Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-28-2021.pdf
PDF · 102.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žiškova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, v spore o zaplatenie 406,34 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 406,34 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e. III. Žalobcovi sa voči žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 06. 08. 2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 406,34 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,34 eur od 03. 08. 2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 03. 2021 o 09.49 hod. na diaľnici Dl v smere Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján viedol vodič M. N. osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207 EVČ: LM817CF, pričom v kilometri 274 mu spod kolies vyletela skalka, ktorá dopadla na čelné sklo za ním idúceho služobného motorového vozidla žalobcu značky VW Golf EVČ: LM196CD, ktoré viedol vodič O.. M. N., čím došlo k prasknutiu čelného skla služobného vozidla žalobcu a k vzniku škody výške 406,34 eur. Vodič vozidla žalobcu bezodkladne zastavil vozidlo Peugeot 207 EVČ: LM817CF, informoval ho o škodovej udalosti a kontaktoval operačné stredisko. Z dôvodu bezpečnosti sa spoločne obaja vodiči presunuli na najbližšie odpočívadlo, kde si vymenili údaje, podpísali správu o nehode pre poisťovňu. Na odpočívadlo sa dostavila hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš a hliadka Diaľničného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš, ktorá spísala škodovú udalosť. V správe o nehode je uvedené, že vodič M. N. uznal zavinenie na vzniku škody a záznam vlastnoručne podpísal. Prevádzka motorového vozidla, t. j. samotný valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku je osobitnou špecifickou vlastnosťou prevádzky a bola príčinou vymrštenia skalky, ktorá nárazom do čelného skla spôsobila žalobcovi škodu vo výške 406,34 eur. Výška škody bola stanovená na základe faktúry č. 2140 10501 vystavenej Automobilovými opravovňami Ministerstva vnútra SR a. s. Žilina. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného - poisťovateľa prevádzateľa, ktorý osobné motorové vozidlo Peugeot 207 EVČ: LM817CF povinne zmluvne poistil na základe poistky č. 7010654895 o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorý je povinný za poisteného plniť. Žalovaný oznámil, že neuznáva nárok na náhradu škody. Doposiaľ k úhrade spôsobenej škody zo strany žalovaného nedošlo. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 10. 08. 2021 pod č. k. 4C/28/2021-37 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením vo veci samej.
3. V podanom odpore (č. l. 42 spisu) žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V podanom odpore žalovaný uviedol, že ich poistený p. N. nahlásil škodovú udalosť a uviedol: „Ja som išiel vpredu
a oni išli za mnou a po nejakom km, dvoch začali blikať a dali aj smerovku. Zastavil som, oni obaja vyskočili, že im skalka rozbila čelné sklo, ale ja som nevidel kamienky ani skalky na ceste, aj som im to povedal, ale oni tvrdili, že sú dvaja a že to videli. Ja som im povedal, že nie som si toho vedomý“. Ich poistenec následne dňa 08. 03. 2021 doručil žalovanému písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého nesúhlasí, aby škoda bola uhradená z jeho PZP, pretože na povrchu diaľnice nebol posypový materiál a udalosť sa nemohla stať tak, ako popisuje žalobca. Žalovaný nepopiera, že poškodenie čelného skla vymršteným kameňom je škodou, ktorá má pôvod v prevádzke a preto jej náhrada bude vykonaná z PZP. Žalovaná však popiera zavinenie ich poisteného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že za škodu zodpovedá ich poistený. Žalobca dňa 17. 03. 2021 vystavil Oznámenie o ukončení vyšetrovanie škodovej udalosti, ktoré doručil na adresu poškodeného. Žalovaný splnil povinnosť v zmysle § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. dňa 17. 03. 2021, kedy zaslal oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti. Ich spoločnosti ako žalovanému tak nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona od 03. 08. 2021. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.
