Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v A., Y. XX, zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom kancelárie v Rožňave, Šafárikova 14 proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10043 zo dňa 17.08.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca správnou žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.09.2020 žiadal preskúmanie postupu, ako aj zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.08.2020 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/ (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp.: „prvostupňový správny orgán“) č.: RV1/OPPnKŤZPaPČ/ PPK/SOC/2020/30273 zo dňa 17.06.2020 (doplneného listom č.: RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/ SOC/2020/30273 č.z. 2020/139592 zo dňa 03.08.2020, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) vo veci povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatený peňažný prostriedok za opatrovanie účastníkom konania A. Z. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) vo výške 2.151,75 EUR, za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 (v lehote 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na peňažné účty označené v rozhodnutí) po preskúmaní rozhodnutia ako orgán príslušný na konanie podľa o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), podľa a o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodol podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie účastníka konania zamietol, a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

3. Žalovaný v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že matka účastníka konania p. R. Z. je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (v ďalšom texte aj: „ŤZP“) a bola zaradená do VI. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, v hodnotení Barthelovho indexu dosiahla 0

bodov, čo predstavuje priemerný rozsah odkázanosti viac ako 12 hodín denne. Sociálne dôsledky úrad preto navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Na základe takéhoto posúdenia a žiadosti účastníka konania, ktorú podal dňa 28.08.2019, správny orgán prvého stupňa priznal účastníkovi konania peňažný príspevok na opatrovanie matky s účinnosťou od 01.08.2019 vo výške 430,35 EUR mesačne. Účastník konania v žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba (v ďalšom texte aj: „SZČO“) a toho istého dňa doložil čestné vyhlásenie o výške čistého príjmu v mesiaci august 2019 v sume 400 EUR. Správny orgán prvého stupňa preto z dokladov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácie vyvodil záver, že účastník konania s účinnosťou od 01.08.2019 spĺňa všetky zákonné podmienky pre priznanie a poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie svojej matky.

4. Žalovaný ďalej konštatoval, že účastník konania preukázal aj „čistý“ mesačný príjem za mesiace 09, 10, 11, a 12/2019, a to čestným vyhlásením zo dňa 14.01.2020 (predložené na základe výzvy úradu, ktorú prevzal účastník konania dňa 13.01.2020). Účastník konania však skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení neosvedčil potvrdením o príjme z daňového priznania, bol preto vyzvaný na predloženie požadovaného dokladu do dvadsiatich dní od prevzatia výzvy (výzvu prevzal dňa 28.05.2020). Následne 12.06.2020 doložil potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 09.06.2020, kde v riadku 05 tohto priznania je uvedená suma 5.752,98 EUR. Z uvedenej sumy úrad vypočítal priemerný „čistý“ mesačný príjem predstavujúci sumu 479,42 EUR (5.752,98 EUR / 12 = 479,42 EUR). Zároveň žalovaný uviedol, že opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 183 z 12.06.2019 bola v § 1 písm. a) s účinnosťou od 01.07.2019 stanovená suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 210,20 EUR, dvojnásobok tejto sumy životného minima predstavovalo čiastku 420,40 EUR. Vypočítaný priemerný „čistý“ mesačný príjem účastníka konania za rok 2019 tak presiahol stanovený násobok sumy životného minima o 59,02 EUR mesačne. Správny orgán prvého stupňa preto rozhodol o povinnosti účastníka konania vrátiť neoprávnene vyplatený peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 2.151,75 EUR za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 v lehote tridsiatich dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na označený účet správneho orgánu prvého stupňa, s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Zároveň zdôraznil, že účastník konania do dňa vydania rozhodnutia úradom a ani v odvolacom konaní nepreukázal vierohodnými dokladmi, že jeho príjem v mesiacoch 08, 09, 10, 11, 12/2019 bol v sume neprevyšujúcej dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, t.j. suma 420,40 EUR (nedoložil napr. doklady z účtovníctva).

