Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného P. V., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2021, takto

rozhodol:

obžalovaný P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., C. XXX/XX

je vinný, že

1) v čase od 06.00 h do 07.00 h dňa XX.XX.XXXX prišiel do rodinného domu na adresu V., C. H. č. XXX/XX za svojou bývalou priateľkou Q. F., neohlásene, bez jej vedomia a súhlasu, následne vošiel do vnútorných priestorov uvedeného rodinného domu do chodby, kde za sebou zatvoril vchodové dvere, ktoré za sebou zamkol, kľúč si vložil do svojho vrecka, následne sa v chodbe hádali, ona ho posielala preč, na čo on nereagoval, začala pred ním ustupovať, až zašli do spálne, kde ju násilným spôsobom hodil na posteľ, kde jej chytil ruky a začal ju vyzliekať zo spodného prádla proti jej vôli, Q. F. sa začala brániť a kričať, avšak on ju premohol a následne na nej násilím vykonal pohlavný styk, ktorý trval 10-15 minút, pričom počas tohto konania mal v ruke vreckový nožík, ktorým Q. F. porezal na pravom ramene o dĺžke cca 8 cm a na pravej bedrovej kosti o dĺžke 15 cm, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti, následne potom, ako dokončil pohlavný styk sa postavil z postele, obliekol si nohavice a povedal jej, že týmto skončili, pričom týmto svojím konaním zároveň porušil aj domovú slobodu Q. F.,

teda

v bode 1)

- násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania,

- neoprávnene zotrval v obydlí iného

čím spáchal

v bode 1)

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zákona,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

v bode 2) obžaloby

Podľa sa obžalovaný

pre skutok, že

dňa XX.XX.XXXX v čase o 00.35 h poslal Q. F. zo svojho mobilného telefónu XXXXXXXXXX SMS správu v znení: „Dúfam, že nerobíš kraviny, vieš, čo som ti povedal, že sa stane, ak budeš robiť kraviny a nespravíš presne čo som ti povedal, ešte to neskončilo!!! Urob čo som ti povedal a všetko bude v poriadku inak to bol len začiatok!!! Je ti to jasné dúfam!!"

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodená s nárokom na náhradou škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne podal na okresnom súde dňa 17.05.2021 obžalobu na vtedy obvineného P. V., a to v bode 1/ obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2021 urobil obžalovaný vyhlásenie podľa , že je nevinný, nakoľko nespáchal ani jeden zo skutkov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba. Na svoju obranu uviedol, že s poškodenou chodili ako pár v roku 2017 a v tom istom roku sa aj rozišli. Ostali však v kontakte. Poškodená mu dôverovala a riešil s ňou problémy, aj problémy, ktoré s týkali jej znásilnenia. Obžalovaný sa dozvedel o tom, že poškodená mala byť znásilnená niekedy 10. alebo 11.12.2019, nepovedala mu však bližšie, kto ju znásilnil a doteraz to obžalovaný nevie. Obžalovaný poškodenej volal dňa 06.12.2019 k Mikulášovi, pričom mu poškodená tvrdila, že niečo rieši s políciou, že ju niekto mal popáliť na tvári. Spolu telefonovali viackrát, okrem bežných vecí riešili aj to, že policajti robia na ňu nátlak, aby vypovedala, nakoľko začalo trestné stíhanie, čo nechcela. Osobne sa stretli asi 10.12.2019, vtedy mu už povedala, že trestné oznámenie sa týkalo znásilnenia. Poškodená to však nechcela riešiť cez políciu, tvrdila mu, že nikdy nemala ísť na políciu, že spravila chybu. Keďže polícia na ňu robila nátlak, obžalovaný jej navrhol, aby to oznámili inšpekcii ministerstva vnútra, čo ona odmietla, nakoľko pracuje na úrade práce, ktorý sídli v jednej budove ako polícia. Tieto skutočnosti aj sám obžalovaný uvádzal na prokuratúre. Nátlak policajtov na poškodenú sa stupňoval, vyhrážali sa jej stíhaním pre krivé obvinenie. Keďže mu poškodená hovorila, že toto neprežije, navrhol jej, aby označila jeho meno ako páchateľa. Rozhodol sa tak preto, lebo vedel, že mu predmetný skutok nemôžu preukázať, nakoľko bol v práci. Obžalovaný chcel poškodenej takto pomôcť, nakoľko bola v hroznom stave. Poškodená neustále plakala, nezvládala prácu a obžalovaný mal pocit, že sa nervovo zrúti. Dňa

18.05.2020 zastalo pred jeho domom policajné auto, vystúpili chlapi z kriminálky a povedali mu, že ho predvádzajú na výsluch. Nepovedali mu, v akej veci, aj keď vedel prečo. Keď prišiel na výsluch na políciu, robili na neho nátlak, že keď nebude spolupracovať, že ho zoberie prokurátor do väzby. Obžalovaný vypovedal tak ako vypovedal, pred vznesením obvinenia len preto, aby pomohol poškodenej.

Obžalovaný býva od poškodenej vo vzdialenosti asi 1,5 km, pričom od svojho zamestnania býva asi tak 7 minút chôdze a 2 minúty autom. Pri nástupe do práce si označí príchod kartou, odloží si osobné veci, prezlečie sa v šatni a príde na dielňu. V čase, kedy sa mal stať skutok, bol v práci, na dielni pracovali 5 zamestnanci. Obžalovaný vedel o tom, kde poškodená robí a vedel aj to, že asi pred ôsmou chodí do práce, keď predtým venčí psov. Odmietol, žeby v predmetný deň odišiel z práce, nakoľko robí na údržbe, kde sú všade kamery. Nie je možné svojvoľne opustiť pracovisko bez toho, aby si to niekto všimol. O tom, že sa po predmetnom incidente obžalovaný stretával s poškodenou nevedel nikto, jeho kolega si však všimol, že obžalovaný často v práci telefonuje. Telefonoval s poškodenou, nakoľko sa zle cítila. Čo sa týka P. X., ktorého poškodená ako prvého označila za páchateľa, tak nevedel o tom, že mal byť priateľom poškodenej. Dozvedel sa to až neskôr.

Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, obžalovaný uviedol, že poslal predmetnú SMS správu poškodenej, ale písal ju tak, že vedľa neho stála poškodená. Účelom tejto SMS správy mala byť ochrana poškodenej pred policajtami, ktorí robili na ňu nátlak, keď sa jej vyhrážali krivým obvinením. SMS správou sledoval hlavne to, aby poškodená bola krytá v tom, prečo zmenila výpoveď ohľadne páchateľa.

Okrem výsluchu obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkyne poškodenej Q. F., svedkov Z. U., F. X., F. E., ppor. X. X., ppor. F.. F. F., výsluchom znalkyne z odvetvia psychológia F.. P. F., prečítaním znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria P.. A. ohľadne obžalovaného, znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu ohľadne zaistených biologických stôp, ako ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodená Q. F. na hlavnom pojednávaní zotrvala na tom, že predmetných skutkov sa dopustil obžalovaný. Ďalej uviedla, že s obžalovaným chodili len veľmi krátko, asi 1 mesiac. Potom sa stretávali len ako priatelia, niekedy išli spolu von alebo sa stretávali u známych a pravidelne si písali. Poškodená býva v dvojdome, pričom v jednej časti býva sama a v druhej časti jej príbuzní. Keď ju prídu navštíviť rodičia a brat, brat spí v jej posteli. Asi okolo 6.00 h dňa 05.12.2021 išla vyvenčiť psy, pričom keď sa vrátila domov, jej príbuzní vo vedľajšom dome už neboli doma, nakoľko starký išiel k lekárovi a ostatní išli do práce. Išla sa osprchovať a prichystala si veci do práce. Následne zistila, že vo dverách stojí obžalovaný, keďže nezamkla vchodové dvere do domu. Obžalovaný sa prišiel porozprávať, ale poškodená nevedela uviesť o čom. Následne sa spolu hádali, pričom poškodená taktiež nevedela uviesť o čom sa hádali. Pamätá si však, že ho vyzývala, aby odišiel. Poškodená mala oblečené spodné prádlo a župan, pričom pri hádke pred obžalovaným ustupovala, až sa dostali do izby, kde jej obžalovaný vyzliekol župan, hodil ju na posteľ a stiahol jej nohavičky. Poškodená ležala na chrbte a obžalovaný vykonal pohlavný styk, pričom trval asi 10 minút. Či obžalovaný vyvrcholil, nato si poškodená nepamätala. Poškodená sa bránila, nechcela to, ale potom to nechala tak, lebo ju to bolelo. Obžalovaný

držal v ruke nôž už pri dverách, ale čepeľ mal skrytú. Až následne v posteli čepeľ noža vystrelila a poškodená sa porezala na ruke a na boku. Presne, ako k zraneniam došlo si taktiež nepamätá. Po akte sa obžalovaný obliekol a povedal jej, že týmto skončili a odišiel. Poškodená sa obliekla a odišla do práce. Ako vyšla z domu, pred domom bol obžalovaný v aute a povedal jej, že má byť ticho, že sa vlastne nič nestalo. Nato mu poškodená uviedla, že to ta nenechá, že pôjde na políciu. On jej na to povedal, že má povedať, že to spravil P. X.. Na otázku sudkyne, nech vysvetlí, prečo obžalovaný spomínal P. X., keď ešte ani nevedel, či podá trestné oznámenie, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2021 zotrvala poškodená na tom, že uviedol meno X., na ďalšom hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2021 už uviedla, že si presne nepamätá, či povedal meno P. X. bezprostredne po skutku alebo neskôr. Poškodená v práci povedala kolegyni, čo sa jej stalo, nepovedala, kto jej to urobil. Následne sa stretla so známym príslušníkom polície, ktorému povedala, že ju znásilnili, pričom neuviedla meno páchateľa. Povedala mu však, že to zatiaľ nechce riešiť, nakoľko nie je rozhodnutá, či podá trestné oznámenie. Následne jej zavolal ďalší príslušník polície, aby prišla na výsluch, že sa to bude riešiť. Poškodená to ale riešiť nechcela, chcela si to vyriešiť sama so sebou. Bolo je však zo strany polície

povedané, že musí prísť na výsluch a podať trestné oznámenie. Poškodená vtedy povedala, že v tom nechce pokračovať. Keďže nechcela v tom pokračovať, tak síce podala trestné oznámenie, ale označila inú osobu ako páchateľa, a to P. X.. P. X. ju neznásilnil. Ďalší jej výsluch bol dňa 17.12.2019, celá jej výpoveď bola v tom duchu, aby sa to nepovažovalo za znásilnenie, aby sa to zastavilo, nakoľko nechcela v tom pokračovať. Z toho dôvodu aj trvala na tom, že páchateľom je X.. Poškodená priznala, že od 06.12.2019 sa často rozprávali s obžalovaným, samozrejme že mu vyčítala čo urobil, zároveň mu hovorila, že nechce aby sa to riešilo zo strany polície, že chce aby sa to zastavilo. Poškodenú znovu predvolali na políciu vo februári 2020 a oznámili jej, že sa to nedá len tak zastaviť, že musí označiť páchateľa, nakoľko môže byť stíhaná pre krivú výpoveď. Následne pri svojej výpovedi dňa 27.02.2020 už uviedla ako páchateľa obžalovaného. Bezprostredne po skutku ako stretla príslušníka polície, povedal jej, žeby mal ísť k lekárovi ohľadne rezných rán. Poškodená bola u F.. V., ktorému však neuviedla, že bola znásilnená, lebo nebola presvedčená, či to chce riešiť. Vo večerných hodinách medzi 9. až 10. hodinou bola potom u gynekológa, kde je robili výter z pošvy. Následne boli u nej aj príslušníci polície, ktorým odovzdala plachtu a nohavičky, ktoré zobrali na skúmanie. Perinu a obliečky, na ktorých ležala pri styku, vyhodila na druhý deň policajtom ich neodovzdala, nakoľko to od nej nežiadali. V deň výsluchu, keď prišiel X. na výsluch na políciu sa s ním poškodená stretla. Vysvetlila mu, prečo označila jeho ako páchateľa, nakoľko jej bolo povedané, že keď povie, že to bolo dobrovoľné, že sa to zastaví. Pri poslednej výpovedi na polícii jej bolo povedané, že sa to zastaviť nedá, že musí označiť páchateľa. Vyšetrovateľ chcel volať aj jej mamu, čo ona nechcela. Poškodená chcela povedať, že tá súlož s obžalovaným bola dobrovoľná, aby sa to ukončilo, ale nakoniec jej bolo povedané, že sa to nedá takto skončiť, preto uviedla meno páchateľa, obžalovaného.

