Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoP-45-2021.pdf
PDF · 131.11 KB
Case nature
Subarea
9CoP/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - R. V., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom G. č. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36858501 a otca: U.. U. M., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom X. D. XXXX/XX, K., zastúpený advokátkou JUDr. Beáta Buhlová, so sídlom Poštová 12, Košice, IČO: 35 538 180, za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-585 z 10.5.2021 a na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-433 z 9.11.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I., II., III., IV., V., VII., VIII., IX., X., XI. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo výroku VI. odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozhodnutie súdu I. inštancie n e d o t k n u t é .
II. Uznesenie súdu I. inštancie č. k. 7P/27/2019-433 z 9.11.2020 vo výroku II. m e n í tak, že otec je do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený sa stýkať s maloletým každý pondelok, utorok, štvrtok a piatok od 10:00 hod. do 12:00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne za prítomnosti pracovníka Centra.
Uznesenie súdu I. inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. odvolaním nenapadnutými ponecháva n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie podľa § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne, počnúc 12.8.2019 do budúcna, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Zmeškané výživné na obdobie od 12.8.2019 do 10.5.2021 v sume 1.550,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť do rúk matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Otcovi uložil ďalej povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na bankový účet maloletého, ktorý zriadi matka, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a matke uložil povinnosť zriadiť dieťaťu bankový účet a platobné údaje k nemu oznámiť otcovi do 7 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Styk otca s maloletým upravil na každý utorok od 10:00 hod. do 12:00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez prítomnosti matky a za prítomnosti pracovníkov
centra s tým, že otec si dieťa prevezme na pracovisku centra od matky prostredníctvom pracovníka centra, pričom matke uložil povinnosť v určenom čase dieťa odovzdať otcovi a po ukončení styku ho od otca prevziať. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť matku dieťaťa informovať prostredníctvom kolízneho opatrovníka minimálne 24 hodín vopred, či sa v najbližšom termíne uskutoční jeho styk s maloletým (výrok V.). Rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-433 z 9.11.2020 v jeho výrokových častiach II. až IV. (výrok VII.). V čase, keď sa keď sa neuskutoční stretnutie otca s maloletým dieťaťom podľa výrokovej časti V., má otec dieťaťa právo stýkať sa s dieťaťom prostredníctvom internetovej vizuálno-telekomunikačnej aplikácie Skype, a to každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu a to oznámením príslušného konta - hesla otcovi prípadne kolíznemu opatrovníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch alebo prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín, každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým, že matka dieťaťa zabezpečí prítomnosť maloletého v určenom čase v Centre pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín (výrok VIII.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IX.). Otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 181,28 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok X.). Štátu trovy konania voči matke nepriznal (výrok XI.). Po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom rodičov a vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal preukázané, že maloletý po rozchode rodičov a odchode matky zo spoločnej domácnosti 15.5.2019 s ňou žije u jej rodičov v obci G. s tým, že matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na uvedené, keďže osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva výlučne matka, u ktorej sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa a osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva na požadovanej úrovni, je v záujme maloletého, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na obsah znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, v ktorom znalec dospel k záveru, že maloletý nemá vytvorený žiaden vzťah s otcom a zdôraznil potrebu zvýšenej materskej starostlivosti, dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého v súčasnosti nie je v jeho najlepšom záujme prihliadnuc aj k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a prokurátora. Čo sa týka zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku nevyhovel požiadavke matky, aby tak bola oprávnená len ona, pretože uvedené patrí medzi rodičovské práva a povinností, ktoré majú zásadne obidvaja rodičia a nezistil existenciu žiadnej vážnej okolnosti, pre ktorú by rodičovské práva a povinností mali byť otcovi odňaté. To, že otec má exekúciu, ktorú podľa jeho tvrdenia riadne spláca, resp. splatil, nie je dôvodom pre obmedzenie jeho rodičovských práv a povinností, keď navyše maloletý nemá žiadny vlastný majetok ani príjem, z ktorého by mohol majetok nadobudnúť, takže nie je ani objektívna možnosť, že by otec mohol svoje právo zneužiť. V prípade, že by dieťa majetok v budúcnosti nadobudlo, jeho práva sú chránené povinnosťou schváliť každý právny úkon nad rámec bežného hospodárenia súdom. Pokiaľ matka poukazovala v súvislosti so zastupovaním, že otec nedal súhlas na psychologické vyšetrenie, ktoré iniciovala z dôvodu, že mal maloletého obťažujúcim spôsobom uchopovať, dospel k záveru, že trestné oznámenie na otca pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania bolo odmietnuté. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, ktorý odporučil radikálne limitovať styk otca s dieťaťom na cca 2 hodiny týždenne, v blízkom okolí prostredia, ktoré dieťa dôverne pozná a ak na to nebudú podmienky s využitím služieb Centra pre deti a rodiny. Styk otca s maloletým v jeho byte nepovažoval za prospešný pre maloletého, keďže nie je pre dieťa známym prostredím a maloletý vzťah k otcovi nemá a tento je potrebné len postupne vybudovať. Keďže nie je žiadúce, aby dieťa bolo vystavené neustálym rozruchom a zmenám, upravil miesto stretávania v priestoroch Centra pre deti a rodiny, na ktorom doteraz prebiehali stretnutia na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia a len na tomto mieste sa relatívne darilo ich realizovať, keďže napriek snahe opatrovníka o zlepšenie komunikácie rodičov v záujme dieťaťa títo majú aj v súčasnosti extrémne vyhrotené vzťahy a nevedia sa dohodnúť na žiadnej veci sa ho týkajúcej. Kvôli konfliktom rodičov počas preberania a odovzdávania bola opakovane privolávaná polícia, pričom ich svedkom bol aj maloletý, z ktorého dôvodu neodkladnými opatreniami menil miesto styku otca s maloletým. Vzhľadom na uvedené vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia, ktorým uložil rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému obdobnému poradenstvu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, s ktorým návrhom všetci účastníci súhlasili. Pri určení výživného vychádzal zo zistenia, že otec je zamestnaný ako geodet vo Švédsku, kde podľa vlastného vyjadrenia má mzdu 2.000,- eur mesačne. Je aj jediným spoločníkom spoločnosti s ručeným obmedzením a daňové priznanie za rok 2020 spoločnosť nepodala kvôli prebiehajúcej daňovej
kontrole, keď podľa vyjadrenia otca nevykonáva žiadnu činnosť, aj keď vlastní nehnuteľnosť, kde má otec evidovaný trvalý pobyt. Otec má súčasne prenajaté dva byty, jeden v E. a druhý v Z.. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 380,- eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 25,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov v G.. Dieťa je v starostlivosti matky a má len bežné potreby. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom určené výživné, pričom vzhľadom na príjem otca a vlastníctvo nehnuteľností mal za to, že uvedené mu umožňuje prispievať aj na tvorbu úspor maloletého. Vzhľadom na to, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti platiť výživné 200,- eur mesačne, v januári 2021 100,- eur, v apríli a v máji 2021 nezaplatil žiadne, otca zaviazal na zaplatenie zmeškaného výživného. Prihliadnúc na to, že otec pracuje v zahraničí, kde odchádza na pracovné turnusy, kvôli čomu sa nemôže s dieťaťom stretávať každý týždeň, matke dieťaťa uložil, aby mu umožnila s maloletým komunikovať prostredníctvom technicko- komunikačných prostriedkov, čím taktiež bude zabezpečený jeho styk s dieťaťom. Vzhľadom na to, že styk otca s maloletým upravil rozsudkom, odpadla potreba upraviť styk neodkladným opatrením, ktoré má slúžiť len na dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, a preto zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo z 9.11.2020 v jeho výrokoch II. - IV. V konaní vznikli trovy konania štátu vo forme znalečného za znalecký posudok, preto zaviazal otca zaplatiť ich polovicu, keďže v konaniach nesporových nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov, pričom štát má právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie vo veci maloletého dieťaťa, majú obaja účastníci rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní, a preto zaviazal otca, aby zaplatil polovicu trov konania štátu, pričom voči matke dieťaťa štátu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a žiadal ho zmeniť tak, že jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude vyhovené, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal správami kolízneho opatrovníka a Centra pre deti a rodiny Istebné vypracovanými pred znaleckým posudkom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že na stretnutiach si buduje vzťahovú väzbu so synom, hrá sa s ním, podáva mu jedlo, ktoré sám pripravil, prebaľuje ho a budovanie vzťahu medzi nimi napreduje, čo je v prospech maloletého. Zo správy Centra pre deti a rodiny Istebné vyplýva, že stretnutia s maloletým prebiehali uspokojivo, maloletý počas stretnutí s otcom prežíval pozitívne emócie, bol pokojný, veselý, nemal problém s otcom zostať sám, t.j. zo správy nevyplývajú žiadne nežiadúce prejavy správania sa maloletého, pričom čas strávený s otcom sa predlžuje a z pozorovania sa javí, že medzi rodičom a dieťaťom je vytvorená pozitívna vzťahová väzba a v citlivejších situáciách bola spozorovaná dôvera maloletého voči