5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal účastník konania odvolanie, v ktorom namietal, že peňažný príspevok mu bol priznaný na základe prepočtu jeho príjmu za rok 2018 (daňového priznania za rok 2018), pričom sa odvolal na ust. a označeného zákona.

6. Žalovaný k takto uplatneným odvolacím dôvodom uviedol, že pre účely peňažného príspevku na opatrovanie sa v súvislosti s preukazovaním príjmu postupuje podľa § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, nie podľa § 18 ods. 8 označeného zákona, t.j. zohľadňuje sa príjem za daný mesiac, nie priemerný mesačný príjem za predchádzajúci kalendárny rok. V danom prípade nebola preukázaná ani zodpovednosť úradu v zmysle § 59 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z uvedených podstatných dôvodov, preto podané odvolanie účastníka konania zamietol a preskúmané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

7. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tieto žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Predovšetkým namietal, že ani žalovaný, a ani správny orgán prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s jeho tvrdeniami a s jeho argumentáciou, podľa ktorej ak žiadosť o poskytnutie finančného príspevku bola podaná dňa 28.08.2019 a priznaná rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 03.09.2019, zúčtovacím obdobím na základe ktorého orgán skúma, či žiadateľ spĺňa podmienku v zmysle , je práve zúčtovací rok predošlý tomu, v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie finančného príspevku na opatrovanie osoby s ŤZP. Zároveň tvrdil, že:

„ Ak žalovaný v prvom rade rozhodol o navrátení finančného príspevku za obdobie od 09/2019 do 12/2019, nemal k danému rozhodnutiu žiadny právny podklad, ktorý by ho oprávňoval rozhodnúť vo veci samej tak, ako to odôvodňuje vo svojom rozhodnutí. Práve z dôvodu, že pre určenie povinnosti na priznanie príspevku bolo nutné posúdiť príjem žalobcu za zdaňovacie obdobia v zmysle ustanovenia § 18 ods. 8 tak, ako to aj správne uvádza vo svojom odvolaní, kedy jeho mesačný príjem bol zhruba podľa výpočtov v zmysle predloženého daňového priznania vo výške 400 EUR za mesiac, čím nepresiahol dvojnásobok dávky životného minima ani pre rok 2018, a ani pre rok 2019.“

8. Žalobca v správnej žalobe tiež popieral tvrdenie žalovaného, že plnenie od štátneho orgánu poskytujúceho dávky mal získať klamlivým konaním (v zmysle - pozn.: v žalobe chybne číselné označenie ). Tvrdil, že konal vo veci čestne a tak, ako od neho bolo požadované pracovníkmi štátneho orgánu, pričom predložil všetky žiadané listiny, a to 1./ čestné vyhlásenie, ktorým argumentoval svoj nárok pri podávaní žiadosti zo dňa 28.08.2019, 2./ potvrdenie o daňovom priznaní za rok 2018. Poukázal na to, že ak v čase schvaľovania príspevku mal správny orgán prvého stupňa pochybnosti o splnení predpokladov v zmysle , bolo jeho povinnosťou riadne skúmať procesné a právne podmienky na priznanie takéhoto príspevku, a ak následne príspevok bol poskytnutý neoprávnene, za takéto pochybenie v zmysle označeného zákona zodpovedá štátny orgán, ktorý príspevok schválil, a následne aj poskytol.