Ku skutku 2/ obžaloby poškodená uviedla, že nevie, čo malo byť cieľom predmetnej správy, ale si myslí, že to bolo to, aby sa konanie zastavilo, keďže to chcela aj ona. Priznala,

že predmetnú správu ukázala na polícii, lebo jej bolo povedané, že keď niečo také príde, že to má doniesť. Poškodená sa však obžalovaného po tejto správe neobávala, obávala sa ho len bezprostredne po skutku. SMS správu dostala, keď bola sama doma. Poprela, žeby ju písali spolu s obžalovaným. Priznala, že pri svojom výsluchu zo dňa 27.02.2020 v prípravnom konaní uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal na dennej báze, že sa ho bála, že niekomu ublíži, lebo nevie, čo môže z neho výjsť, ale na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa ho bála len bezprostredne po skutku. Potom, ako si všetky veci prešla vo svojej hlave, usporiadala si ich, obžalovaného sa už nebála. Čo sa týka SMS správ, ktoré jej posielal obžalovaný po predmetnom skutku, všetky vymazala, lebo sa tým nechcela zaoberať. Nechala si len jednu, ktorá je predmetom tohto konania.

Keďže sa svedkyňa poškodená v podstatných bodoch odchýlila od svojej skoršej výpovede v prípravnom konaní zo dňa 27.02.2020, na návrh prokurátora bola táto výpoveď čítaná, aby sa odstránili rozpory vo výpovediach ohľadne vyhrážok obžalovaného, ktoré smerovali voči poškodenej po skutku. Poškodená uviedla, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v prípravnom konaní sú pravdivé, obžalovaný jej povedal pri každom náhodnom stretnutí, že to všetko myslí vážne, čo všetko jej povedal, že sa má toho zdržať. Myslel tým, že sa má trestné stíhanie zastaviť. Zo začiatku to považovala za nátlak, ale potom už nie. Jej výpoveď v prípravnom konaní, keď uvádzala, že sa bála obžalovaného, že sa jej vyhrážal na dennej báze, teraz s odstupom času to cíti inak. Bála sa ho bezprostredne po skutku, ale potom sa už obžalovaného nebála.

Svedkyňa Z. U., spolupracovníčka poškodenej uviedla, že v predmetný deň, prišla poškodená do práce celá nesvoja. Následne jej povedala, že bola znásilnená, ale neuviedla, kto bol páchateľ. Neskôr možno tak o dva týždne jej povedala meno bývalého priateľa, a to obžalovaného. Tiež jej povedala, že sa jej bála povedať meno, lebo sa jej vyhrážal SMS správou, že mala povedať, že jej to urobil X..

Z výsluchu svedka F. X., vedúceho obžalovaného v Zlievárni Hronec súd zistil, že v Zlievárňach pracuje asi 300 zamestnancov, z ktorého každý deň asi 2/3 prejdú ráno cez vrátnicu. Na vrátnici sú dvaja vrátnici, za vstupom do budovy sa zamestnanci prihlásia kartou, pričom vrátnik vidí na počítači, kto prichádza do práce. Vrátnik niekedy stojí pri čipovacom zariadení, niekedy nie. Robotníci, ktorí pracujú na prevádzke, teda vrátane obžalovaného, chodia do práce asi o 5.55 h. Na otázku, či môže jeden pracovník začipovať iného pracovníka, pri vstupe do práce, svedok uviedol, že všetko je možné, ale myslí si, že by si to vrátnik všimol. Svedok má pod sebou 42 ľudí, niekoľko dielní. Ráno si o 6.00 h zbehne všetky dielne, zadelí prácu, stíha to tak do 7.00 h. Potom už nemá prehľad o tom, koľko pracovníkov je na dielni. Pracovníci

sú roztrúsení po celom areáli, chodia si po náhradné diely, nie sú zavretí v jednej miestnosti. Východ zo závodu je ten istý, ako jeho vstup a to cez vrátnicu. Svedok si nepamätal, či bol obžalovaný dňa 05.12.2019 od 6.00 h v práci. V minulosti sa už stalo na ich závode, že jeden zamestnanec začipoval iného, následne sa to však zistilo a preto sa to aj začalo sledovať. Svedok hodnotil obžalovaného ako jedného

z najlepších bezproblémových zamestnancov, ktorý je vždy ochotný pomôcť aj cez víkendy. S obžalovaným nikdy neboli v práci problémy, vrátane problémov s dochádzkou.