otcovi, ktorý ho vedel utíšiť a dieťa sa k nemu aj privinulo. Preto bolo pre neho zarážajúci obsah a konštatovanie znalca v znaleckom posudku vypracovanom ani nie mesiac po správach, že maloleté dieťa nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah, ktoré konštatovanie následne bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, čo je v rozpore s uvádzanými správami. Poukázal na konštatovanie znalca, že dieťa nemá zatiaľ vytvorený vzťah nielen k nemu, ale k ľuďom vôbec, na základe čoho tento vyvodil záver o potrebe z mentálno-hygienických dôvodov radikálne limitovať jeho styk na cca dve hodiny týždenne. Znalec pritom v posudku nezobral do úvahy charakterové vlastnosti a osobnostné črty matky, ktoré zohrávajú nezanedbateľnú úlohu v správaní sa maloletého a v jeho vzťahu k nemu ako otcovi, pričom tak neučinil ani súd, ktorý sa nimi vôbec nezaoberal a posudzoval výlučne len jeho osobnostné črty. Pri určení výživného poukázal na svoje majetkové možnosti a na to, že z vlastných zdrojov zabezpečil všetky finančne náročnejšie potreby maloletého. Súčasne vynakladá kvôli tomu, aby bol synovi nablízku, nájomné na dva prenajaté byty v sume viac ako 600,- eur mesačne, má zvýšené výdavky na stravu, keďže polovicu mesiaca sa stravuje v zahraničí, s čím sú spojené aj výdavky vynaložené na cestovanie, keď kvôli synovi platil aj 500,- eur za letenky, pričom znáša aj bežné výdavky na internet, ktorý potrebuje k práci, rôzne špeciálne ochranné oblečenie a absolvovanie rôznych špeciálnych a drahých kurzov. Pri stretnutí s maloletým mu pravidelne zakupoval raňajky, varil mu obed, kupoval plienky, oblečenie a drahšie hračky. Ďalej poukázal na to, že úver, na ktorý poukazovala matka, už predčasne splatil. Matkou vyčíslené náklady na maloletého (lieky 25,- eur pri zdravom dieťati, strava 200,- eur, oblečenie, hračky 80,- eur, hygienické potreby 90,- eur, extra plienky 30,- eur, mlieko 40,- eur) považoval za vysoko predimenzované a nezodpovedajúce reálnym výdavkom a potrebám dieťaťa v tomto veku a zdravotnom stave. Z uvedených dôvodov považoval súdom určené výživné a povinnosť z platby zmeškaného výživného v rozpore s jeho majetkovými pomermi a odôvodnenými potrebami maloletého, vrátane tvorby úspor. Súčasne poukázal, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
na ktorú poukazoval súd, keďže táto je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ako aj na to, že neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy svedčiace v jeho prospech.
2. Kolízny opatrovník, ako aj prokuratúra, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom v časti určenia výživného a tvorby úspor ponechávali rozhodnutie na zvážení súdu.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť, stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Pokiaľ otec poukazoval na širšiu úpravu styku v uznesení, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie 9.11.2020, mala za to, že ešte neexistoval znalecký posudok, o ktorý by sa mohol prvostupňový súd oprieť pri rozhodovaní vo veci, pričom súd vždy primárne zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa nielen ohľadne zabezpečenia podmienok na výchovu, ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, hlavne ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie. Zo znaleckého posudku pritom jasne vyplýva, že úprava styku otca s maloletým v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nie je vhodná s ohľadom na jeho priaznivý psychický vývoj, keďže nemá vytvorený žiadny vzťah k otcovi a potrebuje sa zorientovať a stabilizovať v známom prostredí, a preto je vhodný znalcom uvedený rozsah styku maloletého s otcom počas dvoch hodín týždenne, keďže neustály rozruch, zmeny a necitlivé vnucovanie sa otca do jeho pozornosti, je v súčasnej dobe kontraproduktívne. Zo správ nevyplýva, že medzi maloletým a otcom je vytvorený vzťah, ale iba to, že jeho vzťah s otcom sa postupne vyvíja a buduje. Za nepravdivé mala tvrdenie otca, že znalec vo svojom znaleckom posudku nevzal do úvahy jej osobnostné črty a charakterové vlastnosti. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd vychádzal z osobnostných čŕt a charakterových vlastností či už jej alebo otca, ale sa sústredil výlučne na osobnosť maloletého a na jeho najlepší záujem. Uvedomujúc si, že aj ona má svoje negatívne črty a vlastnosti, mala za to, že otec by mal vziať do úvahy aj svoje, tak ako vyplývajú zo záverov znaleckého posudku. Poprela, že otec z vlastných zdrojov zabezpečil všetky finančne náročnejšie potreby pre maloletého z dôvodov ňou uvádzaných. Vo vzťahu k spoločnosti vlastniacej predmetnú nehnuteľnosť uviedla, že otec je jej jediným konateľom a spoločníkom a v nehnuteľnosti má evidovaný aj trvalý pobyt. Otec pritom nepredložil žiadne doklady, ktorými by vedel zdokladovať to, že spoločnosť nevykonáva činnosť, a teda nemá z nej príjem, t.j. že nemá príjmy z inej než závislej činnosti, a preto žiadala, aby jeho príjem bol posudzovaný podľa ust. § 63 ods. 1,2 Zákona o rodine, v dôsledku čoho je jeho príjem oveľa vyšší, ako ním prezentovaný (2.000,- eur mesačne), a preto súdom stanovené výživné bolo určené v správnej výške, vrátane zmeškaného výživného a tvorby úspor majúc za to, že výživné na maloletého by sa malo z neho určiť vo výške 20
- 30 %.
4. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní. Súčasne uviedol, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia prebehli jeho ďalšie stretnutia s maloletým, výsledok ktorý bol zhrnutý do správy Centra pre deti a rodiny zo 17.8.2021, z ktorej vyplynulo, že maloletý prichádzal plačlivý, čo sa javí ako rezerva v príprave matky maloletého na stretnutie s otcom, pričom po jej odchode maloletý strávil zvyšok stretnutia pozitívne naladený pri hre s ním a starostlivosť oňho zvládal veľmi dobre. Súčasne zo správy vyplýva, že sa javí, že vzťah otca s maloletým sa výrazne posilnil, maloletý ho oslovuje oco, prejavuje mu pozitívne emócie, objatie, držanie za ruku, pri odchode sa s ním rozlúči.
5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na predtým uvedených skutočnostiach, majúc za to, že maloletý je na každé stretnutie dostatočne pripravený a pokiaľ pri príchode je plačlivý, je to reakcia na to, že má narušený denný a spánkový režim, poukazujúc na to, že otec s posunom času stretávania nesúhlasil. S niektorými tvrdeniami uvedenými v záverečnej správe Centra pre deti a rodiny nesúhlasila. Poukázala na to, že otec si maloletého na začiatku stretnutia kupuje hračkami, maloletému nezabezpečuje jeho veku a zvykom adekvátnu stravu, v dôsledku čoho tento po stretnutí zje ešte celý obed. Centrum vo svojej správe uvádza len, že z pozorovania sa javí, že vzťah otca s maloletým sa výrazne posunul, čo nemožno považovať za presvedčivé zhodnotenie, ale iba predbežné konštatovanie.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v uvedenej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo výroku VI. odvolaním nenapadnutom, ponechal rozhodnutie súdu I. inštancie nedotknuté.
7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 1 CSP tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane, aby uskutočňovala aj procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Podľa ust. § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 65 CMP v odvolacom konaní súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Vychádzajúc z uvedených ustanovení krajský súd konštatuje, že civilné mimosporové konanie je založené na tzv. vyšetrovacom, resp. vyhľadávacom princípe, z ktorého vyplýva, že súd je povinný vykonaným dokazovaním zistiť skutočný stav veci.
