Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-112-2020.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX Holandské kráľovstvo, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, E., zast. JUDr. Peter Vachan, Pavla Mudroňa 5, Žilina, IČO: 42350026, v konaní o zaplatenie 1.915,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 7C/448/2015-165 zo dňa 3.mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 1.157,- eur zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 758,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 15.9.2015 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania v sume 43,93 eura a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1§ 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 167 ods. 1, § 215, § 145 ods. 2, § 185, § 251 CSP, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné v časti uplatnenej sumy 758,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 15.9.2015 do zaplatenia a vyčísleného úroku z omeškania v sume 43,93 eura vyhovieť. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v sume 1.157,-eur konanie zastavil. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dôvodil tým, že žalobca sa podaním označeným ako: ,, Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1945,78 eura s prísl.“ zo dňa 14.09.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.09.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 1945,78 eura s prísl. a náhrady trov konania. Konštatoval, že žalobca pri uzatvorení Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere z dňa 20.3.2014 použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, preto právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. Z. a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný na základe uvedeného právneho úkonu získal úver v sume 1.800,-eur, s tým, že sa so žalobcom dohodol na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 60 splátok po 68,72 eura, pričom celková suma, ktorú žalovaný mal uhradiť, je v sume 4.123,20 .Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá ku koncu kalendárneho
mesiaca pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 35,33 % p. a. a RPMN vo výške 42,40 %, pričom dohodnutý dátum prvej splátky bol 24.4.2014. Uviedol, že žalovaný sa dostal do meškania s úhradou, preto žalobca využil svoje právo podľa časti Hlava 7 § 3 písm. a) a vyzval ho na splatenie celého dlhu Výzvou k splateniu celého úveru z dňa 19.3.2015. Výpisu čerpania splátok a úhrad (č. l. 39-40 súdneho spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný jednorazovo vyčerpal 1.800,-eur a uhradil sumu 601,71 eura. Poukázal na to, že v zmluve sa žalovaná strana zaviazala na zaplatenie sumy 4.123,20 eura (60 x 68,72 eura), pričom suma poskytnutého úveru bola 1.800,- euro. Zároveň prihliadol k čiastočnému späťvzatiu žaloby v sume 1.157,- eur s tým, že zostatok predstavuje 643,- eur (1800 suma úveru - 1157 suma čiastočného späťvzatia = 643,- eur). Záverom zdôraznil, že uplatnený a súdom priznaný nárok v sume 758,78 eura predstavuje za dobu právneho vzťahu strán sporu od poskytnutia úveru, od 31.03.2014 do rozhodnutia súdu 03.05.2019 navýšenie o 115,78 eur (758,78 - 643 = 115,78 eur), považova za dôvodný, pretože za obdobie 5 rokov a 1 mesiaca (61 mesiacov) predstavuje z titulu poskytnutých úrokov mesačné dohodnuté úroky v sume 1,89 eura (115,78 : 61 = 1,89 eur). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie prijal záver, že uplatnený nárok žalobcu je v sume 758,78 eura je dôvodný. Zároveň priznal žalobcovi vyčíslený úrok do 14.09.2015 vo výške 43,79 eura a od nasledujúceho dňa t.j. 15.09.2015 vo výške 5,05% zo sumy 758,78 eura do zaplatenia.
3. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote voči výroku II. a III., odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobný návrh zamietne a prizná žalovanému právo na úhradu trov konania v 100 % rozsahu. Namietal, nesprávne právne posúdenie veci a mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýva aj nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd napriek tomu, že neboli splnené podmienky v zmysle § 526 ods. 1 OZ, mal za preukázané, že žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že v danom prípade listom zo dňa 19.06.2015 označeným ako ,,Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“, právny zástupca postupcu oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2012, správne má byť 19.03.2015. Takéto oznámenie však nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keď nebolo vykonané bez zbytočného odkladu, ale po 3 mesiacoch. V zmysle uvedeného v takomto prípade musí postúpenie pohľadávky preukázať súčasný veriteľ, teda postupník zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil listinný dokument zo dňa 19.03.2015 označený ako ,,Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4403083304“, podľa názoru žalobcu takýto dokument nemožno považovať za zmluvu o postúpení pohľadávky. Keďže oznámenie obsahuje zrejme nesprávny údaj o dátume uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže spôsobovať žiadne právne následky. Uviedol, že Občiansky zákonník ukladá postupcovi povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Až v takom prípade sa stáva postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžníka povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi, teda postupníkovi. Ak postupca túto notifikačnú povinnosť nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje, bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, u postupníka je potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi, za ktorú však nemožno považovať listinný dokument zo dňa 19.03.2015. Zdôraznil, že v danom prípade žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a taktiež žalobca ako postupník nepreukázal postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. Z uvedeného dôvodu nemá žalobca v konaní aktívnu legitimáciu. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá zrejme 19.03.2015 a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo vyhotovené dňa 19.06.2016, teda viac ako po 3 mesiacoch. Súd prvej inštancie sa k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu iba v stručnosti vyjadril tak, že žalobca ako aj jeho právny zástupca si splnil svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúci im z cesie predmetnej pohľadávky a to plnohodnotným legitimačným nástrojom, akým je oznámenie o postúpení pohľadávky. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ani žiaden iný dôkaz preukazujúci platné postúpenie pohľadávky však žalobcom v konaní produkovaný nebol. Dôkazom preukazujúcim aktívnu legitimáciu postupcu nemôže byť oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu súdu predložil. Záverom uviedol, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky, preto nemá v danom konaní vecnú legitimáciu a jeho žaloba je nedôvodná.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že je toho názoru, že dostatočne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní a odvoláva sa na svoje predošlé podanie a jednotlivé dokumenty, ktoré súdu predložil a ktoré považuje sa právne relevantné dôkazy preukazujúce platné postúpenie pohľadávky medzi postupcom, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., a postupníkom, spoločnosťou AB 1 B. V. Poukázal na ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého čas, kedy postupca oznámi alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky nie je dôležitý vo vzťahu k povinnosti dlžníka plniť si svoj záväzok z úverovej zmluvy. Je nepochybné, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak však náhodou aj mal žalovaný pochybnosti, kto je veriteľom, mohol svoj záväzok plniť postupcovi. Konštatoval, že samotná povinnosť postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bezodkladne, je dôležitá iba vo vzťahu k tej skutočnosti, komu bude dlžník plniť svoj záväzok z úverovej zmluvy. Žalobca zároveň zdôraznil, že postúpením pohľadávky nedošlo v žiadnom ohľade k zhoršeniu postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene podmienok dohodnutých v úverovej zmluve ani k zmene platobných údajov.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru , že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní . Vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, pričom z jeho rozhodnutia je zrejmé akými myšlienkovými postupmi a úvahami sa riadil.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 1915,78 eura s prísl. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ( Home Credit Slovakia a. s.) a žalovaný uzavreli dňa 20.03.2014 Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4403083304, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1800,- eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 68,72 eur. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 14.06.2017 č. k. 7C/448/2016-61 pripustil zmenu na strane žalobcu, tak, že na miesto pôvodného žalobcu AB 1 B.V., číslo v Obchodnom registri: 56007043, so sídlom Amsterdam, kontaktná adresa: Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam vstupuje spoločnosť AB 2 B.V., Obchodný register číslo: 57279667, so sídlom Amsterdam, adresa prevádzkarne: Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
11. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
12. Postúpenie pohľadávky zmluvou podľa § 524 a nasl. OZ predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu, na nového nadobúdateľa ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia (§ 529 OZ). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník.
13. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správne a preto je potrebné ho v tejto časti potvrdiť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danej veci posudzovaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Následne postupoval správne, keď sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t. j. či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
14. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že je právnym nástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorá uzatvorila ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 4403083304 zo dňa 20.03.2014. Ako prílohu k žalobnému návrhu žalobca priložil listinu zo dňa 19.06.2015 Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, v ktorej sa konštatuje, že pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. . 4403083304 zo dňa 20.03.2014 boli na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 postúpené na spoločnosť AB 1 B. V. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.03.2016 č. k. 7C/448/2015-47 vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok a zoznam postúpených pohľadávok. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval a zmluvu o postúpení pohľadávok predložil (čl.54 spisu).
15. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Mal za to, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané , že pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a tiež žalobca ako postupník nepreukázal postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom ako postupníkom a pôvodným veriteľom ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky ( čl. 54), ktorá predstavovala dlh žalobcu z úverovej zmluvy č. 4403083304 zo dňa 20.03.2014. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto skutočnosť možno práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. K tvrdeniu žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky nemôže spôsobovať žiadne právne následky, ak nebolo vykonané bez zbytočného odkladu, ale po 3 mesiacoch, odvolací súd uvádza, že moment oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na právne následky, či dokonca platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Povinnosť postupcu oznámiť postúpenie pohľadávky je relevantné predovšetkým vo vzťahu k dlžníkovi, resp. vo vzťahu k tomu, komu bude dlžník plniť svoj záväzok. V prípade ak si postupca nesplní svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu, plní dlžník naďalej postupcovi, čo však žiadnym spôsobom neovplyvňuje plnenie jeho záväzku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní dostatočne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a z toho dôvodu,
odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).