, že z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Za daných okolností považujeme za dôvodný aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných úrokov popri zákonných úrokoch z omeškania. Uplatňuje úroky a úroky z omeškania iba zo sumy nesplatenej
časti úveru. Nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania.
2. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 30.03.2021. Voči žalovanému v 1. rade platobný rozkaz je právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Žalovaný v 2. rade podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že jemu ako ručiteľovi nebolo umožnené oboznámiť sa zmluvnými podmienkami úverovej zmluvy, nemal možnosť vyjadriť pripomienky k zmluve. On ako spotrebiteľ bol konaním žalobcu poškodený na svojich právach. Úroková miera je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Dlžná suma je úročená dvakrát. Zmluvné podmienky sú neprimerané a úroková sadzby 14 % je nezákonná.
Následne žalobca navrhol voči žalovanému v 2. rade pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu a konanie je vedené pod sp. zn. XCb/XX/XXXX.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, upomienkami, výzvou pred zosplatnením, zosplatnením úverovej pohľadávky, výzvou na splatenie dlhu, predžalobnou výzvou na planenie, všeobecnými úverovými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Medzi žalobcom a spoločnosťou TIXI SK, s.r.o. bola dňa 28.08.2018 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XXS/XXXXXX, na základe ktorej bol žiadateľovi poskytnutý úver vo výške 19 800,- eur s tým, že tento sa zaviazal úver splatiť v 60 splátkach pri výške splátky 330,- eur. Úroková sadzba v zmluve bola dojednaná 6 % ročne, prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2018 a posledná splátka dňa 20.08.2023.
Podľa čl. IX (Záverečné ustanovenia) ods. 2 Úverovej zmluvy, dlžník vyhlasuje, že uzavretie Zmluvy o úvere sa týka a súvisí s podnikateľskou činnosťou Dlžníka a Dlžník ju uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa čl. IX (Záverečné ustanovenia) ods. 12 Úverovej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VÚP. Dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol pred podpisom Zmluvy o úvere oboznámený s VÚP, VÚP pred podpisom Zmluvy o Úvere od Veriteľ prevzal, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
5. Úver bol zabezpečený dohodou o ručení č. XXXX/XXS/XXXXXX/E/XXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal v prípade nesplácania úveru zo zmluvy č. XXXX/XXS/XXXXXX veriteľovi namiesto dlžníka dlh uhradiť.
6. Podľa čl. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.2 bod 10.2.1 Všeobecný úverových podmienok žalobcu ( ďalej len ,,VÚP“), vznik ktorejkoľvek z nasledujúcich skutočností alebo okolností sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy o úvere, a to: omeškanie Dlžníka, resp. Zaviazanej osoby s úhradou Úverovej pohľadávky alebo jej časti, alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči Veriteľovi po dobu viac ako 5 (päť) Pracovných dní.
Podľa čl. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.6 bod 10.6.1 VÚP, v prípade, ak nastane ktorákoľvek zo skutočností alebo okolností, ktorá sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy o úvere v zmysle bodu 10.2 VÚP, je Veriteľ oprávnený použiť jednotlivo alebo súčasne jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení: vyhlásiť Úverovú pohľadávku (alebo jej časť) za predčasne splatnú a požadovať jej splatenie v lehote uvedenej v oznámení o predčasnej splatnosti.
Podľa č. X (Postup pri porušení záväzkov dlžníka) ods. 10.1 VÚP, ak je Dlžník v omeškaní so splácaním Úverovej pohľadávky, najmä ak neuhradí úroky, splátky istiny Úverovej pohľadávky alebo ich časti v dohodnutý deň splatnosti, Veriteľ je oprávnený zvýšiť Úrokovú sadzbu z dlžnej časti Úverovej pohľadávky o 10 % p. a. vo forme úrokov z omeškania, a to až do času skutočnej úhrady sumy, s ktorou je Dlžník v omeškaní.
7. Spoločnosť TIXI SK, s.r.o. z úverovej zmluvy dlh nesplácala, a preto žalobca ku dňu 17.09.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Výška dlžnej sumy k uvedenému dňu bola 14 755,64 eur.
Aj napriek zosplatneniu úveru dlžník, spoločnosť TIXI SK, s.r.o. takto vyčíslenú dlžnú sumu žalobcovi neuhradila.
8. Žalobca výzvou zo dňa 30.10.2020 žalovaného upovedomil o zosplatnení úveru zo zmluvy č. XXXX/ XXS/XXXXXX a zároveň vyzval žalovaného ako ručiteľa na zaplatenie sumy 15 000,80 eur s prísl. Túto výzvu žalovaný prezval dňa 04.12.2020.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný nie je spotrebiteľ. Je spoločníkom a konateľom úverového dlžníka. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci U.-XXX/XX zo dňa 14.03.2013, v ktorom je uvedené, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.
10. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
11. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a spol. TIXI SK, s.r.o. ako podnikateľským bola dňa 28.08.2018 uzatvorená zmluva o splátkovom na podnikateľské účely, na základe ktorej bol žiadateľovi poskytnutý úver vo výške 19 800,- eur s tým, že tento sa zaviazal úver splatiť v 60 splátkach pri výške splátky 330,- eur. Úroková sadzba v zmluve bola dojednaná 6 % ročne, prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2018 a posledná splátka dňa 20.08.2023. Nakoľko úver nebol riadne a včas splácaný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.09.2020 a k uvedenému dňu vyčíslil dlžnú sumu vo výške 14 755,64 eur. Dlžník bol zo strany žalobcu písomne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, avšak pohľadávku žalobcu neuhradil.
Zmluva o úvere predstavuje absolútny obchod v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka upravujúce obchodné záväzkové vzťahy (vrátane zabezpečenia záväzkov, napr. ručením) bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
15. Splatenie dlhu z predmetnej úverovej zmluvy bolo zabezpečené dohodou o ručení uzatvorenou so žalovaným v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uspokojiť dlh zo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou TIXI SK, s.r.o. v prípade, ak dlžník svoj záväzok nesplní. Žalovaný bol v tom čase spoločníkom a konateľom spol. TIXI SK, s.r.o. Žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný na splnenie dlhu a výzva mu bola doručená dňa 04.12.2020.
Ručenie je vo svojej podstate akcesorickým vzťahom, ktorý je závislý od záväzku dlžníka na určité plnenie voči veriteľovi. Na jednej strane vystupuje veriteľ a na druhej strane ručiteľ, ktorý veriteľovi vyhlási, že uspokojí pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ak ju nesplní sám dlžník. Vyhlásenie ručiteľa musí mať písomnú formu a obsahovať dostatočnú identifikáciu veriteľa, dlžníka a ručiteľa. Na vznik záväzku ručiteľa sa nevyžaduje žiadny prejav vôle dlžníka. Z ustanovenia § 303 nevyplýva, aby ručiteľ vo svojom vyhlásení musel špecifikoval rozsah ručenia, preto ak sa tak nestane, predpokladá sa, že sa ručiteľ zaručuje za celý záväzok. Ak by takýto úmysel ručiteľ nemal, musí vo vyhlásení stanoviť, za akú časť záväzku ručí. Ručiteľ nemôže byť v neúnosnom stupni právnej neistoty a aj preto je racionálne ustanovenie, ktoré ukladá veriteľovi povinnosť oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie bez zbytočného odkladu výšku zabezpečovanej pohľadávky. Ustanovenie má kogentný charakter.
16. Žalovaný namietal, že je v pozícii spotrebiteľa a súd má v tomto kontexte aj žalobu posudzovať.
Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XNdc/XX/XXXX zo dňa 09.11.2016 v ktorom uviedol: ,, Hlavný záväzok vznikol medzi spoločnosťou R., spol. s r.o. a spoločnosťou J., spol. s r.o., keď z rozhodcovského rozsudku zo 16. marca 2016 č. k. N. XX/XXXX vyplýva, že zmluvné strany uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne (spoločnosti R., spol. s r.o.) dodávať žalovanej 1/ osivá, hnojivá, prípravky na ochranu a iný s tým súvisiaci poľnohospodársky tovar v kvalite podľa platných technických noriem a certifikátov žalobkyne a záväzok žalovanej 1/ dodaný tovar prevziať v súlade so zmluvou a zaplatiť žalobkyni riadne a včas kúpnu cenu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti E. s.r.o. (dostupného na www.orsr.sk) je zrejmé, že žalobkyňa bola v čase vzniku Vyjadrenia k záväzku z 22. januára 2015 č. D. XXXX/XXXX, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie o ručení, konateľkou ako aj spoločníčkou spoločnosti (žalovanej 1/), teda mala úzke väzby vo vzťahu k uvedenej spoločnosti. Žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu).“
Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v G. sp. zn. XCob/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2020 v ktorom uviedol: ,,Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalobcu, že ručiteľské vyhlásenie je určité a zrozumiteľné a spĺňa všetky náležitosti nevyhnutné k platnosti právneho úkonu, nakoľko takýmto jazykovým vyjadrením žalovaný v súlade s ust. § 303 OBZ písomne vyhlásil, že uspokojí žalobcu ako veriteľa, ak kupujúci (ako dlžník) voči nemu nesplní svoje záväzky. Z ručiteľského vyhlásenia jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného ako ručiteľa prevziať na seba ručiteľský záväzok a uhradiť za spoločnosť záväzok spoločnosti voči žalobcovi v prípade, že ho neuhradí