Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BN-1C-6-2023.pdf
PDF · 156.79 KB
Case nature
Area
Subarea
BN-1C/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenou splnomocnenou zástupkyňou: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanej: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. H. XXXX/ X, F. I. F., právne zastúpenou: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o zaplatenie sumy 6.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa, žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2023, domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 6.000 eur a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobkyne. K uplatnenému nároku uviedla, že dňa 27.06.2022 poukázala na účet žalovanej sumu 6.000 eur. So žalovanou boli spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja. Predaj predmetných nehnuteľností bol vopred dohodnutý, súhlasili s predajom všetci spoluvlastníci vrátane žalovanej. Žalovaná do návrhu kúpnej zmluvy chcela zakomponovať aj čiastku 6.000 eur, ktorá jej mala byť poukázaná tak, že žalobkyni mala byť vyplatená kúpna cena za predaj predmetných nehnuteľností ponížená o sumu 6.000 eur a žalovanej o túto sumu mala byť kúpna cena navýšená. Ako dôvod takéhoto rozdelenia kúpnej ceny uviedla, že sa vyrovnajú dedičské podiely po zomrelom D. B., kde sa domnievala, že by jej mala čiastka 6.000 eur patriť, avšak žiadny právny nárok žalovanej na takúto čiastku nikdy nevznikol. Takýto návrh kúpnej zmluvy však neprešiel z dôvodu nesúhlasu žalobkyne. Kúpna zmluva bola teda uzavretá tak, že každému predávajúcemu mala byť vyplatená čiastka tak ako jednotlivé čiastky kúpnej ceny pripadali na jednotlivé podiely predávajúcich. Čiže žalovaná nemala v tejto kúpnej zmluve jej čiastku navýšenú o tých 6.000 eur ako pôvodne chcela. Kúpa predmetných nehnuteľností bola už dohodnutá, bola prijatá záloha vo výške 5.000 eur a dátum podpisu kúpnej zmluvy bol tiež už dohodnutý a naplánovaný všetkými zmluvnými stranami. Avšak pár dní pred samotným podpisom kúpnej zmluvy žalovaná kontaktovala žalobkyňu, že ona chce tých 6.000 eur, ktoré jej žalobkyňa potom ako jej bude vyplatený podiel z kúpnej ceny poukáže jednorazovo na účet. Pod nátlakom žalovanej žalobkyňa vopred pripravený papier - zmluvu o pôžičke podpísala. Žalobkyňa mala za to, že to bolo nekorektné voči kupujúcim aj voči ostatným predávajúcim, že sa žalovaná takto tesne pred podpisom kúpnej zmluvy zachovala. Ak by žalobkyňa nebola súhlasila s podpisom tej pripravenej zmluvy o úver, žalovaná sa vyjadrila, že kúpnu zmluvu nepodpíše a žalobkyňa nebude mať žiadne peniaze z predaja. Ak by sa predaj nehnuteľnosti neuskutočnil, boli by všetci predávajúci platili okrem iného aj zmluvnú pokutu a musela by sa vrátiť prijatá záloha na predaj nehnuteľnosti. V skutočnosti si však žalobkyňa od žalovanej
nikdy čiastku 6.000 eur nepožičala. Tým pádom žalovaná nemá žiadny dôkaz o tom, že by jej požičala sumu 6.000 eur. Zo strany žalovanej išlo o premyslený krok, o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobkyne. Z dôvodu, že žalovaná žalobkyňu donútila podpísať zmluvu o pôžičke, keďže ju vystavila takému tlaku a aj z dôvodu, že sa žalobkyňa obávala uplatnenia zmluvnej pokuty zo zmluvy o pôžičke poukázala sumu 6.000 eur na účet žalovanej dňa 27.06.2022.
2. K podanej žalobe sa písomne, podaním zo dňa 08.03.2023, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadrila žalovaná. Uviedla, že v celom rozsahu popiera žalobou uplatnený nárok a skutkové tvrdenia žalobkyne a následne uviedla vlastné skutkové tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie nedôvodnosti uplatneného nároku. V súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k dojednaniu o vyplatení peňažnej sumy zo strany žalobkyne v prospech žalovanej vo výške 6.000 eur, predstavujúcej náhradu za dedičský podiel žalovanej na rodičovskom dome, ktoré sa v rámci dedičského konania po otcovi žalovanej D. B. žalovaná vzdala v prospech svojho brata D. B., ktorý bol manželom žalobkyne. Aj keď je pravdou, že podľa obsahu samotného uznesenia Okresného súdu v Topoľčanoch, č.k. 2D/2432/93-39, Dnot. 534/94 zo dňa 30.11.1994 v dedičskej veci po poručiteľovi D. B., zomr. XX.XX.XXXX nadobudol do dedičstva patriaci spoluvlastnícky podiel ? domového majetku, súp. Č. XX na parcele č. XXX v katastrálnom území C., D. B. bezodplatne voči svojim súrodencom ako ustupujúcim dedičom medzi nimi aj žalovanej, tak v skutočnosti sa títo dohodli na poskytnutí náhrady zo strany D. B. za takto nadobudnuté dedičstvo, a to voči jeho súrodencom J. a D. vo forme vecného plnenia, ktoré D. B. poskytol ako murár výkonom stavebnej činnosti pri výstavbe rodinných domov týchto svojich súrodencov a voči žalovanej ako jeho sestre vo forme poskytnutia peňažnej náhrady. Žalobkyňa o existencii takejto dohody medzi súrodencami v súvislosti s dedením predmetného majetku po ich otcovi D. B. od začiatku vedela. Keď potom za takéhoto stavu veci v súvislosti s plánovaným predajom predmetných nehnuteľností žalovaná oslovila žalobkyňu s požiadavkou na výplatu jej podielu na predmetnom majetku, ktorého sa vzdala v prospech D. B. v roku 1993 a navrhla žalobkyni výplatu sumy 6.000 eur, tak žalobkyňa s takýmto návrhom žalovanej súhlasila a zaviazala sa, že z kúpnej ceny, ktorú za svoj spoluvlastnícky podiel pri predaji predmetných nehnuteľností získa, vyplatí žalobkyni uvedenú sumu 6.000 eur. Takýmto spôsobom došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu nepomenovanej dohody v ústnej forme, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala po predaji predmetných nehnuteľností vyplatiť žalovanej sumu 6.000 eur. Žalovaná chcela túto dohodu zapracovať aj do textu kúpnej zmluvy, ktorou sa predmetné nehnuteľnosti prevádzali, avšak žalobkyňa s tým nesúhlasila, čo dôvodila tým, že nechcela, aby s o tom dozvedeli jej deti, ktoré boli účastníkmi č. 5 a č. 6 z kúpnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že takýto návrh kúpnej zmluvy neprešiel, pretože ona s tým nesúhlasila z dôvodu, že žalovaná nemá právny nárok na takúto sumu je celkom nepravdivé. V skutočnosti to bola práve žalovaná, ktorá súhlasila s požiadavkou žalobkyne, aby sa suma 6.000 do textu kúpnej zmluvy nezahŕňala, avšak nie z dôvodu, že by žalovaná na túto sumu nemala nárok, ale z dôvodu, že žalobkyňa nechcela, aby sa o tom dozvedeli jej deti. Práve z toho