10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (tak, ako to súd konštatuje vo svojom odôvodnení), pričom podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Vzhľadom na rozdielnosť postojov rodičov maloletého v tejto otázke, keďže matka maloletého s ňou nesúhlasila a žiadala ho zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a otcovi iba upraviť styk s maloletým a výšku vyživovacej povinnosti, bolo povinnosťou súdu pri nariadenom znaleckom dokazovaní uložiť znalcovi, po tom, čo sa dôkladne oboznámi s obsahom spisu, otázky na zistenie skutočného stavu veci v tomto smere tak, ako ich matka koncipovala vo svojom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, t.j. aby znalec zodpovedal na otázku, aký je psychický stav maloletého dieťaťa, aký je jeho citový vzťah ku každému z rodičov, aká je miera schopnosti výchovne vplývať na maloleté dieťa u každého z rodičov, v prípade, že je vzťah dieťaťa k niektorému z rodičov narušený, nech uvedie dôvody a ako vážne je tento vzťah narušený, ako vplýva matka - otec na postoj maloletého dieťaťa k druhému rodičovi, vyšetriť psychický stav rodičov a posúdiť ich psychické predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, určiť aký je charakterový profil každého rodiča, aký je vzťah rodičov k maloletému dieťaťu, popísať vzájomné vzťahy rodičov k maloletému dieťaťu, či niektorí z rodičov trpí psychickou poruchou, ak áno, akou, či maloleté dieťa trpí psychickou poruchou, ak áno, akou, či a z akých dôvodov preferuje maloleté dieťa jedného z rodičov a čo je toho príčinou, či je v záujme dieťaťa striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, akú frekvenciu styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti navrhuje a nech navrhne najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie tak, aby bola v záujme maloletého dieťaťa (č.l.362), resp. zodpovedať aj na ďalšie otázky navrhnuté v konaní otcom. Súd I. inštancie tak neučinil a znalcovi uložil zodpovedať len na otázku, aký je vzťah maloletého k otcovi, či otcom navrhnutý rozsah styku je vhodný z hľadiska priaznivého psychického vývoja maloletého a ak nie, aký by bol vhodný. Znalcovi neuložil povinnosť oboznámiť sa s obsahom spisu. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že znalec si na základe vlastnej žiadosti o zaslanie spisu tento preštudoval a zistil, že sú v ňom zdokumentované peripétie konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, pričom heslovite uviedol z neho niekoľko poznámok neobsahujúcich ani len náznak toho, že by sa oboznámil so správami kolízneho opatrovníka, resp. Centra pre deti a rodiny, pričom po znaleckom vyšetrení rodičov a maloletého dieťaťa zodpovedal len na súdom položené tri otázky. Vychádzajúc z uvedeného nemohol znalec (odvolací súd podotýka, že nie vlastným zavinením) vec komplexne posúdiť. Tak isto súd prvej inštancie sa komplexným spôsobom vo svojom odôvodnení so všetkými vykonanými dôkazmi, t.j. správami kolízneho opatrovníka, resp. Centra nezaoberal vôbec, neprihliadnuc na základný článok 15. ods. 2 CSP, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a na to, že súd starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP), čím odôvodnenie svojho rozhodnutia zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Na odstránenie rozporov, vzhľadom na vznesené námietky otca, znalca následne po podaní znaleckého posudku ani nevypočul (§ 208 ods. 3 CSP). Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti zo strany otca súd I. inštancie ním uvádzané skutočnosti ohľadne výšky jeho príjmu u zamestnávateľa, napriek vyšetrovacej zásade nijakým spôsobom neoveril, tak isto ani jeho príjem z obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, preto aj jeho závery ohľadne jej výšky sú predčasné a riadne nezdôvodnené, vychádzajúc aj z toho, že žiadnym spôsobom ani nezisťoval pravdivosť tvrdení zo strany matky o ňou deklarovaných mesačných potrebách maloletého, ku ktorým vzhľadom na ich výšku, nepredložila žiadne relevantné dôkazy.
11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil vo výroku o osobnej starostlivosti o maloletého, ako aj od neho závislých ďalších výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vrátane nárokov na náhradu trov konania (okrem výroku VI. ukladajúcemu výchovné opatrenie odvolaním nenapadnutom) a vychádzajúc z princípu dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého po zopakovaní dokazovania v uvedenom rozsahu vo veci opätovne rozhodne, vysporiadajúc sa v odôvodnení v súlade s ust. § 220 CSP jasným a korektným spôsobom so všetkými hore uvedenými skutkovými a právnymi závermi a v nadväznosti na ne aj námietkami účastníkov konania či už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3: 0.
