Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/151/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému G. D., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2021, takto

rozhodol:

obžalovaný:

G. D., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom I.. Y. XXXX/XX, Š. - D.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 31.3.2019 v čase asi o 16.00 hod. vošiel neoprávnene a bez súhlasu otvorenými vchodovými dverami do vnútra domu a do bytu na adrese J. D. I. XXX, kde sa v tom čase v kuchyni nachádzala vlastníčka bytu a poškodená C. P., prešiel poza chrbát sediacej poškodenej do spálne, kde vyhádzal veci zo skrine a prehľadal zásuvky, pričom sa pýtal na vnuka poškodeného I. P., ktorý sa v tom čase v dome nenachádzal, potom cez chodbu prešiel do izby poškodenej, kde pootváral všetky skrinky a zobral odtiaľ medaile, ktoré priniesol do kuchyne k poškodenej a tieto medaile tresol o kredenc, na to sa ho poškodená pýtala prečo to robí, pričom obžalovaný jej odvetil, aby držala „hubu“, potom medaile zobral a hodil ich poškodenej na posteľ, následne išiel do letnej kuchyne, kde vytrhal z kvetináčov sadenice slnečnice, vysypal semienka slnečnice na dvor a zobral plastovú dózu z finančnou hotovosťou, počas tohto bol viackrát vyzývaný poškodenou C. P., aby opustil jej dom, na čo však obžalovaný nereagoval a viackrát sa vyhrážal slovami, že sa postará, aby ich zlikvidoval a pri odchode z domu menovanej povedal, nech zoženie vnuka poškodeného I. P., lebo keď ho zoženie on, tak ho zabije, ktoré vyhrážky u poškodenej C. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. I. XXX a I. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. G. boli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu o ich život,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím spáchal

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

Podľa , s použitím , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa , súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 28.10.2019 obžalobu sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-X, ktorou kládol obžalovanému G. D. za vinu spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného I. P., svedkov T. P.T., G. M. a Ľ. Š., prečítaním svedeckej výpovede a prehratím obrazovo- zvukového záznamu z výsluchu svedkyne poškodenej C. P. z prípravného konania, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ku skutku sa vyjadril tak, že sedel v „šenku“ a že kamarát X. Š. mu mal povedať, že poškodený I. P. (ďalej len „poškodený“) je už doma. Obžalovaný uviedol, že v pohostinstve kde bol asi hodinu, užil asi dva-tri poháriky vodky. Poškodený mu mal byť dlžný peniaze za darček, ktorý obžalovaný kúpil dcére poškodeného k Vianociam. Následne išiel obžalovaný autom spolu s kamarátom Ľ. Š., ktorý šoféroval, za poškodeným ku nemu domov. Išli „od zadu od uličky, kde je spoločný dvor“, prišiel ku dverám, zaklopal a poškodená C. P. (ďalej len „poškodená“) sa ho mala spýtať, kto je? Obžalovaný jej odpovedal že „G., nakoľko poškodená ho poznala, keďže bol u nej viackrát a aj jej pomáhal. Obžalovaný vedel, že to je babka poškodeného I., vedel približne koľko má rokov a takisto, že je chorá. Obžalovaný povedal, že do domu chodieval aj za poškodeným I., ktorému pomáhal s drevom, pričom v dome u poškodenej bol možno 15-20 krát. Poškodená mu mala povedať, že I. P. nie je doma, že je preč. Obžalovaný uviedol, že s poškodenou sa rozprával možno 30 sekúnd. Spýtal sa jej, či nevie, kedy I. príde, načo mu ona mala odpovedať, že nevie. Obžalovaný potom išiel naspäť do auta za Ľ. a odišli preč. Obžalovaný vypovedal, že vchodové dvere do predmetného domu boli zatvorené, otvoril si ich sám a dovnútra išiel preto, že poškodenú poznal. Čo sa vzťahu s poškodeným týka, k tomu obžalovaný nevedel uviesť, ako dlho mal s poškodeným „normálny vzťah“, pričom v čase, keď boli v tomto „normálnom vzťahu“ tak sa s poškodeným navštevovali, chodievali spolu von, na kofolu, na ryby, pričom sa stretávali aj trikrát týždenne. Ich dobrý vzťah mal skončiť vtedy, keď poškodený začal užívať drogy, o čom sa dozvedel „lebo ho (poškodeného) naháňali policajti a vedela o tom celá dedina.“ Obžalovaný uviedol, že dôvodom, prečo na neho bolo podané predmetné trestné oznámenie je to, že rodina P. chce z toho vysúdiť nejaké peniaze „lebo si nežili dobre“ - čo mali hovoriť ľudia v obchode. Dôvodom, prečo proti nemu vypovedá poškodená je podľa obžalovaného to, že poškodená chcela vyriešiť problémy, ktoré mal poškodený I.. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného s výpoveďou z prípravného konania boli obžalovanému prečítané viaceré časti jeho výpovede zo dňa 11.6.2019. Pri výsluchu konanom dňa 11.6.2019 obvinený uviedol, že vstupné dvere do domu mali otvorené a za nimi je chodbička dlhá asi 1,5 metra a na konci tejto chodbičky sú dvere, ktoré vedú už priamo do domu