dôvodu, medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu dohody o vyplatení sumy 6.000 eur z kúpnej ceny, ktorú obdrží žalobkyňa z predaja predmetných nehnuteľností, len v ústnej forme, bola vypracovaná zmluva o pôžičke zo dňa 06.06.2022, v zmysle ktorej predmetnú peňažnú sumu 6.000 eur mala žalovaná poskytnúť ako veriteľ žalobkyni ako dlžníkovi a žalobkyňa sa zaviazala túto sumu vrátiť žalovanej do 30.06.2022. Žalovaná celkom odmieta a označuje za úplne vymyslené tvrdenia žalobkyne o akomsi nátlaku, pod ktorým mala žalobkyňa danú zmluvu o pôžičke podpísať. Táto zmluva o pôžičke bola zo strany žalobkyne ako aj žalovanej podpísaná bez akéhokoľvek nátlaku a práve v kontexte s uvedenou ústnou dohodou o vyplatení sumy 6.000 eur, ktorá nebola na žiadosť žalobkyne do kúpnej zmluvy zakomponovaná. Dôkazom toho, že žalobkyňa vôbec nekonala pri uzavretí zmluvy o pôžičke pod nátlakom, ale naopak, je aj prítomnosť dvoch svedkov pri uzavretí tejto zmluvy a podpis tejto zmluvy s osvedčením pravosti podpisov jej účastníkov a svedkov na K. L. C. pred pracovníkom tohto obecného úradu. Napokon jednoznačným dôkazom účelovosti a nepravdivosti tvrdení žalobkyne o tom, že podpisom zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2022 malo byť vynucované uzavretie kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností sú časové súvislosti uzavretia týchto zmlúv a následného vyplatenia sumy 6.000 eur zo strany žalobkyne v prospech žalovanej. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 06.06.2022 a kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností bola uzavretá dňa 08.06.2022. Bolo by potom nelogické, ak by žalobkyňa pristúpila k uzavretiu zmluvy o pôžičke pod nátlakom, ako to celkom nepravdivo tvrdí v podanej žalobe a takýto nátlak by mal smerovať len k dosiahnutiu uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu došlo dňa 08.06.2022, aby potom žalobkyňa už po uzavretí takejto zmluvy (dosiahnutí údajne vynúteného plnenia), realizovala úhradu sumy 6.000 eur v prospech žalovanej dňa 27.06.2022. Ak by žalobkyňa pristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá
bola uzavretá už dňa 08.06.2022, tak by potom určite žalobkyňa nerealizovala úhradu sumu 6.000 eur v prospech žalovanej dňa 27.06.2022, teda viac ako 2 týždne po uzavretí danej kúpnej zmluvy. Pre úplnosť žalovaná poukázala aj na zjavnú účelovosť ďalších tvrdení žalobkyne v podanej žalobe, v zmysle ktorých žalobkyňa údajne pristúpila k uzavretiu zmluvy o pôžičke preto, že ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak by musela byť vrátená záloha a zaplatená zmluvná pokuta, pričom v skutočnosti z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022 žiadna takáto povinnosť vo vzťahu k žalobkyni vôbec nevyplýva. Pokiaľ teda žalobkyňa za takéhoto stavu veci uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy 6.000 eur voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, tak takýto nárok na strane žalobkyne nemôže vôbec existovať, pretože žalobkyňa predmetnú sumu zaplatila žalovanej a žalovaná túto sumu od žalobkyne prijala na základe ich vzájomnej dohody o poskytnutí peňažnej náhrady za dedičský podiel žalovanej, ktorého sa žalovaná vzdala po svojom otcovi v prospech D. B. na tých nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom uvedenej kúpnej zmluvy. Okrem vyššie uvedených skutočností a samotného konania žalobkyne, z ktorých existencia takejto dohody vyplýva, mali vedomosť o uzavretí takejto dohody aj súrodenci žalovanej (a zomrelého D. B.) D. B. a J. B., z ktorých však D. B. následne už zomrel a tiež K. B., ktorá je pozostalou manželkou po tomto D. B.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno peňažné plnenie poskytnuté zo strany žalobkyne vo výške 6.000 eur v prospech žalovanej považovať za peňažné plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, ani za peňažné plnenie z neplatného právneho úkonu, ale naopak za plnenie v súlade s riadne a platne uzavretou dohodou medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalobkyňa poskytla peňažné plnenie vo výške 6.000 eur prevodom na účet žalovanej dňa 27.06.2022 na základe platne uzavretej dohody v ústnej forme, obsahom ktorej bol záväzok žalobkyne vyplatiť v prospech žalovanej náhradu za to, že žalovaná sa v minulosti vzdala svojho dedičského nároku po otcovi D. B. v prospech svojho brata D. B. (manžela žalobkyne) na týchto nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022. Takáto dohoda predstavuje nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka vôbec neodporuje a ktorej existencia má aj kauzálny základ, keďže žalovaná sa skutočne svojho dedičského nároku na predmetných nehnuteľnostiach v prospech D. B. v dedičskom konaní po D. B. vzdala. Samotná skutočnosť, že tohto dedičského nároku sa vzdala podľa rozhodnutia v danej dedičskej veci bezodplatne, ešte nevylučuje možnosť dohody o inej forme poskytnutia náhrady za takýto majetkový nárok, a teda nevylučuje ani možnosť dohody o poskytnutí takejto náhrady v peňažnej forme zo strany pozostalej manželky po D. B., ktorá spoluvlastnícky podiel ? na predmetných nehnuteľnostiach nadobudnutý D. B. po jeho otcovi následne, po smrti D. B. spoločne s ich deťmi ako ďalšími dedičmi D. B. nadobudla. Žalobkyňa teda vyplatením sumy 6.000 eur v prospech žalovanej splnila svoj záväzok z takto uzavretej dohody, a preto nemohlo ísť o plnenie bez právneho dôvodu ani o plnenie z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 06.06.2022, tak zo skutočností vyššie uvedených je zrejmé, že na základe tejto zmluvy k reálnemu poskytnutiu pôžičky nedošlo a že táto zmluva mala predstavovať len akési zabezpečenie nároku žalovanej na zaplatenie peňažnej sumy 6.000 eur od žalobkyne a teda posúdenie tejto zmluvy z hľadiska jej platnosti a jej naplnenia ako reálneho kontraktu nemá pre rozhodnutie o uplatnenom žalobnom nároku žiaden právny význam, keď žalovaná svoju obranu proti uplatnenému nároku nezakladá na tvrdení, že zaplatená peňažná suma, ktorej vrátenia sa žalobkyňa domáha by predstavovala vrátenie pôžičky podľa zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa zakladá uplatnený nárok na účelovom popretí skutočností, ktoré nastali a sú preukázateľné, a teda na nepravdivých skutkových tvrdeniach ohľadom tejto skutočnosti, na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné plnenie, ktorého vrátenia sa nedôvodne podanou žalobou domáha.
