Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/17/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXXX A., E., 2. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J.. X. X/X., XXXX A., E., 3. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. J.. X. K.. X. L., XXXX A., E., 4. E. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. X, XXXX A., E., všetci zastúpení: JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., so sídlom: Jókaiho 24, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o žalobe na obnovu konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podaním zo dňa 03. júna 2022 doručeným Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 07. júna 2022, podali žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. júla 2007.

2. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 19. júla 2023, právoplatným dňa 07. augusta 2023, postúpil vec podľa (ďalej len „“) Správnemu súdu v Bratislave ako vecne príslušnému správnemu súdu na prejednanie žaloby žalobcov na obnovu konania.

3. Žalobcovia sa žalobou domáhajú obnovy konania o preskúmanie rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede, ktorý rozhodnutím č. L/2005/01306-00009 zo dňa 6. decembra 2005, ktorým nevyhovel ich žiadosti o vrátenie pozemkov v katastrálnom území N. L. podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z dôvodu, že právo na navrátenie si môžu uplatniť len občania Slovenskej republiky a žiadatelia v predmetnej veci nespĺňali podmienky podľa a Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -23 zo dňa 11. mája 2006 preskúmavané rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede potvrdil. Najvyšší súd SR následne rozsudkom sp. zn. zo dňa 19. júla 2007 potvrdil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave. Najvyšší súd SR v ostatnom rozhodnutí v odôvodnení uviedol, že „podľa článku 295 Zmluvy o zložení Európskeho spoločenstva pôsobnosť zmluvy sa nevzťahuje na úpravu vlastníckych vzťahov uplatňovanú v jednotlivých členských štátoch. Ustanovenie čl. 12 Zmluvy síce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale iba v otázkach spadajúcich do pôsobnosti tejto Zmluvy.... nie je v tomto prípade aplikovateľný ani čl. 12 Zmluvy a preto súd na námietku navrhovateľov poukazujúcu na spoločné občianstvo Európskej únie štátnych príslušníkov Slovenskej a Maďarskej republiky neprihliadol.“ Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uviedli, že podľa rozhodovacej činnosti

Súdneho dvora Európskej únie je členský štát povinný dodržiavať právo únie odo dňa pristúpenia (rozsudky z 6. marca 2018 vo veci SEGRO a Horváth, C-52/16 a C-113/16 a zo dňa 21. mája 2019 vo veci Európska komisia a Maďarsko, C-235/17). Slovenská republika vstúpila do Európskej únie dňa 1. mája 2004, žiadatelia si svoj nárok uplatnili dňa 31. decembra 2004, teda na ich nárok a jeho posudzovanie sa z hľadiska časovej pôsobnosti malo vzťahovať európske právo. Rovnako tak podľa názoru žalobcov ich vec spadá aj do vecnej pôsobnosti únijného práva, keďže pri opatreniach členských štátov, ktoré súvisia s vlastníctvom nehnuteľností alebo užívaním nehnuteľností, vrátane dedičských oprávnení (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vlaams Gewest, C-679/17), ak spadajú pod kontrolu práva únie, treba skúmať ich zlučiteľnosť s kritériami voľného pohybu kapitálu. V predmetnej veci žalobcov bol daný cezhraničný prvok (ako občania členského štátu si uplatňovali nároky v súvislosti s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na území druhého členského štátu), a preto výklad musí byť podľa žalobcov zlučiteľný s právom únie. Žalobcovia poukázali aj na vyjadrenia Európskej komisie na dopyt poslanca Európskeho parlamentu, podľa ktorého členské štáty pri určení podmienok vrátenia majetku bývalým vlastníkom musia dodržiavať zmluvy únie a pravidlá sekundárneho práva, najmä vo vzťahu k princípom voľného pohybu kapitálu, ak reštitučné opatrenia spadajú do časovej pôsobnosti zmlúv. Žalobcovia poukazujú na to, že podmienka trvalého pobytu a občianstva podľa a je v rozpore s čl. 63 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj s čl. 17 bod 1 Charty základných práv Európskej únie. A to osobitne v kontexte rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Uwe Kay Festersen, C-370/05, vo veci Margarethe Ospelt a Schlőssle Weissenberg Familienstiftung, C-452/01 a vo veci Európska komisia proti Maďarsku, C-235/17. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. júla 2007 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -23 zo dňa 11. mája 2006 je tak z vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, podľa názoru žalobcov, v rozpore.

4. Podľa , žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

5. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.

