Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26C-56-2018.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: C. J., C. XX, J., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, Považská Bystrica, proti žalovanému: VSD, s.r.o., Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zastúpený BG Partners, s.r.o., Jakubovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 650,02 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume 650,02 Eur.
2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorý sa nachádza vo vchode č. XX, bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku s parcelným číslom Q.- T. XXXX/XX, o výmere XXX m2, v katastrálnom území T. E., obec J. - C.. Č.. T. E.. Správu bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt vlastnený žalobcom vykonáva žalovaný. Žalobca reklamoval služby žalovaného, nakoľko v približne od roku 2006 mal pretrvávajúce problémy s vykurovaním svojho bytu. Žalovaný si svoju povinnosť zabezpečiť dodávku tepla v potrebnej kvalite a rozpočítavať náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítavania neplnil, pričom vyúčtovania nákladov na dodávku tepla nezodpovedali skutočnej spotrebe tepla žalobcom. Žalobca opakovane reklamoval vyúčtovania predložené žalovaným a odmietol uhradiť rozdiel, na ktorý žalovaný nemal nárok. V súčasnosti sa na Okresnom súde Bratislava IV vedú dve súdne konania, ktorých predmetom je práve zaplatenie neuhradenie rozdielu vo vyúčtovaní tepla. V oboch konaniach je žalovaný právne zastúpený. Žalovaný následne „doťažil“ vlastnícke konto žalobcu o sumu 650,02 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastupovania žalovaného v týchto súdnych konaniach.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 30Up/480/2018 vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietol nedostatok svoje pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že ako právnická osoba vykonáva pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici C. XX, XX, XX v J. na Základe zmluvy o výkone správy zo dňa 25.04.2013 obstarávateľské služby spojené so správou nehnuteľností. Žalovaný namietal skutočnosť, že predmet
sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah so žalovaným. Žalovaný uviedol, že nemá žiadnu povinnosť vrátiť žalobcovi akékoľvek peňažné prostriedky žalobcovi a nikdy žiadne peňažné prostriedky od žalobcu nezískal. Okrem námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že žalobca riadne nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a nepreukázal ani výšku takéhoto obohatenia. Žalobca nikdy náklady na vymáhanie, ktoré považuje za bezdôvodné obohatenia a ktorých vrátenia sa prostredníctvom svoje žaloby domáha, v skutočnosti nikdy nezaplatil.
5. Žalobca s argumentmi žalovaného uvedenými v odpore nesúhlasil a žiadal o pokračovanie v konaní v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok voči žalovanému si uplatňuje na základe skutočnosti, že pri získaní týchto finančných prostriedkov od žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, resp. v súlade so zmluvou o výkone správy. Zrážky, ktoré žalovaný vykonával v neprospech žalobcu a o ktoré krátil jednotlivé zálohové platby vykonával výlučne žalovaný bez tohto, aby mal na takúto postup súhlas vlastníkov a teda, že by konal v ich mene. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Podľa žalobcu doťažením platieb na konto žalobcu sa žalobcovi vytvára dlh na platbách za užívanie bytu. Aj keď zo strany žalobcu nedochádzalo k úhradám za doťaženie, ale žalovaný započítaval zálohové platby uhrádzané žalobcom na úhrady za doťaženie. Tým, že platby žalobcu takýmto spôsobom započítaval, žalobca bol neustálym dlžníkom žalovaného na zálohových platbách.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu zotrval na svojich dovtedajších argumentoch.
7. Okresného súdu Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.03.2019, č.k. 26C/56/2018-211 žalobu žalobkyne, ktorou sa od žalovaného domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 650,02 Eur a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, následne uznesením č.k. 4Co/251/2019-297 zo dňa 31.07.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
9. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP neodôvodnil a nevysporiadal sa v ňom s podstatnými skutočnosťami rozhodujúcimi pre vydanie rozhodnutia. Predovšetkým sa nevysporiadal dostatočne so žalobným nárokom žalobkyne, či u nej došlo, ako uvádza k duplicitnému doúčtovaniu a započítaniu sumy predstavujúcej výšku trov právneho zastúpenia v predmetných súdnych konaniach, čo žalovaný nerozporoval, naopak sám potvrdil, že tieto doťažoval do konta žalovanej na základe rozhodnutia so súhlasom vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, resp. ich súhlasu, ktorého udelenie nepreukázal a žalobkyňa jeho tvrdenie o poskytnutú takéhoto súhlasu rozporovala, Ak došlo k duplicitnému doúčtovaniu, a teda zahrnutiu sumy vo výške uvedených trov právneho zastúpenia, či boli žalobkyňou uhradené, teda, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a na koho úkor, ak by boli uhradené, kde táto suma bola zahrnutá, či v prospech žalovaného ako správcu alebo do majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie pasívnej legitimácie, ktorú žalovaný namietal a s ktorou sa súd prvej inštancie tiež nevysporiadal. Nie je zrejmé, na základe čoho akými úvahami dospel súd prvej inštancie k záveru, že zo strany žalovanej nikdy nedošlo k úhrade trov právneho zastúpenia, žalovaný od nej nikdy žiadnu takúto úhradu neprijal, k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, na základe čoho žalobu žalobkyne bez presvedčivého odôvodnenia svojho rozhodnutia zamietol a nevysporiadal sa s tvrdeniami sporových strán, nimi predloženými dôkazmi, ktoré vo svojom rozhodnutí jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dôkladne nevyhodnotil, tak ako to predpokladá ust. § 191 ods. 1 CSP.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na C. A. č. XX. Žalovaný na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 25.04.2013 vykonáva správu bytového domu na C. XX, XX,