3. K vyjadreniu žalovanej sa, písomne podaním zo dňa 22.04.2023 vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že k žiadnemu dojednaniu ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a žalobkyňou nedošlo, nakoľko o ničom takom nie je žiadny písomný dôkaz, takže žalobkyňa nevie akú kúpnu zmluvu má žalovaná na mysli. Jediná písomná forma je zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom celej žaloby. Túto nechala vypracovať žalovaná, pričom v tejto zmluve nie je žiadna zmienka o nejakom vymyslenom vyrovnaní dedičského konania. Suma 6.000 eur žalobkyni žalovanou reálne nikdy nebola poskytnutá, čo potvrdila až žalovaná. Sumu 6.000 eur žalobkyňa poukázala na účet žalovanej z dôvodu, že ju žalovaná donútila podpísať zmluvu o pôžičke z obavy následkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. V žiadnom prípade neuhradila túto sumu na účet žalovanej na základe nejakej ústnej dohody uzavretej medzi ňou a žalovanou. Žalovaná nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom, z ktorého by vyplývala žalobkyni povinnosť vyplatiť ju. Poukázala na to, že v roku 1993, keď manžel žalobkyne mal žalovanej sľúbiť vyplatiť 6.000 eur, to bola čiastka 180.000 SK, pričom takú hodnotu nemal v tom čase ani celý dom s pozemkom. Ďalej poukázala na to, prečo žalovaná údajnú dlžobu neriešila za 30 rokov s manželom žalobkyne a na to, že žalobkyňa do júna 2022, keď sa začal dom predávať o žiadnej dlžobe nevedela.
Žalovaná pôvodne chcela po predaji domu sumu 2.000 eur od žalobkyne a po 2.000 eur od každej z dvoch dcér žalobkyne. Nesúhlasil s tým, aby to bolo zapracované do kúpnej zmluvy ani kupujúci, nakoľko sa ho to vôbec netýkalo. Avšak kupujúci, pán M., tiež o všetkom vedel aj o tej falošnej zmluve o pôžičke. Neskôr žalobkyni ďakoval, že tú zmluvu o pôžičke podpísala a došlo vďaka tomu k následnému predaju domu. O vymyslenej pôžičke vedel aj starosta obce Prusy a pracovníčka obecného úradu, ktorá overovala podpisy. Žalovaná mala žalobkyni zakázať o zmluve o pôžičke povedať dcéram žalobkyne a jej zdravotný stav sa vtedy veľmi zhoršil. Podľa žalobkyne jej manžel určite žalovanej žiadne peniaze nedlžil, takže o tom nemohla ani vedieť a dohodnúť sa so žalovanou dobrovoľne. Pri podpisovaní zmluvy o pôžičke boli iba žalobkyňa a žalovaná. Žalobkyňa mala za to, že najprv musela podpísať zmluvu o pôžičke, aby žalovaná následne podpísala kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a následne bola poukázaná suma 6.000 eur žalovanej z dôvodu, že žalobkyňa sa obávala následkov, ktoré vyplývali zo zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného mala za to, že preukázala, že jej nebola poskytnutá žiadna pôžička vo výške 6.000 eur. Keďže aj samotná žalovaná potvrdila, že neposkytla žalobkyni žiadnu pôžičku vo výške 6.000 eur, a teda žalovaná nemá žiadny právny nárok na sumu 6.000 eur a plnenie tejto sumy získala z neplatného právneho úkonu, čím sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne.
4. K vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 25.05.2023 opätovne vyjadrila žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu. Uviedla, že tvrdenia žalobkyne v jej vyjadrení považuje v celom rozsahu za nepravdivé. Zotrvala na svojich skutkových tvrdenia týkajúcich sa okolností dojednania o vyplatení peňažnej sumy zo strany žalobkyne v prospech žalovanej v sume 6.000 eur predstavujúcej náhradu za dedičský podiel žalovanej na rodičovskom dome s pozemkom, ktorého sa v dedičskom konaní po svojom otcovi D. B. vzdala v prospech svojho brata D. B., ktorý bol manžel žalobkyne. Taktiež zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach ohľadom časových súvislostí uzavretia zmluvy o pôžičke, kúpnej zmluvy a následnej výplaty sumy 6.000 eur s odstupom 19 dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Vysvetlenie žalobkyne, že sumu 6.000 eur žalovanej vyplatila z obavy následkov zo zmluvy o pôžičke žalovaná považovala za celkom nelogické, pretože ak od začiatku vedela, že k žiadnej pôžičke reálne nedošlo a že z toho dôvodu je zmluva o pôžičke neplatná (ako tvrdí v podanej žalobe), tak jej z takejto zmluvy nemohla hroziť žiadna obava a tie skutočnosti, ktorými teraz dôvodí okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke a jej neplatnosť by mohla uplatniť ako obranu v konaní o prípadnom uplatnenom nároku zo strany žalovanej odvodeného od zmluvy o pôžičke (teda nároku na vrátenie pôžičky). To, že žalobkyňa s časovým odstupom realizovala úhradu sumy 6.000 eur svedčí práve o tom, že to nebola zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa takto postupovala, ale že to bol jej existujúci záväzok z inej ústne uzavretej dohody o vyrovnaní nároku žalovanej voči manželovi žalobkyne v súvislosti s dedením rodičovského domu s pozemkami po ich otcovi v roku 1993. Ďalej žalovaná uviedla, že k uzavretiu ústnej dohody o vyplatení sumy 6.000 eur zo strany žalobkyne v prospech žalovanej došlo v súvislosti s predajom rodičovského domu s pozemkami. Tento predaj sa začal realizovať na základe inzerátu, ktorý po dohode súrodencov D. a J. B. a žalovanej ako aj žalobkyne uverejnil D. B. vo februári 2022. Po uverejnení inzerátu došlo k stretnutiu žalovanej, D. B., J. B. a žalobkyne v rodičovskom dome, kde za prítomnosti týchto osôb bolo dohodnuté, že žalobkyňa z kúpnej ceny, ktorú získa z predaja týchto nehnuteľností vyplatí žalovanej sumu 6.000 eur ako náhradu za jej dedičský podiel po otcovi, ktorého sa žalovaná vzdala v prospech manžela žalobkyne. Takéto stretnutie sa uskutočnilo začiatkom marca 2022. To znamená, že tvrdenie žalobkyne o tom, že takáto ústna dohoda nikdy medzi stranami sporu nebola uzavretá je nepravdivé a k uzavretiu takejto dohody v skutočnosti došlo. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo dňa 06.06.2022, ktorá bola podpísaná pred obcou Prusy s osvedčením podpisov dňa 07.06.2022 zo strany žalobkyne, žalovanej a D. B. a dňa 08.06.2022 zo strany J. B., ktorý v rovnaký deň podpísal aj kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2022, kedy kúpnu zmluvu podpísali aj všetci jej ostatní účastníci. Žalobkyňa pritom žiadnym spôsobom pri podpise zmluvy o pôžičke ani pri podpise kúpnej zmluvy nič nenamietala, čo by akokoľvek poukazovalo na to, že k podpisu zmluvy o pôžičke mala byť donútená. Žalovaná tiež popierala tvrdenia žalobkyne, že by žalovanú mala jej matka, po smrti jej otca v roku 1993, akokoľvek vyplatiť z vkladnej knižky alebo z iných jej peňažných zdrojov, o ktorom tvrdení žalobkyňa tiež nepredložila žiadny relevantný dôkaz.
5. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.05.2024, na ktoré sa dostavili žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa, žalovaná a jej právny zástupca, pričom obe sporové strany mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a navrhovaných svedkov, oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba č.l. 1-4, Zmluva
o pôžičke č.l. 5-6, výpis z VÚB zo dňa 27.06.2022 č.l. 7, Kúpna zmluva zo dňa 08.06.2022 č.l. 8-13, vyjadrenie žalovanej zo dňa 08.03.2023 č.l. 23-25, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 22.04.2023 č.l. 35-38, vyjadrenie žalovanej zo dňa 25.05.2023 č.l. 42-44, ďalší obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobkyňa, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že ona už na tej chalupe nebývala, išli ju predať, bývala v C. na bytovke a prišiel švagrinin syn N. E. (syn žalovanej). Ona ešte vtedy bývala v O. u dcéry. Žalobkyňa sa s ním stretla a ukázal jej papier, že keď mame (žalovanej) nedá 6.000 eur, tak že nepodpíše ona ani s bratmi predaj chalupy. Žalobkyňa ostala z toho úplne vyvalená a povedala mu, že ona si od mamy (žalovanej) nič nepožičala. Išla za pánom, ktorý býva na tej nehnuteľnosti, ktorú prevádzali, preto ona išla bývať k dcére, lebo on tam už vtedy býval, povedala mu o čo ide a on jej len povedal, že predal byt a že kde pôjde, on tam už mal všetky veci nasťahované, išlo o dom súp. č. XXX v C.. Tento dom mali v spoluvlastníckom podiely žalobkyňa, žalovaná a ešte dvaja bratia žalovanej. Dohodla sa s ním, že aby sa nebál, že tam ostane, že ona žalovanej tie peniaze dá, aby mala pokoj, toto povedala pánovi, ktorý tam býval, bolo jej ho ľúto, že kde pôjde, keďže predal byt. Dohodli sa, išli do C. na MNV a tam na papieri žalobkyňa čítala, že pôžička, ona si nikdy od nikoho pôžičku nebrala, ešte sa dohodli, že žalobkyňa žalovanej to môže dať až keď dostane peniaze za predaj tej nehnuteľnosti lebo peniaze nemala. Na MNV to musela podpísať tak ako to bolo, bolo tam napísané, že keď nezaplatí dokonca júna, tak bude platiť každý mesiac 1.000 eur navyše. So zmluvou o pôžičke, ktorú podpisovala sa oboznámila. Pri podpise tej zmluvy bola prítomná pani z obecného úradu, žalobkyňa a žalovaná. Žalobkyňa tam žiadneho zo svedkov uvedených na zmluve nevidela, možno boli predtým to ona nevie. Jej dcéry o tom nevedeli a keď sa to dozvedeli tak boli strašne nahnevané lebo vedeli, že muž žalobkyne sa narobil každému jednému, aj deťom, aj kto ho potreboval v rodine a bolo im to ľúto, že ani tú chalupu celú nemal kde oni bývali, kde mu to sľúbili, vtedy ho strašne zničili, keď ju nepodpísali lebo on nebol pri podpise chalupy, keď svokra zomrela, bol v nemocnici, podpísal žalovanej čistý papier. Žalobkyňa mu to aj vyčítala a on povedal, že svojim súrodencom verí. Keď to dostal do ruky a videl čo tam je napísané tak plakal a nechcel veriť, že mu toto urobili, že mu tú chalupu nepodpísali. Keď sa bavili o predaji nehnuteľnosti zhruba vo februári - marci 2022 pri týchto jednaniach bola prítomná žalobkyňa, žalovaná, bratia žalovanej a nebohého manžela žalobkyne D. a J. a dcéry žalobkyne P. a A.. Dohodli sa za akú cenu sa tá nehnuteľnosť predá a švagor D. povedal, že nemusia nikoho hľadať, že on sa bude o to starať. Dohodli len kúpnu cenu, žiadnu ich vzájomnú výplatu nedohadovali. Jedna polovica nehnuteľnosti bola žalobkyne po manželovi a tá druhá polovica bola súrodencov manžela žalobkyne (žalovanej a jej bratov). Na otázky žalobkyňa dodala, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by niekedy bola sľúbená žalovanej nejaká dedičská časť, alebo hotovosť, alebo niečo také. Nemala o tom ani šajn, že by mala dať žalovanej nejaké financie, lebo dostala čiastku čo malo byť mužove, on bol murár, im robil sebe nechal starú chalupu a ešte aj z toho mu zobrali. Žalovanej zaplatila sumu 6.000 eur preto, lebo jej bolo povedená, že keď to nezaplatí, tak oni nepodpíšu predaj toho domu a žalovanej bolo ľúto toho pána, ktorý tam bol nasťahovaný, byt mal predaný, nechcela ho vyhodiť na cestu. Vtedy sa rozhodla, že pôjde a že žalovanej podpíše a bude mať pokoj, ale spravila veľkú chybu. Sumu 6.000 eur, napriek tomu, že bola podpísaná už pred kúpnou zmluvou vyplatila až po predaji nehnuteľnosti lebo čakala kým bude mať peniaze a vyplatila to všetko z peňazí, ktoré získala predajom nehnuteľnosti. Bola sama na chalupe, všetko musela platiť v zime uhlie, elektriku. Keď sa vo februári - marci 2022 rozprávali o predaji domu na stretnutí nevie o tom, či už vtedy požadovala žalovaná peniaze z toho podielu, moc tam žalobkyňa nebola, ale zase bolo by sa jej to dostalo do uší. Zo začiatku tam bola prítomná, ale ako sa o tom začali všetci rozprávať odišla do kuchyne, oni zostali v obývačke, hádali sa, mala otvorené, takže to počula a vnímala. Nevie uviesť o čom sa hádali, či to bolo o sume toho domu za koľko sa predá, to si už nepamätá, lebo zabúda. Nevie kto pripravoval kúpnu zmluvu. Je pravdou, čo uvádzala v žalobe, že žalovaná chcela do kúpnej zmluvy zakomponovať aj čiastku 6.000 eur, ale ona ako žalobkyňa to odmietla. To, že žalovaná požaduje vyplatiť tú sumu 6.000 eur sa dozvedela od syna žalovanej, on prišiel za ňou aj s papierom na ktorom bolo napísané, že žalobkyňa je žalovanej dlžná a že jej to musí zaplatiť. Bolo to v čase, keď žalobkyňa už nebývala na chalupe, ktorá sa predávala. Odsťahovala sa odtiaľ niekedy v júni 2022. Až keď syn žalovanej prišiel za ňou a povedal jej to s žalobkyňa dozvedela, že musí žalovanej zaplatiť tie peniaze. Že si od nej požičala, ale žalovaná je povedala, že to nie je za pôžičku, ale že je to za chalupu, lebo prvú polovicu, keď zomrel otec žalovanej, tak muž žalobkyne jej nedal nič. Syn žalovanej je doniesol taký papier a tam bolo napísané, že 6.000 eur pôžička a že keď nebude platiť tak mesačne bude splácať 1.000 eur a s tým potom išli na MNV. Keď sme sa rozprávali, na tom stretnutí, keď boli oni u nás, žalobkyňa vie, že voľačo jej hovorili dcéry, že im treba dať najprv to bolo 2.000 eur každému, D., J. a žalovanej. To hovorili, keď sedeli v obývačke v tom februári - marci 2022, už tam sa to spomínalo, ale
