Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2021 v Kežmarku takto

rozhodol:

Obžalovaný

C. T., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Osturňa XXX, okr. Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.12.2019 v čase okolo 14:40 hod., v obci Osturňa, okres Kežmarok, najprv na autobusovej zastávke, ktorá je situovaná v blízkosti bytového domu č. XXX a neskôr aj pred uvedeným bytovým domom, pod vplyvom alkoholických nápojov veľmi hlasne vulgárne nadával svojej bývalej manželke K. T., ktorá sa v tom čase nachádzala v byte tohto bytového domu a všetko zreteľne počula, pričom okrem vulgárnych nadávok sa jej opakovane vyhrážal slovami „zabijem ťa, keď ťa stretnem“ a tiež „že by sa ťa rakovina chytila“ a zároveň „všetkých Vás pozabíjam“, zároveň vulgárne nadával aj jej druhovi C. Q., ktorý sa v tom čase taktiež nachádzal v byte na uvedenej adrese a všetko zreteľne počul, a okrem vulgárnych nadávok sa mu opakovane vyhrážal slovami „keď ťa stretnem, zabijem ťa“, pričom tieto vyhrážky a vulgárne nadávky kričal opakovane, až kým nenastúpil na linkový autobus a z miesta neodišiel, čím vzbudil u poškodených K. T. a C. Q. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ s poukazom na . Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s poukazom na a , na trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 10.06.2020 obžalobu pod sp. zn. -12 na C. T. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ustanovenie .

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2021 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle toto právo nevyužil a neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle tohto ustanovenia. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov - poškodených, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania, prečítaním obsahu znaleckého posudku a obsahu listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní resp. predloženého v konaní pred súdom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 25.12.2019 išiel do krčmy, tam si kúpil nejaké alkoholické nápoje, vypil tri pol deci tvrdého alkoholu a čakal na autobus, ktorý ide zo Spišskej Starej Vsi na Osturňu o 13.15 hod. Kým čakal na autobus, motal sa po ceste. Poškodení K. T. a C. Q. a svedkyňa K. Q. vyzreli z okna a on na nich kričal ako nepríčetný, pretože mal vypitý alkohol. Ako však zdôraznil, v bytovke vôbec nebol. Podľa neho nikto nič nepočul, vrátane susedov. Potom prišiel autobus, do ktorého nastúpil a odišiel preč. Poškodení ho chcú dostať do väzenia. Obžalovaný potvrdil, že kričal na poškodených to, čo je napísané v obžalobe ale nemyslel to vážne. Slová „zabijem ťa“ sa podľa neho kričia hocikde v krčme. S poškodenou sa stretávajú dva roky a keby chcel spraviť to, čo kričal, už by to urobil dávno. Uvedené kričal aj na poškodeného Q..

Svedkyňa - poškodená K. T. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a vypovedala, že s obžalovaným sa rozviedla pred desiatimi rokmi a odvtedy sa s sním nerozpráva a chce mať od neho pokoj. Toho dňa 25.12.2019 mala pootvorené okno a obžalovaný bol na autobusovej zastávke, ktorá je asi 50 metrov od bytovky. Obžalovaný od tej zastávky odišiel, lebo mal ešte čas do príchodu autobusu ale stále na zastávku videl a keby prišiel autobus, on by ho dobehol. Pred obytným blokom, kde býva, je bránička, ktorá bola otvorená. Obžalovaný stál na chodníku pred bráničkou a kričal: „kurva, piča, poďte von“. Kričal aj na jej priateľa C. Q.T., ale čo presne, už si nepamätá a uviedla to v zápisnici o svojej výpovedi v prípravnom konaní, kedy si to presne pamätala. Nakoľko obžalovaný sa voči nej takto správal aj dva týždne predtým, zavolala políciu. To, čo obžalovaný kričal, určite počuli susedia, svedok - poškodený C. Q. a tiež jej maloletá dcéra, ktorá bola v tom čase doma, ale svedkyňa - poškodená ju do toho nechce ťahať. V ten deň sa jej obžalovaný vyhrážal, že keď ju stretne, tak uvidí a tiež jej aj vulgárne nadával. Po tomto incidente má obavy ísť večer von, aby ho nestretla lebo sa obáva, aká bude jeho reakcia. Z jeho vyhrážok mala strach.