1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-366 zo 17.9.2020 (výrok I.), otca oprávnil s maloletým sa stýkať každý pondelok, utorok, štvrtok a piatok od 8:30 hod. do 11:30 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny v Tvrdošíne za prítomnosti pracovníka Centra (výrok II.). Matke uložil povinnosť v uvedenom čase maloletého otcovi odovzdať v Centre za prítomnosti pracovníka Centra a otcovi povinnosť po skončení styku matke maloletého v Centre za prítomnosti pracovníka Centra odovzdať (výrok III.). Otcovi uložil povinnosť matku maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka informovať minimálne 24 hodín vopred, či sa v najbližšom termíne uskutoční jeho styk s maloletým (výrok IV.). V čase, keď sa neuskutočňuje stretávanie otca s maloletým, má právo sa otec s ním stýkať prostredníctvom internetovej vizuálnej - telekomunikačnej aplikácie Skype, a to každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu, a to písomným oznámením príslušného konta - hesla, prípadne kolíznemu opatrovníkovi do 3 dní od doručenia uznesenia a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch alebo prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že otec si počas stretnutí s maloletým v Centre pre deti a rodiny Istebné buduje vzťahovú väzbu so synom, hrá sa s ním, podáva mu jedlo, ktoré sám pripravil. Budovanie vzťahovej väzby medzi otcom a maloletým napreduje, čo je v prospech maloletého. Zo správy Centra pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín zistil, že osobné stretnutia otca s maloletým prebehli uspokojivo, maloletý sa postupne aklimatizoval a počas stretnutí s otcom prežíval pozitívne emócie. V prípade náznaku konfliktu medzi rodičmi im bola zo strany Centra poskytnutá podpora a pomoc pri preberaní kontroly nad konfliktnými situáciami. Preto nie je pravdivé tvrdenie matky, že stretávanie je nefunkčné a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa kvôli narušeniu jeho denného režimu, pretože všetky stretnutia boli predčasne ukončené vzájomnou dohodou rodičov a zamestnancov Centra vzhľadom na denný režim maloletého, ktorý zahŕňa poobedňajší spánok. Mal za to, že úprava stretnutí je doteraz ako jediná efektívna, pretože preberanie a odovzdávanie dieťaťa v bydlisku matky, ani neskoršie preberanie a odovzdávanie pred Obecným úradom v Liesku sa neosvedčili, keďže bolo sprevádzané konfliktmi rodičov, volaním polície, alebo sa ani neuskutočnilo. Stretávanie upravil v uvedenom čase, pretože zo správy Centra vyplynulo, že stretnutia nikdy netrvali viac ako tri hodiny a boli ukončené z dôvodu dodržania denného režimu dieťaťa. Matkin návrh na stretávanie každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. neakceptoval, pretože by nebolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi prihliadnuc aj k tomu, že otec pracuje v zahraničí, a teda mesačne sa styk neuskutočňuje v každom týždni. Takto upravený styk nemožno považovať za rovnocenný s osobným stykom matky, ktorá je s maloletým po celý zvyšný čas. Právo na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi je právom dieťaťa, nie
jeho rodičov, pretože obidvaja rodičia majú v jeho výchove nezastupiteľnú úlohu a pre svoj priaznivý vývoj dieťa potrebuje, aby s ním obaja rodičia trávili čas, prejavovali mu svoju lásku a pozornosť a v neposlednom rade aj naňho výchovne vplývali. Pokiaľ matka dieťaťa tvrdila, že správanie maloletého sa zmenilo, je nervózny, podráždený, ťažko zaspáva, tak zo správy Centra vyplýva, že aj keď bol maloletý na začiatku niekoľkých stretnutí negatívne naladený, postupne k svojmu otcovi nadobudol dôveru, hral sa s ním, nechal sa otcom nakŕmiť a pri stretnutí prežíval pozitívne emócie, pričom zo správy nevyplývajú nežiaduce prejavy správania sa maloletého dieťaťa. Pokiaľ maloletý nebol pozitívne naladený, jeho správanie je pochopiteľné, pretože v predchádzajúcom období sa prevažná väčšina stretnutí neuskutočnila, preberanie bolo sprevádzané hádkami a konfliktmi rodičov, čo pre maloletého bol výrazný stresový faktor a takto sa stával obeťou nedostatku ich komunikácie. Mal za potrebné, aby sa rodičia preniesli nad vzájomnú nevraživosť a spolupracovali pri výchove dieťaťa tak, aby sa stretnutia čo najskôr mohli realizovať v domácom prostredí otca. Súčasne uložil matke povinnosť umožniť kontakt otca s dieťaťom prostredníctvom on-line komunikácie počas obdobia, kedy sa otec bude zdržiavať z pracovných dôvodov v zahraničí, aby nebol kontakt s maloletým prerušený, keďže je v takom nízkom veku, kedy je veľmi pravdepodobné odcudzenie sa aj počas oveľa kratšieho času odlúčenia.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolanie matka maloletého a žiadala zmeniť jeho výrok II. tak, že otec bude oprávnený s maloletým sa stýkať každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne za prítomnosti matky a pracovníka Centra. Poukázala, že cesta do Centra, kde prebiehajú stretnutia, je pre ňu finančne veľmi nákladná pri jej príjme predstavujúcom rodičovský príspevok vo výške 394,- eur a rodičovskom prídavku na maloletého, keď musia absolvovať cestu motorovým vozidla z miesta svojho bydliska do miesta stretnutia, čo do týždňa predstavuje 192 kilometrov a s čím je spojená aj potreba mimoriadnych výdavkov na zimné pneumatiky a baterku do auta. Styk bol upravený nezohľadňujúc narušený denný a spánkový režim maloletého, ktorý je naučený vstávať o 9.00 hod., pričom následne sa ešte hrá v postieľke a teraz musí byť budený už o 7.00 hod., čo je preňho stresujúce a opäť je narušený jeho denný aj spánkový režim, keďže väčšinou po 4 hodinách od zobudenia je unavený, nepokojný a pýta sa spať. Zo správy Centra vyplynulo, že stretávanie otca s maloletým prebieha za účasti obidvoch rodičov, keďže odmieta tráviť čas so svojím otcom osamote a všade ju hľadá, čím je narušený aj jej vlastný režim. Počas stretnutí maloletý odmieta stravu, resp. ju prijíma len v minimálnom množstve a následne po stretnutí doma zje celý obed. Keďže záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, mala za to, že jeho súčasťou je aj zdravý duševný, telesný a citový vývoj maloletého, v dôsledku čoho treba styk upraviť tak, aby bol funkčný a prijateľný pre všetkých účastníkov konania a v prvom rade, aby bol v súlade s najlepším záujmom maloletého.