Z výsluchu svedka F. E., spolupracovníka obžalovaného súd zistil, že zamestnanci asi o 6.05 h prídu na dielňu, skontrolujú si stroje, pričom im vedúci povie, čo budú robiť v priebehu dňa. Či bol ráno dňa 05.12.2019 obžalovaný v práci, k tomu sa svedok nevedel vyjadriť. Zamestnanci nie sú celý deň na dielni, cez pracovnú dobu stade odchádzajú, chodia robiť opravy. Obyčajne však chodia robiť opravy spolu s obžalovaným. Nikdy ho obžalovaný nepožiadal, aby ho ráno začipoval, ani mu nedal jeho kartu. Tak isto nemá vedomosť o tom, žeby o to požiadal niekoho iného. Ak chce pracovník opustiť pracovisko, musí o to požiadať vedúceho, ktorý mu vypíše papiere. Tento papier ukáže pracovník pri výstupe, odovzdá ho na vrátnici a musí sa znovu začipovať. Vstup aj výstup do fabriky sa prísne kontroluje, neverí, žeby si odchod obžalovaného nikto nevšimol.

Z výsluchu svedka ppor. X. X., príslušníka polície súd zistil, že svedok dňa 05.12.2019 ráno stretol poškodenú v práci. Pripadala mu zničená, preto sa jej opýtal, čo sa jej stalo. Povedala mu, že ráno bola venčiť psa, že k nej prišiel bývalý priateľ a že ju znásilnil. Keď kričala, porezal ju a nakoniec jej povedal „Týmto sme skončili“. Poškodená mu vtedy neuviedla meno páchateľa, meno X. uviedla až pri trestnom oznámení. Svedok sa ešte stretol s poškodenou, keď spolu s vyšetrovateľkou bol s ňou na vyšetrení u gynekológa a následne u nej doma, keď poškodená im doniesla veci na skúmanie. Svedok nevie o tom, žeby bol na poškodenú vyvíjaný nejaký nátlak zo strany vyšetrovateľov.

Z výsluchu svedka ppor. F.. F. F. súd zistil, že v čase spáchania predmetného skutku pracoval ako operatívec na OO PZ Brezno. O predmetnom skutku sa dozvedel na porade a potom s kolegom X. išli za poškodenou, urobili s ňou pohovor ohľadne toho, čo sa malo stať. Poškodená im popísala skutok a následne išli za vyšetrovateľkou. Svedok si myslí, že pri prvom rozhovore s poškodenou, poškodená meno páchateľa neuviedla. Uviedla ho až následne v nejakých poobedňajších alebo večerných hodinách a uviedla bývalého priateľa z ČR. Zdalo sa mu divné, že nevie kde jej bývalý priateľ býva, len hovorila, že má starkú na Horehroní. Svedok ešte sprevádzal poškodenú pri vyšetrení na gynekológii, ale nevie o tom, že poškodená navštívila lekára v ten deň aj o 12.00 h.

Z výsluchu znalkyne F.. P. F., znalkyne z odvetvia psychológia, ktorá vyšetrila tak obžalovaného ako aj poškodenú, súd zistil, že znalkyňa v celom rozsahu zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov. Znalkyňa bola prítomná aj pri výsluchu obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní, pričom uviedla, že obete násilia sa často správajú z pohľadu okolia iracionálne. Je to následok toho, čo sa im stalo. Bezprostredne po skutku poškodená nemala sebapodporu v tom, aby čelila následnému vyšetrovaniu, preto aj jej následne skutky vyznievajú zmätočne. Znalkyňa je presvedčená, že poškodená ešte celkom nespracovala prežitú udalosť, snaží sa prežité vytesniť, nezaoberať sa tým, ale tak celkom nefunguje psychika človeka. Celá výpoveď poškodenej bola poznačená traumou, ktorú

prežila, znalkyňa však považuje poškodenú za vierohodnú osobu. Poškodená prežívala konflikt, keď na jednej strane nechcela v problémoch zostať sama, potrebovala niekomu povedať, čo sa jej stalo, ale na druhej strane nebola schopná čeliť tomu, čo potom nasledovalo, teda vyšetrovaniu. Znalkyňa v čase vyšetrenia, teda 5 mesiacov po skutku, zistila u poškodenej psychickú traumu. Keďže obyčajne traumy odznievajú po 3 mesiacoch, tak v tomto prípade to bolo vážnejšie. Nie je vylúčené, že sa tento stav poškodenej vyvinie do postraumatickej stresovej poruchy, prípadne že sa jej psychické problémy spustia pri nejakom negatívnom impulze. Aj vzhľadom na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní je znalkyňa názoru, že predmetnú situáciu poškodená ešte nespracovala, keby to tak bolo, tak by na hlavnom pojednávaní vypovedala konzistentne. Stáva sa, že niekedy obete násilných trestných činov, napr. znásilnenia, vypovedajú krivo. Je to však individuálne, závisí to od štruktúry osobnosti, od toho, ako sú obete schopné spracovať traumu, ktorú prežili. V niektorých prípadoch chcú ochrániť seba, preto krivo vypovedajú. Čo sa týka samotného aktu znásilnenia, znalkyňa je názoru, že pri tom akte poškodená