- na tieto dvere zaklopal, ozvala sa poškodená a spýtala sa kto je? Načo sa on predstavil „G.“ lebo ho poškodená poznala a povedala mu, že môže ísť dovnútra. K rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol, že v dome sa nachádzali iba vstupné dvere, vnútri v chodbe ďalšie dvere neboli, bola tam iba zárubňa. Uviedol, že vonkajšie vstupné dvere do domu boli zatvorené a na tie zaklopal. V prípravnom konaní mal uviesť, že dvere boli otvorené „len tak“ lebo sa ho na to detailne nevypytovali. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na otázku, či sa po skutku nejakým spôsobom dožadoval od poškodeného vrátenia peňazí, odpovedal, že nie - už ho odvtedy nevidel. Vo výpovedi zo dňa 11.6.2019 však obvinený uviedol, že s poškodeným bol v piatok ráno pri jazere „I., pričom poškodený pred ním utekal, obvinený sa ho pýtal, kedy mu vráti peniaze, a poškodený sa vyhováral, že mu mešká výplata. Obvinený tiež uviedol, že poškodeného videl včera, keď išiel autom, ako ide do domu k pani P., tak obvinený vystúpil z auta, prišiel na dvor a zavolal na poškodeného, ktorý bol medzi dverami ale zašiel dovnútra, pričom jeho babka (poškodená) mu povedala, že I. nie je doma. Preto obvinený dovnútra ani nešiel. K tomuto rozporu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným po skutku nebol a ani sa s ním nerozprával - iba ho videl ako pred ním utekal preč a hulákal, čo on nepovažuje za rozhovor. Obžalovaný uviedol, že za poškodeným do domu nešiel, lebo videl, ako poškodený vyskočil oknom z druhej strany domu a utekal preč do poľa. Pri výsluchu dňa 11.6.2019 obvinený uviedol, že v ten deň mal vypité asi tri poldeci, možno štyri, nebol ožratý a že si presne pamätá, čo robil. Keďže na hlavnom pojednávaní uviedol, že v pohostinstve vypil asi dva-tri poháriky vodky, bol vyzvaný na odstránenie rozporu vo výpovediach, načo uviedol, že si to presne nepamätá, keďže to je už dva roky dozadu.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej C. P.T. z prípravného konania zo dňa 12.6.2019, keďže poškodená dňa 27.4.2020 zomrela.