3. Prokuratúra žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť takisto, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorý žiadal prítomnosť matky na stretnutiach eliminovať, keďže komunikácia rodičov je naďalej narušená. Nesúhlasil s tým, že denný a spánkový režim maloletého bude narušený, keďže neodkladné opatrenie je len dočasné, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a otec by nemal možnosť sa s ním stretávať, keďže podľa tvrdení matky je režim dieťaťa stále narušený, aj keď bol už súdom určený iný čas stretávania. Navrhoval zmenu úpravy styku, čo sa týka miesta prevzatia a odovzdania maloletého, na miesto bydliska otca v Trstenej.
4. Centrum pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín vo svojom vyjadrení uviedlo, že stretnutia s maloletým sú finančne náročne nielen pre matku, ale aj pre otca, pričom táto si ich môže zohľadniť v návrhu na určenie výživného. Poukázalo na výdavky otca spojené so zakupovaním leteniek, PCR testov v zahraničí, ako aj úhradu nájomného za byt v Trstenej. Z rozhovoru s matkou mal zistené, že maloletý má rozdielne denné časy, kedy vstáva a ukladá sa na poobedný spánok, ako aj jeho trvanie a kedy ide večer spať. Preto nájsť najvhodnejší čas pre dieťa, aby bol zachovaný rovnoprávny, rovnocenný vzťah otca s dieťaťom a súčasne aj jeho denný režim, je obtiažne, keď súčasnú úpravu treba do budúcna brať ako prípravu maloletého do budúceho života, do ktorého sa postupom času zaradí aj materská škôlka. Ako nesprávne interpretované považoval tvrdenie matky, že stretávanie maloletých prebieha za účasti obidvoch rodičov, keďže maloletý odmieta tráviť čas osamote so svojím otcom a všade hľadá matku. Jedná sa o maloleté dieťa, medzi ním a matkou je silné citové puto, preto jej zamestnanci navrhli, aby bola súčasťou stretávania, aby sa zabezpečilo bezpečie dieťaťa a jeho psychická pohoda, avšak súčasne bolo uvedené, že je to len dočasné riešenie a jej prítomnosť sa bude postupne pri jednotlivých stretnutiach skracovať dovtedy, kým dieťa nebude schopné zostať s otcom samotné po
obnove ich vzájomného vzťahu. Počas realizácie styku bola obidvomi rodičmi zabezpečená strava a pitný režim dieťaťa, ktoré dieťa prijímalo podľa svojich potrieb, pričom sa nejedná o prirodzené prostredie a vzhľadom na množstvo podnetov okolo neho je pochopiteľné, že stravu prijímal len v obmedzenom množstve.
5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že posledné stretnutia sa uskutočnili bez jej prítomnosti a naďalej už netrvala na svojej prítomnosti pri stretnutiach. Žiadala, aby styk naďalej prebiehal na pracovisku Centra, keďže inak by bolo veľmi ťažko uskutočniteľný vzhľadom aj na predchádzajúce negatívne skúsenosti s odovzdávaním maloletého na iných miestach. V ostatnom zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a aktuálne žiadala úpravu styku s maloletým upraviť súc si vedomá otcovských rodičovských práv na každý pondelok, utorok a piatok od 10.00 hod. do 12.00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez prítomnosti matky a za prítomnosti pracovníkov Centra. Po doručení Znaleckého posudku č. 4/2021 z 03.03.2021, vyhotoveného znalcom z odboru psychológie PhDr. Jánom Šútovcom, PhD. a oboznámení sa s jeho závermi, s ktorými sa stotožnila, žiadala upraviť styk otca s maloletým na každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez jej prítomnosti a za prítomnosti pracovníkov centra.