potom prišlo k tomu, že žalobkyňa zaplatí 6.000 eur žalovanej, že ona si od nej požičala a žalobkyňa jej do akože vráti, tak to bolo povedané a tak to tam bolo napísané. Syn žalovanej býva od žalobkyne kúsok, takte potom keď s tým súhlasila on jej dal vedieť a ona prišla a spolu išli na MNV, spolu so žalovanou. Najprv bol za ňou syn žalovanej a keď s tým súhlasila tak prišla žalovaná. Pred podpisom zmluvy o pôžičke mala žalovaná na žalobkyňu vyvíjať nátlak, že keď to nepodpíše a nedá žalovanej 6.000 eur, tak žalovaná s bratmi nepodpíše predaj chalupy, za to to žalovanej dala. Dohodli sa, že jej sumu vyplatí do konca júna, nebol tam presný dám kedy jej to žalobkyňa musí dať, keď dostane peniaze z kúpnej ceny. Potvrdila, že 08.06.2024 sa podpisovala kúpna zmluva a zmluvu o pôžičke boli na MNV podpísať 06.06.2024 predtým. Peniaze žalobkyňa žalovanej dala až 27.06.2024, lebo mala dosť času do konca júna. Kupujúci im poslal peniaze na účet a potom, aby to stihla poslala peniaze žalovanej. Na otázku ako pociťovala ten nátlak zo strany žalovanej od uzavretia kúpnej zmluvy do 27.06.2024, kedy tie peniaze vyplatila uviedla, že čo mala robiť. Jej dcéry o tom nevedeli, ona zakázala, aby im to bolo povedané. Bolo ticho, predalo sa to a potom poslala peniaze na účet žalovanej. Žalobu sa rozhodla podať potom, čo sa jej dcéry o tom nejako dozvedeli, že tých 6.000 eur vyplatila, ona nevie ako, nepovedali jej to. Dcéry jej povedali, že jej pomôžu podať žiadosť o vrátenie pomáhala jej hlavne dcéra P., ale aj druhá A. s tým súhlasila, že žiadne peniaze im dávať nemala. Aj tie deti vedeli, že otec sa im narobil všetkým a ani jednému nepovedal nie a vykašlali sa na neho, lebo vedeli, že zomrie. Ďalej dodala, že jej švagor D. zobral od toho pána, ktorý kupoval chalupu 5.000 eur dopredu. Ona o tom ani nevedela, povedal jej to až pán, ktorý tam už býval. O zmluvnej pokute z kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022, ktorá by ju mala zaväzovať a ktorú spomínala v žalobe sa nevedela vyjadriť. Vyjadrenie v žalobe bolo jej a aj jej dcéry P. a splnomocnená zástupkyňa im to dala do formátu, aby to spĺňalo náležitosti. Na otázku, či má vedomosť, či jej manžel robil nejakú stavebné práce aj na stavbe pre žalovanú, alebo len pre jej bratov uviedla, že žalovaná chalupu nestavala. Avšak jej deti, keď ho potrebovali tak on išiel všade, kto ho zavolal. Nevie o tom, že by jej nebohý manžel sľúbil niečo žalovanej, že niečo dostane alebo nejakú pomoc. Keď sa to dozvedela, že oni mu nedali tú čiastku po mame, tak sa s ním o tom rozprávala, plakal a povedal jej, že by to v živote nepovedal a svojich súrodencoch a viac sa o tom nerozprávali. J. jej mal povedať, že keby jej manžel nebol chorý a že za chvíľu zomrie, že by mu to podpísal bez náhrady, ale že ona si nič nezaslúži.
7. Žalovaná, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že jej syn o žiadnej zmluve nevedel a popiera, že žalobkyni ukazoval nejakú listinu, ktorou by mala byť zmluva o pôžičke. Žalovaná bola v O. pre žalobkyňu a šli do C., lebo s tým súhlasila. Dva dni pred uzavretím kúpnej zmluvy podpisovali zmluvu o pôžičke. Žalovaná tam žalobkyňu bola zaviesť, aby jej dcéry o tom nevedeli. Podpísali zmluvu o pôžičke pred svedkami, bola tam pani z obecného úradu, tá sa ešte pýtala čo to podpisujú a žalobkyňa jej uviedla, že to je len medzi nimi dvomi, boli tam ešte nejakí pracovnici z obecného úradu. Potom 08.06.2024 išli podpisovať všetci aj kupujúci aj predávajúci. Bratia žalovanej prišli skôr, aby tam ešte dcéry žalobkyne neboli, aby to podpísali, aby o tom nikto nevedel. Podpísali jednak kúpnu zmluvu a jednak zmluvu o pôžičke ako svedkovia. Jej syn tú zmluvu o pôžičke nemal ani v rukách, ani s ňou nebol za žalobkyňou. On žalobkyňu ešte aj sťahoval do O., keď sa sťahovala z chalupy a prosila ho, aby to nepovedal jej dcéram. Podpísali, potom bratia prišli a tiež zmluvu podpísali, dohodli sa, že keď to žalobkyňa vyplatí papiere roztrhajú a tým to končí. Žalovaná žalobkyni neverila, že jej tie peniaze dá, za to takýto papier chcela. Pri dohode o predaji nehnuteľnosti vo februári - marci 2022 boli prítomné dcéry žalobkyne, žalobkyňa, žalovaná a dvaja bratia žalovanej (J. a D. B.). Navrhla sa tam suma, žalobkyňa sa obávala, že sa to za tú sumu nepredá a bratovi D. dali na starosť, že keď sa niekto bude zaujímať o tú chalupu, že on tam príde nakoľko on býval v C.. Na základe toho sa dohodol s kupujúcim, ktorý nakoniec nehnuteľnosť kúpil a dal mu 5.000 eur ako zálohu, aby tú nehnuteľnosť zadržali pre neho. Predmetom rozhovoru nebola iná výplata inej sumy, len predaj nehnuteľnosti. Ona ešte žalobkyni povedala, že tam má čiastku po otcovi lebo brat (manžel žalobkyne) bol murár, obom bratom staval na chalupu a že teda žalovanej dá nejaké peniaze, lebo mu podpísala tú čiastku po otcovi. Čo sa týka toho, že synovi pomáhal manžel žalobkyne, on už nevládal prišiel z dlhej chvíle, pozrel čo ako robia, ako murár im poradil, ale nič on nebol schopný už robiť lebo bol chorý, tak to bola všetka jeho pomoc. Na otázky dodala, že ona navrhla žalobkyni potom v priebehu týždňa ako sa rozprávali všetci spoluvlastníci o predaji, že keď sú traja čo dedia tú chalupu, nech jej dá žalobkyňa a jej dve dcéry aspoň po 2.000 eur a bude spokojná. Kúpnu zmluvu vybavovala žalovaná s bratmi, chcela tam zahrnúť aj tie sumy, aby žalobkyňa s dvoma dcérami mali po každá po 2.000 eur menej, ale žalobkyňa s tým nesúhlasila, nechcela, aby to bolo v kúpnej zmluve, aby sa to jej dcéry dozvedeli. Pri tomto rozhovore boli iba žalobkyňa a žalovaná. Pri podpise zmluvy o pôžičke boli svedkovia dvaja bratia žalovanej, prišli skôr a podpísali tú zmluvu o pôžičke toho 08.06.2022 a 06.06.2022 bola popredu žalobkyňa a žalovaná podpísať tú zmluvu o pôžičke. Po