spoločnosť. Z ručiteľského vyhlásenia je zrejmá aj identifikácia ručiteľa, keďže je v ňom výslovne uvedené, že ide o „štatutárneho zástupcu kupujúceho uvedeného v záhlaví zmluvy". V záhlaví zmluvy je uvedené, že zástupcom spoločnosti je žalovaný, pričom túto skutočnosť je možné overiť aj z výpisu z obchodného registra spoločnosti, údaj o zápise spoločnosti bol uvedený aj v záhlaví zmluvy. Ako je zrejmé z podpisov na zmluve, žalovaný je identifikovaný aj v závere zmluvy pri podpise, pri ktorom je rukou doplnené, že ide o žalovaného Y. T.. V tejto súvislosti nie je opodstatnená ani námietka žalovaného, že pri podpise žalovaného je odtlačok pečiatky spoločnosti. Skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu len raz a pri jeho podpise je pečiatka spoločnosti, neznamená, že jeho ručiteľský záväzok je neplatný. Neobstojí argumentácia žalovaného v tom smere, že na predmetnej zmluve jeho podpis ako fyzickej osoby absentuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že identifikácia ručiteľa uvedená v zmluve je dostačujúca, nakoľko ručiteľské vyhlásenie je integrálnou súčasťou zmluvy a z obsahu zmluvy vyplýva, kto je ručiteľom. Z ručiteľského vyhlásenia ďalej vyplýva aj to, kto je osobou dlžníka a veriteľa, nakoľko aj tieto osoby sú identifikované v obsahu zmluvy. Rovnako je z ručiteľského vyhlásenia zrejmá aj identifikácia záväzku spoločnosti ako dlžníka, nakoľko je v ňom uvedené, že ide o záväzok zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje na charakter ručiteľského záväzku ako záväzku, ktorý vzniká na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka. Ustanovenie článku V. bod 5. zmluvy možno považovať za takéto jednostranné vyhlásenie žalovaného adresované žalobcovi ako veriteľovi, ktoré obsahuje prejav vôle žalovaného uspokojiť záväzok dlžníka v prípade, ak ho dlžník neuspokojí. Vzhľadom na uvedený charakter ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného právneho úkonu dlžníka, je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného v tom smere, že samotný žalovaný ako fyzická osoba zmluvu nepodpisoval. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade vzhľadom na znenie zmluvy, nie je na mieste vyžadovať, aby žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka predmetnú zmluvu, ktorá
zároveň obsahuje jeho jednostranný právny úkon v podobe ručiteľského vyhlásenia ako fyzickej osoby, podpisoval dvakrát, pričom jeden podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie ako zástupcu dlžníka a druhý podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie ručiteľa - fyzickej osoby. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že konanie žalobcu pri uzatváraní zmlúv, v rámci ktorých je „ukrytý“ ručiteľský záväzok, je v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Námietku žalovaného, že „skryl“ ustanovenia o ručení do záverečných ustanovení, a to písmom 10 považoval za neopodstatnenú.“
17. V danej právnej veci je nesporné, že žalobca (podnikateľský subjekt) poskytol úver úverovému dlžníkovi ako podnikateľskému subjektu na účely podnikania. Preto podľa názoru súdu je jednoznačné, že úverovou zmluvou bol medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1. ako úverovým dlžníkom založený obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa v prípade komplexnosti právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku aplikujú výlučne ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. V takom prípade neprichádza do úvahy aplikácia Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah založený ručením ako akcesorický vzťah k hlavnému záväzku (k záväzku z úverovej zmluvy) sa spravuje rovnakým právnym režimom, akým sa spravuje hlavný (zabezpečovaný záväzok). Ak zabezpečovaný záväzok je záväzkom, na ktorý sa aplikujú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, rovnakým právnym režimom sa spravuje aj ručiteľský (akcesorický) záväzok. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, je vylúčené „štiepenie“ právnych režimov v takom zmysle, aby sa hlavný záväzok spravoval ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka a ručiteľský záväzok ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd je toho názoru, že je nedôvodné tvrdenie žalovaného, žeby v súčasnosti bol považovaný za spotrebiteľa, keďže takéto postavenie by mohol mať ako ručiteľ len v prípade, že by samotná úverová zmluva bola spotrebiteľskou zmluvou (t. j. v situácii, kedy by dlžník bol spotrebiteľom), čo však v rozhodovanej veci nenastalo.
Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObo/X/XXXX zo dňa 29.04.2020.
18. V ďalšom žalovaný namietal, že úroková miera vo výške 14 % je v rozpore s dobrými mravmi.
V tomto smere súd v prvom rade uvádza, že sa nejedná o úrokovú mieru ale o úrok z omeškania, ktorého výška bola medzi úverovým dlžníkom a žalobcom ako veriteľom dojednaná v úverovej zmluve - čl. X. ods. 10.1 Všeobecných úverových podmienok žalobcu. Žalobca si v konaní oproti dojednanej výške 16 %, uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14 %.
V zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. zákonná fixná sadzba úroku z omeškania ku dňu omeškania 18.09.2020 bola 9 % ročne.
V prípade úroku z omeškania v obchodno-právnych vzťahoch Obchodný zákonník preferuje dohodu zmluvných strán o sadzbe úroku z omeškania (tzv. zmluvný úrok z omeškania) a ak tej niet, prípadne je neplatná, použije sa sadzba tzv. zákonného úroku z omeškania, ktorý je upravený nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v platnom znení.
19. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškania dlžníka so splnením záväzku. Omeškaním nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu v tom zmysle, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. I keď ide o príslušenstvo pohľadávky, je to relatívne samostatné právo, ktoré oprávnený môže (ale nemusí) uplatniť súčasne s istinou. Čo sa týka namietaného duplicitného uplatnenia úroku z omeškania a úroku z úveru, súd poukazuje, že kým pri úroku z úveru ide o nárok vyplývajúci z 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v prejednávanej veci ide o úrok z omeškania za omeškanie dlžníka s plnením jeho peňažného dlhu, pričom ide o zákonné nároky, ktoré nemajú žiadnu vzájomnú súvislosť ani sa vzájomne nekonzumujú. Úrok z úveru nemá žiaden vzťah k úroku z omeškania z kauzálneho vzťahu, ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zákona.
20. Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorý nemá legislatívne zakotvenie v žiadnom právnom predpise. Ide o pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel, ktoré sú prirodzene uznávané v spoločnosti. Obsah pojmu dobrých mravov je dopĺňaný teóriou a súdnou praxou. Z judikatúry možno vyvodiť, že sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
V obchodnoprávnych vzťahoch je obsahovo podobným ustanovením znenie § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú chápané ako pravidlá slušného správania sa podnikateľov nielen vo vzájomnom styku ale i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Ide o akúsi podmnožinu dobrých mravov.
Ako už bolo vyššie uvedené, ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu a je záväzkom existujúcim vedľa hlavného záväzku, ktorým je vzťah veriteľa a dlžníka. Je preň typické, že ručiteľ sa dostane do postavenia povinného v dôsledku neplnenia záväzku dlžníkom, teda sanuje protiprávne konanie iného subjektu (povinného). Pozícia ručiteľa a jeho vzťah k dlžníkovi, ako aj veriteľovi má okrem iného aj istý morálny rozmer. Nikto totiž ručiteľa nenúti vstúpiť do ručiteľskej pozície, napriek tomu však tento vstupuje do rizika, čím výrazne posilňuje pozíciu dlžníka i veriteľa. V prípade omeškania so splatením úveru sú úroky z omeškania dispozitívnym inštitútom, nemusia sa dohodnúť alebo zo strany veriteľa uplatňovať. Ak sa úroky dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 28.10.2020 v ktorom uviedol: ,,Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. 11.5. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. 11.6. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa; podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Najvyšší súd na základe týchto argumentov dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“
22. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne v zmysle zmluvných dojednaní, nie je možné považovať za rozporný s dobrými mravmi. Toto dojednanie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán úverovej zmluvy a žalovaný tým, že podpísal dohodu o ručení ako spôsob zabezpečenia riadneho a včasného splatenia všetkých záväzkov u úverovej zmluvy, riziko nesplnenia takejto povinnosti so všetkými dôsledkami na seba prevzal. Okrem toho, žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom spol. TIXI SK, s.r.o., ktorej bol žalobcom poskytnutý úver na podnikateľské účely, teda bol riadne uzrozumený o všetkých zmluvných povinnostiach a sankciách pre prípad nedodržania záväzkov z úverovej zmluvy.
23. Nakoľko súd vyhodnotil obranu žalovaného v danej právnej veci za neopodstatnenú, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu a preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.