Poškodená C. P. vo svojej výpovedi zo dňa 12.6.2019 uviedla, že to bolo poobede asi okolo 16tej hodiny, koncom marca. Mala otvorené vstupné dvere do domu, pričom sedela chrbtom k týmto dverám a všimla si, že niekto vošiel dovnútra, pričom ona túto osobu videla len tak bokom, zbadala bledé tepláky, také ako má aj I. (poškodený) a myslela si teda, že to je on. Uviedla, že jej nešlo do hlavy, čo tam môže stále v tom bordeli „šrámovať“ a hľadať, pričom tomu ale nevenovala nejakú pozornosť. Spozornela až potom, keď prešiel okolo nej, cez chodbičku do spálne, a to už vedela, že nie je I.. I. (poškodený) vtedy doma nebol, bol v J., kde v tom čase býval a domov chodil iba príležitostne. Táto osoba stále nadávala, frflala, hovorila, že kde má toho feťáka, toho podareného vnuka, bol agresívny a už sa aj bála pohnúť. Uviedla, že sa ho aj pýtala čo hľadá, lebo stále otváral šuflíky a povyhadzoval všetky veci, pričom stále nadával a ona sa bála pohnúť. Potom pootváral skrinky aj v druhej izbe, boli tam aj futbalové poháre a medaily poškodeného, ktoré obžalovaný zobral a hodil ich o kredenc. Vtedy sa poškodená ozvala, čo to vlastne stvára a čo mu tie medaily spravili - načo bol zase agresívny, povedal jej, aby držala hubu. Táto osoba nadávala, že keď nevie zohnať I., tak ich zlikviduje všetkých. Potom išiel do letnej kuchyne, kde mala na stole zasiate kvety, ktoré všetky vyšklbal a igelitku so semienkami slnečnice chytil a vyhodil von. Poškodená uviedla, že sa potom otočila, že čo to buchlo a vtedy videla plný dvor slnečnice a až vtedy sa postavila a hovorila mu, aby zmizol, že tu nemá čo hľadať. On bol už vtedy na dvore a tak išla za ním a on sa zase začal vyhrážať, aby držala papulu a že sa postará, aby ich zlikvidoval. Poškodená interiér svojho domu opísala tak, že za vstupnými dverami je malá chodbička, do ľavej strany je letná kuchyňa, a rovno z chodbičky sa ide do kuchyne - tam sú ešte jedny dvere, ktoré boli tiež otvorené a ona sedela hneď za kuchynskými dverami. Poškodená jednoznačne vypovedala, že obvinený sa jej nespýtal, či môže vstúpiť dovnútra domu, počula ho ako stále nadával a „frflal“, pričom tiež povedala, že podľa reči si myslela, že má vypité - rozprával ako „ožralý“ človek, mal divný tón hlasu, hovoril hlasno. Poškodená uviedla, že vzhľadom na svoje zdravotné problémy (rakovinu vagíny a pľúc, zlomený stavec a iné) sa bála, že keby do nej obvinený náhodou buchol / sotil ju, tak padne a nevedela by sa postaviť, lebo má problémy s chodením. Zo stoličky sa postavila až vtedy, keď sa nahnevala, ako jej vyhodil tie kvety a semienka slnečnice. Poškodená uviedla, že táto osoba (obvinený) nebol u nich doma nikdy, jedine že by tam bol vtedy, keď ona spala, nakoľko za I. tam chodievalo veľa kamarátov. Poškodená uviedla, že obvinený stále opakoval, že ich zlikviduje, že keď nájde I., tak ho dá zlikvidovať, že sú feťácka rodina, stále nadával, a že nebol chvíľu ticho. Poškodená nevedela presne povedať, ako dlho sa obvinený nachádzal u nej v dome, uviedla, že tak pol hodinu a že sa jej to zdalo nekonečné. Na otázku, koľko krát obvineného upozorňovala, aby opustil dom, poškodená uviedla „Ježiš, to bolo hodne..“.

Poškodený I. P. L. hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri skutku nebol prítomný a dozvedel sa o tom až keď bol zadržaný a na polícii mu vyšetrovateľka povedala, že obžalovaný bol v dome u babky, vyhrážal sa jej a spôsobil tam nejaké nepríjemnosti. Uviedol tiež (v súlade s tým, čo uvádzal aj v prípravnom konaní), že o tejto udalosti mu povedali aj babka a jeho mama, ktoré mu povedali, že obvinený chodil babke po dome, vyhrážal sa, že ho zabije, prehľadával dom, rozhadzoval veci. Poškodený mal následne z takéhoto konania obvineného strach, nakoľko keď je pod vplyvom alkoholu, tak je agresívny. Poškodený uviedol, že s obžalovaným neboli priatelia, iba sa poznali, vídali sa, lebo obžalovaný mal pohostinstvo a keď tam išiel, tak ho tam stretol, uviedol, že obžalovaný im nikdy nepomáhal so žiadnymi prácami, ani babke, ani jemu s drevom, nikdy ho nepozval na návštevu a že obžalovaný nikdy nebol vnútri v dome, bol iba na dvore asi trikrát, pričom ani toto si poškodený neželal. Ako dôvod, prečo sa mal podľa neho stať predmetný incident poškodený uviedol, že raz mu obžalovaný na Vianoce pomohol s nákupom darčekov pre jeho dcéru, takže mu mal ostať niečo dlžný. Poškodený uviedol, že vyhrážky obžalovaného vnímal ako reálne, nakoľko vie, čoho je obžalovaný schopný, keďže to je výbušný typ človeka. Tiež uviedol, že obžalovaného zažil pod vplyvom alkoholu a vtedy býva agresívny - čo videl viac krát, pričom mal z neho strach, hlavne keď si porovná svoju váhu, s váhou obžalovaného. Poškodený uviedol, že keď mu jeho babka rozprávala čo sa stalo, tak to vnímal tak, že sa babka bála, uviedol, že sa zmenilo jej správanie, bála sa ísť spať a nebola vo svojej koži. Poškodený vypovedal, že po predmetnom incidente stretol obžalovaného ešte asi 2 alebo 3 krát. Prvý krát pri jazere, kde bol na rybách a potom ešte aj pri pošte, pričom obžalovaný mu vždy „rozprával hlúposti, vyhrážky že ho zabije, že má stiahnuť to trestné oznámenie a pod.“