zamrzla, prestala s tým bojovať. Vlastne takýto postoj poškodenej sa potom preukazoval počas celého trestného konania, keď nechcela s problémom bojovať, skôr ho chcela vytesniť, teda sa dostať do stavu, že sa to nikdy nestalo. Obranný mechanizmus je aj taký, že niektoré spomienky obete vytesňujú, preto si nevedia spomenúť na konkrétnosti, keď čas pre obeť násilia plynie inak ako pri ostatných. V niektorých prípadoch sa stalo, že obeť celú negatívnu myšlienku vytesnila a nevedela si na ňu spomenúť. Čo sa týka charakteristiky obžalovaného, jeho negatívne črty znalkyňa vyhodnotila na základe diagnostických metód, ako aj na základe rozhovoru, ktoré vykonala s obžalovaným.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológia F.. P. F., ktorá vyšetrovala poškodenú Q. F., súd zistil, že úroveň rozumových schopností poškodenej je na nadpriemernej úrovni. Intelekt dosahuje na základe non verbálnej skúšky úroveň nadpriemeru (IQ väčšie ako 120) v porovnaní s populačnou normou, pamäťové funkcie dosahujú orientačne tiež úroveň nadpriemeru. Z vyšetrovacieho spisu je evidentné, že jednotlivé reprodukcie sa u poškodenej líšia. Dôvodom odlišností vysoko pravdepodobne nie je nezapamätanie, či výpadky pamäte, ale nesprávne zhodnotenie situácie po udalosti. Schopnosť správne vyhodnocovať situáciu je ovplyvnená mierou šoku zo situácie, nastupujúcimi obrannými mechanizmami a možnými obavami s ďalšieho ohrozenia. Preto je časté, že sa obete traumatizujúceho zážitku nesprávajú z pohľadu okolia racionálne. Vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti je potrebné vziať do úvahy charakter traumatickej udalosti, ktorá závažne zasahuje schopnosť obete orientovať sa v situácii, obranné mechanizmy môžu nastať v rozpore s racionalitou. U traumatizovaných obetí je možno očakávať aj iracionálne rozhodnutia, ktoré z pohľadu okolia nedávajú zmysel, obeť však jedná a rozhoduje sa za účelom zvýšenia svojho pocitu bezpečia. Znalkyňa u poškodenej zistila také zlé zaobchádzanie, ktoré pociťovala ako ťažké príkorie, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. To zlé zaobchádzanie bolo krátkodobého charakteru.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológia, ktorá vyšetrila obžalovaného P. V., súd zistil, že obžalovaný disponuje nadpriemernými rozumovými

schopnosťami, jeho intelekt je v pásme nadpriemeru (IQ väčšie ako 120), tiež jeho pamäťové funkcie sú na nadpriemernej úrovni. Diagnostické metódy poukazujú na jeho chudobné prežívanie, nižšiu mieru empatie voči druhým a osobitne voči ženám. Zameriava sa skôr na seba a svoje potreby, má vyššie ambície, ktoré sa mu nedarí napĺňať. V záťažových a napätých situáciách sa u neho môže pod vplyvom slabo brzdenej impulzivity prejavovať agresívne, navonok do okolia zamerané správanie. Vo vzťahu k ženskému pohlaviu sa cíti v istej miere nadradený, má tendenciu ženy podceňovať. Zároveň v diagnostike sa prejavuje hostilita voči ženám, psychosexuálna nezrelosť a jeho pocit odmietania ženami. V bežnom kontakte pri menej vypätých záťažových situáciách sa jeho hromadiaci hnev odráža skôr v irónii v komunikácii. V diagnostických metódach sa u neho prejavila slabo kontrolovaná impulzivita a tendencia, pri výraznom vnútornom napätí, k otvorenému výbušnému agresívnemu správaniu.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie F.. P. A., ktorý vyšetril obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v dobe spáchania trestných činov netrpel na žiadne duševné ochorenie, ani duševnú poruchu. Na takéto ochorenie netrpel ani v minulosti ani v čase znaleckého vyšetrenia. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania trestného činu plne zachované, teda mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. U obžalovaného znalec nezistil sklon k zneužívaniu návykových látok, vrátane alkoholu. Netrpí na prejavy syndrómu závislosti od alkoholu, či inej psychoaktívnej látky. Znalec nezistil u obžalovaného ani chorobne podmienenú agresivitu.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči súd zistil, že predmetom znaleckého dokazovania bolo posudzovanie biologických stôp, ktoré boli zaistené z vecí, ktoré boli vydané zo strany poškodenej, a to z nohavičiek a plachty. Tieto biologické stopy potom boli porovnávané s výterom bukálnej sliznice obžalovaného a poškodenej. Z výsledkov DNA analýzy a porovnávania vyplýva, že rovnaký DNA profil zistený vo vzorkách zaistených nohavičiek je zhodný s DNA profilom poškodenej. Z výsledkov ďalšej analýzy DNA vyplýva, že DNA profil zistený z trichologického materiálu zaisteného z plachty pochádza od doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia. Osobou, ktorá je pôvodcom biologického materiálu nie je možné vylúčiť ako biologického príbuzného v priamej genetickej línii osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „F. Q.“. Z výsledkov DNA analýzy z nohavičiek a z plachty a porovnania s DNA profilom obžalovaného vyplýva, že nebola zistená v tomto smere zhoda.

Z lekárskej správy, ktorú predložila poškodená, vyplýva, že poškodená dňa 05.12.2019 o 12.12 h bola v traumatologickej ambulancii F.. V. V. v Nemocnici s poliklinikou Brezno. Z objektívneho nálezu vyplýva, že poškodená mala na ramene viaceré pásovité povrchové rezné ranky ako odierky cca 8 cm a podobne v oblasti panvy - lopaty bedrovej kosti viaceré povrchové odierky cca 15 cm.

Z lekárskej správy z gynekologickej ambulancie F.. D. L. zo dňa 05.12.2019 o 20.46 h vyplýva, že bol odobratý ster z pošvy poškodenej, pričom spermie v nátere neboli prítomné. Pošvové steny boli bez poranenia. Lekár zistil u poškodenej reznú ranu na pravej hornej končatine cca 5 cm a ďalšiu reznú ranu nad pravým bedrovým kĺbom v dĺžke cca 12 cm - mierne začervenalú. Iné známky vonkajšieho násilia na tele poškodenej neboli prítomné.