4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/28/2021-49 zo dňa 02. 09. 2021 na podanie repliky žalobca podaním doručeným súdu 13. 09. 2021 (č. l. 52 spisu) uviedol, že v služobnom vozidle bol prítomný svedok O. O.. Vodič služobného vozidla žalobcu ihneď ako zistil, že mu pred ním idúce osobné motorové vozidlo spôsobilo škodu na čelnom skle, toto vozidlo zastavil, informoval vodiča N. o spôsobenej škode a kontaktoval operačné stredisko. Následne sa účastníci škodovej udalosti presunuli na najbližšie odpočívadlo, kde si vymenili údaje, vypísali správu o nehode pre poisťovňu za prítomnosti vedúceho ODI OR PZ v Liptovskom Mikuláši a hliadky diaľničného oddelenia spísali škodovú udalosť, podrobili sa dychovej skúške a fotograficky zaznamenali spôsobenú škodu. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu a tvrdenie poistenca M. N. považuje za účelové. Tvrdenie M. N., že nevidel kamienky na diaľnici neznamená, že sa tam žiadne skalky nenachádzali a s poukazom na maximálne povolenú rýchlosť na diaľnici 130 km/h ani nemohol vidieť povrch diaľnice. Rovnako za zavádzajúce považujú tvrdenie poistenca, že si nie je vedomý zodpovednosti za škodu na čelnom skle a napriek tomu vypísal vlastnoručne podpísal správu, kde je uvedený ako vinník. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je objektívna zodpovednosť a poškodený musí preukázať len to, že bola škoda vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. Zároveň zobrali žalobcu v časti späť, týkajúcu sa úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne s tým, že od žalovaného si úroky z omeškania neuplatňujú.
5. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/28/2021-66 zo dňa 13. 09. 2021 na podanie dupliky žalovaný dňa 28. 09. 2021 v podanej duplike (č. l. 71 spisu) zotrvával na svojich vyjadreniach s tým, že nárok žalobcu nepovažuje za preukázaný tak, ako to vyžaduje § 15 zákona o PZP. Uviedol, že majú za to, že správa o nehode nie je bez ďalšieho dôkazom o vzniku škody, za ktorú zodpovedá konkrétna osoba. Na objasnenie okolností ohľadom podpísanej správy o nehode a samotného priebehu vzniku škody navrhli vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou M. N..
6. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že po vzniku škodovej udalosti vodič N. ihneď zastavil vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť a vykonal všetky úkony účastníka cestnej premávky, na ktoré ho zákon zaväzuje. Zo svedeckej výpovede svedka N. je tiež preukázaný určitý príčinný priebeh tejto udalosti a svedok sám uviedol, že nechcel prísť o benefity, ktoré má v súvislosti s poistkou u žalovaného. Preto obhajobu žalovaného považujú za účelovú.
7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že cieľom žalovaného nie je vyhnúť sa vyplateniu poistného plnenia. Škoda na čelnom skle sa má hradiť z povinného zmluvného poistenia, pretože vymrštenie kameňa vplyvom rotačného pohybu kolies má pôvod v prevádzke. Avšak v zmysle § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je poškodený povinný preukázať nárok na náhradu škody. Pokiaľ žalobca poukázal na výpoveď svedkov, ktorí išli vo vozidle, je na zvážení súdu, či takýto dôkaz je vieryhodný, keďže žalobca má záujem na tom, aby mu bolo poskytnuté poistné plnenie.
8. Svedok O. O. uviedol, že dňa 01. 03. 2021 sa spolu so svedkom N. presúvali po zjazde na diaľnicu, kedy ich predbehlo motorové vozidlo, ktorého vodičom bol p. N.. Došlo k nárazu do čelného skla, vznikla priehlbinka. Vodič N. aj svetlami, aj klaksónom upozornil vodiča predchádzajúceho motorového vozidla, aby zastavil. Najprv zastavili priamo na diaľnici, ale aby netvorili prekážku v cestnej premávke sa presunuli na najbližšie odpočívadlo, ktoré je za diaľničným mostom ponad Podtúreň smerom od Liptovského Mikuláša. Vodič N. vyrozumel svojho nadriadeného a diaľničnú políciu. V čase udalosti boli na diaľnici len tieto dva motorové vozidlá. Svedok N. reagoval tak, že si nie je vedomý, ale keďže tam nebolo iné motorové vozidlo, tak iná možnosť neprichádzala do úvahy. Keď sa začali pripájať, tak išli asi 70 km/h. Nezaznamenal, že by v služobnom motorovom vozidle bola autokamera. On neevidoval žiadnu hádku alebo konfrontáciu. Myslí si, že vodič N. doklady neodmietol podpísať.