podpise kúpnej zmluvy dňa 08.06.2022 až do doby kým žalobkyňa previedla sumu 2.000 eur na účet žalovanej sa oni dve vôbec nestretli. Prvýkrát povedala žalobkyni práve žalovaná, že treba zaplatiť sumu 6.000 eur, že ona a jej dve dcéry, každá jej môže dať po 2.000 eur, to bolo ešte pred podpisom tej kúpnej zmluvy. Žalovaná chcela pôvodne po 2.000 eur od nej a jej dvoch dcér, ale žalobkyňa povedala, že ona to zaplatí, aby to jej dcéry nevedeli, tým, pádom sa to ani nezakomponovalo do tej kúpnej zmluvy. Tých 6.000 eur sa uplatňovala na základe toho, že po dedičstva otca žalovanej jej nebolo nič 30 rokov vyplatené. S manželom žalobkyne sa dohodli ústne, bola to dohoda medzi manželom žalobkyne a ich dvoma ďalšími bratmi, na pojednávaní, keď ich otec zomrel, asi v roku 1993. Počas tej dlhej doby, ktorá od tejto dohody uplynula si peniaze od manžela žalobkyne nikdy nepýtala pretože, žalovaná vedela, že nemali nikdy peniaze, stále mali málo, nestíhali si nič ušetriť, a preto od nich tie peniaze nežiadala. Mala za to, že nemajú peniaze na výplatu. Zmluvu o pôžičke predkladala žalobkyni žalovaná, ona to dala vytlačiť, aby to mala na papieri, lebo inak by od žalobkyne žiadne peniaze nedostala, keby nemá papier. Aj žalobkyňa sama navrhla, že nejaký papier napíšu. Dcéry žalobkyne o tom nemali vedieť na žiadosť žalobkyne, keby si priala tak je to v kúpnej zmluve. Keď bol brat žalovanej (manžel žalobkyne) v nemocnici a žalovaná bola uňho na návšteve mali mať dedičské konanie, tak išla žalovaná išla za ním a povedala mu ako sa veci majú, že čo s tou chalupou, či tam pôjde niektorá dcéra bývať, alebo ich vyplatia a on jej povedal, že je to aj ich chalupa a majú všetci na ňu nárok.
8. Svedok J. B., po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa je jeho švagriná (manželka jeho nebohého brata) a žalovaná je jeho sestra. On vie len toľko, že keď boli na pozostalosti po nebohom otcovi, tak on aj s bratmi (nebohými D. a D.) a sestra - žalovaná tak všetci manželovi žalobkyne, ich bratovi, podpísali čiastku po otcovi. So žalovanou sa dohodli, že manžel žalobkyne jej jej čiastku vyplatí. Nevýhoda bolo to, že sa to nedalo na papier, ale bola to ústna dohoda medzi nimi štyrmi. Na základe toho potom uzavreli dedičskú dohodu po nebohom otcovi. Boli vtedy u notárky, a keď sa to podpisovalo, teda aj žalovaná podpísala bratovi D. (manželovi žalobkyne) tú čiastku, ale dohodli sa tam všetci ústne, že brat D. jej tú čiastku vyplatí. Na konkrétnej sume sa nedohodli, ale tam bola ohodnotená chalupa na 480.000 SK alebo 500.000 SK, presne nevie. V priebehu mesiaca februára - marca 2022 sa stretli všetci súrodenci aj švagriná žalobkyňa a spomenuli tam aj ústnu dohodu, ale hneď žalobkyňa a jej dcéra ich napadli s tým, že nemajú žiadny papier. Boli tam vtedy ešte traja, medzičasom zomrel brat D.. Svedok bol pritom, keď žalobkyňa povedala, že žalovanej tú čiastku 6.000 eur vyplatí, len aby to nepovedala jej dcéram. Ale netrvalo ani týždeň a už o tom jej dcéry vedeli. Tieto udalosti sa odohrali ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Na otázku ako sa doriešila výplata tej sumy 6.000 eur svedok uviedol, že nebol pritom, keď sa žalobkyňa so žalovanou stretli. Bol až pri ďalšom stretnutí s kupcom asi jedenkrát a potom až keď sa kúpna zmluva podpisovala na úrade. Z rozprávania so žalobkyňou a žalovanou vedel, že sa dohodli, že žalobkyňa dá žalovanej 6.000 eur, toto vedel od žalovanej. Mal za to, že to voči žalovanej nebolo fér, lebo jej podiel mal teda hodnotu len 6.000 eur a ich a aj žalobkyne hodnotu 20.000 eur. To, že žalobkyňa to chcela vyplatiť bez toho, aby sa o tom dozvedeli jej dcéry on počul aj od žalobkyne, to bol pritom keď to povedala. Bolo to ešte doma na rodičovskej chalupe a tam sa o tom žalobkyňa a žalovaná rozprávali. Svedok mal za to, že manžel žalobkyne mal od roku 1993, počas tých tridsiatich rokov, na výplatu žalovanej finančné prostriedky. Potvrdil, že podpis na zmluve o pôžičke je jeho.
9. Svedkyňa K. B., po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa aj žalovaná sú jej švagriné. Ona má len vedomosť, keď jej jej muž, keď prišiel domov rozprával, že mali nejaké sedenie alebo stretnutie. Vždy keď prišiel domov a vyrozprával sa jej. Informácie má teda len sprostredkované. To, čo tvrdí žalobkyňa, že je to pravda, tak to podľa vedomia svedkyne, nie je pravda. Čo sa týka tých peňazí, tak súrodenci sa dohodli na tom, že žalobkyňa dá žalovanej peniaze a to bolo všetko. Ona však nebola osobne prítomná pri žiadnych sedeniach a dohodách medzi žalobkyňou, žalovanou a súrodencami žalovanej a manžela žalobkyne. Podľa jej vedomosti peniaze zo strany žalobkyne v prospech žalovanej mali byť vyplatené, pretože ešte keď zomrel svokor sa tak dohodli, že manžel žalobkyne pomáhal na chalupe manželovi svedkyne a teda on nechcel žiadne peniaze od neho, oni si bratsky vzájomne vypomáhali, nemali medzi sebou žiadne spory a vychádzali si dobre. Žalovaná bývala na činžiaku, takže ju aby vyplatili v peniazoch. Z rozprávania mala vedomosť, že v súvislosti s predajom toho ich majetku došlo medzi nimi k nejakým nezhodám.