9. V závere správnej žaloby žalobca žiadal podľa priznať správnej žalobe odkladný účinok, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté správnym súdom uznesením č. k. -23 zo dňa 29.03.2021 (právoplatným dňa 30.03.2021), ktorým návrhu žalobcu bolo vyhovené a správnej žalobe zo dňa 25.09.2020 bol priznaný odkladný účinok.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2020 k správnej žalobe túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie vydal v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi, a rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vo vyjadrení zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia : „Ako vyplýva aj z čestného prehlásenia žalobcu pri predkladaní samotnej žiadosti, v ktorom čestne vyhlásil, že v kalendárnom mesiaci august 2019 mal príjem 400 EUR, bol uzrozumený (podobne aj pri podávaní čestných vyhlásení za obdobie od septembra 2019 do mája 2020), že pri peňažnom príspevku na opatrovanie na účely jeho poskytovania sa peňažný príjem nezisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu podľa § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu, ale ako peňažný príjem za daný kalendárny mesiac podľa ustanovenia § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu (znenie účinné do 30.06.2020; od 01.07.2020 je jeho znenie v ustanovení § 40 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu). Podľa § 40 ods. 15 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu účinného do 30.06.2020 peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ustanovenie § 40 ods. 15 vo vzťahu k ustanoveniu § 18 ods. 8 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu má tak povahu lex specialis na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie. Keďže žalovaný v prvom rade nijako nepochybil pri priznaní dotknutého peňažného príspevku žalobcovi, nie je ani dôvodné použitie ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu, na ktorý poukazuje právny zástupca na strane 3. až 3. správnej žaloby. Správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že nesprávnou aplikáciou príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv.“

11. Vyjadrenie žalovaného bolo súdom zaslané právnej zástupkyne žalobcu na repliku výzvou zo dňa 29.03.2021 (doručené dňa 29.03.2021), replikou sa žalobca vo veci nevyjadril.

12. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto procesným postupom podľa v spojení s ustanovením ako nedôvodnú zamietol.

13. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.10.2021 zástupkyňa žalobcu na podanej správnej žalobe, ako aj jej dôvodoch trvala v celom rozsahu. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na písomných stanoviskách vo veci a poukázal na to, že pri podaní žiadosti o peňažný príspevok v mesiaci august 2019 žalobca predložil aj čestné vyhlásenie o výške jeho mesačného príjmu za označený mesiac v sume 400 EUR, preto vedel, že musí preukazovať výšku mesačného príjmu za každý mesiac osobitne, a nie ako priemerný zárobok podľa daňového priznania. Zároveň predložil do spisu fotokópiu metodického usmernenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, v ktorom je prezentovaný názor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím odobrujúci postup žalovaného v danej veci.

14. Na doplnenie dokazovania bol na pojednávaní vypočutý ako účastník konania žalobca, ktorý uviedol, že v roku 2018 bol živnostníkom a pracoval v oblasti stavebníctva. Opatrovateľské služby pre svoju matku poskytoval od augusta 2019 a do spisu predložil zoznam vystavených faktúr odberateľovi MERIT Group s.r.o. za mesiace apríl 2019 v sume 2.700 EUR bez DPH, jún 2019 v sume 3.000 EUR bez DPH, júl 2019 v sume 3.202,50 EUR bez DPH, s tým, že v auguste označeného roku nemal žiaden príjem a neskôr v mesiacoch september, október, november a december mal nižšie príjmy. Celkový príjem z jeho živnosti bol 11.322,50 EUR, pričom výška výdavkov vyplýva z údajov uvedených v daňovom priznaní. Tvrdil, že jeho mesačný príjem bol vyšší v mesiacoch pred tým, než sa stal opatrovníkom svojej matky, v čase, keď ju opatroval jeho príjem už poklesol a bol stále pod hranicou 400 EUR mesačne. Zároveň však uviedol, že tieto skutočnosti správnemu orgánu nedoložil, pretože nevedel, že to takýmto spôsobom má preukázať.

15. K tejto výpovedi žalobcu zástupca žalovaného uviedol, že v mesiaci jún 2020 žalobca sám požiadal do zápisnice pred správnym orgánom o zrušenie vyplácania príspevku a o zastavení jeho výplaty, zrejme si bol vedomý, že za predchádzajúce obdobie je jeho príjem vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Vyslovil názor, že neexistuje žiaden dôvod preto, aby vyplatené finančné prostriedky znášal správny orgán, a tieto aby boli prípadne zosobnené pracovníkom, ktorí priznali príspevok žalobcovi, a to práve z dôvodu, že žalobca si bol vedomý svojich príjmov a napriek tomu predkladal čestné vyhlásenie za každý mesiac od augusta 2019 až máj 2020, v ktorých deklaroval, že jeho príjem nepresiahol výšku 400 EUR. Pracovníci správneho orgánu prvého stupňa tak pri priznávaní peňažného príspevku nepochybili žiadnym spôsobom, mali zabezpečené všetky zákonom predpísané podklady pre priznanie takéhoto príspevku.