Zo správy Zlievární Hronec a.s. zo dňa 10.02.2021 súd zistil, že obžalovaný dňa 05.12.2019 podľa čipovej karty prišiel do zamestnania o 5.49 h a odišiel o 14.02 h. Podľa interného výkazu prác, obžalovaný vykonával bežnú údržbu na zámočníckej dielni. Spoločnosť disponuje kamerovým systémom, kamerový záznam býva uchovávaný po dobu 2 týždňov, preto ho nebolo možné predložiť. Podľa D.. J. G., personálno-ekonomického riaditeľa tejto spoločnosti, mohol obžalovaný dňa 05.12.2019 opustiť v čase od 6.00 do 7.00 h pracovisko bez dovolenia. Zároveň menovaný pripustil možnosť, že niektorý z jeho spolupracovníkov mohol za obžalovaného označiť jeho bezkontaktnú elektronickú čipovú kartu príchodom do práce.

Na základe uvedeného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku v bode 1 obžaloby. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného súd v prvom rade vyhodnocoval pravdivosť výpovede obžalovaného na jednej strane, ktorý v celom rozsahu popieral spáchanie skutku tak v bode 1/ ako aj v bode 2/ obžaloby, a na druhej strane pravdivosť výpovede poškodenej. Súd po zhodnotení aj ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, hlavne výpovede svedkov Z. U., ppor. X. X. a záverov znaleckých posudkov znalkyne z odvetvia psychológia, považuje za pravdivú výpoveď poškodenej.

Poškodená počas celého prípravného konania, ako aj počas hlavného pojednávania zhodne popísala priebeh skutku tak, ako je uvedený v bode 1/ obžaloby. V predmetný deň 05.12.2019 bola poškodená okolo 6.00 h ráno venčiť psov. Keď sa vrátila, osprchovala sa a vyšla z kúpeľne, vo dverách stál jej bývalý priateľ, keďže vchodové dvere nezavrela. Poškodená sa s bývalým priateľom začala hádať, pričom priateľ mal v ruke nôž. Následne začala pred ním ustupovať až zašli do spálne, kde ju hodil na posteľ a vykonal pohlavný styk, pritom mal obžalovaný v ruke nôž a porezal poškodenú na pravom ramene a na pravej bedrovej kosti. Keď pohlavný styk skončil, postavil sa, obliekol sa a povedal „týmto sme skončili“. O skutku povedala poškodená ešte v predmetný deň svojej kolegyni v práci Z. U. a svedkovi ppor. X. X., príslušníkovi polície, ktorého v ten deň stretla v práci, aj keď neuviedla meno páchateľa. Podľa vyjadrenia oboch svedkov zo správania poškodenej bolo zrejmé, že zažila negatívny zážitok. Napriek tomu, že poškodená v trestnom oznámení ako aj pri svojej prvej výpovedi v decembri 2019 uviedla ako páchateľa P. X., považuje súd výpoveď poškodenej po vznesení obvinenia za vieryhodnú, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológie a skutočnosť, že v čase skutku bol podozrivý X. v Českej republike. Súd uveril poškodenej, že hlavným dôvodom, prečo poškodená pri svojich prvotných výsluchoch neuviedla ako páchateľa

obžalovaného, urobila tak až vo februári 2020 bol ten, že sa si ešte nebola celkom istá, či chce podať trestné oznámenie, či chce, aby sa predmetná vec vyšetrovala. Ďalším dôvodov bol aj nátlak obžalovaného na poškodenú. Bezprostredne po skutku jej obžalovaný pred domom povedal, aby bola o predmetnej veci ticho, nakoľko sa nič nestalo. Následne jej uviedol, aby označila ako páchateľa P. X.. Poškodená si na hlavnom pojednávaní nepamätala, kedy to bolo. Súd je názoru, že to nemohlo byť bezprostredne po skutku, ale až potom, ako poškodená podala trestné oznámenie. Podľa výpovede poškodenej z prípravného konania vyplýva, že sa jej obžalovaný vyhrážal na dennej báze, pričom sa ho poškodená bála, nakoľko nevedela, čo môže urobiť. Túto svoju výpoveď sčasti modifikovala na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že sa obžalovaného bála len bezprostredne po skutku. Potom, ako si všetky veci usporiadala v hlave sa obžalovaného nebála. Naopak chcela, aby trestné konanie nepokračovalo, aby bolo zastavené. Z celkovej výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní bolo

zrejmé, že s odstupom času niektoré veci vníma inak ako v prípravnom konaní a nevie uviesť niektoré detaily prípadu. Napr. na otázku sudkyne, o čom sa chcel v predmetný deň obžalovaný porozprávať, o akých skutočnostiach sa hádali, poškodená nevedela odpovedať. Súd v tomto smere musí poukázať na výpoveď znalkyne z odvetvia psychológia a znalecké posudky, ktoré vypracovala ohľadne obžalovaného a poškodenej, a s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil. Znalkyňa bola prítomná aj pri výsluchu obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní, pričom zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov. Aj z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní podľa znalkyne vyplýva, že poškodená predmetnú situáciu ešte nespracovala. Keby to tak bolo, tak by na hlavnom pojednávaní vypovedala konzistentne. Obranný mechanizmus u obetí násilných trestných činov je taký, že niektoré spomienky obete vytesňujú, preto si nevedia spomenúť na konkrétnosti, nakoľko čas pre obeť násilia plynie inak ako pre ostatných. Toto môže byť jeden z dôvodov, prečo si poškodená na hlavnom pojednávaní nevedela spomenúť o čom sa bezprostredne pred skutkom s obžalovaným hádali, ako dlho trval pohlavný styk, či obžalovaný vyvrcholil a presne ako došlo k jej porezaniu na pravom ramene a na pravej bedrovej kosti. Uvádzala len to, že sa mal pri pohlavnom styku otvoriť nožík a tak sa poškodená porezala. Napriek tomu, že jednotlivé reprodukcie prežitej udalosti sa u poškodenej líšia, je to dôvodom nie nezapamätania si prežitých udalostí, prípadne výpadku pamäte, ale je to následkom nesprávneho zhodnotenia situácie po udalosti. Schopnosť správne vyhodnocovať situáciu je ovplyvnená mierou škody zo situácie, nastupujúcimi obrannými mechanizmami a možnými obavami z ďalšieho ohrozenia. Preto je časté, čo aj v tomto prípade u poškodenej, že sa obete traumatizujúceho zážitku nesprávajú z pohľadu okolia racionálne. Treba poukázať hlavne na charakter traumatickej udalosti, ktorá závažným spôsobom zasiahla do schopnosti poškodenej orientovať sa v situácii, pričom jej obranné mechanizmy potom môžu nastať v rozpore s racionalitou. Bezprostredne po skutku poškodená nemala sebapodporu v tom, či chce čeliť následnému vyšetrovaniu, preto aj následné skutky vyznievajú zmätočne. Znalkyňa však považuje poškodenú za vieryhodnú osobu. Poškodená prežívala konflikt, keď na jednej strane nechcela v problémoch zostať sama, potrebovala to niekomu povedať a na druhej strane nebola schopná čeliť tomu, čo potom nasledovalo, teda vyšetrovanie.

