Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2P-6-2020.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: J. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. N. XXX/XXX K., t.č. G. XX, J., Česká republika, matka: Y. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O. o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov a návrhu otca na úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Maloletá G. H. L., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Y. D., nar. X.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec J. L., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. H. L. v období od 17.1.2020 do 31.8.2021 sumou 100 eur mesačne a od 1.9.2021 do budúcna sumou 130 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, Y. D..
III. Dlžné výživne za obdobie od 17.1.2020 do 30.9.2021 v celkovej sume 1645, 32 eur sa otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. G. H., ktorým žiadala, aby súd zveril dieťa do jej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 300 eur, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa prerušila spolužitie, vrátila sa na Slovensko k rodičom, kde doposiaľ s dcérou žije. Od tej doby jej otec dieťaťa na výživu ničím neprispel, dcéru nenavštevuje ani sa o ňu nezaujíma.
2. Súd uznesením č.k. 2P/6/2020-16 zo dňa 4.3.2020 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
4. Otec mal. detí sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, na adresách, ktoré oznámila navrhovateľka, či telefonický sám otec dieťaťa si súdne zásielky nepreberal, preto mu návrh a poučenia o procesných
právach a povinnostiach bol doručený v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. a ďalšie súdne zásielky mu boli doručované v zmysle § 116 ods. 3 C.s.p. .
5. Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, pojednávania vytýčeného na deň 19.10.2021 sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
6. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala, uviedla, že s otcom dieťaťa nevedú spoločnú domácnosť asi od roku 2018, od tejto doby sa o dieťa stará výlučne ona. Otec dieťa nenavštevuje, naposledy ho videl, keď opustila spoločnú domácnosť. Od podania návrhu na jej výživu prispel sumou 11 000 Kč. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Od mája 2021 poberá príspevok za opatrovanie svojej chorej matky v sume 504 eur, predtým od roku 2020 bola evidovaná na úrade práce. Rodinné prídavky nepoberá. Spolu s maloletou býva pri svojich rodičoch, ktorým na chod domácností prispieva zakupovaním potravín v sume cca 200 eur mesačne. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. G. H. od septembra navštevuje materskú škôlku, je zdravá, náklady na jej starostlivosť predstavujú cca 200 eur mesačne.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa, navrhol ho zveriť matke a otca zaviazať platením výživného v sume 100 eur mesačne a od septembra, od kedy maloletá nastúpila do materskej škôlky s čím sú spojené vyššie náklady sumou 130 eur mesačne.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov mal. dieťaťa a maloletých detí na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Mal. G. H. pochádza z družského vzťahu matky Y. D. a otca J. L., rodičia nevedú spoločnú domácnosť cca od roku 2018, kedy matka opustila spoločnú domácnosť a spolu s dieťaťom sa vrátila na Slovensko k svojím rodičom. Od tejto doby rodičia nevedú spoločnú domácnosť, dcéra je v starostlivosti matky. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 18.5.2021 (čl. 71) mal súd preukázané, že matka spolu s dieťaťom býva v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov matky. Maloleté dieťa má vytvorený priestor na pokojný spánok a oddych. Matka v tom čase bola evidovaná na úrade práce, bola jej vyplácaná dávka v nezamestnanosti cca 200 eur. Otec na výživu dieťaťa od podania návrhu prispel sumou 11 000 Kč (apríl 2020 suma 10 000 Kč, máj 2020 suma 1000Kč). Otec dieťaťa žije v Českej republike. Maloletá G. je nízkeho veku, nemala záujem o rozhovor
11. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka dieťaťa bola od 11.9.2020 v evidencií uchádzačov o zamestnanie, boli jej vyplácané dávky v nezamestnanosti v období od 11.9.2020 do 5.5.2021 priemerne mesačne v sume 304,62 eur. Od mája 2021 je jej (podľa jej tvrdenia na pojednávaní) vyplácaný príspevok za opatrovanie svojej matky v sume 504 eur mesačne. Iný príjem nemá, rodinné prídavky jej nie sú vyplácané. Býva spolu so svojimi rodičmi, ktorým na chod domácnosti neprispieva, zakupuje len potraviny v sume cca 200 eur mesačne. Náklady súvisiace s bývaním hradia jej rodičia. Je zdravá inú vyživovaciu povinnosť nemá.