16. Zástupkyňa žalobcu k tomuto prednesu zástupcu žalovaného uviedla, že žalobca predkladal čestné vyhlásenia na základe svojho dobrého vedomia a svedomia, že jeho mesačný príjem za uvedené obdobie je nižší ako 400 EUR, pretože si bol vedomý údajov obsiahnutých v jeho účtovníctve o tom, kedy a aké faktúry boli vystavené a aké náklady má spojené so svojou podnikateľskou činnosťou.

17. Následne procesným postupom v zmysle ustanovenia vo veci bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti zástupkyne žalobcu, ako aj zástupcu žalovaného dňa 18.10.2021.

18. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

19. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie pre žiadateľa, ktorý nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia podľa alebo ods. 11 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28.08.2019, žiadal peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky R. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej ako žalobca, a to pri zmene opatrovníka tak, že žalobca je SZČO, odkiaľ poberá aj príjmy. Zároveň s touto žiadosťou správnemu orgánu prvého stupňa predložil aj čestné vyhlásenie, v ktorom uvádza: „Som v kalendárnom mesiaci august 2019 mal čistý príjem 400 EUR.“ Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že takýto čistý mesačný príjem (t.j. menej ako 400 EUR) žalobca preukazoval správnemu orgánu aj za mesiace september, október, november a december 2019 a január, február, marec a apríl 2020. Dňa 15.06.2020 bola spísaná Zápisnica na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny - odbor sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, v ktorej žalobca uviedol: „Žiadam o odňatie a zastavenie p.p. na opatrovanie od 01.06.2020 z osobných dôvodov.“ Správny orgán prvého stupňa následne rozhodnutím zo dňa 16.06.2020 č.: RV1/ OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/30273-12 odňal s účinnosťou od 01.06.2020 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, ktorou je matka žalobcu, ktorý poberal žalobca mesačne vo výške 430,35 EUR, a od uvedeného dňa jeho výplatu zastavil. Na základe výzvy správneho orgánu žalobca doručil Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie, z ktorého vyplýva, že základ dane pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane u žalobcu bol v sume 6.178,86 EUR, daňová povinnosť predstavovala sumu 425,88 EUR a príjem v sume 5.752,98 EUR.

21. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 30.06.2020), peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

22. Opatrením MPSVaR SR č. 183 z 12.06.2019 bola v § 1 písm. a) s účinnosťou od 01.07.2019 stanovená suma životného minima pre jednou plnoletú fyzickú osobu 210,20 EUR, pričom dvojnásobok tejto sumy životného minima ku dňu podania žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie predstavoval sumu 420,40 EUR.

23. Podľa , ak príslušný orgán zistí, že opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje alebo jednorazový peňažný príspevok sa neprávom poskytol na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný, alebo ak fyzická osoba použila peňažný príspevok na kompenzáciu na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok.

24. Podľa , príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za

obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.

25. Podľa , fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

26. Podľa , ak sa preukáže, že príslušný orgán spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa poskytli neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, za vrátenie neprávom vyplatenej sumy zodpovedá príslušný orgán.

27. Správny súd zastáva názor, že žalovaný vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne aplikoval na danú vec sa vzťahujúce zákonné, ako aj podzákonné normy a výsledkom jeho činnosti je zákonné rozhodnutie, ktoré v konečnom dôsledku ukladá povinnosť žalobcovi vrátiť neoprávnene vyplatený príspevok na opatrovanie jeho matky za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019 v celkovej sume 2.151,75 EUR. Dôvodom pre takéto rozhodnutie je preukázanie skutočnosti, že príspevok bol neoprávnene vyplatený, pretože žalobca ako SZČO mal z podnikania v roku 2019 príjem vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Uvedené nesporne vyplýva zo žalobcom predloženého Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 z 09.06.2020, ktoré je obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného, z ktorého vyplýva, že mesačný príjem žalobcu v roku 2019 bol v priemere 479,42 EUR. Dvojnásobok sumy životného minima ako podmienka pre vyplácanie peňažného príspevku na opatrovanie ŤZP osoby v uvedenom období však bol preukázateľne nižší, a to v sume 420,40 EUR.