Svedkyňa T. P., ktorá je dcérou poškodenej C. P. a matkou poškodeného I. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď prišla navštíviť svoju matku - čo bolo deň po spáchaní predmetného skutku, tak prvé čo si všimla na dvore, bola rozsypaná slnečnica, ktorú poškodená mala na kŕmenie vtákov. Keď prišla dovnútra, tak vnútri v dome neboli žiadne známky toho, že by sa niečo stalo. Keď sa však spýtala poškodenej, prečo je vonku rozsypaná slnečnica, poškodená sa rozplakala a následne jej vyrozprávala, čo sa stalo. Poškodená jej mala povedať, že niekto jej vošiel do domu, pričom ona si myslela, že to je I. a až neskôr si všimla, že to je cudzí človek. Tohto človeka poškodená nepoznala, nevedela ani ako sa volá, iba ho opísala, pričom „spájala ho s majerom a tým šenkom.“ Poškodená jej povedala, že tento človek jej vulgárne nadával, chodil jej po dome, povytŕhal jej sadenice kvetov, rozsypal slnečnicu, hovorila jej niečo o medailách, ktoré postŕhal a niekde hodil, hovoril jej, aby našla Jakuba, lebo že keď ho nájde on, tak s ním urobí krátky proces. Svedkyňa uviedla, že naposledy bola na návšteve u poškodenej možno dva dni predtým (nevedela uviesť presne), pričom vtedy mala poškodená odložené zrnká slnečnice v igelitke v letnej kuchyni na stole. Čo sa duševného stavu poškodenej týka, k tomu svedkyňa uviedla, že duševný stav poškodenej bol úplne v poriadku, že nikdy nepostrehla, že by bola poškodená nejak „mimo“, nikdy ju nevidela, že by plakala - avšak teraz (pri tom ako jej skutok popisovala) bola vystrašená a híkala od plaču. Svedkyňa uviedla, že poškodená si nikdy nič nevymyslela, nemala si dôvod vymýšľať, čo mala na srdci to aj povedala do očí. Poškodená jej mala hovoriť „že čoho sa to dožila, že jej toto niekto spravil“. Svedkyňa uviedla, že v prípade, ak by vedela, že poškodená je na tom psychicky zle, alebo že má nejakú fantáziu, tak to určite nebude nijako riešiť oznámením na polícii. Keď svedkyňa poškodenej dohovárala, že prečo nevolala políciu, ale namiesto toho upratovala bordel, ktorý tam obžalovaný narobil, poškodená jej nato povedala, že „sa nemohla na ten bordel kukať“. Svedkyňa vnímala, že sa poškodená bála, nakoľko od tohto incidentu začala zamykať dvere, pričom dvere u nich nikdy neboli zamknuté. Čo sa vzťahu obžalovaného a poškodeného I. týka, k tomu svedkyňa uviedla, že poškodený jej hovoril, že pre obžalovaného pracoval, nevedela uviesť, či boli aj priatelia, pričom zároveň uviedla, že obžalovaný k poškodenej nikdy nechodieval - teda nemala vedomosť o tom, že by tam chodieval. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že raz tam obvinený prišiel, asi na striebornom aute, (ale nie až do dvora) a pýtal sa na I., pričom „bol dosť rázny“. Ona vtedy kosila vonku trávu a obvinenému povedala, že I. nie je doma. V prípravnom konaní pri výsluchu tiež uviedla, že druhý krát prišiel obvinený k domu za I. v nedeľu dňa 9.6.2019 na aute zn. T. šedej farby, pričom keď sa pýtala matky (poškodenej), kto to bol, tak tá jej povedala, že to bol zase obvinený, že nešiel dovnútra, ale „len z chodníka hulákal zavolajte mi toho feťáka“. Svedkyňa detailne popísala pôdorys predmetného domu a takisto zvyklosti, ktoré mala poškodená zaužívané - uviedla, že za vstupnými dverami je chodbička, potom je kuchyňa, pričom poškodená sedávala chrbtom k vstupným dverám teda chodbičke, lebo oproti mala televízor, ktorý sledovala. Po ľavej ruke bola chodbička, kde bol krb a vstup do jej izby. Medzi chodbičkou a kuchyňou boli takisto dvere, ktoré sa nikdy nezatvárali. Naľavo z chodby je letná kuchyňa a napravo je stena, ktorá je spoločná stena s obchodom - s večierkou vedľa. Vstupné dvere mávala poškodená otvorené, na noc ich zatvárala, ale