12. Otec detí napriek opakovaným telefonickým prísľubom svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery riadne nepreukázal. Súd zistil, že je zamestnancom spoločností Firmconnection s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom v období od 1/21 do 6/21 v sume 14 677 Kč, pričom vymeriavací základ od 1.10.2020 má u rovnakého zamestnávateľa v sume 14 600 Kč.. Býva v podnájme za ktorý za zaviazal platiť nájom 11 000 Kč. Z lustrácií v bankách mal súd preukázané, že v bankách pôsobiacich na území Slovenskej republiky otec dieťaťa nemá evidovaný účet.
13. Mal. G. H. od septembra 2021 navštevuje materskú škôlku, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 200 eur, je zdravá, prekonala bežné detské choroby. Ani jeden z rodičom inú vyživovaciu povinnosť nemá.
14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
22. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
23. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
33. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
37. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
38. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
39. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k maloletej G. H., teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.
40. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. G. H.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletého dieťaťa.
41. Matka sa o mal. dcéru stará od jej narodenia, od roku 2018, kedy rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť, túto starostlivosť zabezpečuje sama. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. dieťaťu bude poskytnutá zo strany matky. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o
mal. dieťa nemal výhrady, neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke.
42. Z uvedených dôvodov súd mal. G. H. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
43. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.
44. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa.
45. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom v zmysle § 36 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
46. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 300 eur mesačne, otec dieťaťa sa k výške výživného nevyjadril.
47. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
48. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
49. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, § 62 ods. 4 Zákona o rodine z osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. G. H. v období od podania návrhu do 31.8.2021 sumou 100 eur mesačne a od 1.9.2021, kedy nastúpila do materskej škôlky sumou 130 eur mesačne.
50. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec dieťaťa svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, napriek tomu že to telefonický niekoľkokrát prisľúbil riadne nepreukázal, žiadosti a výzvy súdu odignoroval. Súd mal preukázané, že jeho čistý mesačný príjem je cca 14 677 Kč, čo po prepočítaní kurzom 25,40 Kč/euro činí 577,84 eur
51. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči svojej dcére v sume 100 eur, resp. od 1.9.2021 v sume 130 eur mesačne, čo predstavuje 17,31 %, resp. 22,50 % jeho príjmu, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
52. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti od 1.9.2021 vo výške 130 eur, do 1.9.2021 v sume 100 eur mesačne, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa keď minimálne náklady na jeho starostlivosť vyčíslila matka sumou cca 200 eur mesačne, ktorú suma vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, súd považuje za primeranú.
53. Súd musí opakovane poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca detí, na výživu dieťaťa ničím neprispieva (naposledy v máji 2020 sumou 1000 Kč), dieťa nenavštevuje, na výzvy súdu nereagoval.
54. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na výživu mal. G. H. od 1.9.2021 sumou 130 eur a do 1.9.2021 sumou 100 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, preto súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v takýchto sumách.
55. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 17.1.2020, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd. Pričom od 1.9.2021 kedy mal. dieťa nastúpilo do materskej škôlky, čo súd považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, keďže s nástupom do škôlky sú spojené vyššie výdaje (školné, strava, ošatenie a pod.) súd určil výživné v sume 130 eur mesačne.
56. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 17.1.2020 do 30.9.2021 v celkovej výške 1 645,32 eur, ktoré povolil otcovi detí v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
57. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného v období od 17.1.2021 do 30.9.2021 v sume 100 eur, čo predstavuje 230 eur na obe detí, čo za uvedené obdobie činí sumu 2 078,39 eur ( 1/20 - 15 dní (1000:30x15) čo je 48,39 eur, 2/20 až 8/2021, t.j. 19x100 čo je 1900 eur, a 9/2021 -130 eur). Podľa tvrdenia matky za uvedené obdobie otec na výživu dieťaťa uhradil sumu 11 000 Kč, čo pri prepočte kurzom 25,40 Kč/euro predstavuje 433,07 eur. Na základe uvedeného dlžného výživné činí 1 645,32 eur (2 078,39 eur mínus úhrady 433,07 eur).
58. Štvrtým výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný z dôvodov vyššie rozvedených.
59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti štvrtému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.)
Proti ostatným výrokom rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania.