Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-78-2020.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Ley Gubovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Baumes spol. s r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 944 591, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 35 876 654, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829, o zaplatenie 3.193,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/118/2018-86 zo dňa 11.12.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/118/2018-86 zo dňa 11.12.2019 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.193,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
- zo sumy 5.293,85 Eur od 12.12.2017 do 14.02.2018,
- zo sumy 3.193,85 Eur od 15.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.193,85 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia časti ceny za vykonanie diela, murárskych prác, fakturovaných faktúrou č. 2017017 vo výške 5.293,85 Eur, splatnou dňa 11.12.2017. Žalovaný uhradil dňa 15.02.2018 časť dlžnej sumy, a to vo výške 2.100,- Eur.
3. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: faktúra č. 2017017 (č. l. 4 spisu), cenová ponuka a zoznam prác na Michalskej 18 - 20 (č. l. 5), potvrdenie o zrealizovaní transakcie (č. l. 7), emaily žalobcu z 28.12.2017, 07.03.2018 a 08.06.2018 (č. l. 8 - 9), emaily žalovaného z 04.12.2017, 11.01.2018 a 17.01.2018 (č. l. 26 - 27). Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, K.. S., nakoľko tento návrh bol podaný až na pojednávaní dňa 13.11.2019. Rovnako tak súd neprihliadal a nevykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalovaným na pojednávaní dňa 13.11.2019, označeným ako poznámky a náklady stavby Michalská 20 a taktiež listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na pojednávaní dňa 13.11.2019, označenými ako faktúry č. 2017016, 2017015, 2017013 a plán stavby. Súd v tomto prípade prihliadol na ustanovenia §
153 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku o sudcovskej koncentrácii konania, keďže tieto dôkazy mohol a mal žalobca navrhnúť už v žalobe, prípadne vo vyjadrení k odporu (tzv. replike) a žalovaný v prípadnej duplike.
4. Súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústne zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonával murárske práce. Vykonané práce žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2017017 vo výške 5.293,85 Eur, splatnou dňa 11.12.2017. Žalovaný mal nedorobky prác reklamovať emailami z 04.12.2017 - 17.01.2018, pričom žalobca tieto nedorobky odstránil do 23.01.2018. Žalovaný následne uhradil časť fakturovanej sumy vo výške 2.100,- Eur, a to dňa 15.02.2018. Zvyšnú časť fakturovanej sumy žalovaný neuhradil, čo odôvodnil nekvalitne vykonanými prácami a vznikom výdavkov pri odstraňovaní nedorobkov tretími osobami.
5. Zistený skutkový stav posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 a § 365 Obchodného zákonníka.
6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústne zmluva o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce. Časť týchto prác tvorili murárske práce, ktoré žalobca vyfakturoval faktúrou č. 201017 vo výške 5.293,85 Eur. Žalovaný z tejto vyfakturovanej sumy uhradil dňa 15.02.2018 časť vo výške 2.100,- Eur. Z emailov žalovaného z 04.12.2017, 11.01.2018 a 17.01.2018 vyplýva, že u žalobcu reklamoval nedorobky, konkrétne emailom zo dňa 04.12.2017 malo ísť o nedorobky v kúpeľni v byte č. 2, na podlahe medzi izbou a kúpeľňou byt č. 3, na dverách do kúpeľne byt č. 3, na dverách do kúpeľne byt č. 4, na podlahe pri kúpeľni byt č. 4, vyspravenie kachličky a silikónu v kúpeľni v byte č. 3 a vyspravenie odpadu pre práčku v bytoch 2 a 3. Emailami zo dňa 11.01.2018 a 17.01.2018 žalovaný reklamoval nedorobky v bytoch na 4. a 5. nadzemnom podlaží. Z repliky žalobcu ako aj z priloženého zoznamu prác vyplýva, že práce, ktoré boli fakturované faktúrou č. 2017017, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, boli vykonávané na 2. podzemnom podlaží, 2. nadzemnom podlaží a 3. nadzemnom podlaží, pričom práve tieto nedorobky reklamované žalovaným emailom zo dňa 04.12.2017 boli odstránené žalobcom v priebehu mesiaca január, a to od 18.01.2018 do 23.01.2018. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval, keď na vyjadrenie žalobcu o odstránení nedorobkov reklamovaných emailom z 04.12.2017 nijak nereagoval a prípadné ďalšie nedorobky a ich reklamácie v konaní nepreukázal. Súd mal teda za to, že dielo, t. j. murárske práce, ktoré boli fakturované faktúrou č. 2017017 boli riadne ukončené. Na nedorobky reklamované v následných emailoch na 4. a 5. nadzemnom podlaží súd v tomto konaní prihliadať nemohol, nakoľko fakturované práce sa prác na týchto podlažiach netýkali.
7. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ceny za dielo, súd mu v zmysle zákona uložil povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a úroky z omeškania, výška ktorých je súdu známa z rozhodovacej činnosti, a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 12.12.2017, t. j. dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2017017 a odo dňa 15.02.2018, t. j. dňa po čiastočnej úhrade fakturovanej sumy.
8. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Žalovaný poukázal na právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku. Takýto právny názor je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.03.2006, sp. zn. 32 Odo/276/2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2011, sp. zn.: 1336/2010. Súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému názoru Najvyššieho súdu Českej republiky uviedol ako jediný dôvod svojho rozhodnutia skutočnosť, že „žalovaný čiastočne platil na faktúru a v danom prípade bolo úmyslom žalovaného plniť existujúci dlh, keďže výslovne neuviedol, že čiastočným plnením dlh neuznáva . ..“
11. Žalovaný ďalej uviedol, že vzniesol námietku zaujatosti z dôvodu, že na pojednávaní (dňa 13.11.2019) bolo od neho vyžiadané splnomocnenie od druhej konateľky Ing. Spiessovej, pričom v iných konaniach toto splnomocnenie vyžadované nebolo.
12. Podľa žalovaného počas konania došlo k niekoľkým vadám, v dôsledku ktorých bolo porušené rovnaké postavenie žalobcu a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného. Uvedené vady mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu je presvedčený, že súd prvej inštancie konal v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovnosti strán sporu na úkor žalovaného.
13. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení Rozsudku neuviedol, ktorými súpismi dodávok a prác sa zaoberal. Z Rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nevykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu, najmä žalovaným, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, čím založil ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
14. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcov nárok na zaplatenie spornej faktúry reálne existuje, pričom vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie Rozsudku sa môže len domnievať, že k tomuto záveru súd prvej inštancie dospel na základe spornej faktúry bez súpisu dodávok a odovzdávacieho a preberacieho protokolu diela s dátumom odovzdania a prevzatia diela. Poukázal na to, že Baumes s.r.o. s prácami výrazne meškal a investor mal už do priestorov zmluvne viazaného nájomcu. Investor v tejto súvislosti odmietol za dielo zaplatiť. Keďže spoločnosť Baumes s.r.o. dielo nedokončila (nevie preukázať dokončenie diela), spoločnosť S- PROGRESS s.r.o dielo dokončila tretími osobami, čím sa nám preukázateľne zvýšili náklady na dielo aj réžia. Písomne viacnásobne uplatnili reklamácie, na ktoré Baumes s.r.o. ani nereagoval a ani ich neriešil.
15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie viackrát pochybil a porušil právo žalovaného na súdnu ochranu garantovanú právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie nesprávne, svojvoľne a bez ďalšieho odôvodnenia časť navrhnutých dôkazov nevykonal vôbec. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnený.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu zamieta a zamieta potrebnú prítomnosť druhého konateľa na pojednávaní. Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie a rozhodol, či bolo konanie súdu Bratislava IV v súlade so zákonom, keď pojednáva a vydáva uznesenia a rozsudky v neprítomnosti druhého konateľa.
17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca s tým, že s odvolaním nesúhlasí a rozhodnutie považuje za vecne správne. Uviedol, že žalovaný neuhradenie predmetnej faktúry v celej výške odôvodnil v konaní tým, že niektoré práce u žalobcu reklamoval, nakoľko neboli podľa jeho názoru vykonané riadne. Má za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaným špecifikované reklamácie sa netýkali prác, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 2017017, prípadne niektoré reklamácie žalovaného sa dokonca netýkali prác, ktoré by mal podľa dohody vykonať žalobca - v tejto súvislosti poukázal na zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 13.11.2019. Aj napriek uvedenému bolo v konaní tiež preukázané, že žalobca vykonal v rámci reklamácie dodatočné opravy, následkom ktorých žalovaný uznal, že všetky žalobcom dodané práce boli vykonané riadne. Táto skutočnosť sa v konaní ukázala ako nesporná. Ďalej uviedol, že súd vykonal v konaní dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného skutkového stavu a vydanie rozhodnutia vo veci samej za súčasného dodržania zásady koncentrácie konania podľa CSP. Žalovaný mal možnosť uviesť svoje tvrdenia a predložiť dôkazy nie len v samotnom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ale aj v prípadnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, na pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 alebo kedykoľvek v čase do dňa 13.11.2019, kedy sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 11.10.2021.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.193,85 Eur s prísl. titulom neuhradenia časti ceny za vykonanie diela. Medzi stranami sporu bola ústne uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť stavebné práce, v tomto konkrétnom prípade murárske práce a na druhej strane záväzok žalovaného ako objednávateľa za dielo zaplatiť. Žalovaný sumu 3.193,85 Eur neuhradil, brániac sa tým, že reklamoval nedorobky a dielo musel dokončiť tretími osobami. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na termín 13.11.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a jeden z konateľov žalovaného (ktorí podľa výpisu z obchodného registra konajú spoločne), Ing. Vladimír Spiess a predložil splnomocnenie na konanie druhou konateľkou Ivetou Spiessovou. V priebehu pojednávania vzniesol konateľ žalovaného námietku zaujatosti voči súdu z dôvodu, že bolo žiadané splnomocnenie konateľa p. Spiessovou, pričom v iných konaniach toto splnomocnenie predtým vyžadované nikdy nebolo. Táto okolnosť je aj predmetom odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie potom, ako umožnil obom stranám predniesť svoje prednesy, v súlade s § 181 ods. 2 C.s.p. určil, ktoré skutočnosti sú nesporné, ktoré sporné a uviedol svoj predbežný právny názor. Na pojednávaní súd rozhodol, že nevykoná dôkaz výsluchom svedka p. S. a to vzhľadom na zásadu koncentrácie v zmysle Civilného sporového poriadku. Po konštatovaní, že všetky listinné dôkazy sú obsahom spisu a strany sporu ich nerozporujú, stranám sporu bolo umožnené zhrnúť svoje návrhy. Súd prvej inštancie následne ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil na deň 11.12.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudkom zo dňa 11.12.2019 súd prvej inštancie žalobe vyhovel, s čím sa neuspokojil žalovaný a to z dôvodov uvedených v odvolaní.
20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená ústnou formou zmluva o dielo v súlade s § 536 Obch. zák. a správne posúdil reklamácie ako aj ukončenie diela, čo odôvodnil vyčerpávajúco v odsekoch 12 až 18 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.