10. Svedkyňa P. C., po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa je jej matka a žalovaná je jej teta. Keď zomrel otec svedkyne a predávali potom dom, tak sa stretli svedkyňa, jej sestra, jej matka - žalobkyňa a súrodenci otca svedkyne, čiže žalovaná a jeho bratia. Keď sa dohadovali už na predaji domu tak žalovaná povedala, že otec svedkyne jej dlžil 20.000 SK (po upozornení žalobkyňou opravila menu
na eurá), tam sa to potom viac nepredebatovalo, dom sa dal na predaj. Potom keď už mali kupcu tak sa znova všetci stretli, a vtedy im žalovaná povedala, že chce od nich od každej po 2.000 eur. Povedala im to žalovaná, keď mali už kupcu a dom sa vypratával. Oni s tým nesúhlasili a žalovaná to už následne s nimi viac neriešila. Svedkyňa hneď povedala, že s tým nesúhlasí, že oni o žiadnej dlžobe nevedia, že prečo by mali žalovanej niečo vyplácať, že ak žalovaná má nejaký papier, nech im ho dá, na čo žalovaná uviedla, že to bola ústna dohoda, o ktorej oni vôbec nevedeli. Žalobkyňa svedkyni volala, že žalovaná ju oslovila s požiadavkou na tých 6.000 eur. Potom už viac nič, potom už prebehol predaj domu a žalovaná už od nich nepýtala tie peniaze. Svedkyni to bolo podozrivé, tak sa potom pýtala žalobkyne a tá, keď na ňu svedkyňa tlačila priznala, že ona tie peniaze vyplatila pod nátlakom. Žalobkyňa jej povedala, že ak by nevyplatila tých 6.000 eur žalovanej tak žalovaná nepodpíše kúpnu zmluvu a pán, ktorý tam už býval by sa musel vysťahovať. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by jej nebohý otec niekedy niečo sľúbil žalovanej. Nikdy to pred ňou nebolo spomenuté, ani oni to nikdy nespomenuli, až keď sa išiel predávať dom. Žalovaná svedkyni uviedla ako dôvod, pre ktorý si uvedenú sumu žiada, že pred 30 rokmi jej otec svedkyne sľúbil vyplatiť 20.000 SK. Otec to pred svedkyňou nikdy nespomenul. Čo sa týka kúpnej zmluvy bola im donesená, bola niekoľkokrát prerábaná, lebo žalovaná tých 6.000 eur chcela zahrnúť do tej kúpnej zmluvy, s čím ten pán, ktorý to od nich kupoval nesúhlasil a ani oni s tým nesúhlasili. O tom, že bola zaplatená požadovaná suma žalovanej sa dozvedela tak, že odrazu žalovaná prestala od nich pýtať peniaze, pričom dovtedy na tom trvala. Tak potom svedkyňa volala žalobkyni a keď na ňu tlačila priznala, že tie peniaze vyplatila. Vtedy keď žalovaná uviedla, že jej otec svedkyne mal dlžiť peniaze z dedičstva súrodenci otca svedkyne povedali, že áno, že je to tak. Žalobkyňa jej pri podpise kúpnej zmluvy a v období okolo tohto dátumu nespomínala, že podpísala nejakú zmluvu o pôžičke. O tom, že došlo k výplate tých 6.000 eur sa svedkyňa dozvedela niekedy v júli, keď už mali peniaze na účte a žalovaná od nich už prestala pýtať tie peniaze, tak vtedy svedkyňa vydedukovala aj žalobkyňa jej priznala, že tie peniaze vyplatila. Žalobkyňa jej povedala, že tie peniaze žalovanej vyplatila pretože, ak by ich žalovanej nedala tak žalovaná im nedovolí predať ten dom, že ho tam nechá zhniť a schátrať a že toho pána čo tam už býva, že ho vyhodí odtiaľ na ulicu. Žalobkyňa bola u toho pána, ukazovala mu tú zmluvu a ten pán im to potvrdil a povedal, že už nemá kam ísť, že už predal obidva byty, tak žalobkyňa na základe toho povedala, že dobre, že ho nenechá, aby ho žalovaná vyhodila na ulicu a preto jej zaplatila tých 6.000 eur. Tým nátlakom svedkyňa rozumela to, že žalovaná sa neustále vyhrážala, že im nedovolí predať dom. Osobne pri nátlaku žalovanej na žalobkyňu nebola. Žalovaná iba uviedla, že pokiaľ jej nedajú tých 6.000 eur, tak im nedovolí predať dom. Žalobkyňa žalovanej tie peniaze vyplatila až po vyše dvoch týždňoch po podpise kúpnej zmluvy preto, lebo sa bála, že bude musieť zaplatiť pokutu zo zmluvy o pôžičke aj tých 1.000 eur za omeškanie. Svedkyni sa zmluva o pôžičke dostala do rúk niekedy v júli 2022. Žalobu zabezpečovala svedkyňa.
11. Predmetom Zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 06.06.2022 medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobkyňou ako dlžníčkou je poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 6.000 eur titulom pôžičky. V článku II. bod 3 zmluvy je uvedené, že dlžník prevzal požičanú sumu a zaväzuje sa ju vrátiť najneskôr do 30.06.2022. Podpisy žalobkyne a žalovanej na zmluve sú úradne osvedčené dňa 07.06.2022, rovnako ako aj podpis svedka D. B. a podpis svedka J. B. je úradne osvedčený dňa 08.06.2022.
12. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022 uzavretou medzi žalobkyňou ako predávajúcou 4/ a žalovanou ako predávajúcou 3/ a kupujúcimi bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti 5/24 k celku a spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti 1/8 k celku na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území C.. V článku IV. kúpnej zmluvy je dojednaná zmluvná pokuta vo výške 6.000 eur, ktorá zaväzuje kupujúcich v prospech predávajúcich pre prípad ak by došlo k omeškaniu uhradenia čo i len časti kúpnej zmluvy.
13. Z výpisu z účtu žalobkyne vedenom vo VÚB, a.s. zo dňa 27.06.2022 vyplýva, že uhradila na účet žalovanej sumu 6.000 eur.
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 35 odsek 2, 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
18. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 06.06.2022, plneniu z ktorej reálnym odovzdaní sumy 6.000 eur žalovanou žalobkyni nikdy nedošlo. Nebolo tiež sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022 účastníkom ktorej bola žalobkyňa ako predávajúca 4/ a žalovaná ako predávajúca 3/. Napokon nebolo sporné vyplatenie sumy 6.000 eur žalobkyňou na účet žalovanej dňa 27.06.2022. Sporná bola existencia právneho titulu na základe, ktorého žalobkyňa žalovanej previedla, dňa 27.06.2022, sumu vo výške 6.000 eur a v tejto súvislosti bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu, alebo z neplatného právneho úkonu.
20. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 C.s.p., § 150 ods. 1 C.s.p.) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných predpokladov na priznanie nároku titulom bezdôvodného obohatenia, teda zaťažovalo žalobkyňu. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010). Avšak takýto právny úkon netreba nevyhnutne považovať za neplatný, pretože podľa jeho obsahu môže ísť napríklad o zmluvu o nepomenovanej zmluve v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 695/2003), ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona.