Pri odstraňovaní rozporov v jej výpovedi, kedy za tým účelom bola svedkyni - poškodenej prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kde vypovedala, že obžalovaný jej kričal, že keď ju stretne, tak ju zabije a že pozabíja tu bandu skurvenú a tiež je vulgárne nadával, svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je pravdou to, čo vypovedala v prípravnom konaní. Podobné správanie mal obžalovaný voči nej vždy, keď ho stretla na ulici, kedy jej stále vulgárne nadával.

K tejto výpovedi svedkyne - poškodenej obžalovaný uviedol, že je pravdou, že jej to povedal ale on stál na ceste, hoci bola bránička otvorená. On sa už poškodeným ospravedlnil.

Svedok - poškodený C.U. Q. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a vypovedal, že zo strany obžalovaného tam bolo vyhrážanie nielen jemu ale aj jej priateľke K. T. a aj jeho mame K. Q.. Počul to aj jeho otec, ktorý ale medzitým zomrel. Obžalovaný vtedy kričal „zabijem vás, všetkých vás pozabíjam“. Obžalovaný sa k nim takto správa vždy, keď ich stretne. On sa obžalovaného nebojí ale bojí sa o priateľku K. T., o dieťa a o svoju mamu. Aj dňa 15.05.2016 do neho obžalovaný skočil a začal ho dusiť ale vtedy to nechali tak a prejednalo sa to iba ako priestupok. Podľa neho od obžalovaného neviete, čo môžete čakať. V ten deň popoludní bol doma a doma bola aj jeho priateľka.

Vedľa v byte býva jeho mama K. Q. a jeho otec. On sedel o obývačke, keď prišla jeho priateľka K. T. s tým, že volala políciu, že sa jej obžalovaný vyhrážal. Potom prišla jeho mama a pýtala sa, čo to na ulici obžalovaný vystrája. Toto jeho správanie trvalo menej ako pol hodiny. Obžalovaný kričal mame a jeho priateľke „poď von, zabijem ťa“. Obžalovaný bol v tom čase opitý. Potom prišiel autobus, obžalovaný do neho nastúpil a odišiel.

K tejto výpovedi svedka - poškodeného obžalovaný uviedol, že sa potom mame svedka - poškodeného ospravedlnil, keď ju stretol v obchode a svedkom toho bola predavačka.

Súd na návrh prokurátorky a bez námietok zo strany obžalovaného prečítal výpoveď svedkyne K. Q., matky svedka - poškodeného C. Q. z prípravného konania. Táto svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že v bývajú spolu s manželom na prvom poschodí bytového domu, kde v byte oproti nim býva svedok - poškodený C. Q. a svedkyňa - poškodená K. T.. Dňa 25.12.2019 sa nachádzala doma a keď prechádzala okolo špajze, kde mala otvorené okno, tak počula, ako niekto vonku nadáva a kričí. Ten krik sa ýval z neďalekej zastávky. Keď prišla k oknu v kuchyni, videla, že to kričí obžalovaný, ktorý chodil hore a dole a hlasno kričal na adresu jej syna „ty kokot vyjebaný, zabijem ťa, chyť sa nejakej roboty, poď dole a uvidíš, ty buzerant“. Keď to počula, otvorila okno a obžalovanému zakričala aby prestal a odišiel preč. Na to obžalovaný začal nadávať aj jej a to, že je kurva a že ju zabije. Nahnevalo ju to, ale necítila sa byť ohrozená týmito rečami. Obžalovaný skôr útočil na jej syna a jeho družku. Potom ešte nadával poškodenej K. T. a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Potom zatvorila okno lebo sa chcela vyhnúť konfliktu. Obžalovaný bol podľa nej v tom čase opitý. Nemá obavu svoj život ale má obavu o rodinu jej syna C. Q., lebo obžalovaný sa im stále vyhráža a keď ho človek vidí opitého, nevie, čo môže obžalovaný urobiť. Podľa nej by mohol nejako ublížiť jej synovi, družke a deťom a preto je potrebné tú situáciu nejako riešiť.