9. Svedok M. N., zamestnanec žalobcu uviedol, že k vzniku škodovej udalosti došlo tak, že oni vyšli z kruhového objazdu v Liptovskom Mikuláši na diaľnicu, pred nimi išlo osobné motorové vozidlo, ktorého vodičom bol p. N.. V čase, keď im buchla skalka do čelného skla, na diaľnici nebolo žiadne iné motorové vozidlo. On ešte premýšľal, že by toto motorové vozidlo predbehol, ale ani nevyhodil smerovku, keď im na skle vznikla dierka. On tvrdí, že to mohlo byť len z tohto motorového vozidla. Išli rýchlosťou asi 100 km/h. Keď došlo ku škodovej udalosti, blikal a trúbil vodičovi predchádzajúceho motorového vozidla, zastavili na ceste. Svedok N. povedal, že nie si je vedomý, ale že sa ponáhľa domov. On mu na to povedal, že sa stala škodová udalosť a je povinný zotrvať do príchodu polície. Nato sa dohodli, že sa stretnú pri odpočívadle. On spísal papiere, ktoré sú od poisťovne. V služobnom motorovom vozidle nie je kamera. On ako príslušník PZ je povinný hlásiť každú udalosť nadriadenému prostredníctvom operačného strediska. Na začiatku sa p. N. bránil, že nie si je toho vedomý, ale on si nepamätá, že by odmietol podpísať nejaké papiere alebo že by tu boli nejaké problémy.
10. Svedok M. N. uviedol, že bol poistencom žalovaného. Dňa 01. 03. 2021 sa vracal diaľnicou smerom na Liptovský Hrádok, keď zišiel z veľkého kruhového objazdu na diaľnicu, asi po 2 km si všimol, že za ním ide tesne auto. Ešte sa čudoval, že čo ho neobehne. Vtedy na vozovke boli len tieto dva motorové vozidlá. On potom prešiel asi 100 metrov, keď si všimol, že auto za ním bliká. Zastal na krajnici, lebo si myslel, že má niečo pokazené. Šofér za ním idúceho vozidla mu povedal, že mu odskočila skalka, on mu povedal, že je to vylúčené, pretože je cesta vyzametaná. Všimol si aj dezén na svojich pneumatikách, ktoré boli čisté. Povedal, že to neprichádza do úvahy a že ide preč. Nato mu šofér za ním idúceho vozidla povedal, že je policajt, že musí byť spísaný záznam, ak by ušiel, bude stíhaný, ale opakovane vravel, že z jeho poistky to hradiť nebude. Dohodli sa, že sa stretnú na odpočívadle asi 5 - 6 km ďalej. On si potom všímal, či sú nejaké skalky na vozovke. Na odpočívadle spísali záznam, tým to preňho skončilo. Nešiel viac ako 100 km/h, nespomína si, kedy sa naňho vozidlo žalobcu napojilo. Keď zastali pri krajnici, asi dva alebo trikrát povedal, že nesúhlasí, aby to išlo z jeho poistky. To isté opakoval aj keď stáli na odpočívadle. On povedal, nech spravia záznam, ale v zázname nie je uvedené, či si toho je alebo nie je vedomý, že spôsobil škodovú udalosť, len čo sa stalo. On nesúhlasí s uhradením cez jeho poistku, 50 rokov nemal žiadnu poistnú udalosť, poisťovňa dáva benefity, ak vodič poistnú udalosť nemá.
11. Okrem výsluchu svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to so Záznamom o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 01. 03. 2021 (č. l. 6 spisu), s Hlásením o nehode služobného vozidlo zo dňa 02. 03. 2021 (č. l. 10 spisu), so Správou o nehode zo dňa 01. 03. 2021 (č. l. 15 spisu), s faktúrou č. 2140 10501 (č. l. 18 spisu), s výzvou na zaplatenie zo dňa 24. 06. 2021 (č. l. 21 spisu), s Hlásením škodovej udalosti zo dňa 01. 03. 2021 (č. l. 44 spisu), s Oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 17. 03. 2021 (č. l. 46 spisu), so stanoviskom vodiča M. N. (č. l. 47 spisu).