nezamykala. Svedkyňa uviedla, že už od malička ako bola decko, tak tie dvere sa nezamykali a bývali otvorené, nakoľko cez ne dovnútra svietilo slnko. Poškodená nevetrala cez okná ale v podstate vetrala stále cez tieto vstupné dvere. Keď náhodou poškodená nevidela kvôli slnku na televízor, tak vtedy tieto dvere privrela. Uviedla tiež, že na dome sú hrubé steny a v dome bývalo chladno, preto poškodená nechávala dvere otvorené, aby si to vnútri takto vyhriala. Ku vzťahu so svojím synom - teda poškodeným I. P. svedkyňa uviedla, že na syna sa hnevala a aj hnevá, nakoľko bol užívateľom drog, pričom on dostal dobrú výchovu, podporovali ho v športe, mal všetko čo chcel. Na otázku, ako si vysvetľuje konanie poškodenej - teda, že upratala údajný neporiadok a nezatelefonovala jej a neoznámila čo sa stalo, svedkyňa uviedla, že poškodenej zato aj vynadala - pýtala sa jej prečo to upratovala a prečo jej nezavolala, pričom poškodená jej povedala, že sa nemohla na ten bordel pozerať a nechcela to vôbec riešiť. Zároveň svedkyňa vysvetlila aj odpoveď na otázku, prečo podľa nej poškodená upratala neporiadok v dome, ale neupratala rozhádzanú slnečnicu - podľa svedkyne bola slnečnica pozametaná, na kôpke na chodníku, ale poškodená sa nedokázala zohnúť nižšie k zemi, aby ju aj pozberala. Poškodená chodila buď na vozíčku alebo sa podopierala s palicou alebo napríklad aj o stoličku. Ak jej ale niečo padlo na zem, tak si to nevedela zdvihnúť a musela si to napríklad niečím podobrať. Mala aj problém obuť si ponožky.

Svedok Ľ. Š. - kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň si prišiel do „šenku“ kúpiť cigarety, pričom obžalovaný ho poprosil, či by ho neodviezol k I. - poškodenému. On ho teda zobral, vysadil obžalovaného pri dome, pričom zostal stáť s autom dolu na hlavnej ceste ako sa prichádza k domu. Keďže za ním potom išlo iné auto, tak on s autom zašiel do uličky smerom k tomu domu, pričom obžalovaný potom nastúpil naspäť do auta. Svedok uviedol, že to celé trvalo chvíľu - cca minútu. Na otázku, či keď vchádzal do tej uličky, či videl vtedy obžalovaného, svedok odpovedal, že nie nevidel. Svedok uviedol, že celú dobu sedel v aute, nič nerobil. Na otázku, či nefajčil, odpovedal že fajčil, pričom cigaretu nestihol ani dofajčiť. Svedok uviedol, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že nevedel, či bol obvinený pod vplyvom alkoholu, že „piť ho nevidel, že mal síce krvavé oči, ale to on máva pravidelne, správal sa normálne, nevyzeral napitý.“ K tomuto rozporu vo výpovediach sa svedok vyjadril tak, že uviedol že „podľa výzoru obžalovaný mohol vyzerať, že bol pod vplyvom alkoholu, lebo mal krvavé oko“, a že na druhý deň svedkovi v šenku niekto hovoril, že obžalovaný alkohol nepil. Svoj vzťah s obžalovaným popísal ako „klasický“ - že to je jeho kamarát, pričom tiež uviedol, že obžalovaný mu nikdy nepožičiaval peniaze.

Svedkyňa G. M. - prevádzkuje potraviny - tzv. večierku, ktorá susedí s bytom poškodenej C. P.. Svedkyňa uviedla, že s poškodenou sa zvykli rozprávať cez plot v záhade, ktorý majú spoločný, ale že do dvora ku nej nebolo vidieť. Obžalovaného u poškodenej nikdy nevidela, poškodená jej nikdy nerozprávala o tom, že by jej chodil obžalovaný pomáhať. Svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej zdala v poriadku, bola normálna, len bola ubolená, nakoľko mala bolesti. Svedkyňa sa k predmetnému skutku nevedela vyjadriť, uviedla, že u poškodenej v dome sa bežne kričalo, alebo rozprávalo nahlas, takže to považovala za normálne. Svedkyňa tiež uviedla, že vedela o problémoch, ktoré mal poškodený, niekedy sa mu snažila aj pomôcť, pričom mala vedomosť aj o „pofidérnych“ návštevách, ktoré za poškodeným chodievali.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 77) vyplýva, že obžalovaný sa dopustil šiestich priestupkov na úseku dopravy a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (v roku 2015).

Z lustrácie v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov (č.l. 190) vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát priestupkovo potrestaný za spáchanie priestupkov na úseku dopravy.

Vzhľadom nato, že obhajoba v záverečnej reči uviedla, že nemali možnosť vnímať v prípravnom konaní prejavy poškodenej, ktoré zo zápisnice o jej výsluchu nevyplývajú, súd následne postupom podľa doplnil dokazovanie a podľa bol oboznámený obrazovo zvukový záznam z výsluchu poškodenej z prípravného konania. Toto vyjadrenie obhajoby bolo následným

oboznámením vyrozumenia o úkone obvineného zo dňa 30.5.2019 (č.l. 14) ukázané ako mylné, nakoľko obžalovaný bol dňa 4.6.2019 o termíne výsluchu poškodenej, ktorý sa mal konať dňa 12.6.2019 riadne a včas informovaný.

K výroku o vine

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na a , , vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s , t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a spáchal ho obžalovaný G. D..

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe, popieral. Súd však výpovediam obžalovaného neuveril a podľa názoru súdu bola jeho obrana vyvrátená svedeckými výpoveďami svedkyne poškodenej C. P., svedkyne T. P., ktoré boli podporené výpoveďami svedkyne G. M. aj poškodeného I. P..

Súd vo výpovedi obžalovaného našiel viacero vyjadrení, ktorým nebolo možné uveriť, resp. vyjadrení, ktoré nedávali žiadny zmysel a boli nelogické a účelové.

Súd poukazuje nato, že obžalovaný uviedol, že v čase keď bol v pohostinstve tam prišiel jeho kamarát, ktorý mu mal povedať, že I. P. je už doma. Následne do pohostinstva prišiel svedok Ľ. Š., ktorý obžalovaného odviezol na aute k domu poškodenej. Sám obžalovaný - zhodne s poškodenou uviedli, že poškodený I. P. doma nebol. Obžalovaný sám uviedol, že kým z pohostinstva odišiel, tak tam bol asi hodinu a že vypil dva alebo tri poháriky vodky - pričom v prípravnom konaní uviedol, že vypil tri možno štyri poldeci. Okolnosti, za ktorých mal teda obžalovaný odísť za poškodeným a to, v akom stave opitosti bol, teda nevedel ani obžalovaný náležite vysvetliť. V tejto časti tiež súd poukazuje na výpoveď svedka Ľ. Š., ktorú súd vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko sa jedná o kamaráta obžalovaného, keď tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal v rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného v tom smere - že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že nevedel, či bol obvinený pod vplyvom alkoholu, že „piť ho nevidel, že mal síce krvavé oči, ale to on máva pravidelne, správal sa normálne, nevyzeral napitý.“ K tomuto rozporu vo výpovediach sa svedok vyjadril tak, že uviedol že „podľa výzoru obžalovaný mohol vyzerať, že bol pod vplyvom alkoholu, lebo mal krvavé oko“, a že na druhý deň svedkovi v šenku niekto hovoril, že obžalovaný alkohol nepil. Túto výpoveď svedka súd považuje za nepravdivú a urobenú v úmysle „pomôcť“ obžalovanému - užitie alkoholu priznal sám obžalovaný.

Čo sa týka času stráveného v dome poškodenej, tak aj na tomto mieste sa podľa názoru súdu rozchádza výpoveď samotného obžalovaného s výpoveďou svedka Ľ. Š.. Obžalovaný uviedol, že v dome poškodenej bol chvíľu - možno 30 sekúnd až 1 minútu. Svedok Š. vo svojej výpovedi síce tiež uviedol, že obžalovaného čakal iba chvíľu - možno 1 minútu, avšak súd poukazuje, na jeho vyjadrenie a to, čo všetko „stihol“ svedok počas tejto krátkej chvíle spraviť - vysadil obžalovaného pred domom poškodenej na hlavnej ceste, následne keď išlo po ceste auto, tak on s autom zašiel do uličky smerom k domu, pričom tiež uviedol, že si zapálil cigaretu, ktorú ale nestihol dofajčiť. Súd teda neuveril ani tejto časti výpovede obžalovaného a menovaného svedka.