K tejto výpovedi svedkyne obžalovaný viedol, že on svedkyni nepovedal nič a keď mu povedala, aby prestal, bol ticho. Ak niečo kričal, tak len na adresu poškodených a svedkyni sa ospravedlnil.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal obsah písomného znaleckého posudku č. 14/2020 vypracovaného v prípravnom konaní MUDr. K. A., súdnou znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá znalecký posudok vypracovala o duševnom stave obžalovaného. Súdna znalkyňa po oboznámení sa s obsahom výpovedí obžalovaného, svedkov - poškodených z prípravného konania a po vlastnom vyšetrení obžalovaného dospela k záveru, že u obžalovaného nezistila prítomnosť žiadnej duševnej choroby. Obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Pamäť obžalovaného a ani jeho intelekt nejavia známky hrubého poškodenia. U obžalovaného súdna znalkyňa zistila Poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka. Okrem toho súdna znalkyňa u obžalovaného nezistila žiadnu inú duševnú chorobu alebo poruchu v čase spáchania skutku. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu a to v stredne ťažkom stupni opitosti. Obžalovaný mal v nepodstatnej miere zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a tiež v nepodstatnej miere zníženú schopnosť ovládať svoje konanie. Súdna znalkyňa u obžalovaného zistila dlhoročné frekventné užívanie alkoholu s rozvojom závislosti, konkrétne Poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka. Obžalovaný nepopiera frekventné denné užívanie alkoholu. Sám udáva pokles tolerancie, pitie v ťahu, ranné dúšky, alkoholové okná a vegetatívne abstinenčné príznaky po odňatí. K závislosti je obžalovaný formálne kritický, proklamuje krátkodobú abstinenciu a záujem o protialkoholickú liečbu. Z tohto dôvodu mu znalkyňa navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Okresným úradom Kežmarok dňa 08.08.2016, ktorého obsah súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal vyplýva, že obžalovaný C. T. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním takým spôsobom, že dňa 05.05.2016 v čase okolo 12.15 hod. v rodinnom dome na adrese O. XXX pod vplyvom alkoholu vulgárne vynadal C. Q., nar. XX.XX.XXXX, že je kokot a udrel ho rukou do oblasti ľavého oka. Za to mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Tento rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2016. Tento priestupok vyplýva aj z výpisu z Ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, ktorý súd prečítal. Iný priestupok obžalovaný vo výpise zaznamenaný nemá.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej obcou Osturňa dňa 29.05.2020 vyplýva, že obžalovaný je rozvedený a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného generovaného elektronicky ku dňu 18.10.2021 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, pričom z toho šesť krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V posledných dvoch odsúdeniach v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a mu boli tiež uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní 1 roka, resp. 5 mesiacov, na výkon ktorých bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom oba tieto uložené tresty obžalovaný vykonal.

Súd tiež oboznámil obsah lekárskej správy o ošetrení obžalovaného zo dňa 17.06.2020 s tým, že mal byť napadnutý. Obžalovaný pri predkladaní tohto dôkazu súdu uviedol, že uvedená lekárska správa svedčí o napadnutí svedkom - poškodeným C. Q..

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za nevyhnutné vykonať za účelom vyslovenia záveru o tom, aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom v zmysle , a ak áno, akým a či tento skutok spáchal obžalovaný a či je obžalovaný za tento čin trestne zodpovedným. Súd zároveň vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby mohol v prípade vyslovenia viny rozhodnúť o treste a ochrannom opatrení. Všetky vykonané dôkazy posudzoval samostatne ale zároveň aj v ich vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú.