28. Ako neoprávnenú správny súd hodnotí námietku, že pri zisťovaní príjmu žalobcu bolo potrebné postupovať zmysle ust. a pre potreby priznania nároku hodnotiť jeho príjem za rok 2018. Aj podľa názoru správneho súdu je potrebné pri hodnotení tejto podmienky zohľadňovať peňažný príjem žiadateľa za kalendárny mesiac podľa v znení účinnom do 30.06.2020, pretože toto ustanovenie má povahu špeciálneho predpisu na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu vyjadrenému v zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Uvedené potvrdzuje aj žalovaným na pojednávaní predložené „Usmernenie vo veci preukazovania príjmu na účely peňažného príspevku na opatrovanie opatrovateľov, ktorí majú príjem z vykonávania osobnej asistencie“ zo dňa 04.09.2018 (č. l. 32 súdneho spisu), ktorého autorom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, v ktorom sa uvádza: „ o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) umožňuje, v prípade splnenia podmienok ustanovených v , poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie aj fyzickej osobe vykonávajúcej popri opatrovaní zamestnanie. Jednou z ustanovených podmienok je, že mesačný príjem z vykonávania zamestnania nesmie presiahnuť dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo znamená, že na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je povinnosťou fyzickej osoby výšku príjmu správnemu orgánu aj mesačne preukazovať. .........Skupina opatrovateľov, ktorí majú príjem z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti však nevedia preukázať výšku „čistého“ mesačného príjmu hodnoverným potvrdením, pretože takéto potvrdenie získajú až po odovzdaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie. Vzhľadom na uvedené je možné v týchto prípadoch danú skutočnosť, t. j. či ich „čistý“ príjem za daný mesiac presiahol/nepresiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu, overiť čestným vyhlásením. Následne po podaní daňového priznania skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení sú tieto fyzické osoby povinné osvedčiť potvrdením o príjme z daňového priznania.“

29. Správny súd k žalobnému dôvodu, že v úvodných mesiacoch roka 2019 bol príjem žalobcu vzhľadom na faktúry vystavené odberateľom vyšší a neskôr, v období, keď poberal príspevok na opatrovanie matky už výrazne nižší, a pod hranicou dvojnásobku sumy životného minima, čo v súdnom konaní preukazoval zoznamom vystavených faktúr (č. l. 33 súdneho spisu) uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcu

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného súd nemohol zohľadniť, pretože v zmysle ust. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, aby žalobca takúto argumentáciu uplatnil v rámci správneho konania, resp. aby tieto skutočnosti správnemu orgánu doložil aj napr. výpismi z jeho účtovníctva, ktoré by preukazovali reálnu výšku jeho mesačných príjmov v roku 2019.

30. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj námietku, ktorou žalobca poukazoval na potrebu postupu podľa § 59 ods. 2 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP, pretože súd z obsahu administratívneho spisu nezistil žiadne pochybenie v postupe pracovníkov správneho orgánu prvého stupňa, resp. žalovaného, ktorí postupovali striktne v zmysle zákona a po doručení žiadosti žalobcu zo dňa 28.08.2019 (a deklarovaní výšky príjmu SZČO za mesiac august 2019) mu bol rozhodnutím zo dňa 03.09.2019 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie matky, ktorá na takéto opatrovanie dala písomný súhlas.

31. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti, po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, správny súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené. Pri neformálnom posúdení správnej žaloby v zmysle súd nezistil ani žiadne také pochybenia v procesnom postupe administratívneho orgánu, prípadne v jeho rozhodnutí, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Za takejto situácie správny súd vyhodnotil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom podľa v spojení s zamietol.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia a tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.