6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletému pravidelne posiela 200,- eur, aj keď nie možno v rovnaký termín a zabezpečuje aj jeho extra potreby. Aby sa mohol s maloletým stretávať, platí 400,- eur mesačne za byt, aby tento mal vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj a spánkové potreby. Matka mu neposkytuje informácie o synovi, neposkytuje mu videohovory a neinformuje ho ani o jeho závažných zdravotných problémoch. Poukázal na to, že maloletý ho pozná, má k nemu vytvorený pozitívny vzťah a napriek nepriaznivému postoju matky a jej rodiny, aj puto. Poukázal na to, že opustil rodinu a priateľov v Ružomberku, aby mohol bývať blízko syna a tráviť s ním všetky možné chvíle a plní všetko od súdu aj kurately.
7. Centrum pre deti a rodiny Istebné s pracoviskom v Tvrdošíne vo svojom ďalšom vyjadrení ďalej uviedlo, že nie je už v najlepšom záujme maloletého, aby sa s ním otec stýkal každý pondelok, utorok, štvrtok a piatok od 8.30 hod. do 11.30 hod., ale aby stretnutia prebiehali v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. vzhľadom na jeho denný režim, na čom sa rodičia aj vzájomne dohodli. Poukázalo na to, že matka voči zamestnancom a otcovi nenadobudla dostatočnú dôveru, že stretnutia realizované bez jej prítomnosti sú pre dieťa bezpečné. Je u nej pozorovateľná nízka miera motivácie na zmenu situácie a zmenu nevhodnej komunikácie, čo neprispieva k zlepšeniu vzťahov otca s maloletým. Otec starostlivosť o dieťa (kŕmenie, prebaľovanie, obliekanie a trávenie voľného času) bez prítomnosti matky zabezpečuje v dostatočnej miere a z pozorovania je zrejmé, že vzťahová väzba otca so synom je vytvorená. Aj jemu bolo poskytnuté poradenstvo ohľadne nevhodného správania voči matke pred dieťaťom, keďže narúša dôveru dieťaťa v neho a ich vzájomná citová väzba sa môže narušiť.
8. Kolízny opatrovník vo svojom ďalšom vyjadrení ďalej uviedol, že matka by nemala byť prítomná na stretnutiach v Centre, nakoľko počas doby, pokiaľ sa tam nachádza, dochádza medzi rodičmi ku konfliktom, napätiu, vzájomného osočovaniu, urážaniu sa. Rodičia sa zameriavajú na seba, riešia svoje spory, v čom nie je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z pozorovania interakcie otca s maloletým sa javí, že medzi otcom a dieťaťom je pozitívna vzťahová väzba. Otec si vybudoval vzťahovú väzbu s dieťaťom, ktoré ho pozná, vie ho prebaliť a nachystať mu stravu.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v odvolaním napadnutej časti (výrok II.) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). V časti odvolaním nenapadnutej (výrok I., III., IV. a V.) ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
10. Preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania matka maloletého, krajský súd po tom, čo zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery, pričom toto rozhodnutie korigoval len v čase stretávania sa otca s maloletým, ktorý zmenil od 10.00 hod. do 12.00 hod. v stanovených dňoch, prihliadnuc k dennému, konkrétne spánkovému režimu maloletého, ako aj k tomu, že rodičia sa na tomto vzájomne dohodli. 11. Krajský súd mal za osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CMP), a to do rozhodnutia vo veci samej, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, vrátane nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, za účelom zabezpečenia základného záujmu dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorí z hľadiska priaznivého vývoja maloletého majú obidvaja nezastupiteľnú úlohu a dieťa pre svoj priaznivý vývoj potrebuje, aby s ním obidvaja trávili čas, prejavovali mu svoju lásku, pozornosť a v neposlednom rade aj naňho výchovne vplývali. Uvedené sa aj v súčasnosti ako to vyplýva z citovaných správ, počas styku otca s maloletým deje a na základe toho sa aj prehlbuje pozitívna vzťahová väzba medzi nimi.
12. Vychádzajúc aj z uvedených skutočnosti, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľky, či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, krajský súd uznesenie súdu I. inštancie zmenil a v časti odvolaním nenapadnutej ho ponechal nedotknuté.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti týmto rozhodnutiam odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).