Skutok tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátorky je z hľadiska skutkového deja jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný výpoveďami oboch svedkov poškodených K. T. a C. Q., ktorí v súlade s tým, ako o konaní obžalovaného vypovedali v prípravnom konaní, vypovedali v podstatných skutkových okolnostiach o konaní obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní. Obaja svedkovia - poškodení jednoznačne potvrdili, že obžalovaný dňa 25.12.2019 okolo 14.40 hod. pri autobusovej zastávke v obci Osturňa pod vplyvom alkoholických nápojov im obom nielen vulgárne nadával ale obom sa im aj vyhrážal zabitím tak, ako sú tie vyhrážky uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Tieto vyhrážky adresované obom svedkom poškodeným vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa K. Q., ktorá býva v susednom byte na rovnakom poschodí bytového domu ako svedkovia - poškodení. Napokon ani samotný obžalovaný toto svoje konanie nepoprel a potvrdil, že na poškodených kričal to, čo je uvedené v obžalobe ale bránil sa tým, že to nemyslel vážne a do domu poškodených nevstúpil. Za tejto dôkaznej situácie súdu neostávalo nič iné, len uznať obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosť, že obžalovaný do priestorov bytového domu nevošiel nič nemení na skutkových okolnostiach a ani na právnej kvalifikácii skutku, pretože táto nie je podmienená miestom konania páchateľa. To, že obžalovaný tieto vyhrážky nemyslel vážne je jeho subjektívny pocit, rozhodujúcim ju však vnímanie tohto jeho konania svedkami - poškodenými. K. T. ako aj C. Q. zhodne uviedli, že toto konanie obžalovaného tohto typu nebolo voči nim namierené prvý krát a pretože boli takéhoto konania svedkom aj v minulosti, o čom napokon svedčí aj rozkaz o uložení sankcie, konanie obžalovaného u nich vzbudilo obavu - v prípade K. T. o jej život a zdravie a zdravie a život jej dcéry a v prípade C. Q. o život a zdravie družky K. T. a dcéry, ktoré pociťoval ako vyhrážanie sa smrťou blízkej osobe. Za tohto stavu, kedy tak obžalovaný, svedkovia - poškodení ako aj svedkyňa K.R. Q. zhodne uvádzajú konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby, sa súdu javí ako nadbytočné vypočúvať ďalších svedkov z radov obyvateľov bytového domu, ktorí napokon z tohto dôvodu neboli ani vypočutí v prípravnom konaní.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri tomto trestnom čine sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy predpokladané v . Musí však ísť o takú vyhrážku alebo iné konanie takej intenzity, že to u poškodeného vzbudzuje dojem o reálnosti hrozby, že dôjde k uskutočneniu tejto vyhrážky. Vyhrážka takejto „kvality“ nemusí byť pritom vyslovená len verbálne ale môže sa jednať aj o neverbálne konanie páchateľa, pričom sa nevyžaduje, aby ten, komu je vyhrážka adresovaná, bol osobne pri tejto vyhrážke prítomný (vyhrážka listom, telefonicky a pod.). Z charakteru skutkovej podstaty tohto trestného činu vyplýva dôležitosť, ba priam nevyhnutnosť posudzovania všetkých okolností

konkrétneho prípadu, teda jednak správania sa páchateľa pred vyhrážkou, obsah, charakter a spôsob vyslovenia alebo prejavu takejto vyhrážky a tiež konanie alebo správanie sa (aj neverbálneho typu) páchateľa po tejto vyhrážke. Ide teda o skúmanie vyhrážky v jej širokom kontexte. Podobne to platí aj v prípade osoby, ktorej je táto vyhrážka adresovaná. Dôsledné skúmanie jej postavenia a vzťahu k páchateľovi, postavenia tejto samotnej osoby a spôsobu jej subjektívneho prežívania a vnímania je nevyhnutné pre posúdenie, či bola táto vyhrážka u tejto osoby spôsobilá objektívne vyvolať subjektívny pocit strachu z uskutočnenia hrozby. Tento trestný čin je preto určitým hybridom subjektívneho a objektívneho substrátu, kedy na naplnenie tejto skutkovej podstaty prečinu sa vyžaduje objektívne konanie páchateľa (verbálne alebo neverbálne), ktoré spočíva vo vyhrážkach inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a na strane druhej subjektívne prežívanie tejto vyhrážky osobou, ktorej bola adresovaná, majúce za následok, že u tejto osoby vyhrážka vzbudila dôvodnú obavu z jej uskutočnenia.

To, že obžalovaný subjektívne nevnímal túto vyhrážku ako skutočnú s tým, že on by poškodenej neublížil, lebo keby to chcel urobiť, už by to urobil, ešte neznamená, že ním vyslovená vyhrážka smrťou nemohla u poškodenej vyvolať oprávnený dojem, že obžalovaný by bol schopný túto vyhrážku naplniť. Ako uviedli obaja svedkovia - poškodení, ktorým boli tieto vyhrážky smrťou adresované, obaja ich vnímali vážne a to aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný už svedka - poškodeného C. Q. v minulosti fyzicky napadol a K. T. mala s obžalovaným negatívnu skúsenosť aj dva týždne pred tým, než sa skutok stal, kedy sa jej obžalovaný tiež vyhrážal. Svedkyňa - poškodená navyše sama uviedla, že sa kvôli správaniu obžalovaného bojí chodiť večer von. Svedkyňa K. Q. tiež uviedla, že obžalovaný sa poškodeným opakovane vyhráža a keď ho vidí opitého, nevie, či by obžalovaný nenaplnil to, čo hovoril. Čiže z obsahu ako aj charakteru obžalovaným prednesenej vyhrážky zabitím v kontexte predchádzajúceho správania sa obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa poškodeným v skutkovej vete opísaným konaním vyhrážal takým spôsobom, ktorý subjektívne vzbudil a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti aj objektívne mohol vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu o ich život, zdravie alebo život a zdravie im blízkych osôb (u svedka - poškodeného C. Q. obavu o život a zdravie družky K. T. a dcéry). Obžalovaný tak konal voči blízkej osobe, ktorou bola jeho bývalá manželka K. T.. V danom prípade súd pri posudzovaní tohto kvalifikačného pojmu vychádzal z toho, že motívom konania obžalovaného bol práve vzťah obžalovaného k K. T. ako svojej bývalej manželke. Ak by bola poškodená K. T. bez akéhokoľvek pomeru k obžalovanému, k tomuto konaniu obžalovaného voči nej by nedošlo. Preto aj napriek tomu, že obžalovaného ona subjektívne nevníma ako blízku osobu, nakoľko sú dlhú dobu rozvedení a nestretávajú sa, motív konania obžalovaného vychádzal z ich minulého blízkeho vzťahu, za ktorý je nutné považovať vzťah manželský.