Pravdivosť výpovede poškodenej nepriamo dokazuje aj výpoveď svedkyne Z. U., spolupracovníčky poškodenej. Svedkyňa uviedla, že asi 2 týždne po predmetnom skutku jej poškodená povedala, že páchateľom je obžalovaný. Zároveň jej uviedla, že sa bála uviesť jeho meno, nakoľko sa jej obžalovaný vyhrážal SMS správou s tým, že mala uviesť ako páchateľa X..

To, že páchateľom predmetného skutku bol obžalovaný dokazuje aj SMS správa, ktorú zaslal obžalovaný poškodenej dňa 06.02.2020, a ktorá je predmetnom skutku 2/ obžaloby. Z tejto SMS správy vyplýva, že sa má poškodená niečoho zdržať, že nemá robiť kraviny, nakoľko sa to celé ešte neskončilo. Má urobiť to, čo jej povedal obžalovaný, inak to bude len začiatok. Aj keď táto správa nie je konkrétna, keď obžalovaný v nej presne neuviedol, čo má urobiť poškodená, prípadne čoho sa má zdržať a v prípade, ak to neurobí, čo jej hrozí, vyplýva z nej však to, že obžalovaný robil na poškodenú nátlak. V prípade, ak by nebol páchateľom predmetného činu, súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by obžalovaný takúto správu poškodenej zasielal. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že táto správa smerovala k tomu, aby zabezpečila, aby bolo trestné stíhanie zastavené, inak jej zničí život. Súd neuveril obžalovanému, že túto správu písal v prítomnosti poškodenej a jej účelom mala byť ochrana poškodenej pred policajtami, ktorí robili na ňu nátlak, keď sa jej vyhrážali krivým obvinením. Poškodená to poprela, uviedla, že v čase, keď jej prišla SMS správa, bola doma, určite ju nepísala spolu s obžalovaným. Zároveň v zmysle znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný je nadpriemerne inteligentný, preto vyznieva nevieryhodne, že pri takýchto intelektových schopnostiach si obžalovaný mohol myslieť, že predmetnou SMS správou by mohol poškodenej pomôcť bez toho, aby poukázal na seba ako na páchateľa závažnej trestnej činnosti.

Súd nepovažuje výpoveď obžalovaného za vieryhodnú, jej účelom je len snaha vyviniť sa spod obžaloby. Celá obrana obžalovaného stojí na tom, že v čase predmetného skutku bol v práci a preto nemohol byť u poškodenej. V tomto smere poukazuje aj na záznam z jeho čipovej karty, ako aj na výpoveď ďalších svedkov, spolupracovníkov obžalovaného. Zo záznamu z čipovej karty obžalovaného vyplýva, že obžalovaný dňa 05.12.2019 prišiel do práce o 5.49 h a odišiel o 14.02 h. Podľa obžalovaného, ale aj výpovede ďalších svedkov, F. X., vedúceho obžalovaného, F. E., jeho najbližšieho spolupracovníka,

vyplýva, že v prípade, ak by chcel obžalovaný opustil pracovisko, musel by si odchod označiť čipovou kartou Keby to tak neurobil, určite by si to všimla strážna služba, ktorá je na vrátnici. Na druhej strane však svedok X. uviedol, že v Zlievárni Hronec je zamestnaných asi 300 zamestnancov, z ktorých každý deň asi 2/3 prejdú ráno cez vrátnicu. On síce ráno skontroluje ľudí na dielni, ale potom sa už zamestnanci, vrátane obžalovaného, voľne pohybujú po prevádzke, čiže nie sú celých 8 hodín viazaní na dielňu. Priznal aj to, že sa v minulosti stalo, že jeden zamestnanec začipoval iného, následne sa to však zistilo, a preto sa to aj začalo sledovať. Tieto dôkazy obhajoby spochybňuje vyjadrenie D.. J. G., personálneho ekonomického riaditeľa Zlievární Hronec, že nie je možné vylúčiť, že obžalovaný dňa 05.12.2019 opustil v čase od 6.00 do 7.00 h pracovisko bez dovolenia