XX v J.. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, že žalovaný zahrnul do týchto nákladov aj trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 650,02 Eur. Celkové platby uhradené žalobcom predstavovali sumu 2.211,84 Eur , celkové náklady spojené s užívaním bytu žalobcu (bez doúčtovaných trov právneho zastúpenia) predstavovali sumu 2.709,32 Eur. Rovnako aj z ostatných listinných dokladov (informácií o platbách a predpisoch pre vlastníka) vyplýva, že žalobca doúčtované trovy právneho zastúpenia žalovanému nikdy neuhradil. Z ďalších listinných dôkazov (informácie o preúčtovaní poplatkov súvisiacich s nákladmi na vymáhanie nedoplatkov - súdnymi spormi zo dňa 12.12.2018, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný od účtovania nákladov na právne zastúpenie upustil a tieto sa už ako záporná položka na jednotlivých kontách vlastníkov nenachádzajú.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
16. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
17. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
18. Ako už bolo uvedené podľa skutkových tvrdení žalujúcej strany, žalovaný sa mal na úkor žalobcu obohatiť zrazením sumy 650,02 Eur z jeho vlastníckeho konta. Táto suma predstavovala trovy právneho zastúpenia žalovaného v sporoch, v ktorých ako správca bytového domu na C. A. č. XX, XX S. XX v J. v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto dome vymáha od žalobkyne úhrady na platbách za služby spojené s užívaním bytu. Tu je zároveň potrebné uviesť, že z listinných dokladov a to vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, ako aj informácie o platbách a predpisoch pre vlastníka, v ktorých žalovaný účtuje predpísané a poskytnuté úhrady od jednotlivých vlastníkov, je zrejmé, že žalobca nikdy žalovaným vyúčtované trovy právneho zastúpenia neuhradil. Žalovaný zároveň nikdy nezapočítal na úhradu týchto trov právneho zastúpenia akékoľvek platby od žalobcu a tieto účtoval (zaťažoval nimi vlastnícke konto žalobcu) až do vyhotovenia zúčtovania predpísaných a poskytnutých úhrad k 31.12.2018, v ktorých už túto sumu ako jednu z položiek dokonca vôbec neuvádza. Samotným zúčtovaním platieb k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu prísť nemohlo, táto by nastala až v takom prípade, ak by žalovaným účtovanú položku trov právneho zastúpenia skutočne uhradila, k čomu však nedošlo. Žalujúca strana sa teda domáhala vydania plnenia, ktoré však v skutočnosti nikdy neposkytla.
19. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo nikdy nedošlo k úhrade trov právneho zastúpenia, žalovaný od nej nikdy žiadnu takúto úhradu neprijal, k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia tak, ako je vymedzená v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nedošlo.
20. Žalovaný a ani vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome sa v žiadnom prípade nemohli na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť tým, že by jej „vlastnícke konto“ bolo doťažené neoprávnenými položkami zahŕňajúcimi napr. trovy právneho zastúpenia v sporoch vedených so žalobkyňou. K bezdôvodnému obohateniu sa nedochádza vtedy, ak jeden subjekt vyúčtuje druhému subjektu akúkoľvek službu alebo tovar bez toho, aby tu existoval právny dôvod na ich úhradu. Nárok na bezdôvodné obohatenie vzniká až vtedy, ak dôjde k ich úhrade. K bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobkyne by tak mohlo dôjsť iba vtedy, ak by žalobkyňa tieto neoprávnené náklady aj skutočne uhradila. Žalovaný v priebehu celého konania popieral, že by žalobkyňa účtované trovy právneho zastúpenia skutočne uhradila, resp., že by akákoľvek jej platba, či už by išlo o platbu do fondu prevádzky, údržby a opráv alebo platbu za služby a plnenia spojené s užívaním jej bytu bola započítaná na úhradu týchto nákladov. Napriek tomu, že žalobca úhradu žalovanej sumy popieral žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz (výpisy z účtu, pokladničné doklady), z ktorého by bolo možné odvodiť, že skutočné úhrady žalobkyne za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv alebo za náklady spojené s užívaním jej bytu, sú vyššie ako tie, čo sú uvádzané vo vyúčtovaniach nákladov, prehľadoch platieb a výpisoch z účtov vlastníkov. Práve z jednotlivých vyúčtovaní a to vrátane vyúčtovania za rok 2017 je zrejmé, že žalobkyňa neuhradila všetky položky, ktoré jej boli účtované a žiadna z jej platieb nebola na úhradu sumy, ktorej vydania sa domáha započítaná.
21. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu sa súd zaoberal aj žalovaným namietanou otázkou jeho pasívnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva, že by bol žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať žalobcovi ním uplatnený nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Už zo samotných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z ním predložených listinných dôkazov je možné jednoznačne ustáliť záver o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.
22. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nemá oporu v zákone.
23. O nároku na náhradu trov konania v súlade s § 396 aj o trovách odvolacieho konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).