6. Podľa , na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

7. Podľa , žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

8. Podľa , rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.

9. Podľa , dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

10. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa a , je zjavne nedôvodná.

11. Podľa , ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

12. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, keďže ju oprávnená osoba môže podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Inštitút obnovy konania v správnom súdnictve možno zaradiť medzi opravné prostriedky bez práva prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že obvyklé dôvody na obnovu konania (uvedené v , ) sa v správnom súdnictve neuplatňujú. Medzi dôvody podania žaloby na obnovu konania v správnom súdnictve (uvedené v ), sa radia prípady, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, napríklad prokurátora, organizácie alebo tiež inej osoby zúčastnenej na konaní (napr. krivá výpoveď svedka). Dôvodom na obnovu konania je taktiež aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom dospel k záveru, že rozhodnutím alebo konaním správneho súdu boli porušené základné ľudské práva a slobody a súčasne závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Posledný dôvod na podanie žaloby na obnovu konania nastáva, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Tento dôvod, nie je v tomto prípade viazaný na konkrétne rozhodnutie správneho súdu. Postačuje, ak Súdny dvor EÚ podáva výklad toho istého ustanovenia únijného práva v inom konaní, odlišnom od pôvodného konania pred správnym súdom. Teda konanie pred Súdnym dvorom EÚ sa nemusí týkať toho istého konania, tej istej veci ako pred správnym súdom. Aby však bola obnova konania povolená, musí ísť o nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

13. Podľa , žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť (1). Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť (2). Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (3).

14. Z predložených listín mal správny súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. júla 2007 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -23 zo dňa 11. mája 2006, ktorým Krajský súd v Trnave potvrdil preskúmavané rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej strede zo dňa 06. decembra 2005 č. L/2005/01306-00009. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uviedli, že sa o dôvode obnovy konania dozvedeli po tom, ako sa obrátili na ich právnu zástupkyňu. Opodstatnenosť žaloby dôvodili právnymi závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Uwe Kay Festersen, C-370/05 zo dňa 25. januára 2007, bol zverejnený v Úradnom vestníku C56 dňa 10. marca 2007 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Európska komisia proti Maďarsku, C-235/17 zo dňa 21. mája 2019 bol zverejnený v Úradnom vestníku C 255 dňa 29. júla 2019.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie , v danej veci skúmal, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania.

16. Správny súd v prvom rade skúmal či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania a to najmä z dôvodu dodržania zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania ( ).

17. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonnej lehoty, ktorú pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje, pričom predpisuje iba lehotu subjektívnu, t.j. takú, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. V tomto prípade podstatný je moment, keď sa subjekt oprávnený na podanie žaloby na obnovu konania o tom - ktorom dôvode skutočne dozvedel a nie, kedy sa o ňom dozvedieť mohol.

18. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. , v ktorom sa uvádza: Výslovné znenie o Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „“) formuluje domnienku o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie ako nevyvrátiteľnú. V zmysle takéhoto znenia uvedeného ustanovenia potom súd nemá možnosť prihliadať na tvrdenie účastníka o tom, že

sa o judikáte Súdneho dvora Európskej únie dozvedel v rámci subjektívnej lehoty, pretože je mu táto skutočnosť známa až od času konzultácie s advokátom. Takýto výklad by potom umožňoval bezhraničné predlžovanie lehoty na podanie obnovy konania.

19. V zmysle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola v preskúmavanej veci podaná po uplynutí zákonnej lehoty, nakoľko žalobcovia sa o zverejnení predmetných rozhodnutí použijúc mali možnosť objektívne dozvedieť najneskôr 29. júla 2019. Keďže žaloba na obnovu konania bola súdu doručená až dňa 07. júna 2022, bola táto podaná oneskorene. Pokiaľ totiž žalobca splnenie predpokladov na povolenie obnovy konania odvodzuje od rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach C-370/05, C-452/01, C-235/17, v uvedených veciach Súdny dvor EÚ rozhodol v období rokov 2003 až 2019, zachovanie 3- mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle je v posudzovanej veci vylúčené.

20. Vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania je tri mesiace odo dňa, keď sa ten, kto žalobu podáva o dôvode na obnovu konania dozvedel, alebo ho mohol uplatniť, a žaloba na obnovu konania bola žalobcami podaná 07.06.2022, správny súd uzavrel, že na strane žalobcov došlo k zmeškaniu zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, ktorú nemožno odpustiť.

21. Vzhľadom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť podľa , a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.