a zároveň aj pripustil možnosť, že niektorý z jeho spolupracovníkov mohol za obžalovaného označiť jeho bezkontaktnú elektronickú čipovú kartu príchodom do práce. Vzhľadom na túto skutočnosť a na už uvedené dôkazy, teda hlavne výpoveď poškodenej, je súd názoru, že obžalovaný buď opustil zamestnanie potom, ako si označil vstup do práce, prípadne požiadal niektorého zo svojich spolupracovníkov, aby mu označili vstup do práce za neho. Poškodená býva vo Valaskej, teda nie ďaleko od zamestnania obžalovaného, pričom obžalovaný prišiel za poškodenou na motorovom vozidle, teda mal dosť času, aby si označil príchod do práce o 5.49 h, potom následne opustil pracovisko, keď si jeho odchod nemusela všimnúť strážna služba na vrátnici, keďže ráno prichádza do práce podľa svedka X. až 200 zamestnancov. Potom sa odviezol k poškodenej, spáchal predmetný skutok a následne sa vrátil do práce, keď si už čipovú kartu neoznačoval.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči síce vyplýva, že na nohavičkách, ktoré mala pred a po styku oblečené poškodená a na plachte z jej postele nebola zaistená DNA obžalovaného, neznamená to však, že obžalovaný sa nedopustil predmetného skutku. Poškodená si nepamätala, či obžalovaný vyvrcholil, a podľa názoru súdu si to nepamätala preto, že sa to nestalo. Na nohavičkách poškodenej, ktoré si obliekla bezprostredne po skutku, sa nenašla žiadna mužská DNA. Zároveň aj z lekárskej správy z gynekologickej ambulancie F.. D. L. vyplýva, že bol odobratý ster z pošvy poškodenej, pričom spermie v nátere neboli prítomné. Zároveň poškodená odovzdala na skúmanie polícii len nohavičky a plachtu, obliečku z vankúša a paplóna neodovzdala, nakoľko to polícia od nej nežiadala. Z odovzdanej plachty bola zaistená DNA pochádzajúca od doposiaľ nestotožnenej osoby mužského pohlavia. Ako pôvodcu tohto biologického materiálu nie je možné vylúčiť biologického príbuzného poškodenej v priamej genetickej línii. Tento záver korešponduje s výpoveďou poškodenej, že často v jej posteli spával 12 ročný brat, keď ju prišiel navštíviť.

Súd, vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto uznal obžalovaného vinným v bode 1/ obžaloby zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný odpustil závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou a v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný vstúpil do domu poškodenej, keď neboli zavreté vchodové dvere, následne zotrval v obydlí poškodenej napriek tomu, že ho viackrát vyzývala, aby opustil jej dom. Obžalovaný držal v ruke nôž, následne vytlačiť poškodenú do spálne, kde vykonal pohlavný styk, pričom držal v ruke nôž. Dokazujú to poranenia poškodenej na ramene a na pravej bedrovej kosti, keď z lekárskej správy F.. V. V. zo dňa 05.12.2019 o 12.12 h vyplýva, že poškodená mala na ramene viaceré pásovité povrchové rezné ranky ako odierky cca 8 cm a podobne v oblasti panvy - lopaty bedrovej kosti viaceré povrchové oderky cca 15 cm. Obžalovaný sa teda dopustil zločinu znásilnenia, a to s nožom v ruke, keď nôž bol použitý v tomto prípade na zmierenie odporu poškodenej.

Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, obsahom skutkovej vety je len SMS správa, ktorú zaslal obžalovaný poškodenej, a to v znení: „Dúfam, že nerobíš kraviny, vieš, čo som ti povedal, že sa stane, ak budeš robiť kraviny a nespravíš presne čo som ti povedal, ešte to neskončilo!!! Urob čo som ti povedal a všetko bude v poriadku, inak to bol len začiatok!!! Je ti to jasné dúfam!!“. Zaslaním tejto SMS správy mal obžalovaný naplniť skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., teda mal poškodenú pod hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo opomenula. Súdu však z danej skutkovej vety nevyplýva, čo mala poškodená opomenúť, prípadne, čo mala konať a akou ťažkou ujmou, ktorú by jej spôsobil obžalovaný, sa jej hrozil. Súčasťou každej obžaloby musí byť opis skutku, ktorý obsahuje miesto a čas spáchania predmetného skutku, prípadne ďalšie okolnosti za akých k spáchaniu tohto skutku došlo a

musí z neho vyplývať, akého trestného činu sa mal obžalovaný dopustiť. Súd v tomto smere poukazuje na , podľa ktorého uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorý je vyjadrený tak, aby bol jedinečný, teda aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. V predmetnej obžalobe však absentuje v bode 2/ obžaloby opis skutku, teda presné vymedzenie, z ktorého by vyplývalo, čoho sa mala poškodená zdržať, prípadne čo mala konať, a v prípade, žeby tak neurobila, aká ťažká ujma jej hrozila zo strany obžalovaného. Len z odôvodnenia obžaloby, z výpovede poškodenej vyplývalo, že poškodená mala urobiť všetko preto, aby bolo trestné stíhanie zastavené voči obžalovanému, inak sa jej obžalovaný hrozil, že ju zničí. Poškodená sa obávala, žeby obžalovaný mohol niečo spraviť jej blízkym. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie obžaloby nemôže suplovať neurčitosť opisu skutku, preto súd ani nemohol v tomto smere modifikovať skutok 2/ obžaloby, nakoľko by nebola zachovaná totožnosť skutku počas celého trestného konania. Súd preto musel obžalovaného v bode 2/ obžaloby podľa spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok nie je trestným činom, nakoľko nenapĺňa objektívne znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol riešený naposledy v roku 2018. U svojho zamestnávateľa je hodnotený kladne. Pri ukladaní trestu súd zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keď obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keď obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd potom ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. (sadzba 7 - 15 rokov) a nakoniec uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. To, že sa obžalovaný dopustil závažnej trestnej činnosti je obsiahnuté už vo výške stanovenej trestnej sadzby § 199 ods. 2 Tr. zák. Súd je názoru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby je v tomto prípade dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď súd zobral do úvahy aj osobu obžalovaného, ktorý

doteraz nebol súdne trestaný a viedol riadny život. Súd sa v prípade obžalovaného zaoberal, či na jeho strane existujú nejaké okolnosti osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd však takéto okolnosti na strane obžalovaného nezistil.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže poškodená nešpecifikovala svoj nárok na náhradu škody do skončenia prípravného konania, urobila tak až po podaní obžaloby, súd ju s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.