22. Odvolací súd predovšetkým nesúhlasí s odvolacou námietkou, ktorá bola predmetom aj samotného odvolacieho návrhu, a podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyžadoval prítomnosť druhého konateľa žalovaného (resp. splnomocnenie na zastupovanie neprítomného druhého konateľa). Je nesporné, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaného za spoločnosť konajú dvaja konatelia kolektívne - spoločne. V súvislosti s konaním za spoločnosť žalovaného odvolací súd poukazuje na ust. § 72 C.s.p, ktoré odkazuje na hmotnoprávnu úpravu konania za právnickú osobu, ktorá sa tak aplikuje aj v civilnom procese. Touto hmotnoprávnou úpravou sa rozumie predovšetkým ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré v prípade obchodných spoločností a družstva nadväzujú ustanovenia § 13 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúce štatutárne orgány jednotlivých obchodných spoločností a družstva. Spôsobom konania v mene spoločností sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Právna úprava vychádza z priameho konania štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby. Keďže v tomto prípade sú štatutárnym orgánom žalovaného dvaja konatelia, ktorí konajú spoločne, nie je možné, aby pred súdom konal každý z nich samostatne. V takomto prípade je teda potrebné buď konanie oboch konateľov spoločne, resp. plnomocenstvo udelené jednému z nich. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak vyžadoval od konateľa žalovaného, prítomného na pojednávaní, plnomocenstvo od druhého konateľa. Námietka žalovaného, že postupom súdu bol porušený spravodlivý súdny proces, je teda nedôvodná.
23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že jediným dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo čiastočné plnenie záväzku žalovaným, čo súd posúdil ako úmysel uhradiť existujúci
dlh. Možno súhlasiť so žalovaným, že podľa judikatúry čiastočné plnenie nie je možné bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v zmysle judikatúry aj postupoval, keďže až po posúdení všetkých okolností (vykonanie prác, odstránenie nedorobkov, ukončenie prác) poukázal aj na ďalší fakt a to, že žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 2017017 žalobcovi ako predčasne vystavenú alebo neoprávnene vystavenú vrátil, či požiadal o jej úpravu. Mal za to, že čiastočnou úhradou vo výške 2.100,- Eur zo dňa 14.02.2018, t. j. po odstránení nedorobkov, uznal jej dôvodnosť. Nie je teda pravdou, že jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobe vyhovel bolo ním poskytnuté čiastočné zaplatenie predmetnej faktúry. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie si len osvojil tvrdenia žalobcu a bez odôvodnenia žalobe vyhovel. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku v bode 13, kde súd prvej inštancie vyhodnotil relevantné listinné dôkazy a uviedol, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom odvolania a keďže žalovaný nenapadol odvolaním skutkové závery o reklamáciách, ani odstránení nedorobkov, odvolací súd konštatuje, že tieto závery nie sú predmetom prieskumu odvolacieho konania.
24. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že súd k svojmu záveru dospel bez toho, aby disponoval preberacím protokolom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkou žalovaného, že dielo nebolo protokolárne prevzaté ako aj s právnymi dôsledkami z toho plynúcimi. Odvolací súd poukazuje na ust. § 554 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním, pričom o odovzdaní diela sa spíše zápisnica, ak o to požiada niektorá strana. Keďže medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o dielo v písomnej forme, ktorá by upravovala podmienky odovzdania diela, prípadne spísanie preberacieho protokolu a v konaní nebolo preukázané, že niektorá zo strán požiadala o spísanie zápisnice o odovzdaní diela, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že podmienkou odovzdania diela nebol protokol o odovzdaní a prevzatí diela v písomnej forme. Nárok na zaplatenie vznikol v tomto prípade vykonaním diela, pričom žalovaný nerozporoval, že práce fakturované faktúrou č. 2017017 boli vykonané a reklamované vady boli odstránené (bod 13 napadnutého rozsudku).
25. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným na pojednávaní dňa 13.11.2019, súd prvej inštancie správne vzhľadom na sudcovskú koncentráciu tieto dôkazy nevykonal, pričom nevykonanie dôkazov v napadnutom rozsudku zdôvodnil. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalovaný nepredložil listinné dôkazy špecifikované v bode 8 napadnutého rozsudku, ani včas nenavrhol výsluch svedka, keďže tak mohol urobiť v prípadnej duplike. Žalovaný bol súdom procesne poučený a uznesením č. k. 10Cb/118/2018-53 zo dňa 04.10.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k replike žalobcu, ako aj k predloženiu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Nemožno teda súhlasiť so žalovaným, že súd nesprávne nevykonal časť dôkazov. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, preto tento postup nemôže byť porušením práva žalovaného.
26. Na záver odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej je napadnutý rozsudok nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).