Preto sú na základe takto vykonaných dôkazov uznal obžalovaného C. T. za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný tam opísaným konaním podľa právneho záveru súdu naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ustanovenie . Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v a opísaným v skutkovej vete rozsudku porušiť záujem chránený , ktorým je záujem na ochrane osôb pre nebezpečnou formou vyhrážok / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného C.U. T. nezistil prítomnosť žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v . Priznanie obžalovaného sa týkalo iba použitia vyhrážok ale nevzťahovalo sa na skutok z hľadiska jeho chápania ako trestného činu (obžalovaný popieral, že by týmto konaním spáchal trestný čin). Toto priznanie obžalovaného tak nie je z trestnoprávneho hľadiska úplné a ako také ho

súd nemôže považovať za právne relevantné z hľadiska priznania poľahčujúcej okolnosti podľa . Na strane druhej súd v neprospech obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa prihliadajúc na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovanému bol v prípade šiestich jeho odsúdení uložený trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, kedy sa v prípade týchto odsúdení musí na obžalovaného hľadieť, ako na odsúdeného. Preto pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 1:0, súd v zmysle , postupom podľa zvýšil dolnú hranicu stanovenej trestnej sadby trestu odňatia slobody uvedenej v vo výmere od 6 mesiacov až do 3 rokov o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 16 mesiacov až do 3 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil najmä osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný a ani predchádzajúce tresty odňatia slobody v ich nepodmienečnej forme, ktoré aj vykonal, ho neodradili od pokračovania v trestnej činnosti, ktorej dôsledok na osoby poškodených obžalovaný naďalej popiera a následky bagatelizuje. Obžalovaný sa z predchádzajúcich odsúdení nepoučil a jeho osoba a správanie sa na verejnosti pod vplyvom alkoholu nedáva súdu záruku v tom, že by podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo nejaký druh alternatívneho trestu splnil svoj účel, nehovoriac už o výchovnom účele, ktorý sa v minulosti u obžalovaného minul účinku. U obžalovaného súd teda považuje za spravodlivý a zákonný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, teda bližšie k polovici zákonnej trestnej sadzby, ktorý zohľadňuje tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie a je primeranou odpoveďou štátu na konanie obžalovaného zohľadňujúci aj dopad správania sa obžalovaného na poškodených. Títo hoci neutrpeli žiadnu majetkovú škodu, konaním obžalovaného im bola spôsobená citová ujma vo forme strachu o svoj život, resp. životy ich najbližších.

Nakoľko obžalovaný bol s prihliadnutím na posledné dve odsúdenia uvedené v odpise registra trestov (konania na tunajšom súde pod sp. zn. a ) vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselné trestné činy, súd ho za splnenia podmienok uvedených v zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poukazujúc na závery znaleckého posudku, v ktorých súdna znalkyňa u obžalovaného zistila Poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka, v súlade s odporúčaním tento znalkyne uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný trestný čin spáchal pod vplyvom alkoholu, ktorý užíva denne a ktorého vysokú frekvenciu užívania ani sám nepopiera. Súd ma za to, že vzhľadom na zistenú alkoholovú závislosť bude mať uložené ochranné opatrenie preventívny účel z hľadiska ochrany spoločnosti pred potencionálnym konaním obžalovaného v budúcnosti, ktorého by sa opäť mohol dopustiť pod vplyvom alkoholu, ktorý, ako je vo všeobecnosti známe, odbúrava zábrany v správaní sa páchateľov.

Pretože poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.