Za rovnako nepravdepodobné a neuveriteľné súd považuje vyjadrenie svedka Š., ktorý na otázku prokurátorky: „Keď sa obžalovaný vrátil do auta, v akej bol nálade?“, odpovedal: „v dobrej, povedal, že Jakub nebol doma a išiel preč“. Vzhľadom nato, že obžalovaný išiel za poškodeným z dôvodu, že chcel od neho naspäť peniaze, ktoré mu mal byť poškodený dlžný a nakoľko sám obžalovaný priznal požitie alkoholu, súd ani tejto odpovedi svedka nemohol uveriť.

Výpoveď svedka Ľ. Š. súd celkovo vyhodnotil ako nevierohodnú, urobenú s cieľom pomôcť obžalovanému, ktorý je jeho kamarátom.

Z obrazovo zvukového záznamu z výsluchu poškodenej zo dňa 12.6.2019, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehratý má súd zato, že poškodená C. P. vypovedala jasne, zreteľne, priamo a spontánne,

pričom dostatočne zrozumiteľne a logicky popísala skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť a celý priebeh, ako ku nemu malo dôjsť. Súd nesúhlasí s názorom obhajoby, že prejav poškodenej a používanie slov ako likvidácia a prežívanie strachu pôsobia v jej prejave veľmi formálne. Podľa názoru súdu je prejav poškodenej v súlade s tým, ako ju a spôsob jej prejavu popísali aj svedkyne T. P. aj G. M.. Svedkyňa T. P. okrem iného uviedla, že poškodená nemala dôvod si niečo vymýšľať, čo mala na srdci, to aj povedala, všetko do očí. Súd poukazuje na jej vyjadrenie, že poškodenú predtým nevidela plakať, avšak teraz bola vystrašená a híkala od plaču. Súd nemal dôvod neuveriť tejto výpovedi svedkyne. Rovnako svedkyňa G. M. popísala poškodenú a jej prejav tak, že „stále kričala, mala taký hlas“. Aj pri výsluchu poškodená rozpráva nahlas a rázne. Z obrazovo zvukového záznamu je evidentné, že poškodená sa zamýšľa a spomína si na priebeh spáchania skutku - ako sa obžalovaný v jej dome správal, čo robil, čo rozprával, ako nadával a pod. Predmetný výsluch poškodenej sa konal 3 mesiace po spáchaní skutku a teda skutočnosť, že poškodená pri výsluchu už napr. neplakala alebo že nebola rozrušená, neznamená, že v čase spáchania skutku sa správala rovnako. Súd spôsob prejavu poškodenej tiež dáva do súvislosti s tým, v akom prostredí poškodená žila - že jej vnuk - poškodený I. P. bol užívateľom drog, ktorý nemal dobrý vzťah so svojou matkou a za ktorým mali chodievať jeho kamaráti, pravdepodobne rovnako užívatelia drog - pričom bolo bežné, že z domu rodiny P. išiel hluk, krik a poškodený alebo jeho kamaráti napríklad vyskakovali von z okna a týmto spôsobom chodili von na ulicu. Práve táto skutočnosť, že poškodená žila v takomto prostredí a bola zvyknutá na takýto spôsob správania ľudí vo svojej blízkosti a aj vo svojej domácnosti, podporuje vysvetlenie, že poškodená predmetný incident ani nemala v úmysle riešiť a predmetné trestné oznámenie bolo podané až potom, keď o tom povedala svojej dcére, ktorá začala situáciu riešiť. To tiež vypovedá o tom, že poškodená určite nechcela takýmto spôsobom „riešiť problémy“ svojho vnuka, alebo že by vypovedala v neprospech obžalovaného, kvôli svojmu vnukovi, tak ako to uvádzal obžalovaný.

Poškodená C. P. zhodne so svedkyňou T. P. vypovedali o tom, že vchodové dvere do domu poškodenej bývali v čase, keď tam svietilo slnko otvorené a takto si to chcela poškodená vnútri v dome vyhriať, pričom bola zvyknutá sedávať chrbtom k týmto vchodovým dverám. Z toho dôvodu poškodená nemohla vidieť, keď obžalovaný vstúpil do vnútra domu a následne mu nevenovala pozornosť, keďže si myslela, že to prišiel domov jej vnuk I. P.. Súd poukazuje na zhodné výpovede poškodenej a svedkyne týkajúce sa rozsypanej slnečnice. Podľa názoru súdu svedkyňa jasne a logicky vysvetlila dôvod, prečo rozsypanú slnečnicu na dvore poškodená nemohla upratať (lebo sa nevie zohnúť a zdvihnúť veci zo zeme) a túto na dvore poškodená iba pozametala na kôpku a prečo ostatný neporiadok, ktorý bol narobený v dome upratala (lebo sa na neho nemohla pozerať). Až potom, ako sa svedkyňa poškodenej opýtala na túto rozsypanú slnečnicu, sa poškodená rozplakala a vyrozprávala svedkyni čo sa stalo. Súd nenašiel žiadny motív, prečo by si mala poškodená - zohľadniac jej vek a zdravotný stav, vymýšľať spáchanie skutku obžalovaným. Súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená obžalovaného ani nepoznala a nevedela uviesť ani svojej dcére jeho meno - preto súd neuveril ani časti výpovede obžalovaného, že poškodená ho poznala a hovorila mu „.. Poškodená, svedkyňa T. P. a rovnako aj poškodený I. P. vypovedali, že obžalovaný nebol nikdy vnútri v dome a ani nikdy nechodil pomáhať k nim domov, napr. s drevom, tak ako to uvádzal obžalovaný.