22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je dôvodná. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdeného skutkového stavu. Súd mal z výsluchu žalobkyne a žalovanej, ale aj z výsluchu svedka J. B. a podporne aj z výsluchu svedkyne K. B. a dokonca aj svedkyne P. C. v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo v priebehu mesiaca február 2022 až do 06.06.2022 k ústnej dohode, ktorej predmetom bola peňažná náhrada za bezodplatné odstúpenie dedičského podielu žalovanej na dedičstve po zomrelom otcovi žalovanej a manžela žalobkyne v čase dedičského konania po poručiteľovi D. B. (otcovi žalovanej a manžela žalobkyne, zomrelého v roku 1993), a to vo výške 6.000 eur. Už žalobkyňa sama pri
svojom výsluchu pred súdom uviedla, že o nároku žalovanej voči zomrelému manželovi žalobkyne mala vedomosť minimálne od mesiaca februára - marca 2022, keď sa spoluvlastníci nehnuteľností (medzi nimi aj žalovaná a žalobkyňa), z ktorej si žalovaná nárok uplatňovala, rozprávali o jej predaji. Ďalej z výsluchu žalobkyne vyplynulo aj to, že sama žalovaná žalobkyni uviedla, že sumu 6.000 eur nepožaduje titulom pôžičky, ale že je to za prvú polovicu nehnuteľnosti, ktorú predávali a ktorú nadobudol manžel žalobkyne po smrti otca žalovanej a manžela žalobkyne bezodplatne voči žalovanej, a teda v tejto súvislosti je potrebné uzavrieť, že žalobkyňa mala vedomosť o nároku žalobkyne a dôvode jej nároku už minimálne aj februára - marca 2022. V tom čase, si žalovaná podľa zhodnej výpovede žalobkyne aj žalovanej a aj svedkyne P. C. uplatňovala sumu 6.000 eur tak, že od žalobkyne a od každej z jej dvoch dcér žiadala sumu 2.000 eur, avšak potom sama žalobkyňa uviedla žalovanej (ale aj tretím osobám ako napríklad pánovi, ktorému sa mala nehnuteľnosť predať), že sumu 6.000 eur zaplatí ona sama. Následne dňa 27.06.2022 žalobkyňa žalovanej vyplatila dohodnutú sumu 6.000 eur. Skutkové tvrdenia žalovanej mal súd ďalej preukázané aj výsluchom svedka J. B. (brata nebohého manžela žalobkyne a žalovanej), keď tento potvrdil ústnu dohodu medzi žalovanou a bratom žalobkyne ku ktorej došlo v roku 1993 v rámci dedičského konania po zomrelom otcovi manžela žalobkyne, žalovanej a svedka J. B., že manžel žalobkyne žalovanej vyplatí peňažnú náhradu za bezodplatné odstúpenie jej dedičského podielu po poručiteľovi D. B.. Na uvedenom závere nič nemení, že v tom čase bola iná mena, iná hodnota nehnuteľností, keď na výške peňažnej náhrady sa dohodli žalobkyňa a žalovaná v priebehu marca - júna 2022 (kedy došlo k predaji nehnuteľnosti), pričom dohodnutá výška peňažnej náhrady v sume 6.000 eur vyplýva aj z výpovede svedka J. B.. Svedok J. B. potvrdil aj to, že bol pritom, keď sa žalobkyňa vyjadrila, že tú čiastku 6.000 eur žalovanej vyplatí, mala len podmienku, aby sa to nedozvedeli dcéry žalobkyne. Podporne ako žalovaná a svedok J. B. vypovedala aj svedkyňa K. B. (manželka po nebohom D. B., ďalšom bratovi žalovanej a manžela žalobkyne), ktorá však tieto skutočnosti vnímala iba sprostredkovane od svojho manžela, t.č. už nebohého brata žalovanej, manžela žalobkyne a svedka J. B.. Napokon aj z výsluchu svedkyne P. C. vyplynulo, že o predmete a výške peňažného nároku žalovanej voči žalobkyni sa rozprávali už v priebehu februára - marca 2022, keď si žalovaná uplatnila nárok na sumu 6.000 eur (pôvodne rozdelený medzi žalobkyňu, svedkyňu P. C. a ďalšiu dcéru žalobkyne v sume 2.000 eur od každej). Následne žalobkyňa žalovanej dobrovoľne vyplatila celú sumu 6.000 eur (dňa 27.06.2022), pričom jej musel byť s poukazom na všetky vykonané dôkazy známy dôvod, z ktorého nárok žalovanej voči žalobkyni vznikol ako aj jeho výška. Za takto ustáleného a preukázaného skutkového stavu súd ústnu dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou, ku ktorej došlo najneskôr dňa 06.06.2022 posúdil ako nepomenovanú zmluvu, uzatvorenú v ústnej forme, v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bola peňažná náhrada za bezodplatné odstúpenie dedičského podielu žalovanej v prospech manžela žalobkyne (v dedičskom konaní po zomrelom D. B. otcovi žalovanej a nebohého manžela žalobkyne), a to v dohodnutej výške 6.000 eur, pričom takáto zmluva neodporuje obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka.
23. Súd tiež nemal preukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že k uzatvoreniu ústnej dohody, resp. k podpísaniu zmluvy zo dňa 06.06.2022 žalobkyňou došlo v dôsledku nátlaku žalovanej na žalobkyňu. Žiadny z vypočutých svedkov (ani svedkyňa P. C.) nebol osobne prítomný pri akýchkoľvek vyhrážkach, či nátlaku zo strany žalovanej na žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa nátlak zo strany žalovanej mala pociťovať, z dôvodu, že ak jej nepodpíše zmluvu zo dňa 06.06.2022 tak žalovaná nepodpíše kúpnu zmluvu, ku ktorej podpisu zo strany všetkých jej účastníkov, a teda aj žalovanej došlo dňa 08.06.2022, potom žalobkyňa nepreukázala žiadnym z vykonaných dôkazov aký nátlak pociťovala v čase od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 08.06.2022 (t.j. splnením podmienky ktorú si žalovaná mala údajným nátlakom vynucovať) do dňa 27.06.2022 kedy dobrovoľne na účet žalovanej uhradila dohodnutú sumu 6.000 eur, pričom sa so žalovanou od 08.06.2022 do 27.06.2022 vôbec nestretla, ktoré tvrdenie žalovanej, žalobkyňa nepopierala. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe už od začiatku tvrdí, že podľa nej je zmluva o pôžičke zo dňa 06.06.2022 neplatná, tak potom nie je zrejmé, prečo dňa 27.06.2022 na účet žalovanej uhradila sumu 6.000 eur, keď skutočnosti uvádzané o neplatnosti zmluvy o pôžičke mohla rovnako uvádzať aj pri svojej prípadnej obrane, ak by žalovaná voči nej uplatňovala svoj nárok zo zmluvy o pôžičke. Čo sa týka tvrdení žalobkyne o zmluvných pokutách, ktoré by si voči predávajúcim (teda aj žalovanej a žalobkyni) mohol uplatňovať kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022, v prípade ak by k podpisu kúpnej zmluvy dňa 08.06.2022 nedošlo, súd uvádza, že z kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2022 nevyplýva dojednanie žiadnej zmluvnej pokuty, ktorá by mala akokoľvek zaťažovať predávajúcich.
24. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam súd nemal v konaní preukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, a preto žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu (výrok I.).
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 C.s.p. a žalovanej ako plne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p., po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.