12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav: 13. Bolo nesporné, že dňa 01. 03. 2021 o 09.49 hod. na diaľnici D1 v smere Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján došlo k škodovej a poistnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobcu - VW Golf EVČ: LM196CD, ktoré viedol vodič O.. M. N., a to k poškodeniu čelného skla na služobnom motorovom vozidle žalobcu. Bolo nesporné, že v čase vzniku škodovej udalosti sa na vozovke nachádzali len služobné motorové vozidlo žalobcu a osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207 EVČ: LM817CF, ktoré viedol vodič M. N., povinne zmluvne poistený u žalovaného. Účastníci cestnej premávky dňa 01. 03. 2021 spísali správu o nehode, z ktorej vyplýva, že na vozidle žalobcu došlo k prasknutiu čelného skla jazdou za sebou na diaľnici D1 v Liptovskom Mikuláši na 274 km. Faktúrou č. 2140 10501 Automobilové
opravovne Ministerstva vnútra SR vyfakturovali žalobcovi náklady na opravu čelného skla v celkovej výške 406,34 eur. Žalovaný listom zo dňa 17. 03. 2021 oznámil žalobcovi vybavenie predmetnej poistnej udalosti a to tak, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jeho motorovom vozidle a prevádzkou motorového vozidla ich poisteného v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď podľa hlásenia ich poisteného si ich poistený nie je vedomý zavinenia škody a nesúhlasí s odškodnením. 14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 15. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 20. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 21. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 406,34 eur titulom náhrady škody spôsobenej na služobnom motorovom vozidle žalobcu poškodením čelného skla. Nárok si žalobca v zmysle § 15 ods. 1 zákona PZP uplatnil priamo proti poisťovateľovi prevádzateľa motorového vozidla, o ktorom žalobca tvrdil, prevádzkou jeho motorového vozidla došlo k vymršteniu skalky a k poškodeniu vozidla žalobcu. V konaní nebolo sporné, že dňa 01. 03. 2021 došlo k vzniku škodovej udalosti, pričom bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu. Vozidlo, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy (č. poistky 7010654895) o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako nebola sporná výška škody a rozsah poškodenia. Spornou v konaní ostala otázka priebehu škodovej udalosti, keď podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že za škodu zodpovedá poistený žalovaného, pretože tento si nebol vedomý vymrštenia skalky alebo iného predmetu valivým pohybom kolesa svojho motorového vozidla a tvrdil, že diaľnica bola bez posypu a jeho pneumatiky boli čisté. 23. Ako vyplýva zo stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 03. 06. 2014 Cpj 5/2014, škoda na čelnom skle spôsobená kameňom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. 24. Súd vec posúdil v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže je nesporné, že vymrštenie skalky (alebo iného predmetu) spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pričom prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies, bez ktorého pôsobenia by skalka zostala na svojom mieste na ceste a k jej vymršteniu a k vzniku škody by nebolo došlo. Ak škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, tak prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný túto škodu zaňho nahradiť. 25. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v čase vzniku škodovej udalosti sa na vozovke nachádzali len služobné motorové vozidlo žalobcu a osobné motorové vozidlo, ktoré viedol M. N., v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistený u žalovaného. Obe motorové vozidlá išli
za sebou a ešte predtým, ako vodič motorového vozidla žalobcu stihol uskutočniť predbiehací manéver, došlo k poškodeniu jeho čelného skla, preto vodič žalobcu blikaním a klaksónom upozornil vodiča ním predchádzajúceho motorového vozidla, aby zastavil. K odmietnutiu vyplatenia poisteného plnenia zo strany žalovaného došlo z dôvodu, že vodič N. si nebol vedomý toho, že by spod jeho kolies došlo k vymršteniu skalky. Súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by ku vzniku škody došlo iným spôsobom, ako popisovali účastníci škodovej udalosti svedkovia N. a O.. Je nepochybné, že vodič toho vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobná škoda si počas vedenia motorového vozidla nemôže byť vedomý vymrštenia skalky alebo akéhokoľvek iného predmetu, a to z dôvodu nepomeru hmotnosti medzi vymršteným predmetom (skalkou) a motorovým vozidlom. Vodič motorového vozidla ani nemôže mať vedomosť, že spôsobil škodu na za ním idúcim vozidlom odskočením skalky spod jeho kolies. Túto skutočnosť si nie je možné objektívne uvedomiť, vždy je to len na základe upozornenia poškodeného. Ak by súd akceptoval obranu žalovaného, jeho povinnosť ako poisťovateľa nahradiť škodu, by potom nemohla byť naplnená nikdy. 26. Pokiaľ žalovaný namietal vierohodnosť svedkov N. a O. odvodňujúc, že žalobca má záujem na poskytnutí poistného plnenia, súd dáva do pozornosti, že výpovede týchto svedkov boli konzistentné, nebol v nich jediný rozpor, prípadne nesúlad (v tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS/276/2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotný kolegiálny, či priateľský vzťah osôb, ktoré sú účastníkmi alebo svedkami škodovej udalosti, nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesu týchto osôb). Naopak, bol to skôr svedok N., ktorý mal záujem na tom, aby predmetná škoda nebola vyplatená z jeho povinného zmluvného poistenia, aby tak neprišiel o benefity, ktoré mu poisťovňa poskytuje. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 406,34 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 27. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť čo do zaplatenia úrokov z omeškania, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci (čo do zaplatenia istiny, keď úroky z omeškania, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť, sú príslušenstvom uplatnenej pohľadávky) mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si žalobca voči žalovanému náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.