Zároveň súd neuveril ani vyjadreniu obžalovaného, že dôvodom prečo mala dcéra poškodenej podať na neho trestné oznámenie je to, že chcú z toho vysúdiť nejaké peniaze, lebo si nežili dobre. Uvedené tvrdenie obžalovaného nedáva žiadny zmysel. Súd k tomu uvádza, že ani svedkyňa T. P. obžalovaného a jeho meno nepoznala. Rovnako je zarážajúce to, že ak podľa obžalovaného mali s poškodenou dobrý vzťah, tak táto by vypovedala v jeho neprospech, a následné vyjadrenie obžalovaného, že poškodená takto vypovedá „za I. P.“, pretože sa snažila vyriešiť jeho problémy, súd považuje za nelogické a neuveril mu.

V súlade s vyššie uvedeným súd uzatvára, že výpoveď poškodenej považuje za dôkaz, ktorý je jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný, ktorý zároveň nie je inými dôkazmi spochybniteľný či vyvrátený. Naopak, výpovedi obžalovaného súd neuveril, bola nezrozumiteľná, vyskytli sa v nej viaceré rozpory (či už s výpoveďou z prípravného konania, alebo so svedeckými výpoveďami), obžalovaný uvádzal skutočnosti, ktoré nedávali zmysel a boli nelogické. Súd nenašiel žiadny motív, prečo by si mala poškodená svoju výpoveď vymyslieť a preto ju považuje za dostatočný usvedčujúci dôkaz, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal teda súd za nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na , nakoľko obžalovaný bez oprávnenia vošiel do domu poškodených, kde aj napriek výzvam poškodenej, aby odišiel, v dome zotrval pričom sa zároveň v dome vyhrážal poškodeným slovne - ich likvidáciou, čím sa dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Súd uvádza, že spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania takisto jednoznačne vyplynulo z vyjadrení jednak samotnej poškodenej, ktorej mal obžalovaný hovoriť, že ich všetkých zlikviduje, resp. že zlikviduje jej vnuka, a vyplynulo to aj z vyjadrení svedkyne T. P., ktorá jednoznačne popísala, že poškodená bola vystrašená a že „híkala od plaču“, pričom následne sa zmenilo aj jej správanie, a dvere na dome si začala zamykať. Rovnako poškodený I. P. uviedol, že vyhrážky obžalovaného pociťoval ako reálne, nakoľko osobu obžalovaného poznal, uviedol, že to je výbušný typ človeka a videl ho aj pod vplyvom alkoholu, kedy mal byť obžalovaný agresívny, pričom zároveň zobral do úvahy svoje a obžalovaného telesné proporcie.

K druhu a výške trestu:

poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov a jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že viedol riadny život, keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Súd uvádza, že túto poľahčujúcu okolnosť mu súd priznal aj napriek viacerým priestupkom (na úseku dopravy) evidovaným v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR, keďže v prípade nepriznania tejto poľahčujúcej okolnosti by musel súd pristúpiť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, čo by znamenalo u obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo sa však súdu v tomto prípade a pri obžalovanom, ktorý je prvý krát súdne trestaný, za neprimerane prísne.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia , a , v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V súlade s vyššie uvedeným a vychádzajúc z trestnej sadzby (3 roky až 8 rokov), so zreteľom na výsledky dokazovania, považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je prvý krát súdne trestaný za adekvátne uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a teda uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s určením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd ustanovil na dobu 2 roky. Súd má zato, že takýto trest možno považovať za dostatočný a plne reflektujúci požiadavku tak generálnej ako i individuálnej prevencie a zohľadňujúci represívnu, výchovnú a ochrannú funkciu trestu.

V rámci probačného dohľadu súd určil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, čoho cieľom má byť viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa žiadneho protiprávneho konania, teda ani priestupkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.